Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/227/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6009201367 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6009201367.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa Y. W., A.. XX. E. XXXX, W. F.,. XXX/XX proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z XX. U. XXXX o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku, rozhodnutia totožného čísla z XX. U. XXXX v znení rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X z XX. U. XXXX. o priznaní starobného dôchodku od 6. mája 2006 a rozhodnutia totožného čísla z XX. U. XXXX o zvýšení starobného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z XX. U. XXXX o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku k 27. januáru 1994 potvrdzuje. Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z XX. U. XXXX v znení rozhodnutia totožného čísla z XX. U. XXXX o priznaní starobného dôchodku od 6. mája 2006 potvrdzuje. Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z XX. U. XXXX o zvýšení starobného dôchodku od 1. januára 2010 potvrdzuje. Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím z XX. U. XXXX odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku k 27. januáru 1994 s odôvodnením, že k uvedenému dňu nebol zamestnaný 20 rokov vo zvýhodnenej pracovnej kategórii v zmysle § 14 ods. 2, písm. i) -l) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, preto mu nárok na starobný dôchodok vo zvýhodnenom veku XX rokov nevznikol. Rozhodnutím z XX. U. XXXX v znení rozhodnutia z XX. U. XXXX odporkyňa priznala navrhovateľovi s počiatkom od 6. mája 2006 starobný dôchodok vo výške X XXX,- X. mesačne. Vypočítala ho z I. pracovnej kategórie, z priemerného mesačného zárobku zisteného za roky 1986, 1989, 1991, 1992 a 1990, ktorý po úprave pre výpočet dôchodku predstavoval sumu X XXX,- X.. Započítaných bolo XX rokov zamestnania, pričom pre výšku dôchodku bolo rozhodujúcich XX rokov, z toho v I. pracovnej kategórii 30 rokov a v III. pracovnej kategórii X rokov. Ku dňu vzniku nároku predstavoval starobný dôchodok navrhovateľa 98 % jeho priemerného mesačného zárobku, tj. X XXX,- X. mesačne. K uznaniu nároku navrhovateľa na starobný dôchodok vo zvýhodnenom veku XX rokov dospela odporkyňa po doplnení dokazovania svedeckými výsluchmi bývalých spolupracovníkov navrhovateľa, na základe ktorých dodatočne zhodnotila obdobie zamestnania navrhovateľa vo zvýhodnenej pracovnej kategórii od 1. januára 1981 do 31. decembra 1992. Nárok na starobný dôchodok mu priznala s odkazom na ustanovenie § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení 3 roky spätne od podanej žiadosti, tj. od 6. mája 2006. Ďalším rozhodnutím z XX. U. XXXX odporkyňa zvýšila sumu starobného dôchodku navrhovateľa od 1. januára 2010 na XXX,XX €. mesačne s poukazom na ust. § 82 zákona o sociálnom poistení a opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 413/2009 Z.z. , ktorým sa ustanovilo zvýšenie dôchodkových dávok v roku 2010 o 3,05% mesačnej sumy dôchodku na ktorú mal poistenec nárok ku dňu zvyšovania. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku k 27. januáru 1994 odvolal, pretože v tomto rozhodnutí odporkyňa pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok nezohľadnila výkon jeho práce v I. pracovnej kategórii od 1. januára 1981 do 31. decembra 1992 a preto dospela k nesprávnemu záveru, že mu nárok na starobný dôchodok vo zvýhodnenom veku XX rokov nevznikol. Odvolal sa aj voči rozhodnutiu odporkyne v znení jeho zmeny, ktorým mu starobný dôchodok bol priznaný a to spätne od 6. mája 2006 po uznaní, že odpracoval potrebných 20 rokov vo zvýhodnenej pracovnej kategórii so vznikom nároku na starobný dôchodok vo veku XX rokov. Namietal, že odporkyňa vo výpočte jeho starobného dôchodku nezohľadnila hrubý zárobok, ktorý dosiahol v roku 1993. Z toho roku vylúčila 339 dní ako neodpracovaných napriek tomu, že bol vedený na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie. Vyjadril presvedčenie, že toto obdobie mu malo byť do hrubého zárobku započítané. