Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/70/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6010200637 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6010200637.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: Krajský prokurátor v Banskej Bystrici, Partizánska cesta č. 1, Banská Bystrica, proti žalovanej: Správa katastra E., O. č. XX, E., za účasti : 1/ SEKIER, s.r.o., Námestie SNP č. 41, Zvolen, 2/ W.. R. X., bytom. J. N. č. XX, E., obaja právne zastúpení AK Ulianko & Holčík, s.r.o., so sídlom I. M. č. XX, E., 3/ W. B., bytom Z. č. XXXX/XX, E., zastúpená JUDr. Michalom Vlkolinským, bytom N. XX, Z. Z., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: V 3364/2008 zo dňa 9. decembra 2008, takto r o z h o d o l : I./ Krajský súd rozhodnutie žalovaného číslo V 3364/2008 zo dňa 9. decembra 2008 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia na ďalšie konanie. II./ Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím Správy katastra E. číslo V 3364/2008 zo dňa 9.12.2008 bol povolený vklad vlastníckeho práva pre W.. R. X. k bytu č. X na prízemí, vo vchode č. XX bytového domu vo E. na ul. M. Z., súp.č. XXXX, nachádzajúcom sa na pozemkoch C KN parc.č. 1081 a 1082 kat. úz. W., k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 8136/34055 na spoločných častiach a zariadeniach domu k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 8136/34055 ku každému z uvedených pozemkov zastavaných bytovým domom a priľahlým pozemkov C KN parc.č. 1083/1, 1083/2, 1084/17 a 1084/18, evidovaných na LV č. XXXX kat.úz. W., na základe kúpnej zmluvy uzavretej 30.9.2008 medzi predávajúcim - SEKIER, s.r.o., so sídlom Lučenecká cesta 2266/6, Zvolen a kupujúcim W.. R. X.. Žalobca žalobou zo dňa 6. augusta 2010, podanou na Krajskom súde v Banskej Bystrici 9.8.2010, navrhoval zrušiť rozhodnutie žalovanej č. V 3364/2008 zo dňa 9.12.2008 a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. Žaloba bola v podstate odôvodnená tým, že od prijatia zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, jeho § 16 ods. 1, chráni nájomný vzťah - dovoľuje vlastníkovi domu /§ 5 ods. 5/ previesť vlastníctvo k bytu, ktorého nájomcom je fyzická osoba, len tomuto nájomcovi. Toto obmedzenie v nakladaní s nehnuteľnosťou vlastník musí rešpektovať. Ak nájomný vzťah trvá, vlastník nemôže predať byt nikomu inému. § 16 ods. 1 - v súčasnosti jeho prvá veta, je kogentná právna norma obmedzujúca dispozičné právo vlastníka domu - obmedzenie zmluvného prevodu vlastníctva k bytu pri prvom prevode na fyzickú osobu a toto obmedzenie trvá, pokiaľ trvá nájomný vzťah. Až po skončení nájmu môže vlastník previesť byt do vlastníctva tretej osoby. Porušenie kogentnou normou uloženého zákazu previesť byt do vlastníctva inej osobe než fyzickej osobe - nájomcovi, počas trvajúceho nájomného vzťahu, t.j. porušenie obmedzenia zmluvnej voľnosti, má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, na ktorú správa katastra prihliada. Obchodná spoločnosť BUČINA a.s. nadobudla bytový fond privatizáciou, teda nie v podmienkach trhového mechanizmu. Mala uzatvorenú zmluvu o nájme predmetného bytu s nájomcom - fyzickou osobou /W. B./ na dobu neurčitú a tento nájomný vzťah trval aj 9.12.2008. Zmluvná voľnosť pri prevode vlastníctva k tomuto bytu bola preto aj 9.12.2008 obmedzená kogentným ustanovením § 16 ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z. Priamo z textu kúpnej zmluvy zo dňa 30.9.2008 je zrejmé, že obidve zmluvné strany uzatvorili zmluvu v čase existencie nájomného vzťahu medzi predávajúcim a nájomcom - W. B., v čase, keď ešte nebolo právoplatné rozhodnutie Okresného súdu vo Zvolene o jej návrhu na odpustenie zmeškanej lehoty na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu z bytu. Na Okresnom súde vo Zvolene sa vedie konanie pod sp.zn. 6C/54/2007, v ktorom navrhovateľka W. B. sa voči odporcovi W.. R. X. domáha určenia, že výpoveď z nájmu bytu č. X vo vchode č. XX na ul. M. Z., súp.