Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/271/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6907201831 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6907201831.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Marty Kucbelovej a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcov a/ T. Z., narodenej XX.XX.XXXX, bytom Z. E. XXX, zastúpenej JUDr. Jánom Čipkom, advokátom, Advokátska kancelária Hnúšťa, Partizánska 196, b/ V. Z., narodeného XX.XX.XXXX, bytom Z. E. XXX, zastúpenej JUDr. Andreou Andrášiovou, advokátkou, Advokátska kancelária Rimavská Sobota, Hlavné námestie 14, proti žalovaným 1/ O. Q., narodeného XX.XX.XXXX, 2/ V. Q., narodenej XX.XX.XXXX, obaja bytom Z. E. XXX, oboch zastúpených JUDr. Marianom Dzuroškom, advokátom, Advokátska kancelária Rimavská Sobota, Hviezdoslavova 31, o žalobe žalobcov na odstránenie dvoch šácht na zber spodných a dažďových vôd a o vzájomnom návrhu žalovaných o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaných a/ a b/ zo dňa 08. 07. 2011 proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 7C/26/2007-278 zo dňa 28. apríla 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovaných a/, b/ odstrániť dve šachty na zber spodných a dažďových vôd a vo výroku o zamietnutí vzájomného návrhu žalovaných 1/, 2/ potvrdzuje; rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania mení tak, že žalovaní 1/, 2/ sú povinní nahradiť žalobcom a/ a b/ spoločne a nerozdielne trovy prvostupňového konania vo výške 2.286,19 € nasledovne : na účet právneho zástupcu žalobkyne a/ JUDr. Jána Čipku, č. účtu XXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX vo výške 608,84 € a na účet právnej zástupkyne žalobcu b/ JUDr. Andrey Andrášiovej, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, vo výške 1.677,35 €, všetko do troch dní. Žalovaní 1/, 2/ sú povinní nahradiť žalobcom a/ a b/ spoločne a nerozdielne trovy odvolacieho konania vo výške 154,58 €, a to na účet právneho zástupcu žalobkyne a/ JUDr. Jána Čipku, č. účtu XXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX vo výške 77,29 € a na účet právnej zástupkyne žalobcu b/ JUDr. Andrey Andrášiovej, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, vo výške 77,29 €, všetko v lehote troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť odstrániť dve šachty na zber spodných a dažďových vôd spolu s prívodmi odpadových vôd, stojace na pozemku parc. č. CKN XX/X - zastavané plochy a nádvoria pre katastrálne územie Z. E., ktorý je vyznačený na geometrickom pláne č. XX/XXXX vyhotovenom geodetom Z. L. V-W., P. A., M. XX/XX, dňa 20. 11. 2007, úradne overenom Správou katastra P. A. pod č. XXX/XXXX zo dňa 21. 12. 2007, a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na náklady žalovaných. Zároveň súd vzájomný návrh žalovaných zamietol a uložil im povinnosť nahradiť žalobcom a/, b/ spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 99,58 € a trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu a/JUDr. Jána Čipku vo výške 608,84 € a trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu b/ JUDr. Andrey Andrášiovej vo výške 1 577,77 € všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o návrhu žalobcov a/ a b/ na odstránenie predmetných dvoch šácht na zber spodných a dažďových vôd spolu s prívodmi odpadových vôd stojacich na pozemku, ktorého sú vlastníkmi, pričom poukázali na tú skutočnosť, že tieto šachty postavili žalovaní bez stavebného povolenia a súhlasu žalobcov, ako vlastníkov pozemku s tým, že ide o neoprávnenú stavbu, Namietali, že predmetné šachty žalovaní 1/, 2/ využívajú nielen na odtok spodných a dažďových vôd, ale i na odtok splaškov, resp. odpadových vôd z domácnosti žalovaných, ktoré sú vyplavované do pozemku žalobcov čo poškodzuje základy ich rodinného domu ako aj zeleň pestovanú na ich pozemku. Podľa ich názoru sa jednalo aj o nepovolené stavby. Žalovaní a/ a b/ v konaní tvrdili, že sporné šachty zodpovedajú príslušným normám, sú postavené na pozemku žalovaných, pričom nejde o neoprávnenú stavbu, ale stavbu riadne zlegalizovanú kolaudačným rozhodnutím. Poukázali na prípadné hospodárske škody a náklady, ktoré by mohli byť s odstránením šácht spojené. Zároveň vzniesli aj námietku premlčania s tým, že keďže sporné šachty boli vybudované, respektíve zlegalizované kolaudačným rozhodnutím zo dňa 05. 