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní i jeho dôvodoch. Doplnil, že nie je s rozhodnutím odporkyne o priznaní starobného dôchodku spokojný aj preto, že mu bol priznaný spätne len od 6. mája 2006, hoci on prvýkrát požiadal o prepočítanie starobného dôchodku už v roku 2007, preto mu mal byť priznaný spätne od roku 2004. Uviedol, že od 5. januára 1993 bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, avšak už od 25. januára 1993 bol práceneschopný a jeho práceneschopnosť trvala celý rok 1993. Podľa jeho názoru mu mal byť rok 1993 započítaný celý, prípadne 90% jeho zárobku, ktorý dosiahol v roku 1992. Tým by došlo k zmene hrubých zárobkov za rozhodné obdobie, prípadne aj k zmene rozhodujúcich rokov, ktoré boli relevantné pre výpočet sumy priznaného starobného dôchodku. Vyjadril pochybnosť o tom, či mu starobný dôchodok vo výške 98% jeho priemerného mesačného zárobku bol v takomto percente vypočítaný za celé obdobie výkonu jeho práce v I. pracovnej kategórii. Vyjadril pochybnosť aj o správnosti rozhodnutia odporkyne z 24. júna XXXX, ktorým mu bol starobný dôchodok od 1. januára 2010 zvýšený na XXX,XX € mesačne, pretože v tejto sume neboli zohľadnené všetky zvýšenia patriace mu od roku 2004. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne, pretože navrhovateľovi bolo na základe jeho prvého odvolania voči rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku dodatočne zhodnotené obdobie výkonu jeho pracovnej činnosti vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a bol mu priznaný nárok na starobný dôchodok vo zvýhodnenom veku XX rokov. Bol mu priznaný len od 6. mája 2006, pretože o jeho priznanie požiadal žiadosťou zo 6. mája 2009. Pretože žiadanú dávku možno priznať najviac 3 roky spätne od uplatnenia nároku na ňu, nebolo možné vyhovieť jeho požiadavke, aby mu bol starobný dôchodok priznaný od 27. januára 2004. K namietanému roku 1993 uviedla, že tento rok mu bol zhodnotený ako obdobie dôchodkového poistenia bez toho, aby mu bol započítaný príjem za tento rok, pretože žiadny príjem nedosiahol. Bol buď evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, alebo bol práceneschopný a žiadny započítateľný príjem nezískal. Uvedené obdobie mu bolo zhodnotené ako náhradná, resp. vylúčená doba. Z jej písomných podaní vyplynulo, že pred 6. májom 2009 požiadal navrhovateľ žiadosťou z 21. marca 2007 o prepočítanie dôchodku, ktorý v tom čase poberal, tj. invalidného dôchodku a výsledkom tejto žiadosti a konania o nej bolo rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXX z XX. Y. XXXX, ktorým mu od 27. marca 2004 zvýšila sumu invalidného dôchodku. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne i konanie, ktoré im predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami adresovanými súdu i s ich vzájomnou korešpondenciou, s obsahom administratívneho spisu, najmä s jeho žiadosťou o prepočet dôchodku z 21. marca 2007 a z 6. mája 2009, s konaním vedeným na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. 21 Sd 196/2008, s rozhodnutím o zastavení konania z 25. marca 2009 ktorým bolo uvedené konanie skončené, s podkladmi pre výpočet sumy starobného dôchodku navrhovateľa, najmä s evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia, so svedeckými výpoveďami svedkov U. W., P. L. a U. T., s rozhodnutiami odporkyne o valorizačnom zvyšovaní starobného dôchodku navrhovateľa od jeho priznania až do rozhodnutia z XX. U. XXXX, s ostatným relevantným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom, preto ich podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového poistenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, s odchýlkami ďalej ustanovenými. Podľa § 21 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý bol účinný do 31. decembra 2003, má občan nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol aspoň XX rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i - l) citovaného