Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/84/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6010200729 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6010200729.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: K., s.r.o., X., XXX XX B. B., zast. JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom, Q. U. XX, XXX XX A., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. D.XXXXX/ XXXX/XXXXXX-J. zo dňa XX.XX.XXXX, takto r o z h o d o l : I./ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II./ Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Zo správneho spisu mal súd preukázané, že dňa 26.02.2007 bola na Úrade priemyselného vlastníctva SR podaná prihláška k vynálezom č. PP XXXX-XXXX pod názvom: spôsob úpravy mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty, ktorého prihlasovateľmi sú K. C., s.r.o., B. B., K., s.r.o., B. B., K. Q., s.r.o., B. B., X., s.r.o., B. B., V. Q., s.r.o., B. B., V. M&M, s.r.o., B. B., T. K., s.r.o., B. B., D.. D. A. - M. G., B. B., D.. D. A., B. B., E. Pôvodcovia vynálezu, a to A. X., B. B., D.. D. A., B. B., D.. P. Z., K., E. B., K., F.. P. H., B. B. podpísali dňa XX.XX.XXXX čestné prehlásenie pre patentového zástupcu D.. P. G., patentová a známková kancelária, B., v ktorom svoje spolupôvodcovské práva na podanie prihlášky č. X pod názvom: spôsob úpravy mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty, podanej dňa XX.XX.XXXX na Úrade priemyselného vlastníctva SR, postúpili vyššie uvedeným prihlasovateľom k vynálezu. Podľa bodu III. Dohody o miere vkladu do vytvorenia vynálezu zo dňa XX.XX.XXXX „na základe dohody spolupôvodcov a prihlasovateľov boli dňa 15.08.2006 dohodnuté podiely na riešení, z ktorých bude odvodzovaný aj spolumajiteľský podiel k patentu v zmysle § 20 ods. 2 zákona č. 435/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov“. V období od 15.08.2006 do 30.09.2007, t.j. v období pred aj po podaní prihlášky k vynálezu, dochádzalo k prevodom práva na riešenie medzi prihlasovateľmi k vynálezu pod názvom spôsob úpravy mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty v rôznych percentuálnych podieloch. Tak malo dôjsť na základe zmluvy č. XXXXXX/K. zo dňa XX.XX.XXXX k prevodu spolumajiteľského podielu medzi zmluvnými stranami - prevodcom V., s.r.o., X. XX, F. C. XX, XXX XX B. B. a nadobúdateľom - žalobcom K., s.r.o., F. C. XX, XXX XX B. B. X na prihláške vynálezu č. PP XXXX-XXXX pod názvom: spôsob úpravy mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty o veľkosti podielu 1/10000 (t.j. 0,01%) z prevodcu na nadobúdateľa v zmysle ustanovenia § 12 ods. 3 a 4 zákona č. 435/2001 Z.z. - patentový zákon v znení neskorších predpisov. Konkrétna výška odplaty prevodu práv podľa zmluvy bola v zmysle článku IV. dohodnutá vo výške 774.000,- Sk (bez DPH). Žalobca si uplatnil za zdaňovacie obdobie august 2007 odpočet dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry interné č. D-X/VIII/XX (VS: XXXXXX/K.), dátum dodania 30.08.2007, dátum vyhotovenia 30.08.2007, dodávateľ V. Q., s.r.o., X. XX, F. C. XX, XXX XX B. B., za prevod spolumajiteľského podielu č. XXXXXX/K. zo dňa XX.XX.XXXX, základ dane 774.000,- Sk, 19% daň z pridanej hodnoty 147.060,- Sk, spolu 921.060,- Sk. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu v B.. č.: XXX/XXX/XXXXX/XX/V. zo dňa XX.XX.XXXX daňový úrad rozhodol tak, že na základe dodatočného platobného výmeru vyrubil žalobcovi, K., s.r.o. daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2007 v sume 1,56 EUR. