Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2Scud/7/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6010201104 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena_x Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6010201104.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a Ľudovíta Bradáča v právnej veci žalobcu: Société des Produits Nestlé S.A., so sídlom 1800 Vevey, Švajčiarska konfederácia, zast. Advokátskou kanceláriou Ružička Csekes, s.r.o. so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva SR, so sídlom Jána Švermu 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti: M Double You GmbH, Maadstrasse 19, Rüthi SG, Švajčiarska konfederácia, zast. advokátom JUDr. Davidom Štrosom, so sídlom Panenská 29, 811 03 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MOZ 889090 II/128-2010 zo dňa 05.10.2010 jednohlasne takto r o z h o d o l : Žalobu zamieta. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Úrad priemyselného vlastníctva SR (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. MOZ 889090 N/35-2009/Su zo dňa 04.02.2009 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) v zmysle § 11 ods. 2 písm. b/ zák. č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochranných známkach“) v spojení s § 4 ods. 1 písm. a/ Zákona o ochranných známkach zamietol námietky žalobcu (namietateľa) proti priznaniu ochrany pre územie Slovenskej republiky medzinárodne zapísanej ochrannej známky „S.“ č. XXXXXX týkajúcej sa tovarov v triede 30 medzinárodného triedenia tovarov a služieb (ďalej aj „napadnutá , resp. zverejnená ochranná známka“). Namietateľ uplatnil námietky proti zápisu označenia „S.“ z dôvodu zameniteľnosti napadnutej ochrannej známky s jeho staršími ochrannými známkami: ochrannou známkou Spoločenstva „S.“ č. XXXXXXX, ochrannou známkou Spoločenstva „S. & S.“ č. XXXXXX, ochrannou známkou „S. & S.“ č. XXXXXX a medzinárodnou ochrannou známkou „W. S.“ č. XXXXXX, ktoré majú skoršie právo prednosti ako zverejnená ochranná známka. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zhodnotil zameniteľnosť zverejneného označenia „S.“ so staršími ochrannými známkami namietateľa na základe posúdenia vizuálnych, fonetických a sémantických podobností, ako aj na základe celkového dojmu, ktorý porovnávané označenia môžu vyvolať u bežného spotrebiteľa vzhľadom na dominantné a rozlišovacie prvky. Dospel k záveru, že zverejnená ochranná známka „S.“ je čiernobiela kombinovaná ochranná známka pozostávajúca zo slovného prvku „S.“ písaného grafickým písmom malej tlačenej abecedy so začínajúcim prvým veľkým písmenom veľkej tlačenej abecedy, pred ktorým je grafický prvok predstavujúci štylizovanú postavu bežiacej osoby, sa ako celok vizuálne dostatočne odlišuje od namietaných ochranných známok „S.“ a „W. S.“, ktoré sú slovné, písané v štandardnom písme veľkej tlačenej abecedy ako aj od slovnej ochrannej známky „S. & S.“, ktorú tvoria dve slová spojené znakom „&“ s významom spojky. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový správny orgán podrobne opísal porovnanie zverejneného označenia s namietanými ochrannými známkami a konštatoval, že z vizuálneho hľadiska žiadna z namietaných ochranných známok nie je podobná so zverejneným označením. Zo sémantického hľadiska môže byť zverejnená ochranná známka „S.“ vnímaná ako zložené slovo, keďže slová „S.“ a „S.“ majú konkrétny význam. Spoločný výraz „S.“ obsiahnutý aj v namietaných ochranných známkach znamená „dobrá kondícia, výkonnostná aj zdravotná“ a slovo „S.“ znamená v preklade z angličtiny „jedlo“ a slovo „S.“ je množné číslo od anglického slova „S.“ - „ovocie“. Podľa prvostupňového správneho orgánu slovný prvok vo zverejnenej ochrannej známke „S.“ poskytuje zákazníkovi vo vzťahu k tovarom v triede 30 informáciu, že sa jedná o potravinové výrobky, či doplnky potravín pre športovcov, resp. na podporu zdravotnej a výkonnostnej kondície; resp. charakter potravinových výrobkov pre zdravú výživu s obsahom ovocia v prípade označenia „S. & S.“. Vzhľadom na uvedené sú podľa prvostupňového správneho orgánu porovnávané označenia sémanticky podobné do tej miery, že môžu zákazníkovi naznačovať, že sa jedná o potraviny a doplnky výživy na zlepšenie výkonnostnej a zdravotnej kondície. Po podrobnom porovnaní zverejnenej ochrannej známky „S.“ a namietaných ochranných známok „S.“ a „S. & S.“ prvostupňový správny orgán konštatoval čiastočnú fonetickú podobnosť a pri namietanej ochrannej známke „W. S.“ dospel k záveru, že porovnávané označenia nie sú foneticky podobné. Sumárnym zhodnotením vizuálneho, fonetického a sémantického hľadiska vyvodil prvostupňový správny orgán záver, že zverejnená známka „S.