Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/92/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811207236 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:7811207236.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa Y. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., Z. XX, zastúpený JUDr. Ladislavom Csákom, advokátom so sídlom P., I. X, proti odporkyni K. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XX, t. č. Z. Q., ul. K. XX-Q., XXXXX, A., E., o úpravu styku rodičov s maloletým dieťaťom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 13P/10/2011 - 14 zo dňa 21. 11. 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením vyhlásil, že vo veci vedenej o úpravu styku rodičov k maloletému Y. W. A., nar. XX. XX. XXXX, t. č. bytom u matky Z. Q., ul. K. XX-Q., XXXXX, A., E. nemá právomoc konať. Súd tak rozhodol po zistení, že maloleté dieťa žije v E. od augusta 2007, navštevuje V. ročník základnej školy, na Slovensko dochádza iba počas školských prázdnin. Podľa súdu zistené skutočnosti svedčia o nepochybnosti sociálnej integrácii maloletého v cudzom členskom štáte, návšteva základnej školy predpokladá aj dobrú znalosť E. a objektívnym hodnotením uvádzaných skutočností súd dospel k záveru, že ťažiskom života maloletého s ohľadom na jeho stupeň sociálneho začlenenia a dĺžky pobytu, nie je Slovensko. Za obvyklý pobyt maloletého dieťaťa považoval adresu Z. Q., ul. K. XX -Q., XXXXX, A., E.. Vzhľadom na predmet sporu nebolo možné použiť ani výnimku zo všeobecnej právomoci obsiahnutú v čl. 8 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. 11. 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností. Otec proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie, vyjadrujúc tak nesúhlas lebo súd opomenul vziať do úvahy i aplikáciu čl. 12 predmetného nariadenia, lebo je presvedčený, že maloleté dieťa má v Slovenskej republike stále podstatnú väzbu, nakoľko je jej štátnym príslušníkom, hovorí jej jazykom, má tu časť rodiny a napokon otcov obvyklý pobyt je na Slovensku. Pre oboch účastníkov konania je prijateľnejšie, aby sa konanie viedlo v jazyku, ktorý obaja ovládajú slovom a písmom, v krajine z ktorej pochádzajú, pričom žalovaná podľa jeho vedomostí nijakým spôsobom nenamietala skutočnosť týkajúcu sa právomoci tunajšieho súdu. Pri sťahovaní dieťaťa do iného členského štátu došlo bez akéhokoľvek súhlasu otca, čím bolo dosiahnuté, že nemá akúkoľvek možnosť sa s dieťaťom stretávať a reálnosť uplatnenia jeho práv na E. súde je takmer nepredstaviteľná. Podľa vedomostí otca, ani jazykové znalosti dieťaťa nie sú na takej úrovni, aby sa mohol plnohodnotne zapojiť do integrácie a školského vyučovania v cudzej krajine, čo v konečnom dôsledku rovnako vyznieva len v jeho neprospech. Na základe týchto skutočností otec navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 OSP, v súlade s ust. § 214 ods. 2 OSP uznesenie okresného súdu z jeho vecne správnych dôvodov podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil. Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Medzi základné procesné podmienky, ktoré je súd povinný skúmať ex offo a to v každom štádiu konania, je skutočnosť, či tu nie je daná prekážka, ktorá bráni, aby na súde prebiehalo konanie. Otázka, či prejednanie a rozhodnutie v danej veci so zreteľom na prihlásenie sa matky a dieťaťa na pobyt v E., patrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, okresný súd túto otázku riešil so zreteľom na čl. 8 ods. 1 Nariadenia Rady č. 2201/2003 z 27. 11. 2003. Slovenská republika ako aj E. republika sú členmi Európskej únie a preto sa na ne vzťahuje uvedené Nariadenie Rady. V zmysle čl. 8 Nariadenia Rady č. 2201/2003 súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktorý má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Nariadenie Rady nedefinuje čo sa rozumie pod „obvyklým pobytom“. Súd musí tento pojem vykladať vždy v súlade s cieľmi a účelom uvedeného Nariadenia a otázku obvyklého pobytu dieťaťa musí posudzovať v každom jednotlivom prípade na základe individuálnych skutkových okolností toho - ktorého prípadu. Treba zdôrazniť, že pre právomoc je určujúci čas začatia konania na súde. Po začatí konania zostáva zachovaná právomoc súdu aj keby dieťa počas konania nadobudlo nový obvyklý pobyt v inom členskom štáte (zásada perpetuatio fori). V danej veci je nepochybným so zreteľom na všetky skutočnosti vyplývajúce zo spisu, že v čase podania návrhu maloletý Y. W. A. území Slovenskej republiky nemal obvyklý pobyt, ale obvyklý pobyt mal v E. na adrese Z. Q., ul. K. XX - Q.,. XXXXX, A., kde žije spolu so svojou matkou a chodí aj do školy. Nakoľko maloleté dieťa býva v E., v predmetnom konaní nie je daná právomoc slovenských súdov vo veci konať a rozhodnúť. Ustanovenie čl. 12 ods. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 na ktoré otec v odvolaní poukazoval, nebolo možné v danej veci aplikovať, pretože neboli splnené kumulatívne podmienky tohto ustanovenia, otec nepreukázal, že by účastníci konania prijali právomoc Slovenského súdu výslovne alebo jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a že by to bolo v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Maloletý od roku 2007 t. j. od obdobia kedy sa podstatne v dôsledku jeho psychického, fyzického vývoja vytvárali a upevňovali väzby na prostredie, v ktorom žije a kde začal aj chodiť do školy, žije mimo územia Slovenska, preto má prednosť obvyklý pobyt dieťaťa v zmysle čl. 8 Nariadenia, čo aj korešponduje s ochranou záujmu maloletého dieťaťa a zohľadňuje jeho zvýšenú ochranu ako neplnoletého subjektu práva. Ako štát obvyklého pobytu je potom možné chápať predovšetkým ten členský štát na území ktorého sa dieťa zdržuje trvalejšie, kde je mu zabezpečené určité zázemie, kde má dieťa svoje trvalejšie a stabilné bydlisko, pričom sa prihliada aj na mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie otca nepovažoval za dôvodné a preto uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov X : X. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.