zákona, tj. napríklad v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kameňa, kremenca a živca, pri formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávanej v prostredí vysokej koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní nadmerne ohrození silikózou a zamestnania sklárov dutého skla (písm. k). Základná výmera starobného dôchodku predstavuje 60% priemerného mesačného zárobku, ku ktorej sa od 26. roka zamestnania pripočítajú za každý rok zamestnania v I. pracovnej kategórii 2%, v II. pracovnej kategórii 1,5 % a v III. pracovnej kategórii 1% priemerného mesačného zárobku. Ak bol občan zamestnaný v zamestnaniach rôznych pracovných kategórii, počíta sa pre zvýšenie základnej výmery starobného dôchodku najprv doba zamestnania v III. pracovnej kategórii, potom doba zamestnania v II. pracovnej kategórii a nakoniec doba zamestnania v I. pracovnej kategórii. Podľa § 109 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. Dávka sa prizná alebo zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac 3 roky spätne odo dňa uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume ako patrí, b) vypláca v nižšej sume ako patrí, c) odoprela neprávom alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí (§ 112 ods.1). Z uvedeného vyplýva, že konanie o dávku dôchodkového poistenia sa začína na základe písomnej žiadosti. Za deň uplatnenia nároku sa považuje deň, keď sa oprávnený subjekt po prvýkrát obrátil na príslušný orgán so žiadosťou o jej priznanie. Každoročné valorizačné zvyšovanie dôchodkových dávok i postup zvýšenia vyplýva z ust. § 82 ods. 1, 2 a 3 zákona o sociálnom poistení v spojení s príslušným opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ bol uznaný za invalidného od 14. decembra 1993 a rozhodnutím č. XXX XXX XXX X zo X. U. XXXX mu bol od 13. februára 1994 priznaný invalidný dôchodok. Bol vymeraný z III. pracovnej kategórii a vypočítaný z priemerného mesačného zárobku za roky 1986, 1989, 1990, 1991, 1992 a po úprave pre výpočet dôchodku predstavoval X XXX,- X.. Z celkovej započítanej doby zamestnania XX rokov bolo pre výšku dôchodku rozhodujúcich XX rokov, z toho 40 rokov v III. pracovnej kategórii a 2 roky v II. pracovnej kategórii. Vo zvlášť zvýhodnenej I. pracovnej kategórii mu bolo započítaných 23 dní. Ku dňu vzniku nároku predstavoval invalidný dôchodok 68% priemerného mesačného zárobku navrhovateľa. V nasledujúcom období sa navrhovateľ opakovane domáhal toho, aby bol jeho invalidný dôchodok prepočítaný, pretože bol nesprávne vypočítaný z III. pracovnej kategórie. Na ich základe mu bola ďalšími rozhodnutiami o zvýšení invalidného dôchodku upravená jeho suma tak, že mu dodatočne bola započítaná doba zamestnania od 5. októbra 1962 do 30. septembra 1965 a tiež od roku 1965 až do roku 1980 v I. pracovnej kategórii. Ďalšou „Žiadosťou o prepočet dôchodku“ bolo jeho podanie z 21. marca 2007, ktorou opäť žiadal, aby mu bol vyplácaný dôchodok prepočítaný, pretože aj v období od 1. januára 1981 do 31. decembra 1992 vykonával práce zaradené v I. pracovnej kategórii, pretože pracoval ako šamotár, majster šamotárskej skupiny. Na základe tejto žiadosti vydala odporkyňa rozhodnutie č. XXX XXX XXXX z XX. Y. XXXX, ktorým navrhovateľovi od 27. marca 2004 zvýšila sumu invalidného dôchodku po dodatočnom zhodnotení doby zamestnania v rokoch 1965-1988 vo zvýhodnenej I. pracovnej kategórii. Pretože navrhovateľ nepovažoval za dostatočné zohľadnenie len tohto obdobia, domáhal sa preskúmania rozhodnutia odporkyne súdom, avšak svoj opravný prostriedok zobral v konaní Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp.zn. 21Sd/196/2008 späť, preto bolo konanie uznesením z 25. marca 2009 zastavené. Vzápätí podal žiadosť o starobný dôchodok, spísanú na predtlači vyhotovenej Sociálnou poisťovňou 6. mája 2009, ktorou požiadal o priznanie starobného dôchodku od 27. januára 2004. Z jeho výsluchu vyplynulo, že touto žiadosťou chcel dosiahnuť, aby mu bol priznaný starobný dôchodok, pretože už dosiahol