“, ktorá je kombinovaná, sa ako celok vizuálne dostatočne odlišuje od namietaných ochranných známok „S.“, „S. & S.“ a „W. S.“, ktoré sú slovné. Vzhľadom k tomu, že čiastočná fonetická podobnosť zverejnenej známky s namietanými známkami „S.“ a „S. & S.“ je založená len na slovnom prvku „S.“, ktorý je v zverejnenej známke nedištinktívnym prvkom, majúcim veľmi nízky stupeň rozlišovacej spôsobilosti, nehrozí nebezpečenstvo zámeny porovnávaných označení na trhu zo strany spotrebiteľa, a to ani v prípade ich použitia na rovnakých alebo podobných tovaroch. Z hľadiska posúdenia nebezpečenstva vzniku mylnej predstavy o vzájomnej spojitosti porovnávaných označení prvostupňový správny orgán skonštatoval, že existenciu spoločných prvkov v porovnávaných označeniach, resp. ochranných známkach nemožno a priori považovať za skutočnosť svedčiacu v prospech ich zameniteľnosti, najmä ak tieto spoločné prvky majú nižší stupeň rozlišovacej spôsobilosti. Nesúhlasil s tvrdením namietateľa, že spoločný slovný prvok „S.“ bude u priemerného spotrebiteľa vytvárať dojem, že ide o tovary toho istého majiteľa. Zdôvodnil, že kombinovaná zverejnená známka ako celok jednoznačne umožní spotrebiteľovi orientovať sa na trhu a identifikovať rôzne podnikateľské subjekty aj v rovnakej oblasti obchodovania. Vzhľadom na uvedené je možné vylúčiť nebezpečenstvo vzniku mylnej predstavy o vzájomnej spojitosti zverejnenej známky s namietanými ochrannými známkami a to aj v prípade, ak by boli zapísané pre zhodné alebo podobné tovary a služby. Keďže nebola splnená jedna z podmienok aplikácie zákonného ust. § 4 ods. 1 písm. a/ Zákona o ochranných známkach, a to podmienka zameniteľnosti porovnávaných označení, posúdenie zhodnosti alebo podobnosti tovarov podľa prvostupňového správneho orgánu nemá vplyv na konečné rozhodnutie, a preto nebolo predmetom osobitného posudzovania. Proti tomuto rozhodnutiu podal namietateľ (žalobca) v zákonom stanovenej lehote rozklad, ktorý predsedníčka Úradu priemyselného vlastníctva SR (ďalej „žalovaný“) svojím rozhodnutím č. MOZ 889090 II/128-2010 zo dňa 05.10.2010 podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) v spojení s § 7 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zák. č. 506/2009 Z.z.“) zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Vzhľadom na to, že v čase konania o rozklade nadobudol účinnosť zák. č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach, ktorým bol zrušený zák. č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov, žalovaný postupoval v tomto konaní s poukazom na § 54 ods. 1 zák. č. 506/2009 Z.z. a skúmal relevantnosť námietok podaných žalobcom v zmysle § 7 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z., t.j. vykonal prieskum, či z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti zverejneného označenia so staršími ochrannými známkami a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa označenie a staršie ochranné známky vzťahujú, existuje na strane verejnosti pravdepodobnosť zámeny, pričom za pravdepodobnosť zámeny sa považuje podľa § 7 písm. a/ veta za bodkočiarkou zák. č. 506/2009 Z.z. aj pravdepodobnosť asociácie so staršou ochrannou známkou. Žalovaný sa vzhľadom na uvedené, ako aj vzhľadom na dôvody uvedené žalobcom v rozklade, predovšetkým zameral na posúdenie podobnosti medzi staršími ochrannými známkami a zverejnenou ochrannou známkou z hľadiska vizuálneho, fonetického i sémantického. Z vizuálneho hľadiska žalovaný po podrobnom preskúmaní porovnávaných ochranných známok konštatoval, že celkový vizuálny dojem ochrannej známky závisí od samotného typu ochrannej známky, pretože spotrebiteľ inak vníma výlučne slovné ochranné známky a inak ochranné známky tvorené obrazovými prvkami, resp. vytvorené ich kombináciou. Keďže staršie ochranné známky sú výlučne slovné ochranné známky, ich celkový vizuálny dojem sa obmedzí len na slovné prvky, z ktorých sú vytvorené, zatiaľ čo celkový vizuálny dojem zverejnenej ochrannej známky bude ovplyvnený nielen slovným prvkom „S.“, ale aj obrazovým prvkom predstavujúcim štylizovanú postavu bežiaceho človeka. Nestotožnil sa s názorom namietateľa, že obrazový prvok zverejnenej ochrannej známky je na prvý pohľad ťažko identifikovateľný, resp. že nie je spôsobilý upútať pozornosť spotrebiteľa do takej miery, aby si ho zapamätal. Naopak, vyslovil záver, že priemerný spotrebiteľ, ktorý je v tomto prípade priemerne informovaný, pozorný a obozretný, dokáže v predmetnom prvku bez problémov identifikovať postavu bežiaceho človeka. Z uvedeného vyvodil, že priemerný spotrebiteľ pri vizuálnom kontakte so zverejnenou ochrannou známkou bude okrem slovného prvku „S.