04. 2002 premlčacia doba začala plynúť najneskôr dňom 06. 04. 2002 a uplynula dňa 06. 04. 2005, a žalobcovia však podali žalobu na súd až dňa 16. 02. 2007. Zároveň sa žalovaní a/ a b/ vzájomným návrhom domáhali určenia vlastníckeho práva z titulu vydržania. Okresný súd žalobu žalobcov a/ a b/ považoval za žalobu podanú aktívne legitimovanými účastníkmi. Dospel k záveru, že predmetné šachty boli postavené na pozemku žalobcov a/ a b/ žalovanými 1/ a 2/, a preto prichádza do úvahy vyporiadanie právnych vzťahov medzi vlastníkmi pozemku a neoprávnenými stavebníkmi za podmienok uvedených v § 135c Občianskeho zákonníka. Predmetné šachty súd považoval za neoprávnenú stavbu v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a ustálenej judikatúry, vlastníctvo žalobcov a/ a b/ bolo preukázané geometrickým plánom č. XX/XXXX vypracovaným geodetom Z. L. zo dňa 20. 11. 2007, záznamom podrobného merania zmien č. XX, ktorý bol vyhotovený ku geometrickému plánu č. XX/XXXX zo dňa 18. 03. 2007, ktorý si dali vyhotoviť žalovaní 1/, 2/, a taktiež aj znaleckého posudku T.. O. C., ktorý vyslovil záver, že sporné šachty sú situované na pozemku parc. č. CKN XX/X v katastrálnom území Z. E. patriacom do vlastníctva žalobcov, pričom vlastnícka hranica medzi susediacimi pozemkami je jednoznačne určená a nielen stavbou šácht, ale aj postavením rodinného domu a oplotenia žalovaných došlo k záberu do pozemku vo vlastníctve žalobcov. Súd vychádzal aj zo skutočnosti, že pokiaľ žalobcovia poukazovali na kolaudačné rozhodnutie zo dňa 05. 04. 2002 týmto rozhodnutím bolo povolené užívanie vodovodnej a kanalizačnej prípojky a žumpy, nie však šácht na odvod spodných, dažďových a splaškových vôd s tým, že na základe projektovej dokumentácie zo dňa 14. 02. 1994 č. XXX/XX šachta splašková a dažďová mala byť situovaná na ulici pred rodinnými domami a mala vyúsťovať do obecnej kanalizácie, ktorá však dodnes nebola vybudovaná. V priebehu konania žalovaní nepredložili doklady o tom, že by bola povolená zmena tejto projektovej dokumentácie. Právne vec okresný súd posúdil podľa ust. § 127 ods. 1 OZ, § 135c) OZ, a pokiaľ ide o námietku premlčania, ktorú okresný súd neuznal, podľa ust. § 100 OZ, vychádzajúc zo skutočností, že právo na ochranu proti neoprávnenej stavbe sa nepremlčuje. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, vety prvej, O. s. p. podľa zásady úspechu v konaní. Pokiaľ ide o vzájomný návrh žalovaných na určenie vlastníckeho práva k parcelám č. XX/XX, č. XX/XX, č. XX/XX z titulu vydržania, súd návrh zamietol, keď mal za to, že dôkazné bremeno ohľadom vydržania práva, jeho rozsahu vrátane dobrej viery, bolo na strane žalovaných, ktorí v konaní nepredložili žiadne dôkazy preukazujúce nimi tvrdené skutočnosti. Podľa názoru súdu žalovaní nemohli nadobudnúť dobrú vieru, že by snáď pozemok, na ktorom sú postavené predmetné šachty, bol v ich vlastníctve, keď vedeli alebo museli vedieť aj vzhľadom na záznam podrobného merania zmien č. XX, ktorý bol vypracovaný ku geometrickému plánu č. XX/XXXX, ktorý si dali vyhotoviť, že v danom prípade došlo k posunu celej lokality. Ich tvrdenia súd preto považoval za účelové. Žalovaní najneskôr v čase keď si dávali zamerať svoj rodinný dom mali vedomosti o skutočnosti, že došlo k posunu celej lokality. Žalovaní v zákonnej 15 dňovej lehote podanom odvolaní ( § 204 ods. 1, veta prvá O. s. p.) namietali, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je absolútne zistiteľné, ako sa súd vyporiadal s dôkazmi, ktoré predložili, z akého dôvodu ich neakceptoval, prečo sa v odôvodnení rozsudku nezaoberal vznesenou námietkou premlčania, a na základe akých dôkazov predložených žalobcami dospel k záveru o naliehavom právnom záujme odstrániť sporné šachty, či k záveru, že predmetné šachty zapáchajú, resp. „podľa všetkého vsakujú do pozemku pod rodinným domom žalobcov“ nad mieru primeranú pomerom, ale tiež k záveru, že šachty nie sú odizolované. Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Namietali, že súd nevzal do úvahy ich tvrdenie podložené dôkazmi, že ešte dňa 22. 12. 1992 od obce Z. E. na účely zahájenia individuálnej bytovej výstavby odkúpili nehnuteľnosť - stavebný pozemok vedený v KN Správy katastra v P. A. na LV č. XXX pre kat. územie Z. E., ako parc. č. XX/X a na ňom, na základe stavebného povolenia zo 14. 02. 1994, zahájili výstavbu rodinného domu podľa pripojeného projektu. Stavbu domu i sporných šácht realizovali tak, ako aj právni predchodcovia žalobcov a ďalší vlastníci pozemkov v susedstve na stavebnom pozemku, ktorý im vytýčila obec, vykolíkovala hranice a pre účely výstavby podľa príslušnej projektovej dokumentácie odovzdala. Iba na takto vytýčenom pozemku realizovali výstavbu rodinného domu i sporných šácht, a to v jednoznačnom presvedčení, že ich budujú na svojom stavebnom pozemku získanom ešte v roku 1992. Ich presvedčenie, že sporné šachty zodpovedajú príslušným normám a sú postavené na ich pozemku, nespochybňovalo ani kolaudačné rozhodnutie Okresného úradu OZP v Rimavskej Sobote vydané 19. 03. 2002 pod sp. zn. H 2002/25091 MJS, príslušná projektová dokumentácia zo 14. 02. 1994 schválená obvodným úradom životného prostredia pod č. 191/94, ale ani geometrický plán č. X/XXXX, vypracovaný T.. Y. A. dňa 18. 03. 2002, ktorým boli obcou Z. E. vytýčené hranice ich pozemku vrátane pozemku, na ktorých sú sporné šachty postavené. Uvedené kolaudačné rozhodnutie povolilo užívanie stavby vrátane kanalizačnej prípojky podľa projektu vypracovaného spoločnosťou G-kontakt. Namietali aj správnosť záverov súdu o tom, že zo záznamu podrobného merania zmien č. XX, ktoré bolo vypracované ku geometrickému plánu č. XX/XXXX museli vedieť, že došlo k posunu celej lokality. Z výpovede svedka T.. Y. A. totiž jednoznačne vyplýva, že uvedená záznam im poskytnutý nebol a tento slúžil len pre správne konanie, za ktorým účelom sa predkladá príslušnej správe katastra. Tento záznam im nebol poskytnutý ani po ukončení správneho konania. Namietali, že v dôvodoch rozsudku okresného súdu nie je vyhodnotené, ani špecifikované, na základe akých podkladov dospel súd k záveru, že jediným riešením tejto situácie je postup podľa § 135c ods. 1 OZ, pričom súd neskúmal prípadné hospodárske škody a náklady, ktoré by mohli s prípadným odstránením šácht a prívodmi odpadových vôd spojené. Súd nedisponoval žiadnym takým dôkazom, z ktorého by sa dalo vyvodiť, že sporné šachty obťažovali žalobcov nad mieru prípustnú pomerom. Žalovaní 1/ a 2/ tvrdili, že splnili podmienky pre získanie pozemku, na ktorom sú predmetné šachty postavené do vlastníctva, ako oprávnení držitelia titulom vydržania ( § 134 OZ). Namietali aj uplynutie premlčacej doby, ktorá začala plynúť najneskôr dňom 06. 04. 2002 a uplynula 06. 04. 2005. Rozsudok okresného súdu žiadali zmeniť tak, že žalobu žalobcov súd zamietne a zároveň žiadali určiť, že nehnuteľnosti, ktoré sú uvedené v KN Správy katastra v P. A. pre okres P. A., obec a kat. úz. Z. E. na geometrickom pláne vyhotovenom dňa 20. 11. 