Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/112/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200400 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:1012200400.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa C. J., nar. X.S. XXXX, bytom V. P. č. XXX, právne zastúpeného JUDr. Alojzom Baránikom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Grösslingová č. 4 proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. 391 004 7530 0 z 27.októbra 2011 o vzniku nároku na starobný dôchodok takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. 391 004 7530 0 z 27.októbra 2011 potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení priznala navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok od 29.septembra 2008 vo výške 4 224,- Sk mesačne a zároveň rozhodla s odkazom a ust. § 55 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, že sa starobný dôchodok nevypláca a dňom 29.septembra 2008 nárok naň zaniká. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že starobný dôchodok bol vymeraný z III. pracovnej kategórie, z upraveného priemerného mesačného zárobku vo výške 1 888,- Sk mesačne, ktorý bol určený z rozhodujúce obdobia rokov 1967-1971 vrátane. Pre určenie výšky starobného dôchodku bolo rozhodujúcich 38 rokov v III. pracovnej kategórii s tým, že ku dňu vzniku nároku predstavoval starobný dôchodok 63% priemerného mesačného zárobku, tj. 1 190,- Sk mesačne. S poukazom na ust. § 55 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení uviedla, že pri súčasnom splnení podmienok na výplatu starobného a invalidného dôchodku (ktorý sa považuje za starobný dôchodok) vyplácaného k 29.septembru 2008 vo výške 8 399,- Sk mesačne patrí navrhovateľovi naďalej vyššia dôchodková dávka, t.j. vyplácaný invalidný dôchodok a nárok na nižšiu dôchodkovú dávku - starobný dôchodok (priznaný od 29.septembra 2008), zaniká. Pôvodne priznaný a vyplácaný invalidný dôchodok sa naďalej považuje za dôchodok starobný. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal, pretože výšku fiktívneho starobného dôchodku nepovažoval za správne určenú. Žiadal, aby o jeho fiktívnom starobnom dôchodku bolo opätovne rozhodnuté tak, že pri jeho výpočte bude započítaná fiktívna hrubá mzda, ktorú mohol podľa potvrdenia svojho bývalého zamestnávateľa dosiahnuť v rokoch 1989-1998. Na pojednávanie pred krajským súdom sa navrhovateľ ani jeho právny zástupca napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnili ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu v súlade s ust. § 250g ods. 2 O.s.p.. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne, s poukazom na obsah písomných vyjadrení z februára a marca 2012. Uviedla, že navrhovateľovi nebolo možné vypočítať sumu fiktívneho starobného dôchodku, pretože mu nevznikol nárok na výplatu starobného dôchodku, ktorý bol na základe jeho žiadosti vypočítaný. Z písomných vyjadrení odporkyne vyplynulo, že starobný dôchodok navrhovateľa bol napadnutým rozhodnutím vypočítaný z priemerného mesačného zárobku zisteného z hrubých zárobkov dosiahnutých navrhovateľom v kalendárnych rokoch 1967-1971, t.j. z totožného rozhodujúceho obdobia ako pri určení sumy invalidného dôchodku, pretože v období 10 po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom mu vznikol nárok na starobný dôchodok nezískal 5 kalendárnych rokov so zárobkami, z ktorých by bolo možné zistiť priemerný mesačný zárobok, preto bolo rozhodujúce obdobie postupne predĺžené tak, aby zahŕňalo 5 kalendárnych rokov so zárobkami. Zároveň nebolo možné sumu starobného dôchodku navrhovateľa vypočítať z nižšieho mesačného zárobku, než aký bol zistený pri výpočte sumy predchádzajúcej dôchodkovej dávky, tj. invalidného dôchodku. V takto určenom rozhodujúcom období sa navrhovateľovi náhrada za stratu na zárobku nevyplácala, preto ju nebolo možné zahrnúť do priemerného mesačného zárobku, z ktorého bol starobný dôchodok vymeraný. Poukázala tiež na ust. § 447a Občianskeho zákonníka a uviedla, že výpočet sumy fiktívneho starobného dôchodku u navrhovateľa do úvahy neprichádzal, pretože sa mu nevypláca starobný dôchodok, ktorého suma bola určená ako suma starobného dôchodku ale naďalej sa mu vypláca invalidný dôchodok, pretože bol oproti vypočítanému starobnému dôchodku vyšší. Tento invalidný dôchodok sa len považuje za starobný dôchodok. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods.1 O.s.p., oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku, s evidenčnými podkladmi relevantnými pre výpočet sumy starobného dôchodku, s rozhodnutím o priznaní invalidného dôchodku a jeho výške, s písomnými podaniami účastníkov konania a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods.2 O.s.p. ako zákonné a vecne správne potvrdil. Z ust. § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1.januárom 2004 a o ktorých nebolo do uvedeného dňa právoplatne rozhodnuté, sa o priznaní dávky a jej sume rozhodne podľa predpisov účinných do 31.decembra 2003. Podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení má občan nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 60 rokov. Základná výmera starobného dôchodku je podľa § 22 ods. 1 písm. c) 50% priemerného mesačného zárobku, ku ktorej sa od 26. roku zamestnania pripočíta za každý ďalší rok zamestnania v III. pracovnej kategórii 1% priemerného mesačného zárobku. Priemerný mesačný zárobok je mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokoch v rozhodnom období, pričom hrubým zárobkom je vymeriavací základ pre určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie ustanovený osobitným predpisom. Rozhodným obdobím je obdobie 10 po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok. Ak v rozhodnom období nie je 5 kalendárnych rokov so zárobkami, predlžuje sa rozhodné obdobie postupne tak, aby zahŕňalo 5 kalendárnych rokov so zárobkami a priemerný mesačný zárobok sa zisťuje z týchto 5 kalendárnych rokov. Pokiaľ občan ani po tomto predložení nemá 5 kalendárnych rokov so zárobkami, zisťuje sa priemerný mesačný zárobok z nižšieho dosiahnutého počtu kalendárnych rokov so zárobkami (§ 12 ods. 1,2,3 písm. a), ods. 4,5). Ak priemerný mesačný zárobok vypočítaný podľa ods. 1-5 prevyšuje sumu 2 500,- Sk, počíta sa suma 2 500,- Sk v plnej výške, zo sumy nad 2 500,- Sk do 6 000,- Sk 1/3 a zo sumy nad 6 000,- Sk do 10 000,- Sk 1/10. Na sumu nad 10 000,- Sk sa neprihliada, čo je upravené v ust. § 12 ods. 6 citovaného zákona. Podľa § 79a zákona o sociálnom poistení suma starobného dôchodku poistenca, ktorý poberá alebo poberal invalidný dôchodok sa nesmie určiť z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku. Podľa § 55 zákona o sociálnom zabezpečení ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného a invalidného dôchodku vypláca sa iba jeden dôchodok, a to dôchodok vyšší. Dňom úpravy výplaty dôchodkov pre súbeh nárokov zanikajú nároky na dôchodky, ktoré sa nevyplácajú. Z ust. § 447a Občianskeho zákonníka vyplýva, že náhrada za stratu na dôchodku patrí v čiastke rovnajúcej sa rozdielu medzi výškou dôchodku, na ktorý poškodenému vznikol nárok a výškou dôchodku, na ktorý by mu vznikol nárok, ak sa by do priemerného mesačného zárobku, z ktorého bol vymeraný dôchodok, zahrnula náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, ktorú občan poberal v období rozhodujúcom pre vymeranie dôchodku. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ bol na základe žiadosti o priznanie invalidného dôchodku z 29.septembra 1972 uznaný za plne invalidného dňom 9.júna 1972, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nebol schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Od 1.mája 1993 mu bola priznaná aj čiastočná bezvládnosť. Rozhodnutím č. 391 004 753 z 28.novembra 1972 zmeneným rozhodnutím totožného čísla zo 4.februára 1974 mu bol od 9.júna 1972 priznaný invalidný dôchodok vo výške 1 108,- Kčs mesačne. Bol vymeraný z najvýhodnejšieho mesačného zárobku 1 888,- Kčs určeného z hrubých zárobkov dosiahnutých v rokoch 1967-1971. Započítaných bolo 38 rokov v III. pracovnej kategórii s tým, že invalidný dôchodok predstavoval 63% dosiahnutého priemerného mesačného zárobku v rozhodujúcom období. Rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku nadobudlo právoplatnosť. Od uvedeného dňa je navrhovateľ poberateľom invalidného dôchodku, ktorý sa v súlade s ust. § 293ac ods. 1 zákona o sociálnom poistení považuje za starobný dôchodok. Po vzniku nároku na invalidný dôchodok už navrhovateľ nepracoval, preto nedosiahol žiadny zárobok z pracovného pomeru. Po utrpenom úraze, ktorý viedol k invalidizácii navrhovateľa mu bola vyplácaná náhrada straty na zárobku a to až do dosiahnutia dôchodkového veku 60 rokov. Podaním z 25.mája 2011 požiadal navrhovateľ o výpočet fiktívneho dôchodku podľa § 