KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica4. 9. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Sd/134/2012 z 4. 9. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 4. septembra 2012, sp. zn. 20Sd/134/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:2011200490.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Sd/134/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011200490
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Badíková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:2011200490.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní samosudkyňou JUDr. Jarmilou Badíkovou v právnej veci
navrhovateľa D. D., nar. XX. B. XXXX, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon
väzby Gucmanova 19/670, Leopoldov proti odporkyni Sociálnej poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č.
8, 813 63 Bratislava o preskúmanie rozhodnutia o vdoveckom dôchodku, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. 571 029 6218 zo dňa 8. augusta 2011 potvrdzuje.

Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa rozhodnutím č. 571 029 6218 z 8. augusta 2011 zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie
vdoveckého dôchodku s poukázaním na § 74 ods. 1 písm. b) a ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z.. Dôvodom pre nepriznanie vdoveckého dôchodku
bolo, že zomretá manželka ku dňu smrti nepoberala starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok
ani invalidný dôchodok a nesplnila podmienky nároku na starobný dôchodok. Nárok na vdovecký
dôchodok by vznikol len, ak by získala potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na
invalidný dôchodok, avšak ani táto podmienka nebola u zomretej manželky splnená.

Navrhovateľ podal voči uvedenému rozhodnutiu opravný prostriedok, v ktorom uviedol, že jeho manželka
pracovala ako sekretárka ekonomického úseku v bani, s prvým manželom mala štyri deti, neskôr
pracovala ako vedúca kuchyne a potom ako robotníčka v rastlinnej výrobe. Po prepustení bola evidovaná
na príslušnom úrade práce, poberala dávky v hmotnej núdzi. Navrhovateľ podaním zo dňa 16. júla
2012 doplnil svoj opravný prostriedok, v ktorom poukázal na svoj zlý zdravotný stav a žiadal zmenu
liečenia svojho zdravotného stavu v príslušnom nápravnom zariadení. Uvedené doplnenie bolo reakciou
navrhovateľa na žiadosť krajského súdu zo dňa 9. júla 2010, či navrhovateľ neberie svoj opravný
prostriedok, proti napadnutému rozhodnutiu späť, resp. bolo žiadané jeho písomné stanovisko k
vyjadreniu odporkyne.

Odporkyňa v písomnom stanovisku zo dňa 10. októbra 2011 uviedla právne a skutkové dôvody, pre ktoré
žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.

Súd preskúmal uvedené rozhodnutie na pojednávaní dňa 5. septembra 2012 v zmysle § 250l O.s.p.,
oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul odporkyňu, vec preskúmal v neprítomnosti
navrhovateľa a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné vyhovieť.



Súd ospravedlnil neprítomnosť navrhovateľa na pojednávaní.

Odporkyňa na pojednávaní žiadala napadnuté rozhodnutia ako vecne správne potvrdiť. Poukázala
na skutočnosť, že nebohá manželka navrhovateľa ku dňu smrti nesplnila podmienku potrebnej doby
dôchodkového poistenia pre nárok na invalidný dôchodok, zomretá manželka ku dňu smrti 22. júla 2008
získala len 363 dní doby dôchodkového poistenia. Odporkyňa poukázala aj na písomné stanovisko
Sociálnej poisťovne z 10. októbra 2011, kde sú uvedené podrobné právne a skutkové dôvody, pre ktoré
žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

Podľa § 74 ods. 1 v spojení s § 74 ods. 6 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vdovec má nárok
na vdovecký dôchodok po manželke, ktorá

a) ku dňu smrti bola poberateľkou starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo
invalidného dôchodku,

b) ku dňu smrti splnila podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získala počet rokov dôchodkového
poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo

c) zomrela v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Podľa § 70 ods. 1 cit. zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet
rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 citovaného zákona a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 72 ods. 1 citovaného zákona počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný
dôchodok poistenca vo veku

a) do 20 rokov je menej ako jeden rok,

b) nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok,

c) nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky,

d) nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov,

e) nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov,

f) nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov,

g) nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na
invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

Podľa § 255 ods. 1 citovaného zákona v znení zákona č. 310/2006 Z. z. sa za obdobie dôchodkového
poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa zákona č.
100/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších prepisov. Do zamestnania sa na dôchodkové
účely podľa § 169c zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 446/2000 Z. z.
započítava v období pred 1. januárom 2001 aj doba vedenia v evidencii nezamestnaných a v období od
1. januára 2001 do 31. decembra 2003 doba vyplácania podpory v nezamestnanosti.



Krajský súd zistil, že manželka navrhovateľa zomrela dňa 23. júla 2008, pričom nebola poberateľkou
starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku ani invalidného dôchodku ani nezomrela v
dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Z vyššie uvedeného dôvodu preto bolo potrebné posudzovať nárok na priznanie vdoveckého dôchodku
s ohľadom na získanie počtu rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok.

Vzhľadom na vek, ktorý dovŕšila zomretá manželka ku dňu kedy bola potrebná doba dôchodkového
poistenia v trvaní 5 rokov, ktorá sa zisťovala z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity, t.z.
v prípade zomretej z posledných desiatich rokov pred dňom smrti. Zomretá manželka v tomto období
získala úhrnom 0 rokov a 3653 dní obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný
dôchodok.

Vzhľadom na to, že zomretá manželka nesplnila podmienku vzniku nároku pre priznanie
invalidného dôchodku, nemohol navrhovateľovi vzniknúť nárok na priznanie vdoveckého dôchodku.

Krajský súd uznal napadnuté rozhodnutie odporkyne za vecne správne, nakoľko navrhovateľ v konaní
nepreukázal také skutočnosti, ktoré by boli pre zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia
relevantné. Navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spôsobili zvrat v predmetnom konaní.
Tvrdenia navrhovateľa krajský súd vyhodnotil ako nepreukázané. Zomretá manželka navrhovateľa
nezískala potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, tak ako
to vyžaduje nárok pre vznik vdoveckého dôchodku navrhovateľa. Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 10.
októbra 2011 presne uviedla dôvody a spôsob výpočtu doby poistenia pre vznik nároku navrhovateľa
na vdovecký dôchodok. Uvedené skutočnosti sa navrhovateľovi podaním opravného prostriedku ani
jeho doplnením zo dňa 16. júla 2012 nepodarilo vyvrátiť. Pre úplnosť súdneho rozhodnutia krajský
súd považuje za dôležité uviesť, že navrhovateľ okrem nesplnenia zákonného dôvodu pre priznanie
vdoveckého dôchodku v danej veci, existuje aj morálne hľadisko pre ktoré by nebolo možné priznať
vdovecký dôchodok. Navrhovateľ bol právoplatným rozhodnutím súdu uznaný za vinného a odsúdený za
obzvlášť závažný zločin zabitia svojej manželky. Z uvedeného vyplýva, že sám spôsobil smrť manželky a
proti všetkým pravidlám správania a morálky si chcel uplatniť nárok na priznanie vdoveckého dôchodku.

Krajský súd z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie odporkyne potvrdil ako vecne správne.

Súd náhradu trov konania posúdil podľa § 250l ods. 2 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., navrhovateľ v
konaní nemal úspech, a preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom

konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave.

Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205

ods. 2 O.s.p.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3

O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz-

sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu



považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.