2007 Z. L. pod č. XX/XXXX, ako parc. č. XX/XX- zastavané plochy o výmere 5 m2, parc. č. XX/XX - zastavané plochy o výmere 12 m2 a parc. č. XX/XX - zastavané plochy o výmere 1 m2, patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných a/ a b/. Žalobca 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných a/ a b/ uviedol, že na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dokonca časť stavby rodinného domu žalovaných a stavba sporných šácht, sú situované na pozemku, ktorý patrí žalobcom. O tom svedčí geometrický plán č. XX/XXXX, vypracovaný geodetom Z. L.. Poukázal aj na závery znaleckého posudku T.. O. C., z ktorého vyplýva posun celej lokality. Uviedol, že pokiaľ v kat. úz. Z. E. došlo k posunu celej lokality, z uvedeného znaleckého posudku vyplýva, že hranica pozemku žalovaných z druhej strany (teda v pravo na nákrese), ktorá nesusedí s ich pozemkom, posunutá smerom doľava nebola, preto neobstojí ani tvrdenie žalovaných, že im boli vykolíkované hranice tak, ako na nich postavili svoj rodinný dom a šachty. O tú časť, ktorú žalovaní zabrali rodinným domom, plotom a šachtami, by musela byť posunutá hranica pozemku z druhej strany, a teda výmera pozemku by nemohla byť väčšia o túto časť. Podľa znaleckého nákresu znalca T.. C. došlo k záberu do pozemku žalobcov stavbou rodinného domu žalovaných a plota v tvare poloblúka, teda obec Z. E. tieto pozemky určite nevykolíkovala týmto spôsobom, ale rovnou čiarou. Z výsluchu M.. M. K., ktorá bola predchádzajúcou spoluvlastníčkou pozemku a rozostavanej stavby rodinného domu, ktorý je teraz v spoluvlastníctve žalobcov a/ a b/ vyplynulo, že už v tom období bol problém s pozemkami a súhlas na vybudovanie potrubia, ktoré ťahali žalovaní cez ich pozemok, nedávala. Súd prvého stupňa túto skutočnosť uviedol i v odôvodnení rozsudku. Podľa jeho názoru neobstojí ani tvrdenie žalovaných, že sporné šachty boli skolaudované na základe kolaudačného rozhodnutia zo dňa 05. 04. 2002, a boli schválené obvodným úradom životného prostredia na základe projektovej dokumentácie zo dňa 14. 02. 1994 pod č. XXX/XX. Práve podľa tejto dokumentácie šachta splašková a šachta dažďová, mala byť situovaná na ulici pred rodinnými domami a mala vyúsťovať do obecnej kanalizácie, pričom obecná kanalizácia dodnes nebola vybudovaná. Tak, ako aj sami žalovaný uvádzajú vo svojom vyjadrení zo dňa 07. 03. 2007, projekt výstavby rodinného domu mal nedostatky a riešenie odvádzania vôd z dvora rodinného domu museli žalovaní riešiť inak. Žalovaní však nepredložili žiadnu dokumentáciu o tom, že by bola príslušným orgánom schválená, resp. povolená zmena projektovej dokumentácie. Kolaudačným rozhodnutím bolo povolené, okrem iného, užívanie vodovodnej a kanalizačnej prípojky a žumpy, nie však šácht na odvod spodných dažďových a splaškových vôd. Podľa stavebného povolenia zo dňa 14. 02. 1994, ktoré bolo vydané žalovaným v bode 9 boli určené podmienky napojenia na technické siete, kde je uvedené, že stavebník na odpadové vody vybuduje žumpu, dom sa napojí na jestvujúce inžinierske siete a povrchové vody musí odvádzať cez vlastný pozemok. Odvádzanie vôd teda mali žalovaní realizovať v zmysle projektovej dokumentácie. Príslušný stavebný úrad vykonal na základe podnetu žalobcov Štátny stavebný dohľad dňa 11. 07. 2006, a na základe oznámenia listom zo dňa 31. 01. 2007 uviedol, že v prípade šácht sa jedná o nepovolené stavby. V skutočnosti ide nielen o stavbu nepovolenú, ale i neoprávnenú. Pokiaľ ide o otázku preukázania naliehavého právneho záujmu na podaní žaloby, práve žalovaní mali preukázať naliehavý právny záujem na určení ich vlastníckeho práva vydržaním, avšak žalobou podľa § 135c Občianskeho zákonníka sa žalobca domáhal uloženia povinností voči žalovaným, ktorá nie je podmienená naliehavým právnym záujmom na strane žalobcov. Čo sa týka námietky premlčania v zmysle § 100 Občianskeho zákonníka, podľa jeho názoru okresný súd správne na túto neprihliadol v zmysle § 100 ods. 2 OZ sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. V tomto prípade ide o nárok súvisiaci s vlastníckym právom, ktoré sa nepremlčuje. V zmysle platnej judikatúry publikovanej pod č. Rč 23/2003 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek právo na ochranu proti neoprávnenej stavbe sa nepremlčuje. Z vykonaného dokazovania - miestnej ohliadky vykonanej súdom z listinných dôkazov, ktorým sa vykonalo miestne zisťovanie stavebného úradu a obvodného úradu životného prostredia, z výpovede starostu obce vyplynulo, že voda dažďová, spodná a splašková z domu žalovaných je odvádzaná do sporných nezaizolovaných šácht a odtiaľ potrubiami popred ich rodinný dom, cez ich pozemok do potoka. Šachty sú nezaizolované, voda voľne presakuje do podzemia a podmáča rodinný dom žalobcov. I v priebehu miestnej ohliadky vykonanej súdom dňa 15. 