“ vnímať aj obrazový prvok v podobe bežca. Pokiaľ namietateľ poukázal na zhodu prvej časti slovného prvku „S.“ zverejnenej ochrannej známky „S.“ so slovným prvkom obsiahnutým v staršej ochrannej známke „S.“ a zároveň aj slovným prvkom stojacim na začiatku starších ochranných známok „S. & S..“, pričom táto zhoda by mala viesť k vizuálnej podobnosti porovnávaných ochranných známok, žalovaný pripustil, že spotrebiteľ spravidla vníma začiatok ochrannej známky s najväčšou pozornosťou, avšak táto samotná skutočnosť nemá za následok vizuálnu podobnosť porovnávaných ochranných známok. Vyslovil záver, že nie je správne na posúdenie vizuálnej podobnosti obmedziť sa len na určitý prvok (v tomto prípade zhodný prvok ochranných známok „S.“) a ďalšie prvky ochrannej známky vylúčiť z posúdenia. Je potrebné prihliadnuť aj na ďalšie prvky porovnávaných ochranných známok (slovný prvok „S.“, obrazový prvok v podobe štylizovanej postavy bežca versus slovné prvky „S.“, „W.“), ktoré bude spotrebiteľ jednoznačne vizuálne vnímať a na základe ktorých dokáže porovnávané ochranné známky vizuálne odlíšiť. Žalovaný sa preto stotožnil so záverom prvostupňového správneho orgánu, že zverejnená ochranná známka je vizuálne odlišná od namietaných starších ochranných známok. Žalovaný sa rovnako stotožnil so závermi vyslovenými prvostupňovým správnym orgánom ohľadom fonetickej podobnosti, resp. čiastočnej fonetickej podobnosti porovnávaných ochranných známok. Z hľadiska sémantického porovnania žalovaný zhodne so závermi prvostupňového správneho orgánu konštatoval existenciu istej sémantickej spojitosti založenej na zhodnom slovnom prvku „S.“, ktorý v súvislosti s dotknutými tovarmi (potraviny a doplnky výživy) poukazuje len na to, že tieto potraviny a doplnky výživy sú vhodné pri športových aktivitách a celkovom životnom štýle, ktorého cieľom je všeobecná telesná kondícia, zdatnosť, zlepšenie postavy pri súčasnom pôsobení na upevňovanie zdravia a rozvoj sily, nakoľko je známe, že záujemcovia o zdravý životný štýl okrem cvičenia obyčajne dodržiavajú aj určitý diétny režim, prípadne používajú rôzne doplnky výživy. Slovný prvok „S.“ predstavuje pozitívne vymedzenie určitej vlastnosti týchto tovarov, ktorou je ich vhodnosť pre zdravý životný štýl. Keďže je takýto slovný prvok často používaný na označenie tovarov súvisiacich so zdravým životným štýlom, má to podľa žalovaného za následok, že sa stráca alebo oslabuje jeho rozlišovacia spôsobilosť. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že zistená sémantická podobnosť porovnávaných ochranných známok je založená na prvku s veľmi nízkou rozlišovacou spôsobilosťou, a preto nemôže mať rozhodujúci vplyv na celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny medzi hodnotenými ochrannými známkami. Žalovaný napokon posúdil možnosť uplatnenia námietok v zmysle § 7 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. konštatujúc, že pravdepodobnosť zámeny medzi zverejnenou ochrannou známkou a staršími ochrannými známkami je v zmysle cit. ustanovenia Zákona o ochranných známkach možno konštatovať len na základe zistenej podobnosti porovnávaných ochranných známok a zhodnosti alebo podobnosti tovarov zverejnenej ochrannej známky s tovarmi zapísanými pre staršie ochranné známky. Vo vzťahu k splneniu prvej podmienky uplatnenia predmetného ustanovenia žalovaný konštatoval, že napriek zisteniu fonetickej a sémantickej podobnosti, ktorá je v obidvoch prípadoch založená na slovnom prvku „S.“, ktorý vo vzťahu k dotknutým tovarom má len nízky stupeň rozlišovacej spôsobilosti, nie je možné považovať takúto podobnosť za rozhodujúcu pre konštatovanie celkovej podobnosti zverejnenej ochrannej známky a starších ochranných známok. Medzi porovnávanými ochrannými známkami bola potvrdená vizuálna odlišnosť dostatočná na to, aby ich priemerný spotrebiteľ bol schopný odlíšiť. K splneniu druhej podmienky žalovaný uviedol, že hoci prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí priamo neporovnal jednotlivé položky zoznamov kolíznych tovarov, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že posúdil tzv. krajný prípad porovnania hodnotených ochranných známok vo vzťahu k zhodným a podobným tovarom. Žalovaný sa preto stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu, že aj pri zvážení vysokej miery podobnosti, resp. až zhodnosti tovarov by s ohľadom na nepodobnosť ochranných známok z vizuálneho hľadiska, napriek podobnosti z fonetického a sémantického hľadiska, avšak založenej na prvku s veľmi nízkou rozlišovacou spôsobilosťou, nebolo možné dospieť k záveru o pravdepodobnosti zámeny. Žalovaný posúdil pravdepodobnosť zámeny medzi porovnávanými ochrannými známkami aj vo vzťahu k pravdepodobnosti asociácie medzi nimi, t.j. vyvolaniu predstavy o vzájomnej súvislosti. Žalovaný konštatoval, že spoločný slovný prvok „S.