Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/63/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6010200569 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6010200569.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Ľudovíta Bradáča a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Ján Škvarka v právnej veci žalobcu LICITOR group, a.s., Tajovského 5, 010 01 Žilina, zastúpený advokátskou kanceláriou KUBINEC & PARTNERS, s.r.o., Nám. SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému Správa katastra Banská Bystrica, Ul. Československej armády č. 7, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu žalovaného, ktorý vykonal záznamom pod č. Z 1154/2010 takto r o z h o d o l : Žalobu zamieta. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Banskej Bystrici svojim rozhodnutím zo dňa 14. októbra 2011 rozhodol tak, že zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd rozhodol tak, že záznam vykonaný Správou katastra Banská Bystrica pod horeuvedeným číslom, ktorým boli na LV č. XXXX vedenom Správou katastra X. X., katastrálne územie X. X. zapísané vecné bremená podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. v prospech Mesta X. X. a to na parcelu registra C číslo KN 378/1 s výmerou 6 503 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcelu registra C číslo KN 382/1 s výmerou 13 726 m2 zastavané plochy a nádvoria a parcelu registra C číslo KN 399/36 s výmerou 3 455 m2 zastavané plochy a nádvoria je nezákonný. S poukazom na ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p., ďalej § 4 ods. 1, 2, 3, § 34 ods. 1, 2 a 3 Katastrálneho zákona dospel k záveru, že záznam nie je rozhodnutím, a na jeho vykonanie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, teda správny poriadok. V zmysle § 247 ods. 1 O.s.p. poukázal i na tú skutočnosť, že podmienkou na to, aby sa postupovalo podľa tejto hlavy je, že osoba tvrdí že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu. Nakoľko sa v danom ustanovení uvádza priraďovacia spojka „a“, možno preto chápať podmienky prieskumu len tak, že musí ísť o rozhodnutie a postup správneho orgánu v jednej veci. Mal za to, že súd si nemôže vybrať, či bude preskúmavať rozhodnutie alebo len postup, pretože ako bolo uvedené, priraďovacia spojka „a“ takúto možnosť vylučuje, keďže záznam nie je rozhodnutie, nemohol byť predmetom preskúmavacej činnosti súdom ani samotný postup, ktorý nenadväzoval na rozhodnutie v zmysle piatej časti prvej a druhej hlavy O.s.p. Na odvolanie žalobcu Najvyšší súd SR svojím uznesením č. 1Sžr/13/2012 zo dňa 18. júla 2012 zrušil uvedené rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Vytkol krajskému súdu, že ani v novom konaní po predchádzajúcom zrušení jeho pôvodného rozsudku sa neriadil dôsledne názorom odvolacieho súdu, nevyžiadal si spisový materiál žalovanej, hoci naň odkazoval a z jeho rozsudku nie je nepochybné, že by vykonal činnosť smerujúcu k odstráneniu prípadných nedostatkov žaloby a zamietol žalobu o preskúmanie záznamu, ktorý podľa jeho názoru nebolo rozhodnutím podliehajúcim súdneho prieskumu, hoci v takom prípade by mal nasledovať iný postup a to zastavenie konania podľa § 250d ods. 3 O.s.p. Poukázal na princípy generálnej klauzuly a negatívnej enumerácie, ako aj na skutočnosť, že hoci záznam nemá formu rozhodnutia, bol jednoznačne vydaný orgánom štátnej správy pri uplatňovaní jeho právomoci a nemožno poprieť, že vykonaním záznamu o vzniku vecného bremena k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu a to v prospech tretej osoby jednoznačne došlo k zásahu do práv žalobcu, preto podľa názoru odvolacieho súdu aj záznam žalovanej podlieha súdnemu prieskumu. Vyslovil, že povinnosťou súdu prvého stupňa bude rozhodnúť o žalobe o preskúmaní záznamu a postupu mu predchádzajúceho v zmysle odôvodnenia žaloby žalobu, ako aj zvážiť pribratie Mesta Banská Bystrica do preskúmavacieho konania. Krajský súd opätovne v intenciách dôvodu zrušujúceho rozhodnutia preskúmal vec podľa piatej časti I. a II. hlavy O.s.p. a podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu žalobcu