05. 2008 splašky z rodinného domu ( kúpeľne, WC) vytekali do šachty. Samozrejme tieto spôsobujú v letnom období nesmierny zápach. Súhlasil aj so záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade ekonomická strata žalovaných nie je tak výrazná, aby prevážila nad nedotknuteľnosťou vlastníckeho práva žalobcov. Rozsudok okresného súdu ako vecne správny žiadal potvrdiť a uplatnil si aj právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vo vyjadrení aj vyčíslil. Žalobkyňa a/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že nesúhlasí s dôvodmi odvolania a rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne správny. V konaní bolo preukázané, že šachty spodných a dažďových vôd spolu s prívodmi odpadových vôd, stoja nesporne na pozemku, ktorý patrí do podielového spoluvlastníctva žalobcov. Žalovaní nemali právo na pozemku odpadové šachty zriadiť, takéto právo im nedávalo ani právoplatné stavebné povolenie na výstavbu ich rodinného domu, ani kolaudačné rozhodnutie. Z projektovej dokumentácie totiž vôbec nevyplýva, že by zber dažďových odpadových vôd mal byť riešený do dvoch šácht, ktoré sú navyše nezaizolované. Pritom treba poukázať na projektovú dokumentáciu č. XXX/XX zo 14. 02. 1994, z ktorej vyplýva úplný rozpor tejto dokumentácie so skutočným stavom vybudovaných šácht. Uplatnila si aj právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vo vyjadrení písomne vyčíslila. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal v medziach podaného odvolania ( § 212 ods. 1 O. s. p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 1, 2 O. s. p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu ( § 156 ods. 1 a 3 O. s. p. v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti žalovaných 1/, 2/ odstrániť šachty na zber spodných a dažďových vôd a vo výroku o zamietnutí vzájomného návrhu žalovaných 1/, 2/ potvrdil, vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania podľa ust. § 220 O. s. p. zmenil z nasledovných dôvodov : Okresný súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, a to či už svedeckými výpoveďami, listinnými dôkazmi alebo aj znaleckým dokazovaním, na základe ktorého dospel k zisteniu skutkového stavu veci, na základe ktorého dospel aj k správnym právnym záverom, a teda vec správne právne vyhodnotil. Predovšetkým okresný súd posudzoval, či v súdenej veci šachty, ktorých odstránenia sa žalobcovia domáhali, boli neoprávnenou stavbou a dospel k záveru, že stavba je neoprávnená vtedy, ak staval niekto na cudzom pozemku, bez toho, aby mu svedčil právny titul, umožňujúci na cudzom pozemku zriadiť stavbu, pričom pri klasifikácii stavby ako neoprávnenej je nerozhodné, či stavebník mal stavebné povolenie. V tomto smere okresný súd dospel k záveru o neoprávnenosti stavby, pričom svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil a s týmto odôvodnením sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu kolaudačným rozhodnutím zo dňa 05. 04. 