“ porovnávaných ochranných známok nie je možné považovať za prvok, na základe ktorého by dochádzalo k asociácii, resp. k vytvoreniu predstavy o vzájomnej súvislosti medzi zverejnenou ochrannou známkou a staršími ochrannými známkami, nakoľko predmetný slovný prvok „S.“ je vo vzťahu k dotknutým tovarom v triede 30 (potraviny a doplnky výživy) prvkom opisným, ktorý spotrebiteľ prednostne vníma ako prvok poukazujúci na vlastnosti tovarov ochranných známok, t.j. že ide o potraviny a doplnky výživy vhodné pri športových aktivitách a zdravom životnom štýle. Žalovaný vyslovil názor, že uvedený slovný prvok spotrebiteľ nebude vnímať ako charakteristický pre tovary namietateľa, a preto na základe neho nemôže dochádzať k asociácii medzi porovnávanými ochrannými známkami. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný vyvodil záver, že medzi zverejnenou ochrannou známkou a staršími ochrannými známkami namietateľa neexistuje pravdepodobnosť asociácie. Keďže nedošlo ku kumulatívnemu naplneniu podmienok ust. § 7 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z., žalovaný vyvodil záver, že medzi zverejnenou ochrannou známkou a staršími ochrannými známkami neexistuje pravdepodobnosť zámeny. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, v ktorej žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. V žalobe tvrdil, že napadnutým rozhodnutím žalovaného, ako aj prvostupňovým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach v dôsledku nesprávneho vyhodnotenia podobnosti zverejnenej ochrannej známky so staršími ochrannými známkami, zanedbania správneho vyhodnotenia podobnosti tovarov, na ktoré sa zverejnená ochranná známka a staršie ochranné známky vzťahujú, ako aj následného nesprávneho vyhodnotenia pravdepodobnosti zámeny v zmysle zák. č. 506/2009 Z.z.. Pri hodnotení celkového vizuálneho dojmu porovnávaných v označení je podľa žalobcu potrebné prihliadnuť k tomu, že staršia ochranná známka „S.“ je úplne obsiahnutá vo zverejnenej ochrannej známke „S.“ a napriek tomu, že táto obsahuje štyri písmena „S.“ navyše, pre opisnosť tohto výrazu vo vzťahu k dotknutým tovarom ich priemerný spotrebiteľ nebude považovať za dištinktívne a nebude im venovať väčšiu pozornosť. Pokiaľ zverejnená ochranná známka obsahuje navyše obrazový prvok predstavujúci bežiaceho človeka, tento je podľa žalobcu nevýraznou štylizáciou jednotlivých geometrických prvkov nemajúcich na priemerného spotrebiteľa vizuálny dosah. Tento prvok žalobca nepovažuje za dominantný, pretože splýva so slovným prvkom a žalovaný mu pripísal neprimeranú dôležitosť. Aj v prípade schopnosti priemerného spotrebiteľa rozoznať v obrazovom prvku bežiaceho človeka, neovplyvnilo by to celkový dojem z predmetnej známky natoľko, aby sa mohla vylúčiť akákoľvek miera podobnosti medzi zverejnenou ochrannou známkou a staršími ochrannými známkami, najmä s ochrannou známkou „S.“. Podľa žalobcu existuje medzi porovnávanými ochrannými známkami vizuálna podobnosť. Rovnako existuje určitá miera vizuálnej podobnosti aj pri porovnaní zverejnenej ochrannej známky „S.“ so staršou ochrannou známkou „S. & S.“, keďže totožný slovný prvok sa nachádza v predných častiach známok, ktorým priemerný spotrebiteľ prisudzuje väčšiu dôležitosť. Ďalej poukázal na fonetickú podobnosť porovnávaných ochranných známok „S.“ a „S. & S.“, ako aj „S.“, čo skonštatoval aj žalovaný. Žalovaný hoci uznal sémantickú podobnosť porovnávaných ochranných známok, snažil sa podľa žalobcu následne jej hodnotu znížiť tvrdením o založení tejto podobnosti na prvku s veľmi nízkou rozlišovacou spôsobilosťou, v dôsledku čoho nemôže mať vplyv na posúdenie pravdepodobnosti zámeny medzi porovnávanými ochrannými známkami. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že slovný prvok „S.“ je vo vzťahu k tovarom zaradeným do triedy 30 medzinárodného triedenia tovarov a služieb (potraviny a doplnky výživy) prvkom opisným, a preto nemôže spôsobiť nebezpečenstvo asociácie porovnávaných ochranných známok. Slovo „S.