zamieta z nasledovných dôvodov: Krajský súd v Banskej Bystrici svojim pôvodným rozhodnutím zo dňa 28.07.2010 zamietol žalobu žalobcu v uvedenej veci, následkom čoho Najvyšší súd svojím rozhodnutím č. 6Sžo 235/2010 zo dňa 25. mája 2011 toto rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Postupoval vtedy v zmysle ustanovenia § 250v ods. 1, 3 a 4 O.s.p. vychádzajúc z obsahu podanej žaloby ako i jej petitu, ktorým sa žalobca domáhal, že uvedený záznam vykonaný Správou katastra Banská Bystrica je nezákonný a to i napriek tomu, že samotná žaloba bola formálne nazvaná ako žaloba o preskúmanie zákonnosti a postupu správneho orgánu. Z dôvodu nesplnenia podmienok citovaných v ustanovení O.s.p. žalobou zamietol. Citovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. mája 2011, ktorým bol rozsudok krajského súdu zrušený, Najvyšší súd SR uviedol, že krajský súd mal byť viazaný rozsahom žaloby a nebol oprávnený ju podľa jej obsahu meniť, teda nebol oprávnený k jej posúdeniu podľa piatej hlavy V. časti O.s.p. §-u 250v O.s.p. Vyslovil názor, že pokiaľ nebol v žalobe uvedený správny petit, mal krajský súd v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 43 O.s.p. vyzvať žalobcu na odstránenie vád žaloby, resp. jej doplnenie. Krajský súd súc viazaný týmto právnym názorom Najvyššieho súdu, následným rozhodnutím zo dňa 14. októbra 2011 žalobu opätovne zamietol, pričom už postupoval v prieskume podľa prvej a druhej hlavy piatej časti O.s.p. Výslovne vo svojom rozhodnutí uviedol, že vedome nepostupoval podľa § 250d ods. 3 O.s.p., podľa ktorého súd uznesením konanie zastaví, ak žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ale žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol vychádzajúc z toho, že ak žaloba podaná iba proti postupu bez nadväznosti na rozhodnutie, ktoré by bolo možné v rámci piatej časti O.s.p. preskúmať zvolil záver, že je vo veci potrebné meritórne rozhodnúť a žalobu zamietnuť. V následnom zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 18. júla 2012 Najvyšší súd Krajskému súdu v Banskej Bystrici vytkol i tento právny záver, ktorý považoval za nelogický a pre účastníka konania zmätočný. Vychádzajúc z obsahu uvedeného zrušujúceho rozhodnutia Najvyšší súd SR napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil z nasledovných dôvodov: a) krajský súd nemal pripojený administratívny spis a tento ani nikdy vyžiadaný a pripojený k súdnemu spisu nebol, b) aj záznam v operáte katastra nehnuteľností podlieha súdnemu prieskumu, c) krajský súd svojím postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, d) zamietol žalobu, hoci na základe zdôvodnenia rozsudku mal konanie zastaviť podľa § 250d ods. 3 O.s.p. V ďalšom konaní krajský súd v intenciách zrušujúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR si vyžiadal administratívny spis Správy katastra v Banskej Bystrici č. Z 1882/2010. Dôkladne sa s ním oboznámil, opätovne predvolal účastníkov konania na vytýčený termín dňa 30.11.2012, podrobne ich vypočul a na základe toho opätovne rozhodol tak, že žalobu zamietol v zmysle ustanovenia § 250j ods. 1 O.s.p., nakoľko dospel k záveru, že rozhodnutie i postup správneho orgánu v medziach žaloby boli v súlade so zákonom. Ako už bolo uvedené, napriek tomu, že v zmysle obsahu ako i petitu žalobného návrhu, ktorý jednoznačne smeroval ku konaniu podľa § 250v O.s.p., preskúmaval podľa názoru Najvyššieho súdu SR vec podľa prvej a druhej hlavy piatej časti O.s.p., pričom nevzhliadol dôvod na opravu alebo doplňovanie žalobného návrhu, pretože tento podľa názoru krajského súdu vykazoval všetky materiálne i formálne znaky žaloby v zmysle § 249 O.s.p. Pôvodne vyslovil názor, že záznam podľa § 4 Katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z. v platnom znení nemá právotvorné účinky, pretože takéto má len zápis práv k nehnuteľnostiam, ale len evidenčné, ako to vyplýva z ods. 3 tohto ustanovenia. Najvyšší súd SR však bol opačného názoru a vyslovil záver, že i takýto záznam podlieha prieskumnej činnosti súdu. Následne krajský súd súc viazaný týmto názorom, opätovne