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolania a na základe podaného odvolania rozhodoval ako druhostupňový správny orgán žalovaný, ktorý rozhodnutím č. D./XXX/ XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-J. zo dňa XX.XX.XXXX rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdilo. Rozhodnutie bolo v podstate odôvodnené tým, že kontrolovaný daňový subjekt podľa výpisu z registra prihlášok ÚPV SR ako jeden zo spoluprihlasovateľov prihlášky k vynálezu č. XXXX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX deklaroval vlastníctvo podielu práva na riešenie, ktoré by ho (za predpokladu, že k prevodu práva na riešenie došlo zákonným spôsobom) oprávňovalo využívať vynález ako celok, preto fakturované plnenie - prevod práva na to isté riešenie vo výške 0,01% z prevodcu V. Q., s.r.o. nepoužije na účely svojho podnikania. Tým neboli splnené podmienky na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH. Daňovou kontrolou preto nebolo uznané odpočítanie dane v sume 147.060,- Sk z faktúry č. XXXXXX/K. zo dňa XX.XX.XXXX od dodávateľa V. Q., s.r.o. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca, v ktorej navrhoval napadnuté rozhodnutie žalovaného č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX v zmysle § 247 a nasledujúce O.s.p., ako aj postup žalovaného pri vydávaní predmetného rozhodnutia zrušiť v plnom rozsahu ako nesprávne, nezákonné a predčasné a taktiež zrušiť aj dodatočný platobný výmer Daňového úradu B. B. II. č. XXX/XXX/XXXXX/XX/V. zo dňa XX.XX.XXXX a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca alternatívne navrhoval konanie vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného č. I/XXX/XXXX- XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX prerušiť až do rozhodnutia Súdneho dvora Európskych spoločenstiev o predbežnej otázke vo veci vedenej na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 5 Sžf/XX/XXXX zo dňa 18.05.2010 a okrem toho navrhoval odklad vykonateľnosti rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobca tvrdil, že splnil všetky zákonné podmienky na odpočítanie DPH z predmetného zdaniteľného obchodu a vrátenie s tým súvisiaceho vzniknutého nadmerného odpočtu DPH. Žalobca uvádzal, že neporušil § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, lebo prijatú službu (nadobudnuté práva) použil na svoje zdaniteľné plnenia (obchody), t.j. na účely svojho podnikania (ekonomickej činnosti). Žalobca ďalej uvádzal, že Najvyšší súd SR vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/XXX/XXXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX (žalobcom je ten istý žalobca ako v tomto konaní), ktoré je aj v merite veci totožné s rozhodnutím žalovaného č. I/ XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX (jedná sa o odpočítanie DPH a nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie júl 2007), ktoré bolo na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 5 Sžf/XX/ XXXX zo dňa 18.05.2010 prerušené podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., nakoľko súd požiadal Súdny dvor ES o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy podľa článku 267 „Zmluva o fungovaní Európskej únie“ (bývalý článok 234 Zmluvy o založení ES), žalobca navrhoval aj v tejto veci prerušiť konanie a vykonateľnosť rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/ XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX odložiť podľa § 250c ods. 2, prvá veta O.s.p. uznesením tak, ako to urobil Najvyšší súd SR vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Sžf/XX/XXXX zo dňa 18.05.2010. Žalobca žiadal, aby bolo rozhodnuté v súlade so smernicou Rady č. 2006/112/ES, ktorá s účinnosťou od 01.01.2007 nahradila „6. smernicu“, najmä s jej článkom 25 písm. a/, podľa ktorého poskytovanie služieb môže okrem iného pozostávať aj z prevodu nehmotného majetku nezávisle od toho či je, alebo nie je predmetom dokumentu stavajúceho vlastnícke právo a článok 1, bod 2 citovanej smernice, podľa ktorého spoločný