Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/103/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6010200934 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6010200934.3 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Ľudovíta Bradáča a členov senátu JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: T & T staving a.s. v konkurze, Vranovská 6, 851 01 Bratislava, IČO: 36 037 532, zast. správcom konkurznej podstaty Mgr. Petrom Zemkom, so sídlom kancelárie Belopotockého 2, 811 05 Bratislava proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, zast. advokátom URBÁNI & Partners, s.r.o., Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica - JUDr. Rastislav Urbáni, za účasti: 1/ SR - Slovenská správa ciest, Miletičova č. 19, 800 00 Bratislava, 2/ HP Reality s.r.o., Harmanec č. 5, 3/ Lesy SR, š.p., Námestie SNP č. 8, 974 01 Banská Bystrica, 4/ Železnice SR, Klemensova č. 8, 813 31 Bratislava, 5/ W.. V. Q., U. H. č. XX, XXX XX Z. Z., 6/ V.. V. Q., U. H. č. XX, XXX XX Z. Z., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KSÚBB-2010-924/1522-1:OŠSS zo dňa 28.09.2010 jednohlasne takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový správny orgán Mesto Banská Bystrica ako stavebný úrad vydal dňa 04.06.2010 rozhodnutie o nariadení odstránenia stavieb „Odstavné a skladové plochy, unimobunky, oplotenie“ nachádzajúcich sa na pozemku KN-C č. 93/1, k.ú. U., Z. Z., proti ktorému žalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, následkom čoho odvolací orgán KSÚB svojim rozhodnutím zo dňa 28.09.2010 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie stavebného úradu ako vecne správne potvrdil. Žalobca sa v zákonom stanovenej lehote žalobou doručenou krajskému súdu domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Tvrdil, že napadnutým rozhodnutím ako aj predchádzajúcim postupom bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. V dôvodoch uviedol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezohľadnil dočasný charakter stavby. Stavba má v súlade so zámerom žalobcu slúžiť ako zariadenie staveniska pre plánovanú nízkopodlažnú zástavbu s funkciou bývania. Za tým účelom je na vecne a miestne príslušnom stavebnom úrade vedené konanie o povolenie stavby „Obytný súbor U., Z. Z. - zariadenie staveniska“. Taktiež nezohľadnil stanovisko útvarov hlavného architekta mesta Banská Bystrica zo dňa 06.05.2010, ktorého predmetom bolo posúdenie urbanistickej štúdie predloženej žalobcom. Táto štúdia sa týkala využitia územia na účely plánovanej výstavby, pričom súčasťou štúdie je aj pozemok, na ktorom sa nachádza stavba, o ktorej odstránenie v napadnutom rozhodnutí ide. Ďalej uviedol, že zo strany žalobcu v súčasnosti dochádza k prepracovaniu dokumentácie o príprave technického zázemia pre stavbu „Obytný súbor U.“. Aby žalobca mohol pristúpiť k samotnej výstavbe, je z jeho pohľadu nevyhnuté mať k dispozícii zariadenie staveniska, o ktorého povolenie riadnou cestou požiadal. Nakoľko ide o dočasnú stavbu, zariadenie staveniska, ktoré v konkrétnej podobe nemôže v súčasnosti znamenať žiadnu skutočnú akútnu a nenapraviteľnú ujmu na dotknutých zložkách životného prostredia, ktorú by bolo treba riešiť radikálnym spôsobom a to odstránením tejto dočasnej stavby. Je toho názoru, že by malo prevládnuť hľadisko rozumnej a primeranej účelnosti, keď je nepochybné, že žalobca sa bez zariadenia staveniska pri zamýšľanej výstavbe nezaobíde. Poukázal tiež na to, že nesúlad súčasného stavu s cieľmi a zámermi územného plánovania bol zároveň jedinou skutočnosťou, ktorou žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie. Takéto odôvodnenie však neobstojí a nesprávnym právnym posúdením dochádza k ukráteniu žalobcu na jeho právach. Komparatívne posúdenie a vysvetlenie tejto rozhodujúcej skutkovej otázky v napadnutom rozhodnutí absentuje, a preto ju nie je možné preskúmať. Toto pochybenie samo o sebe robí preskúmavané rozhodnutie nezákonným pre jeho nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov súčasne. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že prvostupňový správny orgán nariadil odstránenie stavby, pričom konanie sa viedlo v zmysle ust. § 88a zák.č. 50/1986 - ďalej „Stavebného zákona“. V tomto prípade je stav určený ust. § 88b Stavebného zákona, podľa ktorého ust. § 88a ods. 1 až 6 sa nevzťahujú na konanie o stavbách, pri ktorých bolo zrušené právoplatné stavebné povolenie z dôvodu, že bolo vydané v rozpore so zákonom všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Na opakované konanie o žiadosti o stavebné povolenie sa primerane vzťahujú ust. § 58 až § 66. Z dôvodu zrušenia pôvodného rozhodnutia stavebného úradu, ktoré bolo napadnuté protestom prokurátora, vzťahuje sa na toto konanie cit. ust. § 58 až § 66 zákona a preto je nesporné, že na využívanie areálu žalobcu za účelom skladovania odstavných plôch je nevyhnutý zákonný predpoklad vo forme rozhodnutia v územnom konaní ako v 1. stupni stavebného konania. Taktiež oplotenie areálu bolo potrebné ohlásiť stavebnému úradu a o realizácii stavieb konať v správnom konaní. Pokiaľ ide o rozsah verejného záujmu, tento je podľa žalovaného potrebný posudzovať ako celok na mesto Banská Bystrica z hľadiska jeho územného plánu a rozvoja. Rešpektovať platnú právnu úpravu Stavebného zákona, ako aj vykonávacej vyhlášky hľadiac pritom na záujem obyvateľstva z hľadiska zamestnanosti naplnenia rozpočtu vlastnej obce a pod.. Bolo nesporne preukázané, že predmetný pozemok sa nachádza v kontakte s obytným územím, ktoré je zastavané nízkopodlažnou rodinnou zástavbou a preto jednoznačne považuje svoje napadnuté rozhodnutie za správne a zákonné. Argumentáciu žalobcu ohľadom hroziacej neodstrániteľnej ujmy považuje s ohľadom na tzv. čiernu stavbu za absurdné, nakoľko je v prvom rade vecou žalobcu splniť zákonné podmienky pre zriadenie staveniska, ako aj samotnej stavby. Poukázal tiež na judikatúru Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej „súd nevyhľadáva za účastníka konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré podľa § 249 ods. 2 O.s.p. majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom“. K veci sa vyjadrili niektorí ďalší účastníci: W.. V. Q. a V.. V. Q. vo svojom vyjadrení žiadali, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Uviedli, že žalobca nikdy nemôže získať právo využívať parc. č. 93/1 k.ú. U. k svojej prevádzkovej činnosti ako skladovacie a odstavné plochy, bez čoho ani nemohol získať stavebné povolenie na žiadnu jednoduchú stavu a teda ani na predmetnú stavbu. Prevádzkový areál zriadil svojvoľne napriek ich upozorneniam. Prevádzkovaním predmetného areálu sú porušované ich základné práva, pretože tento sa nachádza rovno pred domom. Tak sú obťažovaní nadmerným hlukom, prašnosťou a premávkou ťažkých mechanizmov, nákladných áut a stavebných strojov. V ďalšom poukázali na ďalšie skutočnosti, ktoré ich výrazne obmedzovali v riadnom užívaní vlastnej nehnuteľnosti a to nielen zo strany žalobcu, ale i zo strany samotného žalovaného, nakoľko tento bezdôvodne rozdelil konanie o odstránení prevádzkového areálu na 2 samostatné konania, pričom v jednom sa jednalo o odstránenie stavby skladu a v druhom o odstránenie ďalších náležitostí, ako sú uvedené vyššie. Dochádzalo k predlžovaniu správneho konania, taktiež poukázal i na tú skutočnosť, že podľa ich názoru došlo i k bezdôvodnému rozhodnutiu zo strany krajského súdu o odklade vykonateľnosti predmetného rozhodnutia žalovaného až do právoplatného skončenia konania, čo sa stalo uznesením zo dňa 28.03.2012. Ďalší účastník - Železnice SR Bratislava uviedol, že predmet sporu, teda odstavné a skladové plochy postavené na pozemku KN-C č. 93/1 k.