č. XXXX, zo dňa 23.2.2007, doručená žalobkyni dňa 28.2.2007, je neplatná. Navrhovateľka W. B. podala na súd návrh dňa 21.5.2007. Vec až do vydania tohto rozsudku nebola dosiaľ právoplatne na Okresnom súde vo Zvolene skončená. Zák.č. 182/1993 Z.z. v § 5 ods. 2 určuje špecifické obligatórne prílohy k zmluve o prevode vlastníctva bytu, ktorá sa predkladá k návrhu na vklad vlastníckeho práva k bytu. Pri prvom prevode vlastníctva bytu na fyzickú osobu - doterajšieho nájomcu, nachádzajúcom sa v bytovom dome, v ktorom bol už skôr čo len jeden byt odpredaný, je potrebné vyhlásenie predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov /alebo správcu, ak spoločenstvo nebolo založené/, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv, ako aj vyhlásenie prenajímateľa o tom, že nájomca bytu alebo nebytového priestoru nemá žiadne nedoplatky na nájomnom a na úhradách za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru. Tieto dve vyhlásenia sú potrebné, nakoľko doterajší nájomca nie je členom spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Obidve vyhlásenia právna úprava požaduje ako obligatórnu prílohu k zmluve aj preto, aby katastrálne úrady pri rozhodovaní o povolení prvého vkladu vlastníckeho práva k bytu z pôvodného vlastníka celého /v danom prípade tzv. privatizovaného/ bytového domu na fyzickú osobu - nájomcu, mali na základe čoho zistiť, či kupujúci je osoba totožná s nájomcom, teda či predávajúci rešpektuje obmedzenie zmluvného prevodu, či je alebo nie je zmluva platná. Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici podala proti rozhodnutia Správy katastra vo E. zo dňa 9.12.2008 č. V 3364/2008 protest prokurátora sp.zn. Kd/159/2009 z 20.4.2010. Správa katastra vo E. nemienila protestu vyhovieť, preto ho predložila na rozhodnutie Katastrálnemu úradu v Z. Z., ktorý rozhodnutím z 8.6.2010 č. ÚPo/6/2010, právoplatným 2.7.2010, protestu prokurátora nevyhovel. Obaja účastníci vkladového konania č. V XXXX/ XXXX mali v čase uzavretia kúpnej zmluvy vedomosť, že kupujúci nie je nájomcom bytu, a že nájomcom je iná fyzická osoba - s nájomnou zmluvou na dobu neurčitú, a že súdny spor o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu nie je ukončený. Na pojednávaní dňa 14.3.2012 zástupkyňa žalobcu poukázala nato, že v súvislosti so spoločnosťou SEKIER, s.r.o., sú na súde tri žaloby. V dvoch veciach je stav identický. Je to vec, ktorá je vedená na krajskom súde pod sp.zn. 23S/58/2010 a vec, o ktorej teraz rozhoduje krajský súd pod sp.zn. 23S/70/2010. Na krajskom súde je vedená aj ďalšia vec pod sp.zn. 24S/58/2010. V tejto veci bolo rozhodnutie správneho orgánu /spoločnosť SEKIER, s.r.o./ zrušené a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn. 10Sžr/1/2011 z 8.6.2011 rozsudok krajského súdu potvrdil. K žalobe žalobcu podal vyjadrenie zástupca dotknutých účastníkov SEKIER, s.r.o. a W.. R. X., AK Ulianko & partners, s.r.o., so sídlom vo E.. Vo vyjadrení uviedol, že vznáša námietku pasívnej legitimácie žalovaného. Katastrálny úrad v Z. Z. rozhodoval o predmetnej veci v poslednom stupni a to vo veci samej, žalovaný nie je pasívne legitimovaný na podanie žaloby v tomto konaní. Navrhoval, aby súd konanie zastavil. Na pojednávaní dňa 13.10.2010 zástupca ďalej uviedol, že navrhuje konanie prerušiť až do skončenia veci vedenej na Okresnom súde vo Zvolene pod sp.zn. 6C/54/2007 ohľadom neplatnosti výpovede nájmu z bytu. V prípade, žeby bola žaloba p. B. /v konaní vystupuje ako žalobkyňa/ zamietnutá, znamenalo by to, že v rozhodnom čase nebola nájomkyňou bytu. Na pojednávaní dňa 14.3.2012 žiadal zástupca spoločnosti SEKIER ako aj W.. R. X. žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Tvrdil, že žalovaný nie je oprávnený