systém DPH je založený na zásade, že na tovar a služby sa uplatňuje všeobecná daň zo spotreby úmerná cene tovaru a služieb bez ohľadu na počet transakcií uskutočnených vo výrobnom a distribučnom procese pred stupňom, na ktorom sa účtuje. Žalobca ďalej poukazoval na skutočnosť, že režim odpočtov zavedený citovanou smernicou rady má za cieľ plne zbaviť podnikateľov bremena DPH splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých jeho hospodárskych činností. Spoločný systém DPH takto zaručuje neutralitu, čo sa týka daňového bremena všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na účely a výsledky týchto činností pod podmienkou, že tieto v zásade podliehajú DPH. Bolo by v rozpore s princípom neutrality DPH, ak by sa prevod práva na riešenie na jednej strane považoval za zdaniteľný obchod podliehajúci DPH a na druhej strane prijatie tohto plnenia by sa nepovažovalo za jeho prijatie na účely uskutočnenia zdaniteľných obchodov. V tomto smere existuje judikatúra ESD, najmä rozsudky C-XXX/XX D., C-XXX/XX J. a ďalšie. Zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 15.02.2012 k veci ďalej uviedol, že konanie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je dôsledne ovládané dispozičnou zásadou, z čoho vyplýva, že súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzeným. Výnimku z tejto zásady predstavujú veci, v ktorých súd zistil, že žalobou napadnuté rozhodnutie trpí takými vadami, ku ktorým musí súd prihliadať bez ohľadu na to, či žaloba takýto nedostatok rozhodnutia namietala. Súd v správnom súdnictve nemôže vyhľadávať nové skutočnosti v prospech či neprospech niektorej zo strán súdneho sporu. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí. Aby sa mohol krajský súd v danej veci zaoberať otázkou znužitia práva, potom zneužitie práva by muselo byť ako dôvod uvedené v rozhodnutí daňových orgánov a napadnuté v žalobe. Žalobca zdôraznil, že problematika zneužitia práva žalobcom na odpočet dane bola prvý krát prezentovaná až v prejudiciálnej otázke Najvyššieho súdu SR a išlo v nej o podstatnú zmenu v klasifikácii právneho stavu, ktorý by odôvodňoval nepriznanie odpočítania dane z iného dôvodu, ako bol doteraz prezentovaný s daňovými orgánmi Slovenskej republiky a súdmi Slovenskej republiky. K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný - Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica (od 01.01.2012 Finančné riaditeľstvo SR v Bratislave), ktorý vo vyjadrení navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť. K veci ďalej uviedol, že právo na riešenie vrátane práva podať prihlášku možno previesť na inú osobu, avšak len na základe písomnej zmluvy o prevode práva na riešenie. Čestné vyhlásenie pre patentového zástupcu D.. P. G., ktorým spolupôvodcovia vynálezu previedli vynález na dvanásť prihlasovateľov, nenahrádza písomnú zmluvu podľa § 12 ods. 3 patentového zákona. Zmluva č. XXXXXX/K. o prevode spolumajiteľského podielu zo dňa XX.XX.XXXX bola za prevodcu V. Q., s.r.o. podpísaná neoprávnenou osobou, pretože D.. D. A. v čase podpisu tejto zmluvy dňa XX.XX.XXXX nebol splnomocneným zástupcom ani konateľom spoločnsoti V. Q., s.r.o. Žalobca podľa výpisu z registra prihlášok ÚPV SR, ako jeden zo spoluprihlasovateľov prihlášky k vynálezu č. XXXX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, deklaroval vlastníctvo podielu práva na riešenie, ktoré by ho (za predpokladu, že k prevodu práva na riešenie došlo zákonným spôsobom) oprávňovalo využívať vynález ako celok, preto fakturované plnenie - prevod práva na to isté riešenie vo výške 0,01% z prevodcu V., s.r.o. nepoužije na účely svojho podnikania. Týmto neboli splnené podmienky na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH. Žalovaný ďalej poukazoval na to, že