ú. U., Z. Z. je mimo rozvojových záujmov železnice a preto nemajú žiadny záujem na výsledku sporu. Ďalší účastníci konania - Lesy SR, š.p., Banská Bystrica uviedol, že ich práva a záujmy v danom prípade nie sú dotknuté a preto nemá viac k veci čo uviesť. Ďalší účastník konania - HP Reality s.r.o., Harmanec taktiež uviedol, že jeho práva a povinnosti neboli dotknuté a teda k veci sa nevyjadruje. Ostatní ďalší účastníci konania sa písomne nevyjadrili alebo sa na pojednávanie nedostavili, a keďže mali doručenie vykázané, súd pojednával v ich neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu JUDr. Peter Kočička ako advokát a konateľ Lion Law Partners, s.r.o., Banská Bystrica v písomnom oznámení zo dňa 04.04.2012 uviedol, že v tejto veci bol na žalobcu uznesením Okresného súdu Bratislava I č. 2K/53/2001 zo dňa 16.11.2011 vyhlásený konkurz. Za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Mgr. Peter Zemko. Tým zaniklo jeho splnomocnenie na zastupovanie vo veci. O termíne pojednávania však správcu konkurznej podstaty informoval. Preto sa osobne prieskumného pojednávania nezúčastní. Krajský súd sa telefonicky a e-mailom informoval u správcu konkurznej podstaty Mgr. Petra Zemku, či má vedomosť o termíne pojednávania dňa 18.04.2012, ktorú skutočnosť potvrdil, napriek tomu sa však na pojednávaní nezúčastnil, čo však krajský súd považoval za doručené predvolanie a preto potom pojednával v jeho neprítomnosti. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie preskúmal vec podľa V. časti I. a II. hlavy O.s.p., ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní rozhodol, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol. Bolo nesporne preukázané, že napadnuté rozhodnutie je výsledkom konania o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a Stavebného zákona, pričom medzi účastníkmi nebolo sporné, že predmetná stavba bola postavená bez stavebného povolenia. V takom prípade ust. § 88a ods. 1 Stavebného zákona prikazuje stavebnému úradu začať konanie z vlastného podnetu a vyzvať vlastníka stavby, aby predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom, najmä cieľmi a zámermi územného plánovania podľa osobitných predpisov. Ďalej bolo nesporne zistené, že žalobca požiadal o dodatočné povolenie predmetnej stavby postavenej bez stavebného povolenia. Tomu predchádzala tá skutočnosť, že dňa 09.08.2006 podal stavebnému úradu ohlásenie drobnej stavby k realizácii predmetnej stavby v rozpore so zákonom. Následne stavebný úrad oznámil žalobcovi, že voči stavbe nemá námietky. Na základe protestu prokurátora bolo toto opatrenie stavebného úradu zrušené. Stavebný úrad preto vyzval žalobcu na doplnenie jeho žiadosti o dodatočné povolenie predmetnej stavby a o predloženie dokladov v zmysle § 88a ods. 1 Stavebného zákona, ktoré potvrdia, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi a zároveň prerušil konanie z dôvodu poskytnutej 30-dňovej lehoty na predloženie dokladov. Taktiež poučil žalobcu o právnej úprave obsiahnutej v § 88a ods. 2 Stavebného zákona, podľa ktorého stavebný úrad je povinný nariadiť odstránenie stavby, ak lehota uplynie márne alebo ak žalobca doklady predloží, ale sa z nich preukáže rozpor stavby s verejným záujmom. Na žiadosť žalobcu bola stanovená lehota opakovane predĺžená, pričom žalobca požadované doklady nepredložil. Podaním doručeným stavebnému úradu dňa 27.10.2009 tvrdil, že predmetná stavba má slúžiť ako zariadenie staveniska pre výstavbu bicyklokrosového ihriska a následne ako sklad náradia pre správcu a športujúcich. Tiež poukázal na pripravovanú urbanistickú štúdiu pre dané územie a finančnú nákladnosť prípravných a projektových prác, v dôsledku čoho si nemôže dovoliť predmetnú stavbu asanovať a následne vybudovať zariadenie stanoviska. Dňa 09.10.2009 bolo žalobcovi oznámené, že dodatočné povolenie stavby je v rozpore s platným ÚPN, ako i vyhláškou č. 55/2001 Z.z.. Stavebný úrad začal konanie o odstránenie stavby a túto skutočnosť oznámil žalobcovi dňa 17.12.2009, pričom uviedol, že sa stavba začala bez stavebného povolenia a že ide o stavbu, ktorá je v rozpore s verejnými záujmami. Z vyjadrenia mesta Banská Bystrica oddelenia územného plánovania a bytovej politiky zo dňa 09.10.2009 vyplýva, že predmetný pozemok sa podľa platného ÚPN AB Banská Bystrica schváleného Vládou SR č. 269/1976 zo dňa 15.09.1976 nachádza v zóne obytných plôch s nízkopodlažnou zástavbou. V súlade s