skúmať pri prevode vlastníctva bytu, či byt bol ponúknutý nájomcovi. Nesúhlasil s tým, žeby išlo o identický stav vo veci sp.zn. 23S/58/2010 a sp.zn. 23S/70/2010 pokiaľ ide o osobu nájomcu. Vo veci sp.zn. 24S/58/2010 osoba nájomcu existovala, ale nebola označená. Samotná terajšia nájomkyňa p. B. nepodala žalobu o neplatnosť právneho úkonu, nevidel dôvod, prečo krajský prokurátor nahrádza samotnú nájomkyňu - p. B.. V čase uzatvárania kúpnej zmluvy predávajúci - spoločnosť SEKIER, s.r.o., konal v dobrej viere, pretože vychádzal z toho, akoby nájomkyňa neexistovala. K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný - Správa katastra vo E. /vyjadrenie je zo dňa 3.9.2010/. Žalovaný navrhoval žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietnuť. K veci ďalej žalovaný uviedol, že spoločnosť SEKIER, s.r.o., nadobudla byt v zmysle zák.č. 92/1991 Zb., a preto sa na ňu nevzťahujú jednotlivé obmedzenia, resp. regulačné ustanovenia, napr. §§ 16 ods. 1, 17 ods. 3 a 29 ods. 7 zák.č. 182/1993 Z.z. v platnom znení stanovené pre vlastníkov bytov. Bytový dom č. XXXX, v ktorom sa byt č. X nachádza, bol zapísaný do katastra nehnuteľností na základe žiadosti BUČINA š.p. položkou výkazu zmien č. 264/90 zo dňa 8.9.1990 na list vlastníctva č. XXX. Zmena vlastníka na LV č. XXX bola vykonaná položkou zmien č. 88 z roku 1992 na základe žiadosti BUČINA a.s. pri transformácii spoločnosti na akciovú spoločnosť. Bytový dom bol zahrnutý do privatizácie a notárskou zápisnicou č. N81/92, Nz70/92 bol vložený ako nepeňažný vklad Fondom národného majetku SR do základného imania BUČINA a.s. so sídlom vo Zvolene. Uvedená spoločnosť následne vložila predmetný dom do základného imania spoločnosti BUČINA - BYTY, spol. s r.o., Zvolen. Vklad vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností bol povolený rozhodnutím V 252/1997 dňa 15.5.1997. Následne bol bytový dom súp.č. XXXX vložený BUČINOU - BYTY, s.r.o., do základného imania spoločnosti TORY - BROKER, s.r.o., Košice, ktorá sa premenovala na spoločnosť SEKIER, s.r.o., Zvolen. Vklad vlastníckeho práva bol v katastri nehnuteľností povolený rozhodnutím V 548/2000 zo dňa 10.8.2000. Novelou zákona č. 158/1998 Z.z. účinnou od 1.7.1998 došlo k úprave poznámky k § 29 ods. 5 pod čiarou a to tak, že sa rozšíril odkaz na § 588 Občianskeho zákonníka a odkaz na §§ 56 až 200 Obchodného zákonníka. Z uvedených ustanovení vyplýva, že zákaz prevodu podľa § 29 ods. 5 zák.č. 182/1993 Z.z. nemožno vzťahovať už len na prevod na základe kúpnej zmluvy, ale aj na prehlásenie vkladateľa, ktorým sa vkladá majetok do obchodnej spoločnosti. Povinnosť odpredať byty zaviedol pre vlastníkov, ktorí bytový fond nadobudli vo veľkej privatizácii až zákon č. 173/1999 Z.z. /novela zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinná od 29.6.1999/, t.j. v čase, keď BUČINA a.s. tento majetok už nevlastnila. Spoločnosť BUČINA - BYTY, s.r.o., teda nemala povinnosť previesť vlastníctvo bytu na nájomcu, nebola ani obmedzená tzv. regulovanou cenou, nebola ani povinná pre prípad prevodu bytu tento previesť len nájomcovi. Obmedzujúce povinnosti uvedené v §§ 16 ods. 1, 17 ods. 3 a 29 ods. 7 zákona sa viažu k subjektu vlastníctva a nie k jeho objektu a táto skutočnosť vyplýva aj z logického a gramatického výkladu relevantných zákonných ustanovení. Súkromnoprávne vzťahy, ktorých účastníkom je aj spoločnosť SEKIER, s.r.o., sú založené na individuálnej autonómii a zmluvnej slobode subjektov a nič tejto spoločnosti nebránilo previesť byt inej osobe ako nájomcovi, navyše ak znenie ust. § 16 výslovne pojednáva o „vlastníkovi domu“ a nie o vlastníkovi bytu. Spoločnosť SEKIER, s.r.o., nie je subjektom uvedeným v ustanovení § 17 ods. 3 zákona a ani nebola založená subjektom uvedeným v tomto ustanovení zákona, „obmedzujúce povinnosti“ v zmysle ustanovení §§ 16 ods. 1, 17 ods. 3, 18 