2002 bolo povolené užívanie vodovodnej a kanalizačnej prípojky a žumpy, nie však šácht na odvod spodných, dažďových a splaškových vôd. Okresný súd posudzoval aj tú skutočnosť, či žalobcovia a/ a b/ sú vo veci aktívne legitimovaní a dospel k záveru o ich aktívnej legitimácii vzhľadom k tomu, že v konaní bolo preukázané, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku, na ktorom sú sporné šachty postavené. Aj v tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s dôvodmi rozsudku okresného súdu. Okresný súd správne vec posudzoval právne z hľadiska ust. § 127 ods. 1 a § 135c) Občianskeho zákonníka, posudzoval aj účelnosť odstránenia neoprávnene zriadenej stavby s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam a povahe prípadu, najmä na povahu a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením sporných šácht vznikla, ako aj k ďalším skutočnostiam, a to aký je rozsah zastavaného pozemku, či vlastník stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku, porovnal hospodársku a inú stratu, ktorá by odstránením stavby vznikla so záujmom na ďalšom využití stavby. Prihliadol aj k dôvodom, pre ktoré vlastník pozemku riadne nezakročil proti neoprávnenej stavbe v dobe jej realizácie, ako aj na dobu, v ktorej si uplatnili žalobcovia 1/, 2/ nárok voči žalovaným, a teda na dobu, ktorá od zriadenia stavby uplynula. Okresný súd dospel k správnemu záveru, že je namieste odstránenie stavby (dvoch šácht) vzhľadom aj na tú skutočnosť, že tieto sú využívané nielen na odtok spodných a dažďových vôd, ale aj na odtok odpadových vôd z domácnosti, pričom silne zapáchajú najmä v letnom období a nie sú zaizolované a podľa všetkého vsakujú do pozemku pod rodinným domom žalobcov. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, nutnosť ochrany vlastníckeho práva v súdenej veci má prednosť pred prípadnými hospodárskymi stratami, ktoré žalovaným a/ a b/ odstránením predmetných šácht vzniknú. Neobstojí tvrdenie žalovaných, že okresný súd sa s dôkazmi nimi navrhnutými nevyporiadal, práve naopak, okresný súd na tieto dôkazy prihliadol a vyvodil z nich správne právne závery. Odvolací súd sa stotožňuje aj s dôvodmi rozsudku okresného súdu týkajúcimi sa zamietnutia vzájomného návrhu žalovaných a/ a b/, ako aj námietkou premlčania nimi vznesenú a v tomto smere nepovažuje za potrebné rozsudok okresného súdu doplniť. Odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. O náhrade trov prvostupňového konania okresný súd správne rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. podľa zásady úspechu v konaní, podľa ktorého ustanovenia účastníkovi, ktorý má vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Okresný súd správne uložil povinnosť žalovaným 1/, 2/ nahradiť žalobcom a/ a b/ spoločne a nerozdielne trovy konania, nebol však dôvod na to, aby okresný súd vo výroku tohto rozhodnutia rozlišoval trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia žalobcov a/ a b/. Trovami konania sú totiž tak trovy pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku, ako aj trovy právneho zastúpenia a v zmysle ust. § 149 ods. 1 O. s. p. platí, že ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Náhrada trov konania sa priznáva na návrh ( § 151 ods. 1 O. s. p.) . V súdenej veci si právo na náhradu trov prvostupňového konania pozostávajúci zo zaplateného súdneho poplatku uplatnil žalobca b/, a nie aj žalobkyňa a/, a preto odvolací súd v tomto smere rozsudok okresného súdu zmenil. Náhrada trov prvostupňového konania bola správne priznaná podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a v súlade s ustanoveniami vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. . Žalobcovia a/ a b/ boli úspešní aj v odvolacom konaní, preto taktiež podľa ust. § 142 ods. 1 ( v odvolacom konaní v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p.) majú právo na náhradu trov odvolacieho konania, a to každý z nich za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu v sume 57 € + režijný paušál 7,41 €, spolu 64,41 € + 20% DPH vo výške 12,88 €, všetko spolu vo výške 77,29 € ( § 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. ). Spolu trovy odvolacieho konania predstavujú sumu 154,58 €, z ktorej v zmysle ust. § 149 ods. 1 O. s. p. sú povinní žalovaní 1/, 2/ zaplatiť žalobcom a/ a b/ spoločne a nerozdielne po 77,29 € na účet ich právnych zástupcov v súdom určenej lehote. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.