preskúmal vec, vyžiadal si kompletný administratívny spis (v pôvodnom konaní ho nepovažoval za potrebný, i keď omylom uviedol, že sa s ním oboznámil) a preskúmal vec v plnom rozsahu, či následkom vykonaného záznamu mohlo alebo nemohlo dôjsť k porušeniu práv žalobcu. Na prieskumnom pojednávaní zástupkyňa žalobcu uviedla, že v danej veci nebol dôvod na zápis vecného bremena v prospech Mesta Banská Bystrica, pretože toto v celom konaní nepreukázalo, že je vlastníkom nadstavieb na sporných pozemkoch. Jednalo sa väčšinou o cesty, parkoviská, manipulačné plochy. Poukázala na skutočnosť, že všetky tieto stavby, ktorých vlastníctva sa mesto domáha boli pojaté do konkurznej podstaty po bývalom vlastníkovi Pozemných stavieb a tak boli aj prevedené na ďalšieho nadobúdateľa a z neho potom na žalobcu. V priebehu konkurzného konania zo strany mesta nebola vznesená žiadna námietka vo vzťahu k prejednávanej konkurznej podstate. Je preto toho názoru, že vlastníkom celého predmetu sporu je žalobca. Mesto nemohlo nadobudnúť vlastnícke právo automaticky, ani podľa zákona o pozemných komunikáciách č. 135/1961 Zb. Ak by v konaní žalovaný mal pravdu pokiaľ ide o posúdenie odôvodnenosti záznamu, mohol tento byť vykonaný len na základe geometrického plánu, ktorý by bližšie vymedzil, ktoré časti pozemkov sú zasiahnuté zriadeným vecným bremenom. Pochybenie nastalo aj v tom, že žalovaný mal postupovať analogicky v zmysle § 36a Katastrálneho zákona. Mala tiež za to, že vzhľadom na dôvody zrušujúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (zo dňa 25. mája 2011) mohol žalobca aj dodatočne meniť, resp. rozšíriť žalobu o žalobný petit znejúci na zrušenie záznamu. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že naďalej žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a má za to, že správne žalovaná postupovala, keď v predmetnej veci zapísala vecné bremeno vychádzajúc zo zákona č. 66/2009 Z.z. Poukazovala na skutočnosť, že záznam je iba úkon evidenčnej povahy a nevzťahuje sa na jeho vykonanie zákon o správnom konaní. Podkladom pre vykonanie záznamu bol súpis nehnuteľností, ktoré predložil žiadateľ. Nesúhlasila s názorom, že k predmetnému záznamu bolo potrebné vypracovať geometrický plán, pretože z ustanovenia § 67 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplýva, že na zápis takéhoto geometrického plánu by mohlo dôjsť len so súhlasom vlastníka, ďalej že v konaní o zázname sa nevykonáva žiadne dokazovanie. Taktiež nebola možná analógia použitia ustanovenia § 36a Katastrálneho zákona. Žalovaný nebol oprávnený v predmetnom konaní riešiť otázku vlastníctva, zodpovednosť za unesenie dôkazu vlastníctva ako takého nesie oprávnený z vecného bremena. Ako už bolo uvedené, krajský súd preskúmaval zákonnosť záznamu vykonaného žalovaným v intenciách zrušujúceho rozsudku Najvyššieho súdu SR. Oboznámil sa pritom so spisovým materiálom žalovaného a zistil, že žalovaný na žiadosť o vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena Mesta Banská Bystrica pôvodne svojím oznámením zo dňa 08.01.2010 odmietol toto vykonať, nakoľko dospel k záveru, že z ničoho nevyplýval prechod vlastníckeho práva stavieb miestnych komunikácií do vlastníctva Pozemných stavieb, š.p. v likvidácii, t.č. v konkurze na mesto. I podľa vyjadrenia správcu konkurznej podstaty JUDr. Petra Grubera tieto pozemky spolu s miestnymi komunikáciami postavenými na týchto pozemkoch v stave, v akom sa nachádzali ku dňu vyhlásenia konkurzu boli zaradené správcom konkurznej podstaty do súpisu konkurznej podstaty podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v platnom znení na uspokojenie konkurzných veriteľov ich speňažením. Následne však Katastrálny úrad v Banskej Bystrici svojím prípisom zo dňa 01.03.2010 oznámil Mestu Banská Bystrica, že vyhovel jeho podnetu na vykonanie inšpekcie z dôvodu nesprávneho postupu správy katastra a vec znovu odstúpil na vybavenie Správe katastra v Banskej Bystrici. Vyslovil, že už podľa predchádzajúceho názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici vysloveného v uznesení č. 24S/40/2009 správa katastra preskúma