podľa aktuálnej informácie ÚPV SR prihláška k vynálezu č. XXXX-XXXX podaná dňa XX. XX.XXXX, ktorou žalobca a ostatní spoluprihlasovatelia deklarovali svoje právo na riešenie, konanie o tejto prihláške bolo zastavené. Žalovaný ďalej poukázal na to, že aj z iných daňových konaní, ktoré boli predmetom odvolacieho konania, je žalobcovi známe, že spoluprihlasovatelia patentovej prihlášky PP XXXX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, deklarovaní ako spoluprihlasovatelia prihlášky k patentu , obdobným spôsobom, opakovane uplatňovali odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie roku 2007. V týchto veciach boli podané žaloby, o ktorých Krajský súd v Banskej Bystrici už rozhodoval a žaloby zamietol (sp. zn. 23 S/59/2009-102 zo dňa 17.02.2010, sp. zn. 23 S/72/2009-65 zo dňa 10.03.2010). Na pojednávaní dňa 15.02.2012 zástupkyňa žalovaného osobitne upozornila na to, že už aj Najvyšší súd SR sa v rozhodnutí sp. zn. 5 Sžf/XX/XXXX zaoberal aj otázkou zneužitia práva, a že súdu je známe, že tu je personálne prepojenie medzi žalobcom a ďalšími firmami. Krajský súd uznesením č.k. 23 S/84/2010-41 zo dňa 21.02.2011, prerušil konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. až do rozhodnutia Súdneho dvora Európskych spoločenstiev o predbežnej otázke vo veci vedenej na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 5 Sžf/XX/XXXX zo dňa 18.05.2010. Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) bol vynesený dňa 27.10.2011. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. a preskúmaním veci žalobu žalobcu zamietol. Na právne vzťahy medzi spoluprihlasovateľmi sa primerane použijú ustanovenia § 20 ods. 1 až 5 Patentového zákona, z ktorých vyplýva, že každý zo spoluprihlasovateľov má právo využívať vynález ako celok bez ohľadu na veľkosť svojho podielu na riešení. Medzi spoluprihlasovateľmi patentu je uvedený aj prevodca V., s.r.o. a nadobúdateľ K., s.r.o. - žalobca. Z toho vyplýva že už pred prevodom spolumajiteľského podielu dňa 30.08.2007 boli prevodca ako aj nadobúdateľ vlastníkmi práva na riešenie vynálezu podaného prihláškou, ktorá bola doručená na Úrade priemyselného vlastníctva SR dňa 26.02.2007. Zo zmluvy o prevode spolumajiteľského podielu zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj z faktúry zo dňa 30.08.2007 mal súd preukázané, že v podstate došlo k zmene rozsahu veľkosti vlastníckych podielov na riešenie medzi prevodcom V. s.r.o. a nadobúdateľom K., s.r.o. žalobcom. Z §§ 10, 19, 20 Patentového zákona vyplýva, že právo na riešenie vrátane práva podať prihlášku, má osoba, ktorá vynález vytvorila tvorivou činnosťou, t.j. pôvodca. Ak vynález vytvorilo viac osôb, majú právo na riešenie všetky tieto osoby, teda sú označované ako spolupôvodcovia. Právo na riešenie predstavuje právo na podanie prihlášky a právo na dispozíciu s vynálezom. Právo na riešenie je možné previesť na inú osobu na základe zmluvy o prevode práva na riešenie, ktorá musí mať písomnú formu. Podať prihlášku k patentu môže podať aj osoba odlišná od pôvodcu, resp. spolupôvodcu, teda aj osoba, ktorá má právo na riešenie v zmysle § 12 ods. 1 Patentového zákona, čo však musí preukázať. Pokiaľ ešte pred podaním prihlášky pôvodca prevedie právo na riešenie na inú osobu, túto osobu charakterizuje právny pojem právny nástupca pôvodcu. V čase od podania prihlášky až do zápisu patentu do registra ÚPV SR právne postavenie osoby, ktorá podáva prihlášku vynálezu charakterizuje právny pojem prihlasovateľ, resp. spoluprihlasovateľ. Podľa § 20 ods. 1 Patentového zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, na úpravu vzťahov medzi spolumajiteľmi patentu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu t.j. §§ 136 až 142 Občianskeho zákonníka. Podľa ods. 2 