“ žalobca naopak považoval za prvok s rozlišovacou spôsobilosťou, pretože väčšina ostatných prvkov je opisná. Žalobca ďalej namietal postup žalovaného, keď nevyhodnotil podobnosť tovarov, na ktoré sa porovnávané ochranné známky vzťahujú, čo je jednou so základných podmienok na to, aby sa mohol v konečnom dôsledku vyjadriť k pravdepodobnosti zámeny na strane verejnosti. Rovnako sa žalovaný ani v jednom prípade nevyjadril k celkovej podobnosti porovnávaných ochranných známok, len k parciálnym podobnostiam vo vzťahu k ich vizuálnej, fonetickej a sémantickej stránke. Poukázal na rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci C-251/95, podľa ktorého podobnosť známok musí byť vyhodnotená na základe celkového dojmu, akým budú na priemerného spotrebiteľa porovnávané známky pôsobiť. Po takomto komplexnom posúdení celkového dojmu porovnávaných známok mal podľa žalobcu úrad zaujať stanovisko, že zverejnená ochranná známka je podobná s minimálne jednou staršou ochrannou známkou a ďalším krokom malo byť vyhodnotenie podobnosti predmetných tovarov, na základe čoho mohla byť komplexne posúdená pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti. Ďalej poukázal aj na rozhodnutie vo veci CANON C-39/97. Pokiaľ by žalovaný postupoval v zmysle pravidiel vyplývajúcich z judikatúry Súdneho dvora EÚ, podľa žalobcu by nemohol vylúčiť existenciu rizika, že priemerný spotrebiteľ nadobudne dojem, že tovary označené porovnávanými známkami pochádzajú minimálne od ekonomicky prepojených entít. Hoci má žalovaný právo využiť správu úvahu, jeho rozhodovacia činnosť by mala mať jednotiaci charakter, mala by dodržiavať ústavný princíp právnej istoty, súčasťou ktorého je ochrana legitímnych očakávaní účastníkov právnych vzťahov. Žalobca napokon poukázal na rozhodnutie českého Úřadu průmyslového vlastnictví vo veci konfliktu medzi zverejnenou ochrannou známkou a staršou ochrannou známkou „S.“ na území ČR. Nesprávnym postupom a aplikáciou práva na prejednávaný prípad došlo podľa žalobcu k pochybeniu, ktorého dôsledkom bolo ukrátenie žalobu na jeho právach vyplývajúcich z vlastníctva starších ochranných známok. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe z 09.02.2011 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že pri posudzovaní podobnosti porovnávaných ochranných známok postupoval v súlade so svojou ustálenou praxou, vychádzal z celkového dojmu, ktorým ochranné známky pôsobia na relevantnú verejnosť, skúmal vnímanie ochranných známok relevantnou spotrebiteľskou verejnosťou z jednotlivých čiastkových hľadísk - vizuálneho, fonetického a sémantického, pričom vzal do úvahy dominantné a rozlišujúce prvky ochranných známok. K argumentácii žalobcu k záverom žalovaného vo vzťahu k vizuálnemu porovnaniu ochranných známok uviedol, že žalobca vo zverejnenej ochrannej známke úplne potlačil význam jej slovného prvku „S.“ a zároveň vykonaným hodnotením grafického prvku konštatujúc, že nemá výraznejší vizuálny dosah, urobil z kombinovanej ochrannej známky, ochrannú známku slovnú obsahujúcu len slovný prvok „S.“. Napriek takému hodnoteniu žalobcu žalovaný zdôraznil, že napadnutá ochranná známka je kombinovaná a obsahuje slovný prvok „S.“ v grafickej úprave a obrazový prvok pozostávajúci síce z jednoduchých geometrických tvarov, ale predstavujúci obrázok s konkrétnym a zreteľným významom - postavu bežiaceho človeka. Tento obrazový prvok, ani ďalšiu časť slovného prvku - slovo „S.“, nemožno pri posudzovaní podobnosti kolíznych ochranných známok z hľadiska vizuálneho prehliadnuť, ani vylúčiť tak, ako to urobil žalobca, keď vizuálne porovnanie založil len na zhodnom slovnom prvku „S.“. Žalovaný poukázal na to, že pri vnímaní ochranných známok z vizuálneho hľadiska sa uplatňuje pôsobenie vzájomného usporiadania všetkých prvkov súčasne. Vzhľadom na odlišné typy predmetných ochranných známok (zverejnená ochranná známka je kombinovaná a staršie ochranné známky sú slovné) bude celkový vizuálny dojem vyvolaný zverejnenou ochrannou známkou (ovplyvnený nielen slovným prvkom „S.“, ale aj obrazovým prvkom postavy bežiaceho človeka) odlišný od celkového vizuálneho vnemu vyvolaného staršími ochrannými známkami (obmedzeného len na slovné prvky). Žalovaný zotrval na svojom stanovisku v tom, že ochranné známky nemožno považovať z vizuálneho hľadiska za podobné. Výsledok fonetického porovnania ochranných známok, v ktorom žalovaný konštatoval určitú mieru fonetickej podobnosti, žalobca v žalobe nespochybnil. V súvislosti so sémantickým porovnaním ochranných známok žalovaný zotrval na názore, že sémantická (ale aj fonetická) podobnosť je založená na slovnom prvku „S.“, teda na slovnom prvku majúcom vo vzťahu k tovarom, na ktoré sa predmetné ochranné známky vzťahujú, nízku rozlišovaciu spôsobilosť. Tento slovný prvok predstavuje vymedzenie určitej vlastností týchto tovarov, ktorou je ich vhodnosť pre zdravý životný štýl a je často používaný na označenie tovarov súvisiacich so zdravým životným štýlom. Prvkom, ktorý uvedenú predstavu u spotrebiteľov vyvoláva je práve slovný prvok „S.