447a Občianskeho zákonníka a žiadal, aby mu do priemerného mesačného zárobku, z ktorého bol vymeraný jeho dôchodok bola zahrnutá náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, ktorú poberal v období rozhodnom pre vymeranie dôchodku. Uviedol, že 9.júna 1971 utrpel mimopracovný úraz, následkom ktorého je trvale invalidný a po vzniku nároku na starobný dôchodok sa mu vyplácaná náhrada za stratu na zárobku má transformovať na stratu na dôchodku, ktorú by mu vyplácala komerčná poisťovňa ako poisťovateľ škodcu. Následne svoju žiadosť zopakoval na predpísanom tlačive Sociálnej poisťovne 29.septembra 2011 s tým, že starobný dôchodok žiadal priznať od 29.septembra 2008. Na základe tejto žiadosti vydala odporkyňa napadnuté rozhodnutie. Z vyššie uvedených skutkových zistení, postupujúc podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel krajský súd k presvedčeniu, že o starobnom dôchodku navrhovateľa rozhodla odporkyňa napadnutým rozhodnutím správne, keď jeho sumu určovala podľa predpisov účinných do 31.septembra 2003, pretože nárok na starobný dôchodok vznikol navrhovateľovi dosiahnutím 60 rokov veku, t.j. 4.októbra 1999. Pre určenie priemerného mesačného zárobku navrhovateľa vychádzala správne z hrubých zárobkov dosiahnutým v rozhodujúcom období rokov 1967-1971, t.j. z 5 zárobkovo najlepších rokov, v ktorých mal navrhovateľ príjem z pracovného pomeru naposledy pred vznikom jeho nároku na starobný dôchodok. Po priznaní invalidného dôchodku od 9.júna 1972 navrhovateľ už nepracoval, preto iné určenie rozhodujúceho obdobia pre výpočet sumy starobného dôchodku do úvahy neprichádzalo zvlášť, ak bolo potrebné zachovať aj zásadu vyplývajúcu z ust. § 79a zákona o sociálnom poistení teda, že sa suma starobného dôchodku nemôže vypočítať z nižšieho priemerného mesačného zárobku, než z ktorého bola vypočítaná predtým priznaná dôchodková dávka, t.j. invalidný dôchodok navrhovateľa. Podľa prvotných evidenčných podkladov bolo navrhovateľovi správne započítaných 38 rokov zamestnania a správne bol jeho starobný dôchodok určený ako 63% dosiahnutého priemerného mesačného zárobku v rozhodujúcom období. Keďže k 29.septembru 2008 vznikol navrhovateľovi súbeh nárokov na 2 dôchodkové dávky a to vyplácaný invalidný dôchodok (ktorý sa len považuje za starobný dôchodok) a novopriznaný starobný dôchodok, napadnutým rozhodnutím správne odporkyňa aplikovala zákonné ust. § 55 zákona o sociálnom zabezpečení a správne rozhodla o vyplácaní vyššej dôchodkovej dávky, t.j. v tom čase poberaného invalidného dôchodku, ktorý bol vyšší (8 399,- Sk) oproti novopriznanému starobnému dôchodku k uvedenému dňu (4 224,- Sk). Správne tiež rozhodla, že nárok na výplatu nižšej dôchodkovej dávky zaniká a preto sa nevypláca. Pretože preskúmaním veci krajský súd zistil, že o žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku bolo napadnutým rozhodnutím rozhodnuté v súlade so zákonom, pri správnej aplikácii náležitých zákonných ustanovení a správnom matematickom určení sumy starobného dôchodku, krajský súd napadnuté rozhodnutie ako zákonné a vecne správne potvrdil. Opravnému prostriedku navrhovateľa, v ktorom žiadal, aby vo výpočte sumy starobného dôchodku bola zohľadnená fiktívna hrubá mzda, ktorú mohol vo svojej poslednej pracovnej pozícii laboranta v n.p. Cestné stavby Banská Bystrica v rokoch 1989-1998 pravdepodobne dosiahnuť, nebolo možné vyhovieť, pretože žiadaný postup nemal oporu v žiadnom zákonnom ustanovení. Skutočnosť, že sa navrhovateľ po utrpenom mimopracovnom úraze stal invalidným a došlo k strate na jeho zárobku, ktorý by bol mohol dosiahnuť, keby neutrpel poškodenie zdravia s následkom vzniku invalidity, bola kompenzovaná vyplácanou náhradou straty na zárobku a to až do dosiahnutia dôchodkového veku 60 rokov. Vyplácanú náhradu straty na zárobku nebolo možné navrhovateľovi zohľadniť v zárobkoch, rozhodujúcich pre určenie sumy jeho starobného dôchodku, pretože náhrada za stratu na zárobku mu nebola vyplácaná v období rokov 1967-1971, ktoré bolo rozhodujúce pre zistenie hrubých zárobkov, relevantných pre výpočet sumy priemerného mesačného zárobku, z ktorého bola určená suma starobného dôchodku. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods.1 O.s.p. s použitím ustanovenia § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože v konaní nebol úspešný. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.