ods. 1 zákona, ktoré sú vzájomne previazané, sa na ne nevzťahujú. Vlastník domu by nemohol nakladať vôbec s bytom a tento byt by musel vlastniť aj proti svojej vôli. Takýto výklad zákona by bol v rozpore s § 123 Občianskeho zákonníka. Ústredný orgán štátnej správy ÚGKK SR v liste č. LPO-1575/2009/Va zo dňa 20.4.2009 konštatoval, že správa katastra neskúma pri prevode vlastníctva bytu, ani keď sa jedná o prvý prevod vlastníctva bytu, či vlastník domu prevádza byt do vlastníctva doterajšieho nájomcu podľa § 16 ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z. Žalovaný sa nestotožňoval s názorom krajskej prokuratúry, že § 16 ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z. je kogentnou právnou normou. Žalovaný tvrdil, že prvý prevod predmetných bytov V 252/1997 bol uskutočnený v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi, teda bol zákonný a platný, keďže obchodná spoločnosť BUČINA s.r.o. nebola v čase tohto prevodu obchodnou spoločnosťou s účasťou štátu, t.j. štát nemal žiadnu účasť v tejto spoločnosti. Na pojednávaní dňa 14.3.2012 zástupkyňa žalovaného odkázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR, ktorý bol vydaný vo veci sp.zn. 23S 58/2010, pod sp.zn. lSžr/10/2011. Zástupca účastníčky W. B. - JUDr. Michal Vlkolinský vo vyjadrení zo dňa 25.8.2010 uviedol, že listom zo dňa 12.2.1997 požiadala účastníčka spoločnosť BUČINA a.s. o prevod vlastníctva tohto bytu podľa ustanovení zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Dňa 28.2.2007 bola účastníčke doručená výpoveď z nájmu bytu z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka - nezaplatenie nájmu alebo úhrad za plnenie poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace, pričom sa malo jednať o nedoplatky na nájomnom a službách vo výške 39.858,- Sk, resp. 1.323,- Eur. Účastníčka je presvedčená, že má nájomné ako aj služby spojené s užívaním bytu uhradené, a preto 21.5.2007 podala na Okresnom súde vo Zvolene návrh na neplatnosť výpovede z nájmu bytu, pritom konanie je vedené na Okresnom súde vo Zvolene pod sp.zn. 6C/54/2007 a vec nebola právoplatne ukončená. Nájomníčka p. B. nikdy nedostala ponuku na kúpu bytu podľa ustanovení zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, okrem ponuky obsiahnutej v liste zo dňa 7.5.2008, v ktorom bola cena bytu stanovená na 1.400.000,- Sk. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/70/2010-44 zo dňa 5.1.2011 súd konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. prerušil až do právoplatnosti skončenia veci vedenej na Okresnom súde vo Zvolene pod sp.zn. 6C/54/2007. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal odvolanie žalobca ako aj účastníčka konania na 3/ mieste W. B.. Na základe podaného odvolania vydal Najvyšší súd SR uznesenie č.k. 1Sžr/55/2011-62 zo dňa 20.12.2011, ktorým uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/70/2010-44 zo dňa 5.1.2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z dôvodov uznesenia NS SR vyplýva, že k prerušeniu konania malo dôjsť z dôvodu vyčkávania na výsledok konania /sp.zn. 6C/54/2007/, ktorý však pre rozhodovanie súdu vo veci 23S/70/2010 nemôže mať žiaden význam, došlo by k neúmernému predĺženiu a prieťahom v konaní a v konečnom dôsledku k zásahu do práv účastníkov konania garantovaných Ústavou Slovenskej republiky /čl. 48 ods. 2/. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodu uvedených v žalobe /§ 249 ods. 2 O.s.p./ a po preskúmaní veci a postupu správneho orgánu dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Správa katastra vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu namietala pasívnu legitimáciu žalovaného - Správy katastra vo E., pasívnu legitimáciu namietala aj spoločnosť SEKIER, s.r.o., podľa ktorej pasívne legitimovaný mal byť Katastrálny úrad v Z. Z., ktorý rozhodoval v predmetnej veci v poslednom stupni, ďalej tvrdil, že Správa katastra vo E. nemôže byť účastníkom súdneho konania, pretože nie je právnickou osobou. Súd sa najskôr musel vysporiadať s týmito procesnými námietkami. Protest prokurátora nie je riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom, ale prostriedkom realizácie právomoci prokuratúry pri ochrane zákonnosti, teda inštitút protestu slúži na to, aby sa odstránila predovšetkým vecná nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, resp. na odstránenie procesných nedostatkov konania, ktoré majú vplyv na vecnú stránku konania. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, ak bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci orgán alebo orgán uvedený v ods. 1 písm. a/ nevyhovie protestu prokurátora, môže prokurátor podať na súd žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, ak to ustanovuje osobitný zákon. Podľa § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p., prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovie protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone. Podmienky pre podanie návrhu (žaloby) na začatie konania upravuje piata časť O.s.p. „správne súdnictvo“. Podľa § 248 ods. 2 písm. e/ O.s.p., súdy nepreskúmavajú rozhodnutie správnych orgánov predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy (s účinnosťou od 01.01.2004 súdy nepreskúmavajú podľa § 248 písm. a/ O.s.p. rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania). Rozhodnutie správneho orgánu, ktorým sa nevyhovelo protestu prokurátora samo o sebe nezakladá, nemení ani nezrušuje oprávnenia a povinnosti fyzických a právnických osôb. Rozhodnutie správneho orgánu, ktorým nevyhovel protestu prokurátora je rozhodnutie procesnej povahy, preto podľa § 248 ods. 2 písm. e/ O.s.p. (s účinnosťou od 01.01.2004 podľa § 248 písm. a/ O.s.p.), nepodliehajú súdnemu preskúmavaniu. Ak sa teda nevyhovelo protestu prokurátora, návrh je potrebné podať proti rozhodnutiu správneho orgánu v poslednom stupni správneho konania, ktoré založilo, menilo alebo zrušovalo oprávnenia, povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Žaloba bola teda v danom prípade správne podaná proti Správe katastra vo E., pretože práve na základe jeho rozhodnutia o povolení vkladu došlo k založeniu oprávnenia a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby. Účastníci správneho konania nie sú účastníkmi konania o proteste prokurátora, na druhej strane podľa § 27 ods. 1 písm. c/ zákona o prokuratúre sa dáva účastníkom správneho konania možnosť odvolať sa proti rozhodnutiu o proteste prokurátora. Na druhej strane takúto možnosť nemá prokurátor. Prokurátor má možnosť podať len žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia (rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, ktoré založilo, menilo alebo zrušovalo oprávnenia a povinnosti fyzických a právnických osôb). Vzhľadom k tomu, že prokurátor nemal možnosť proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa odvolať, prokurátor správne postupoval, keď žalobu podal proti rozhodnutiu Správy katastra vo Zvolene o povolení vkladu, ktorým sa rozhodovalo o právach alebo právom chránených záujmoch fyzických alebo právnických osôb. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z., prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru je vyhlásenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu nemá žiadne nedostatky na úhradách za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv; to neplatí, ak ide o prvý prevod vlastníctva bytu. Ak ide o prvý prevod vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru, prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru je aj vyhlásenie prenajímateľa o tom, že nájomca bytu alebo nebytového priestoru nemá žiadne nedoplatky na nájomnom a na úhradách za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru. Podľa § 31 ods. 1, 2, 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia: Správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí, inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu. Podľa § 1 ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov /ustanovenie je zaradené do I. časti - Základné ustanovenia, predmet a rozsah úpravy/, tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku. Podľa čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky /zák.