Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/102/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6010200926 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6010200926.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Ľudovíta Bradáča a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Aleny Antalovej v právnej veci žalobcu: G.. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, W. proti žalovaným: 1/ Krajský súd v Žiline, Orolská 3, 010 01 Žilina, 2/ Predseda Krajského súdu v Žiline C. L. a 3/ Predseda Krajského súdu v Žiline o preskúmanie postupu a zákonnosti rozhodnutia žalovaných pod č. Spr. I 20/2010 zo dňa 26. 04. 2010 r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalovaný Krajský súd v Žiline zastúpený jeho predsedom C. L. rozhodnutím vydaným pod č. Spr. I 20/2010 a I 10/2010 zo dňa 26.04.2010 rozhodol tak, že podľa § 19 ods. 2 prvej vety a ods. 3 prvej vety zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých predpisov (Zákon o slobode informácií) v spojení s § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) odvolanie žiadateľa - žalobcu zamietol voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu Okresného súdu v Čadci spr. I 10/10 zo dňa 30. 03. 2010 proti spôsobu sprístupnenia informácií a nesprístupneniu informácií týkajúcich sa vypratania pracovného stola prideleného žiadateľovi, označeného žiadateľom ako „Odmietnutie sprístupnenia požadovanej informácie“. V zákonom stanovenej lehote žalobca podanou žalobou napadol uvedené rozhodnutie, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. V dôvodoch uviedol, že písomnou žiadosťou o sprístupnenie informácií adresovanou predsedovi Okresného súdu v Čadci žiadal a) aby mu oznámili, kedy a na základe rozhodnutie ktorej osoby bolo vykonané vypratanie stola, uviesť presný dátum, kedy došlo k vyprataniu stola, ktorý mu bol pridelený predchádzajúcim predsedom okresného súdu, ktorý nachádzal v jemu pridelenej kancelárii č. 41, b) aby mu oznámili dôvody, pre ktoré bol stôl vyprataný, c) aby mu predložili rozhodnutia o vyprataní stola v origináloch, d) aby mu predložili rozhodnutia o zriadení komisie pre vypratávanie stola, e) aby mu predložili zápisnice o vyprataní stola ako i súpisy vecí, ktoré sa nachádzali v stole v origináloch, f) aby mu oznámili, prečo ho neinformovali o vyprataní stola a že sa mieni vypratávať jemu pridelený stôl. Okresným súdom mu nebol sprístupnený ani jeden bod v uvedených bodoch a) až f). Na jeho odvolanie Krajský súd v Žiline vydal horeuvedené napadnuté rozhodnutie, ktorým bolo jeho odvolanie zamietnuté. Toto rozhodnutie bolo odôvodnené tým spôsobom, že okresným súdom ako prvostupňovým správnym orgánom bolo jeho žiadosti v bodoch a), b), d), f) v plnom rozsahu vyhovené. S týmto názorom nesúhlasí a v ďalšom podrobne opísal skutkový stav týkajúci sa jeho práceneschopnosti, osobných a pracovných vzťahoch s predsedom okresného súdu a postupom Súdnej rady, na ktorú sa tiež obrátil. S poukazom na príslušné ustanovenia zákona o prístupe k informáciám a to najmä § 14, 16, 19 ako aj na Ústavu Slovenskej republiky článok 7, 11, 20, 41, 42, Európsky dohovor o ľudských právach v znení Protokolu č. 11, Hlava I - Práva a slobody článok 6 má za to, že v jeho prípade boli porušené jeho práva k slobodnému prístupu k informácii a to na základe protiprávneho konania ako Okresného súdu v Čadci, tak i Krajského súdu v Žiline, ktoré vydali napadnuté rozhodnutia. Najvyšší súd svojím uznesením č. k. 2Ndz/3/2010 zo dňa 04.08.2010 vyslovil, že všetci sudcovia Krajského súdu v Žiline sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci a prikázal vec na prejednanie a rozhodnutie Krajskému súdu v Banskej Bystrici. K žalobe žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, teda Krajský súd v Žiline zastúpený C.. Y. L., podpredsedníčkou krajského súdu, ktorý zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia ako i jeho vecne správnosti, žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa V. časti I. a II. hlavy O. s. p. a potom dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a ju podľa § 250j ods. 1 O. s. p. zamietol. Z obsahu spisu zistil, že žalobca sa so žiadosťou zo dňa 25. 03. 2010 obrátil na okresný súd o sprístupnenie vyššie citovaných informácií, na ktorú Okresný súd v Čadci spolu s odpoveďou zo dňa 30. 03. 2010 pripojil fotokópiu zápisnice zo súpisu vypratávaných vecí zo dňa 04. 08. 2009 a zoznam predmetov premiestnených z jeho kancelárie č. 41 do kancelárie č. 414. Z prvostupňového rozhodnutia Okresného súdu v Čadci ďalej zistil, že žalobcovi bolo písomne oznámené v tomto rozhodnutí, že Okresný súd v Čadci po rekonštrukcii časti budovy menil štruktúru a priestorové usporiadanie v personálnom i kancelárskom obsadení a kancelária, ktorá bola pridelená žalobcovi na výkon funkcie sudcu, bola v súlade s potrebami súdu obsadená asistentkami senátov. Na základe toho všetky veci, ktoré bránili výkonu funkcie asistentkám, boli komisionálne dňa 04. 