toho istého zákonného ustanovenia, spolumajiteľský podiel patentu sa odvodzuje od rozsahu práva na riešenie patriaceho spolupôvodcovi ako majiteľovi patentu alebo spolupôvodcovi ako právnemu predchodcovi majiteľa patentu. Podľa ods. 3 toho istého zákona, každý zo spolumajiteľov má právo využívať vynález, ktorý je predmetom patentu s výnimkou poskytnutia práva využívania vynálezu tretej osoby, ak sa spolumajitelia nedohodnú inak. Podľa ods. 7 toho istého zákonného ustanovenia, na úpravu vzťahov medzi spoluprihlasovateľmi sa primerane použijú ustanovenia ods. 1 až 5. Z toho vyplýva, že podľa § 20 ods. 3 citovaného zákona, ide o modifikáciu všeobecnej úpravy § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď rozhodovanie o hospodárení majoritným spôsobom nie je v prípade patentu na vynález, resp. práva na riešenie vhodné, pretože v zmysle tohto ustanovenia má každý zo spolumajiteľov, resp. spoluprihlasovateľov právo samostatne využívať vynález. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 223/2004 Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená zo služieb a z tovarov dodaných s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4 a ním uplatnená z tovaru, pri ktorom je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 7, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, právo na odpočet dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Článok 2 ods. 1 Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty stanovuje: „1. DPH podliehajú tieto transakcie: ...: c) poskytovanie služieb za protihodnotu na území členského štátu zdaniteľnou osobou, ktorá koná ako taká; Článok 24 ods. 1 Smernice 2006/112/ES stanovuje: „1. Poskytovaním služieb je každá transakcia, ktorá nie je dodaním tovaru.“ Podľa článku 17 ods. 2 šiestej smernice: „Pokiaľ ide o tovar a služby, ktoré sú použité na účely zdaniteľných transakcií zdaniteľnej osoby, táto má právo v členskom štáte, v ktorom uskutočňuje tieto transakcie, odpočítať z výšky DPH, ktorú je povinná zaplatiť, tieto sumy: a) DPH splatnú alebo zaplatenú v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté inou zdaniteľnou osobu, ...“ Možnosťou započítať DPH splatnej za prevod spolumajiteľského podielu pokiaľ ide o právo na riešenie ešte predtým, než bol vynález zapísaný do registra sa mení právne postavenie žalobcu nielen pokiaľ ide o právo využívať vynález, ale aj vzhľadom na všetky ostatné relevantné faktory. Nadobúdateľ musí mať v zásade právo na odpočet DPH, pokiaľ objektívnymi dôkazmi predloží svoj úmysel vykonávať hospodársku činnosť. Aj v prípade, ak nositeľ podielu na práve na riešenie má už zo zákona právo využívať vynález v celom rozsahu, nadobudnutím ďalšieho spolumajiteľského podielu sa zmení jeho právne postavenie. Takéto nadobudnutie predstavuje prípravnú činnosť, ktorá podlieha DPH. Keďže nadobudnutie spolumajiteľského podielu umožňuje nadobúdateľovi využívať patent iným spôsobom, ako keby toto právo nenadobudol, nemôže sa považovať za plnenie nepodliehajúce DPH z dôvodu duplicity V článku 2 ods. 1 Smernice 2006/112/ES sú uvedené prípady, v ktorých transakcie podliehajú DPH. Uvedený článok sa má vykladať v tom zmysle, že nadobudnutie spolumajiteľského podielu týkajúceho sa práva na riešenie predstavuje hospodársku činnosť, ak spĺňa objektívne kritériá, na ktorých je tento pojem založený. Keďže takéto nadobudnutie umožňuje nadobúdateľovi využívať patent iným spôsobom, ako keby spolumajiteľský podiel nenadobudol, nemôže sa považovať za plnenie nepodliehajúce DPH z dôvodu duplicity. Raz vzniknuté právo na odpočet zostáva k dispozícii platiteľovi dane iba v prípade, ak neexistujú podvodné alebo zneužívajúce okolnosti a pod podmienkou prípadného zosúladenie podľa podmienok ustanovených v článku 20 