listinu predloženú na zápis vecného bremena záznamom v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z. len z pohľadu toho, či táto neobsahuje chyby v písaní a počítaní a iné zrejmé nesprávnosti a záznam potom vykoná. Na základe toho potom považoval postup Správy katastra v Banskej Bystrici ako v rozpore s § 36 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. v platnom znení, následkom čoho potom žalovaný postupoval tak, ako už bolo predtým uvedené. V pôvodnej žiadosti o vykonanie záznamu si Mesto Banská Bystrica uplatňovalo svoj nárok v súvislosti s účinnosťou zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetko-právnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože stavby spolu s priľahlými plochami tvoria neoddeliteľný celok, pričom mal za to, že pozemky pod stavbami, ktoré prešli do vlastníctva obce podľa zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, pretože podľa § 4b ods. 1 tohto zákona miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné cesty, ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií. Podľa § 4b ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií. Podľa § 3d ods. 3 toho istého zákona miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba, užívanie pozemkov pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. V správnom spise žalovaného sa nachádza grafický plán sporných nehnuteľností, tzv. mapový pasport miestnych komunikácií, na ktorom sú označené jednotlivé sporné plochy ako miestne komunikácie (označenie číslom) alebo parkoviská (P), manipulačné plochy (MP). Krajský súd vychádzajúc z dikcie citovaných zákonných ustanovení, ako aj z tohto mapového podkladu mal za nesporne preukázané, že dôvod na vykonanie záznamu pre Mesto Banská Bystrica v danej lokalite bol jednoznačne preukázaný. Krajský súd nepovažoval skutočnosti vyplývajúce z výsledkov konkurzného konania predmetného areálu, resp. z vyjadrenia konkurzného správcu za právne relevantné. Kataster nehnuteľnosti nemohol mať vedomosť o tom, že správca konkurznej podstaty pojal do vlastníctva i pozemné komunikácie a zahrnul ich do konkurznej podstaty. Vlastníctvo prešlo na Mesto Banská Bystrica zo zákona! Zo spisového materiálu vyplýva, že návrh na záznam zo strany Mesta Banská Bystrica bol urobený v súlade so zákonom a na základe existujúcich podkladov. Krajský súd v danej veci neriešil otázku vlastníctva, ale len otázku naplnenia podmienok pre vykonanie záznamu v operáte katastra nehnuteľností. Má naďalej za to, že tento bol vykonaný úplne oprávnene a v zmysle citovaných zákonných predpisov, predovšetkým zákona o katastri nehnuteľností. Potom, čo opätovne na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR preskúmal komplexne vec i s pripojeným správnym spisom a tým odstránil hlavný vytýkaný nedostatok pôvodného zrušeného rozhodnutia, nemohol dospieť k inému záveru ako k tomu, že žaloba ako taká, či už sa posudzovala podľa ustanovenia § 250v O.s.p. alebo prvej a druhej hlavy piatej časti O.s.p. nebola dôvodná a preto jej nebolo možné vyhovieť. Z celého sporu v podstate vyplýva, že medzi žalobcom a Mestom Banská Bystrica vládne zásadný spor a to otázka vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, ktorú však ako už uviedol krajský súd, nebolo možné riešiť v rámci tohto správneho prieskumného konania. Túto si môže riešiť žalobca iba žalobou na všeobecnom súde o určenie vlastníckeho práva podľa Občianskeho zákona. Na záver krajský súd udáva, že ako uviedol, predmetný areál je všeobecne známy v Banskej Bystrici jeho obyvateľom. Konštatuje, že celý areál nemá charakter uzavretého výrobného areálu, ide v podstate o komplex obytných a správnych budov s množstvom komunikácií, ktoré sa využívajú verejne hociktorým užívateľom cestnej siete a preto niet pochýb o tom, že ide o miestne komunikácie tak, ako to preukazuje už i spomínaný mapový pasport. Preto potom krajský súd opätovne žalobu žalobcu zamietol a ako neúspešnému účastníkovi mu náhradu trov konania v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/), f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.