08. 2009 premiestnené do kancelárie, ktorú mal žalobca naďalej používať na výkon svojej funkcie. Skrinka, ktorá bola samotným žalobcom uzamknutá ešte pred vznikom práceneschopnosti, sa naďalej podľa tejto informácie nachádza v kancelárii, ktorá bola pôvodne žalobcom i užívaná a zostala zapečatená. Druhostupňový správny orgán na základe uvedeného konštatoval, že žalobcovi bolo zo strany okresného súdu ako prvostupňového správneho orgánu žiadosti vyhovené a to v bodoch a), b), d), f) v plnom rozsahu a preto nenastal predpoklad uvedený v § 18 ods. 3 Zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Odvolací orgán bol toho názoru, že žalobcovi boli poskytnuté všetky informácie o vyprataní prideleného pracovného stola, ktoré organizácia mala k dispozícii. Informácie týkajúce sa toho, na základe rozhodnutia ktorej osoby boli tieto úkony vykonané, nebolo možné poskytnúť informáciu, pretože takáto neexistuje. Zastal názor, že vypratanie pracovného stola je iba úkonom technicko- hospodárskej povahy a teda neexistuje o ňom žiadne písomné rozhodnutie. Taktiež o vyprataní stola nebolo vypracované osobitné rozhodnutie. Všetko bolo urobené komisionálne, boli spísané podrobné zoznamy vypratávaných vecí a to sú jediné existujúce doklady, ktoré môžu slúžiť ako informácie v zmysle uvedeného zákona. Skutočnosť, že prvostupňový správny orgán neinformoval žalobcu o vypratávaní, takáto povinnosť mu zo žiadneho právneho predpisu nevyplývala, preto takáto informácia sprístupnená byť nemohla. Považoval teda písomnú odpoveď spolu s pripojenými kópiami citovaných listín za dostatočnú a vyčerpávajúcu informáciu ohľadne zadaných otázok. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v platnom znení zverejnenou informáciou je informácia, ktorú môže každý opakovane vyhľadávať a získavať, najmä informácia publikovaná v tlači alebo vydaná na inom hmotnom nosiči dát umožňujúcom zápis a uchovanie informácie alebo vystavená na úradnej tabuli s možnosťou voľného prístupu alebo sprístupnená pomocou zariadenia umožňujúceho hromadný prístup alebo umiestnená vo verejnej knižnici. Podľa odseku 4 toho istého zákonného ustanovenia sprievodnou informáciou je informácia, ktorá úzko súvisí s požadovanou informáciou, najmä informácia o jej existencii, pôvode, počte, dôvode odmietnutia sprístupniť informáciu, o dobe, počas ktorej odmietnutie sprístupnenia informácie trvá, a kedy bude opätovne preskúmaný. V zmysle uvedeného zákona sa sprístupňujú všetky informácie, ktoré majú povinné osoby tak, ako sú vymenované v ustanovení § 2 k dispozícii a ktoré nie sú označené ako tajné. Sprístupňovať informácie majú povinnosť, avšak len v rozsahu ich rozhodovacej činnosti. Po preskúmaní veci sa krajský súd i s poukazom na horecitované ustanovenia plne stotožnil s právnym záverom vysloveným v napadnutom rozhodnutí. Má za to, že v kontexte zadaných otázok žiadateľom, sa mu dostalo vyčerpávajúcej a dôveryhodnej odpovede o všetkých okolnostiach a dôvodoch súvisiacich s vypratávaním jeho kancelárie ako i jeho písacieho stola. Zdôrazňuje krajský súd, že povinné osoby sprístupňujú všetky informácie, ktoré majú k dispozícii. V danom prípade, i podľa názoru krajského súdu bolo tak učinené, pretože žiadateľovi boli oznámené všetky dôvody vykonávaných úkonov. Tieto boli vykonané komisionálne, existuje o tom písomný záznam a všetky veci žalobcu boli buď premiestnené do nového prideleného priestoru alebo ponechané uzamknuté v pôvodnom priestore. Zároveň mu boli doručené hodnoverné doklady o týchto skutočnostiach. V kontexte požadovanej informácie nie je podstatné, či prvostupňový správny orgán doručil žalobcovi originály týchto listín alebo nie. Takáto požiadavka zo strany žalobcu už presahuje rámec vymedzený citovanými ustanoveniami § 2 a § 4 Zákona o slobodnom prístupe k informáciam. Z obsahu žaloby ako i celého spisu vyplýva, že žalobca viac-menej nesúhlasí so spôsobom a metódou, akým boli úkony vypratania vykonané a či vôbec boli vykonané zákonne. Treba však uviesť, že táto otázka nie je otázkou, ktorú môže krajský súd riešiť v rámci preskúmania rozhodnutia o poskytnutí informácie bez ohľadu na správnosť a zákonnosť samotného postupu správneho orgánu. Pri úkonoch vypratania je potrebné konštatovať, že rozsah informácie poskytnutý žalobcovi na jeho žiadosť ohľadne tohto úkonu, bol dostatočný a vyčerpávajúci. Preto súd nepovažoval žalobu za dôvodnú a musel ju na základe horeuvedených skutočností zamietnuť. Nakoľko žalobca v konaní úspešný nebol, nebolo mu možné priznať ani náhradu trov konania v zmysle ust. § 250k ods. 1 O. s. p.. Poučenie: P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.