šiestej Smernice (rozsudok Súdneho dvora vo veci C-XXX/XX O., bod 84). Preto šiestu Smernicu treba vykladať v tom zmysle, že bráni právu platiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, keď plnenie predstavujúce základ tohto práva predstavuje zneužitie. Aj podľa Súdneho dvora na preukázanie zneužívania sa vyžaduje splnenie dvoch kumulatívnych podmienok. Na jednej strane je potrebné, aby predmetné plnenie napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach šiestej smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto smernicu viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmto ustanovením. Na druhej strane z celku objektívnych prvkov musí vyplývať, že hlavný cieľ plnení je získanie daňovej výhody (pozri aj rozhodnutie Súdneho dvora vo veci O., bod 76). Nie je odôvodnené robiť rozdiel medzi prípravnými činnosťami a činnosťami, ktoré po nich nasledujú. Skutočnosti nasvedčujúce zneužitiu práva sa môžu týkať tak prípravných ako následných činností. Vykonanie prípravných činností je aj nadobudnutie ďalšieho spolumajiteľského podielu na práve na riešenie (pozri aj písomné pripomienky vo veci C-XXX/XX, ktoré je predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný rozhodnutím NS SR z 28.09.2010 v súvislosti s konaním K., s.r.o., proti Daňovému riaditeľstvu SR). Krajský súd je toho názoru, že pokiaľ ide o plnenia v súvislosti s prevodom na riešenie (v danom prípade v rozsahu 0,01 %), tento prevod sledoval získanie daňovej výhody čo predstavuje zneužitie práva. Tomuto nasvedčuje aj samotné konanie na Úrade priemyselného vlastníctva SR o patentovej prihláške sp.zn. PP XXXX-XXXX s názvom „Spôsob prípravy mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty“ podanej dňa XX.XX.XXXX, (pripojený spis sp.zn. 23 S 43/2011), keď na základe rozhodnutia Úradu priemyselného vlastníctva zo dňa XX.XX.XXXX č.. PP XXXX-XXXX bolo konanie o patentovej prihláške (ohľadom ktorej dochádzalo k prevodu práva na riešenie), zastavené podľa § 40 ods. 3 zákona č. 435/2001 Z.z. (patentový zákon). Rozhodnutie zo dňa XX.XX.XXXX nadobudlo právoplatnosti na prvostupňovom správnom orgáne dňa 22.02.2010. I napriek tejto skutočnosti zástupkyňa žalobcu trvala na pojednávaní dňa 10.08.2011 na žalobe. Je síce pravdou, že vo veci sp.zn. 23 S/43/2011 Krajského súdu v Banskej Bystrici žalobca D.. D. A., proti žalovanému Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky v Banskej Bystrici požiadal o pokračovanie v konaní patentovej prihlášky č. PP Y.-XXXX s názvom „Spôsob prípravy mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty“, ale rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky sp.zn. PP XXXX/XXXX bola žiadosť žalobcu zamietnutá, proti prvostupňovému rozhodnutiu podal zástupca prihlasovateľov, ako aj žalobca rozklad, ktorý bol ale druhostupňovým rozhodnutím správneho orgánu - predsedníčky Úradu priemyselného vlastníctva zo dňa 11. februára 2011, sp.zn. PP XXXX-XXXXII/ X-XXXX, zamietnutý a prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené. Proti rozhodnutiu druhostupňového správneho orgánu podal žalobca žalobu, v ktorej sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného zo dňa XX. G. XXXX, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa XX. T. XXXX. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23 S/43/2011-20 zo dňa 16. augusta 2011 boli konania zastavené v podstate z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného zo dňa XX. G. XXXX, ako aj prvostupňové rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo zo dňa XX. T. XXXX sú rýdzo procesnými rozhodnutiami a takéto rozhodnutie v zmysle § 248 písm. a) O.s.p. súdy nepreskúmavajú. Pokiaľ ide o rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa XX.XX.XXXX (zastavenie konania o patentovej prihláške sp.zn. PP XXXX-XXXX s názvom „Spôsob prípravy mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty“, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 22.02.2010 na prvostupňovom správnom orgáne), toto rozhodnutie nemôže podliehať preskúmaniu súdu v súvislosti s § 247 ods. 2 O.s.p., pretože predpokladom postupu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťa, nadobudlo právoplatnosť. Prihlasovatelia nevyužili možnosť podať proti rozhodnutiu zo dňa 14.01.2010 rozklad. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam musel súd zastaviť konanie spomínaným uznesením sp.zn. 23 S/43/2011-20 zo dňa 16.08.2011. Uznesenie k času vydania rozsudku vo veci sp.zn. 23 S/118/2009 zo dňa 17.08.2011, nenadobudlo právoplatnosť. Z ďalších spisov Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 23 S/195/2004, 23 S/194/2004, 23 S/196/2004 (veci boli spojené na spoločné konanie a viedli sa pod sp.zn. 23 S/194/2004), mal súd zistené, že jeden z prihlasovateľov vynálezu - žalobca X., s.r.o. si proti Daňovému riaditeľstvu SR uplatňoval nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za odpredaj časti patentu „Spôsob úpravy mastenca“, ktorý bol predchodcom „Spôsob prípravy mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty“. Žalobcovi nebol priznaný nárok na odpočet DPH, krajský súd žalobu žalobcu zamietol a rozsudok krajského súdu č.k. 23 S/194/2004-105 zo dňa 29. septembra 2004 sa stal právoplatný v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžo-KS 4/2005. Obdobne to bola aj v spojených veciach vedených pod sp.zn. 23 S/181/2004, keď si nadmerný odpočet uplatňoval žalobca D.. D. A. - M. G. proti Daňovému riaditeľstvu SR. Vo veciach vedených na KS BB pod sp.zn. 23 S/117/2008 si žalobca V. M&M uplatňoval odpočet dane z pridanej hodnoty proti Daňovému riaditeľstvu SR a v ďalšej obdobnej veci si žalobca K., s.r.o. sp.zn. 23 S/36/2008 uplatňoval odpočet dane z pridanej hodnoty proti Daňovému riaditeľstvu SR, v obidvoch veciach si žalobcovia odpočet uplatňovali z licenčných zmlúv v súvislosti s patentom „Spôsob úpravy mastenca“. Aj v týchto veciach bol žalobca neúspešný. Pokiaľ ide o prevod práva na riešenie „Spôsob prípravy mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty“, žalobca viedol spory aj v ďalších veciach ako napríklad sp.zn. 23 S/22/09, keď bola žaloba žalobcu zamietnutá a rozsudok KS BB sa stal právoplatný. Zo spisu sp.zn. 23 S/71/2009 je súdu známe, že proti konateľovi spoločnosti s.r.o. K. C. D.. D. A. bolo vedené aj trestné konanie pre trestný čin neodvedenia dane a poistného. Konanie sa viedlo na Krajský súd v Banskej Bystrici pod sp.zn. 3T XX/XX. Pokiaľ išlo o udelený patent „Spôsob úpravy mastenca“, ako aj pokiaľ ide o prihlášku na udelenie patentu „Spôsob prípravy mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty“, ani v jednom prípade nedošlo k priemyselnému využitiu a boli vypracované len vzorky. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Žalobca už od roku 2004, ako začal súdne spory s Daňovým riaditeľstvom SR pre nadmerný odpočet DPH v súvislosti s predajom patentu č. PP XXX-XX „spôsob úpravy mastenca“ nepreukázal hospodárske využitie vynálezu. Súdu je známe, že viacerí z prihlasovateľov patentu č. PP XXX-XX viedli v minulosti viac ako desiatku sporov proti daňovým úradom, v ktorých sa domáhali nadmerného odpočtu dane (napr. predaj patentu po častiach č. PP XXX-XX, „spôsob úpravy mastenca“, príkladmo možno uviesť veci: sp. zn. 23 S/194/2004, žalobca X., s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; sp. zn. 23 S 195/2004, žalobca X., s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; sp. zn. 23 S 196/2004, žalobca X., s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; sp. zn. 23 S/181/2004, žalobca D. A. M.