“. K námietke žalobcu, že žalovaný nevyhodnotil podobnosť tovarov, na ktoré sa porovnávané ochranné známky vzťahujú, žalovaný uviedol, že napriek tomu, že žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí výslovne neporovnal jednotlivé tovary vzťahujúce sa k zverejnenej ochrannej známke a k starším ochranným známkam žalobcu, túto otázku neobišiel. Poukázal na znenie predmetného rozhodnutia, v ktorom prvostupňový správny orgán posúdil tzv. krajný prípad porovnania kolíznych ochranných známok vo vzťahu k zhodným a podobným tovarom. Rovnaký záver uviedol žalovaný aj v druhostupňovom rozhodnutí, na ktoré odôvodnenie v konkrétnostiach poukázal. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že ani výslovné porovnanie tovarov vzťahujúcich sa na zverejnenú ochrannú známku a na staršie ochranné známky žalobcu by nezmenilo nič na závere žalovaného ohľadom existencie, resp. neexistencie pravdepodobnosti zámeny medzi porovnávanými ochrannými známkami, pričom práve záver o existencii pravdepodobnosti zámeny je rozhodný pre naplnenie podmienok námietkového dôvodu uvedeného v § 7 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z.. Žalovaný preto skonštatoval, že vysoká zhodnosť tovarov vzťahujúcich sa na porovnávané ochranné známky nie je medzi žalobcom a žalovaným sporná a pokiaľ žalobca trvá na výslovnom uvedení porovnania tovarov v napadnutom rozhodnutí, ide o konanie účelové. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ust. § 250i ods. 3 O.s.p., podľa ktorého pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Navyše žalovaný poukázal na to, že žalobca mal v žalobe poukázať nielen na existenciu pochybenia žalovaného, ale zároveň uviesť, aký vplyv na rozhodnutie by malo, ak by sa žalovaný tohto pochybenia nedopustil. K žalobcovej námietke ohľadne nesprávneho, resp. nekomplexného posúdenia pravdepodobnosti zámeny medzi porovnávanými ochrannými známkami uviedol, že vykonal hodnotenie pravdepodobnosti zámeny v zmysle ust. § 7 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. v zmysle záverov rozsudku Súdu prvého stupňa vo veci C-39/97, na ktorý poukázal aj žalobca. Poukázal na postup a úvahu pri hodnotení pravdepodobnosti asociácie medzi ochrannými známkami, pri ktorom je podľa žalobcu potrebné prioritné preskúmanie skutočnosti, či porovnávané označenia obsahujú taký spoločný prvok, ktorý by mohol asociáciu medzi nimi spôsobiť. Nepostačuje však len zistenie akéhokoľvek spoločného prvku, je potrebné zamerať sa na jeho charakter. Prvok s nižším stupňom rozlišovacej spôsobilosti (ako napríklad prvok vyskytujúci sa často v označeniach alebo ochranných známkach, či bežnej reči) nie je schopný vznik asociácie spôsobiť, pretože takýto prvok nebude u spotrebiteľa vytvárať súvislosť s konkrétnou osobou a nemožno ho považovať za prvok charakteristický výlučne len pre tovary alebo služby konkrétnej osoby. Uvedený prvok spotrebiteľa len všeobecne informuje napr. o druhu, zameraní, účele či iných vlastnostiach takto označených tovarov alebo služieb. V predmetnom prípade je slovo „S.“ často používané v bežnom jazyku a vo vzťahu k dotknutým tovarom v triede 30 ho možno považovať za prvok poukazujúci na vlastnosti tovarov. Takýto slovný prvok nevníma spotrebiteľ ako prvok charakteristický výlučne pre tovary žalobcu. Žalovaný poukázal na judikatúru Súdneho dvora (napr. na rozsudky vo veci SABEL C-251/95, Lloyd Schuhfabrik Meyer C-342/97, Marca Mode C-425/98 a pod.), ako aj na rozsudok Súdneho dvora z 12.06.2007 vo veci C-334/05 P, podľa ktorého sa má celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny vo vzťahu k vizuálnej, fonetickej alebo koncepčnej podobnosti sporných ochranných známok zakladať na celkovom dojme, ktorý tieto ochranné známky vytvárajú s osobitným zohľadnením ich rozlišovacích a dominantných prvkov. Súdny dvor zároveň spresnil, že ak je prihlasovaná ochranná známka kombinovanou ochrannou známkou vizuálnej povahy, posúdenie celkového dojmu z tejto ochrannej známky, ako aj určenie jej prípadného dominantného prvku musia byť vykonané na základe vizuálnej analýzy. Vzhľadom na uvedené žalovaný vyslovil názor, že v predmetnom prípade komplexne vyhodnotil pravdepodobnosť zámeny, vrátane pravdepodobnosti asociácie medzi porovnávanými ochrannými známkami v zmysle § 7 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. a dospel k logickému záveru vyplývajúcemu z predchádzajúcich čiastkových záverov. Zistená vizuálna odlišnosť ochranných známok je dostatočná na to, aby bol priemerný spotrebiteľ schopný predmetné ochranné známky odlíšiť a to aj napriek ich fonetickej a sémantickej podobnosti založenej na slovnom prvku „S.