č. 460/1992 Zb. v platnom znení/ prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Podľa § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p. prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone. Podľa § 249 ods. 3 O.s.p. prokurátor pri podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p. dbá nato, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté. Z čl. 20 ods. 3, 4 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že vlastníctvo zaväzuje, nemožno ho zneužívať na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 152 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy zostávajú v Slovenskej republike v platnosti, ak neodporujú tejto Ústave. Právo na bývanie /odvodené od práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti/ patrí medzi základné ľudské práva a slobody. Zákon o vlastníctve bytov v § 16 ods. 1 zabezpečuje bývanie pre všetkých nájomcov bytov. Toto ustanovenie obmedzuje vlastníka bytového domu /na základe zákona/ vo vzťahu k bytom v bytovom dome. Obmedzenie vlastníka bytového domu je vo verejnom záujme. Každý vlastník bytového domu, ktorý sa rozhodne byty v ňom odpredať, je zákonom obmedzený pri nakladaní s nimi tak, že tieto byty, ktoré sú prenajaté na dobu neurčitú, nemôže predať iným osobám ako ich nájomcom. Predávajúci bol vlastníkom bytu, pôvodne bol vlastníkom celého bytového domu. Byt v čase prevodu bol prenajatý na základe nájomnej zmluvy na dobu neurčitú. Kupujúci nebol nájomca bytu. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v § 1 ods. 1 upravil spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. V zmysle § 3 ods. 1 tohto zákona ide o špeciálnu úpravu k úprave vlastníckych práv a povinností, ako aj právnych vzťahov týkajúcich sa nehnuteľností obsiahnutej v Občianskom zákonníku a v osobitných predpisoch. Byt nachádzajúci sa v bytovom dome sa môže stať samostatným predmetom vlastníctva podľa v zákone obsiahnutej právnej konštrukcie na základe rozhodnutia vlastníka nehnuteľnosti - bytového domu, odpredať niektorý z bytov. Následne po odpredaji prvého z bytov sú predmetnom vlastníctva už len jednotlivé byty a nie bytový dom, resp. jeho časť. Zákon o vlastníctve bytov v § 16 ods. 1 poskytuje nájomníkom bytov, v nájomných vzťahoch založených zmluvami na dobu neurčitú, ochranu. Tým zároveň obmedzuje vlastníka bytového domu a to logicky vo vzťahu ku všetkým bytom v jeho bytovom dome. Takéto obmedzenie vzhľadom na zmysel a účel využitia bytového domu - predmetu vlastníctva, je nepochybne obmedzením vo verejnom záujme. V súlade s Ústavou Slovenskej republiky je možné obmedziť vlastnícke právo na základe zákona a vo verejnom záujme. Žiadne ustanovenie o vlastníctve bytov nezužuje platnosť tohto ustanovenia len pre niektorých vlastníkov bytových domov. To znamená, že platí pre všetkých vlastníkov bytových domov bez rozdielu. Nie je preto pri jeho aplikácii podstatné, kto je vlastníkom bytového domu, resp. od koho bytový dom nadobudol. Platí to pre každého vlastníka bytového domu, či je to štát, obec alebo súkromná osoba. Žalovaný správny orgán, ktorý má v kompetencii nehnuteľnosti evidovať, má zo svojej evidencie dostatok informácií o tom, či predávajúci bytu je pôvodným vlastníkom celého bytového domu. V kladnom prípade je zo zákona takýto predávajúci obmedzený pri nakladaní s bytom. Žalovaný bol podľa § 31 Katastrálneho zákona povinný