vyhláškou č. 55/2001 Z.z. a to § 12 ods. 6 v obytnom území je možné umiestňovať len nevyhnutne prislúchajúce zariadenia ako garáže, stavby, občianske vybavenia, verejné technické vybavenie miestneho významu, detské ihriská a zeleň, taktiež tento priestor je ťažiskovým priestorom pre vstup do mestskej časti U.. Umiestnenie predmetných stavieb nie je vhodné nielen z hľadiska funkcie, ale aj z hľadiska urbanistického osadenia objektu. Taktiež z obsahu správneho spisu bolo zrejmé, že medzi účastníkmi neboli ohľadom uvedených skutočností rozpory a taktiež nebolo ani sporné to, že predmetná stavba je postavená v rozpore s platným územným plánom. Podľa § 88 ods. 1 písm. b/ Stavebného zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. Podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Podľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Podľa § 88b Stavebného zákona ustanovenia § 88a ods. 1 až 6 sa nevzťahujú na konanie o stavbách, pri ktorých bolo zrušené právoplatné stavebné povolenie z dôvodu, že bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Na opakované konanie o žiadosti o stavebné povolenie sa primerane vzťahujú § 58 až § 66. V správnom súdnictve súdy preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, pričom súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd zdôrazňuje, že pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je viazaný dôvodmi uvedenými v žalobe. To znamená, že otázku, či napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal je alebo nie je v rozpore so zákonom, súd posudzuje len z dôvodov uvedených v žalobe. Nemôže dôvody žaloby za žalobcu dopĺňať a ani z neurčitých tvrdení žalobcu si dôvody nezákonnosti domýšľať. Preto potom súd nikdy nemôže akceptovať takú podobu žaloby, v ktorej sa len vyjadruje nesúhlas s rozhodnutím bez jeho konkretizácie a najmä bez uvedenia toho, aký to má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Krajský súd záverom dodáva, že bolo povinnosťou žalobcu v správnom konaní preukázať súlad stavby s verejným záujmom, predovšetkým preukázať súlad stavby s platnou územnoplánovacou dokumentáciou. Na to bol žalobcovi zo strany správneho orgánu vytvorený dostatočný časový priestor, ktorý však žalobca nevyužil. Preto potom na preukázanie nezákonnosti rozhodnutia nestačí tvrdenie žalobcu o tom, že v budúcnosti dôjde k využitiu stavby. To bol v podstate aj dôvod, pre ktorý v konaní o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad odmietol žalobcovi využívanie pozemku ako objektu zriadenia staveniska bicyklokrosového ihriska. Tiež bolo konštatované, že ani bytová výstavba v danej lokalite nie je predmetom žiadneho konania. Je nepochybné, že žalobca v konaní žiadnymi dokladmi nepreukázal iný účel výstavby, ako vyplýva z jej stavebného charakteru, ktorý ani v konaní nepopieral a dokonca ani v žalobe netvrdí, že predmetná stavba je niečo iné ako areál definovaný tými súčasťami, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí. Nebolo teda možné dospieť k záveru, že bol naplnený súlad stavby s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom, ak je stavba v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou. Ide teda o stavbu v rozpore s verejným záujmom a po takomto zistení už nie je daný žiaden právny význam pre zisťovanie súladu či nesúladu takejto stavby s verejnými záujmami chránenými osobitnými predpismi. Takisto ani nemôžu obstáť tvrdenia žalobcu o jeho budúcich zámeroch, nech by ich už dokladoval akýmkoľvek spôsobom, ako už bolo uvedené. V rámci prieskumného konania, je pre súd podstatný skutkový stav, ktorý tu existoval ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia. Súd preto dospel k záveru z dôvodov uvedených v žalobe, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol. Súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože ako neúspešný účastník konania v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. na ne nemá právo a taktiež i preto, že si ich v konaní ani neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.