-G., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; sp. zn. 23 S/192/2004, žalobca D. A. M.-G., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; sp. zn. 23 S/193/2004, žalobca D. A. M.-G., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR. V súvislosti s odplatou za využívanie patentu na základe licenčnej zmluvy a uplatňovania nadmerného odpočtu DPH sa viedol spor sp. zn. 23 S/36/2008, žalobca K., s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR. V súvislosti s prevodom práva na riešenie sa viedli napríklad spory sp. zn. 23 S/118/2009, žalobca K. Q., s.r.o. , žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; sp. zn. 23 S/4/2009, žalobca K., s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; sp. zn. 23 S/22/2009, žalobca K., s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; sp. zn. 23 S/59/2009, žalobca K. Q., s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; sp. zn. 23 S/72/2009 žalobca V. M&M, s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR; V súvislosti s prevodom práva na riešenie vynálezu „spôsob úpravy mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty“, č. XXXX-XXXX sa viedol napríklad spor o nadmerný odpočet DPH vo veci sp. zn. 23 S/22/2009, žalobca K., s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR. V súvislosti s prevodom autorských práv k využívaniu technologického postupu úpravy mastenca sa viedol spor o nadmerný odpočet DPH vo veci sp. zn. 23 S/71/2009, žalobca K. C., s.r.o., žalovaný Daňové riaditeľstvo SR. Uvedené spory neboli uvedené vyčerpávajúcim spôsobom, na Krajskom súde v Banskej Bystrici pracuje aj ďalší správny senát 24 S, do ktorého napádajú obdobné spory ako do senátu 23 S. Zneužitie práva predstavuje v danom prípade vytváranie umelých konštrukcií zbavených hospodárskej reality, vytvorených s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu, keď sa formálne dodržia podmienky pre odpočet dane, úkonmi daňového subjektu (žalobcu), sa však sleduje hlavný cieľ, a to získanie daňovej výhody. Zneužitie práva je trvalé a vedomé, úmyselné konanie v rozpore so zákonom. Konanie, ktoré je v rozpore so zákonom, aj podľa súčasne teórie práva, trpí absolútnou neplatnosťou právneho úkonu. Predmetný vynález nebol zapísaný ako patent. Právo spojené s uvedeným vynálezom má viacero prihlasovateľov (12), ktorí sú personálne prepojení. Väčšina má sídlo na tej istej adrese, sú zapísané tou istou osobou, personálne sú prepojení predovšetkým cez osobu D.. A., ktorý často vystupuje v spoločnostiach ako konateľ alebo štatutárny orgán. Zmluvy o prevode uzatvorené v rámci prihlasovateľov vynálezu nemajú hospodársku realitu, uzatvárajú sa účelovo pre získanie daňovej výhody. Takéto zmluvy sú postihnuté vadou - absolútnou neplatnosťou, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti, bez ohľadu na to, či absolútna neplatnosť bola namietaná v žalobe alebo v rozhodnutí žalovaného. Toto je zároveň aj odpoveď na námietku žalobcu, podľa ktorej súd nemôže preskúmavať rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzenej. Krajský súd sa v predmetnej veci dôsledne zaoberal otázkou zneužitia práva a dospel k záveru, že nadobudnutie spolumajiteľského podielu, týkajúce sa práva na riešenie nesleduje hospodársku činnosť, hlavným cieľom je získanie daňovej výhody, ide o zneužitie práva, preto nemôže byť pre takúto činnosť zabezpečená ochrana pokiaľ ide o vnútroštátnu ochranu, aj pokiaľ ide o Smernicu Rady 2006/112/ES. Krajský súd preto po preskúmaní veci a postupu žalovaného žalobu žalobcu zamietol. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, keď žalobca bol v konaní neúspešný (§ 250k ods. 1 O.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.