skúmať, či je prevodca oprávnený s bytom nakladať, t.j. či byt prevádza na nájomníka, či ide o byt, ktorý v čase prevodu nie je prenajatý na dobu neurčitú. Z § 31 Katastrálneho zákona vyplýva, že správa katastra je okrem iného povinná skúmať platnosť zmluvy ako aj to, či právo nakladať s nehnuteľnosťou nie je obmedzené. Zo zákona o vlastníctve bytov priamo z § 16 ods. 1 vyplýva obmedzenie pre vlastníka bytov v bytovom dome u nájomníkov, ktorí majú uzavretú nájomnú zmluvu na dobu neurčitú. Povinnosťou správneho orgánu - žalovaného bolo skúmať, či právo nakladať s bytmi vlastníka bytového domu nie je obmedzené práve so spomínaným ustanovením § 16 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov. Obmedzenie vlastníka bytového domu podľa § 16 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sa vzťahuje jednak logicky a jednak aj vzhľadom na v ňom uvedený výslovný odkaz v § 5 ods. 5 /po novelizácii ods. 7/ ku všetkým bytom v jeho bytovom dome. Účastníci vkladového konania č. V 3364/2008 mali v čase uzavretia kúpnej zmluvy vedomosť o tom, že kupujúci nie je nájomcom bytu, a že nájomcom je iná fyzická osoba. Z toho vyplýva, že ani predávajúci ani kupujúci nemohli byť dobromyseľní. Podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu. Je nesporné, že na Okresnom súde vo Zvolene sa pod sp.zn. 6C/54/2007 vedie konanie / navrhovateľka W. B., odporca W.. V. X./ o neplatnosť výpovede z nájmu bytu. Vec dosiaľ nie je právoplatne ukončená. Navrhovateľka doručila návrh na Okresný súd vo Zvolene dňa 21.5.2007. Vklad vo veci V 3364/2008 bol povolený 9.12.2008, t.j. v čase, keď sa už viedlo konanie na Okresnom súde vo Zvolene sp.zn. 6C/54/2007. Nemohol preto predávajúci a ani kupujúci vychádzať z fikcie, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy a v čase rozhodovania o vkladovom konaní, akoby nájomca neexistoval. Katastrálny zákon je zákon patriaci do odvetvia verejného práva. Prokurátor má preto oprávnenie kontrolovať rozhodovaciu právomoc orgánov verejnej správy, kde správa katastra nepochybne patrí. Taktiež zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov patrí do odvetvia verejného práva. Skúmanie vkladuschopnosti z hľadiska dispozície predávajúceho s bytom preto patrí do kompetencie správneho orgánu /správy katastra/ úsudkom prijatým na základe inštitútu predbežnej otázky /najmä § 40 správneho poriadku/. Z uvedenej skutočnosti vyplýva, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy medzi predávajúcim a kupujúcim nemusel žalobca prihliadať na to, či práva boli nadobudnuté v dobrej viere, nakoľko samotný kupujúci ako aj predávajúci mali vedomosť o tom, že kupujúci nie je nájomcom predmetného bytu, a že sa vedie spor nájomcu bytu na Okresnom súde vo Zvolene pod sp.zn. 6C/54/2007 o neplatnosť výpovede z nájmu bytu. Prokurátor bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby, postupoval v súlade s požiadavkou ochrany verejného záujmu na ochranu práv konkrétnej osoby - nájomcu. Pokiaľ žalobca vytýkal žalovanému, že nezabezpečil príslušné prílohy /vyhlásenia/, účelom príloh zmluvy, ktoré sú uvedené v § 5 ods. 2 zák.č. 182/1993 Z.z. je zabezpečenie informovanosti /informatívny charakter/ pre nájomcu o kúpu bytu. Pokiaľ kupujúci tieto informácie nepotreboval, alebo priložené informácie boli pre žalovaného postačujúce, nemôžu vyvolať následky neplatnosti zmluvy. Krajský súd po preskúmaní veci a postupu žalovaného dospel k záveru, že žalovaný v danom prípade postupoval v rozpore s § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p., a preto napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Súd žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože žalobca bol v konaní neúspešný. Rozhodnutie o trovách konania je v súlade s § 250k ods. 1 O.s.p. Výsledok hlasovania: 3:0 Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.