dôchodkový vek. Mal záujem na tom, aby mu bol starobný dôchodok vypočítaný so zohľadnením výkonu jeho práce v I. pracovnej kategórii v celosti, tj. aj za obdobie od 1. januára 1981 do 31. decembra 1992. Jednoznačne uviedol, že v čase podanej žiadosti z 21. marca 2007 bol poberateľom invalidného dôchodku a bol si vedomý toho, že poberá tento druh dôchodkovej dávky. Vtedy chcel dosiahnuť, aby mu bol invalidný dôchodok prepočítaný s ohľadom na výkon jeho pracovnej činnosti v I. kategórii a to za celé obdobie rokov od roku 1965 do konca roku 1992, ale vyššie označeným rozhodnutím mu bol výkon práce vo zvýhodnenej pracovnej kategórii zohľadnený len do konca roka 1980. Po späťvzatí opravného prostriedku sa však výškou invalidného dôchodku už nezaoberal. Preskúmaním veci dospel krajský súd k presvedčeniu, že pri určení výšky starobného dôchodku navrhovateľa rozhodnutím z XX. U. XXXX v znení jeho zmeny rozhodnutím z XX. U. XXXX vychádzala odporkyňa z evidenčných podkladov, ktoré zobrala do úvahy komplexne a správne. Súd nezistil žiadne pochybenia pri zhodnotení obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa, pri zohľadnení výkonu jeho práce vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, pričom odporkyňa správne započítala najskôr obdobie výkonu práce v III. pracovnej kategórii a následne obdobie výkonu práce v I. pracovnej kategórii. Práca vo zvýhodnenej pracovnej kategórii bola započítaná v celosti tak, ako ju navrhovateľ tvrdil a ako bola preukázaná evidenčnými podkladmi a doplnenými svedeckými výpoveďami svedkov U. W., P. L. a U. T. a ktorá bola správne zahrnutá do osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý bol súčasťou vydaného rozhodnutia o priznanie starobného dôchodku z XX. U. XXXX. Námietku navrhovateľka, týkajúcu sa nezapočítania zárobku za rok 1993, ktorú vzniesol vo svojom odvolaní, nepovažoval krajský súd za dôvodnú. V tomto roku bol navrhovateľ evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, resp. bol práceneschopný, tzn., že nemal žiadny príjem z pracovnej činnosti, ktorý by mu bolo možné v tomto roku zohľadniť. Preto mu správne tento rok bol započítaný len do obdobia dôchodkového poistenia bez toho, aby mu bol zohľadnený príjem za tento rok, pretože v tomto roku nepracoval a nepoberal žiadny mesačný zárobok, ktorý by bolo možné v zmysle § 12 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení započítať. Dôvodná nebola ani námietka navrhovateľa, týkajúca sa dátumu, od ktorého mu bol starobný dôchodok priznaný. V konaní bolo preskúmaním veci aj po doplňujúcom výsluchu navrhovateľa jednoznačne preukázané, že o priznanie starobného dôchodku požiadal žiadosťou zo 6. mája 2009, preto mu mohol byť starobný dôchodok priznaný spätne najviac 3 roky od podania žiadosti (§ 112 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení), čo odporkyňa svojim rozhodnutím správne realizovala. Vzhľadom na túto jednoznačne preukázanú skutkovú okolnosť a platnú právnu úpravu odporkyňa správne zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku k 27. januáru 1994. Vecne správne bolo aj rozhodnutie odporkyne z XX. U. XXXX o valorizačnom zvýšení jeho starobného dôchodku od 1. januára 2010, pretože ním bolo správne aplikované ust. § 82 zákona o sociálnom poistení a opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 413/2009 Z.z.. Týmto opatrením bolo určené 3,05%-né zvýšenie dôchodkovej dávky, na ktorú mal poistenec nárok k 1. januáru 2010, čo u navrhovateľa bolo správne matematicky vypočítané s ohľadom na priebežné rozhodnutia o zvyšovaní dôchodkovej dávky, ktoré sú obsahom administratívneho spisu odporkyne a správne určenú prvotnú výšku starobného dôchodku ku dňu vzniku nároku na ňu. Z uvedených dôvodov krajský súd všetky označené rozhodnutia potvrdil ako zákonné a vecne správne. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ustanovenia § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože v konaní nemal úspech. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.