“, ktorý má vo vzťahu k prihláseným, resp. zapísaným tovarom, veľmi nízky stupeň rozlišovacej spôsobilosti. Záver žalovaného o neexistencii pravdepodobnosti zámeny bol vykonaný až po zohľadnení použitia ochranných známok na podobných alebo zhodných tovaroch a potom, čo žalovaný zohľadnil okruh relevantných spotrebiteľov predmetných tovarov, ktorý záver vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na ust. § 250 ods. 1 O.s.p. súd uznesením č.k. 2Scud/7/2010-29 zo dňa 16.02.2010 pribral do konania ďalšieho účastníka M Double You GmbH, Maadstrasse 19, Rüthi SG, Švajčiarska konfederácia - majiteľa medzinárodnej ochrannej známky č. XXXXXX „S.“, ktorého práva a povinnosti ako účastníka správneho konania by mohli byť v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia dotknuté. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na dôvodoch uvedených v žalobe, poukázal na vady prvostupňového i druhostupňového rozhodnutia, ako aj postupu správneho orgánu z dôvodu, že správne orgány neskúmali vec v zákonnom rozsahu. Napriek tomu, že skúmali podobnosť ochranných známok zo stránky vizuálnej, fonetickej a sémantickej, odmietli sa zaoberať skúmaním podobnosti tovarov alebo služieb, pre ktoré sú sporné ochranné známky zapísané. Až po posúdení oboch týchto aspektov mal správny orgán vyhodnotiť prípadnú zameniteľnosť porovnávaných ochranných známok, čo nebolo vykonané a bez takéhoto preskúmania nie je podľa žalobcu možné vyvodiť správny záver o prípadnej zameniteľnosti porovnávaných ochranných známok. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní poukázala na dôvody uvedené v písomnom vyjadrení, zotrvala na záveroch, ku ktorým dospel úrad vo svojich rozhodnutiach pri porovnávaní zverejnenej a starších ochranných známok konštatujúc neexistenciu pravdepodobnosti zámeny, napriek tomu, že bola zistená a konštatovaná určitá sémantická a fonetická podobnosť, pretože v časti posudzovania vizuálneho charakteru uvedených známok dospel k záveru, že tieto známky nie sú podobné , pričom ich porovnanie vykonal v súlade so závermi vyplývajúcimi z judikatúry Súdneho dvora EÚ. Keďže nebola zistená vizuálna podobnosť porovnávaných ochranných známok, nebolo podľa názoru žalovaného potrebné výslovne porovnávať jednotlivé tovary, keďže samotný úrad konštatoval vo svojich rozhodnutiach krajný prípad vyhodnotenia týchto tovarov, resp. služieb, ktorým bol záver o ich zhodnosti, resp. podobnosti. Napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie obsahujú záver o podobnosti, resp. zhodnosti tovarov a služieb. Pre posúdenie pravdepodobnosti zámeny však samotné vyhodnotenie podobnosti alebo zhodnosti porovnávaných ochranných známok a súčasne podobnosti alebo zhodnosti tovarov a služieb nepostačuje, pretože posúdenie závisí aj od ďalších iných aspektov tak, ako to vyplýva z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ. Zástupkyňa žalovaného považovala vyvodené právne závery za správne a žalobu žiadala zamietnuť. Pokiaľ žalobca poukázal na rozhodnutie Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu vo veci ochrannej známky „X.“ a „X.“, toto rozhodnutie nebolo konečné, následne bolo vydané rozhodnutie druhostupňové, ktoré žalobcom uvádzané rozhodnutie zmenilo a bolo v ňom konštatované, že tieto ochranné známky nie sú zameniteľné. Splnomocnený zástupca ďalšieho účastníka sa na pojednávaní v plnom rozsahu pripojil k argumentácii žalovaného a poukázal na to, že v prieskumnom konaní sa má posudzovať zákonnosť rozhodnutia a skutočnosť, či týmto rozhodnutím a postupom správneho orgánu nedošlo k ukráteniu práv žalobcu. Predmetom prieskumu je materiálna stránka rozhodnutia a súd nie je treťou inštanciou. Argumentáciu žalovaného považuje za logickú, žalovaný sa vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, rozhodnutia boli dostatočne logicky a jasne odôvodnené a žalovaný sa zaoberal skúmaním tak vizuálnej, sémantickej i fonetickej podobnosti, ako aj zameniteľnosti a pokiaľ z tohto porovnania zistil, že jedna z podmienok nie je splnená, žalovaný sa nemusel podrobnejšie zaoberať posudzovaním ďalších podmienok, keďže zo zákona vyplýva, že tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Napokon poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie českého Úřadu průmyslového vlastnictví, na ktoré poukazuje v žalobe žalobca je síce právoplatné, avšak je v súčasnosti rovnako predmetom súdneho prieskumu. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o ochranných známkach ochranná známka je akékoľvek označenie, ktoré možno graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby, tvar výrobku alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby, zapísané do registra ochranných známok (ďalej len "register"). Podľa § 3a ods. 2 Zákona o ochranných známkach za zameniteľné sa považujú označenia alebo ochranné známky a za podobné sa považujú tovary alebo služby, ak taká zameniteľnosť alebo podobnosť vyvoláva nebezpečenstvo zámeny označení alebo ochranných známok, alebo tovarov, alebo služieb pochádzajúcich od rôznych osôb, alebo nebezpečenstvo vzniku mylnej predstavy o vzájomnej spojitosti s označením alebo s ochrannou známkou so skorším právom prednosti vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ Zákona o ochranných známkach za ochrannú známku nemožno uznať označenie, o ktorom Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len "úrad") na základe námietok uplatnených podľa § 9 zistí, že je zhodné s ochrannou známkou so skorším právom prednosti, ak je táto ochranná známka zapísaná pre podobné tovary alebo služby alebo zameniteľné s ochrannou známkou, ak je táto ochranná známka zapísaná pre rovnaké alebo podobné tovary alebo služby, Podľa § 11 ods. 2 písm. b/ Zákona o ochranných známkach na základe námietok, ku ktorým sa prihlasovateľ vyjadril, úrad preskúma, či prihlásené označenie spĺňa podmienky ustanovené na zápis do registra so zreteľom na § 4. Podľa § 40b ods. 3 Zákona o ochranných známkach úrad rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi predložené alebo navrhnuté. Od 01.01.2010 nadobudol účinnosť zák. č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach, ktorým sa zrušuje zák. č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov. Podľa § 54 ods. 1 zák. č. 506/2009 Z.z. konania o prihláškach, ktoré neboli právoplatne skončené do účinnosti tohto zákona, dokončia sa podľa tohto zákona s tým, že prihlasovateľ je povinný na výzvu úradu v určenej lehote uviesť svoju prihlášku do súladu s požiadavkami tohto zákona. Podľa § 7 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. označenie sa nezapíše do registra na základe námietok proti zápisu označenia do registra (ďalej len "námietky") podaných podľa § 30 majiteľom staršej ochrannej známky, ak z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti označenia so staršou ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa označenie a staršia ochranná známka vzťahujú, existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie so staršou ochrannou známkou. Podľa § 51 ods. 5 zák. č. 506/2009 Z.z. na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení § 19, § 28, § 29, § 32 až § 34, § 39, § 49, § 50, § 59 ods. 1 a § 60. Podľa § 52 ods. 3 zák. č. 506/2009 Z.z. úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedníčky žalovaného č. MOZ 889090 II/128-2010 zo dňa 05.10.2010 v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zn. MOZ 889090 N/35-2009/Su zo dňa 04.02.2009 a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa V. časti 2. hlavy O.s.p. je posudzovať, či si správny orgán zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, t.j. či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Súd po preskúmaní veci a postupu žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného sú v súlade so zákonom. Zo správneho spisu je zrejmé, že žalobca je majiteľom slovnej ochrannej známky Spoločenstva č. XXXXXXX „S.“ s právom prednosti od 20.11.2001 s účinkami pre Slovenskú republiku od 01.05.2004 pre tovary v triede 30, 29 a 32 Medzinárodného triedenia tovarov a služieb, slovnej ochrannej známky Spoločenstva č. XXXXXX „S. & S.“ s právom prednosti od 09.07.1998 s účinkami pre Slovenskú republiku od 01.05.2004 zapísanej pre tovary v triede 30 Medzinárodného triedenia tovarov a služieb, slovnej ochrannej známky č. XXXXXX „S. & S.“ s právom prednosti od 22.05.2001 v triede 30 Medzinárodného triedenia tovarov a služieb a medzinárodnej zapísanej slovnej ochrannej známky č. XXXXXX „W. S.“ s právom prednosti od 20.10.1975 s platnosťou pre územie SR pre tovary v triede 30 ako aj 5, 29 a 32 Medzinárodného triedenia tovarov a služieb, pričom konkrétne tovary, pre ktoré sú označenia zapísané sú podrobne špecifikované v napadnutých rozhodnutiach i správnom spise (ďalej aj „namietané ochranné známky“). Medzinárodne zapísaná ochranná známka č. XXXXXX „S.“ prihlasovateľa M Double You GmbH (ďalšieho účastníka), proti ktorej námietky smerujú, bola zverejnená vo vestníku Medzinárodného úradu Svetovej organizácie duševného vlastníctva 24.08.2006 s právom prednosti od 08.02.2006 s platnosťou pre územie SR pre tovary podrobne špecifikované v rozhodnutiach v triedach 1, 5, 29 a 32 a pre služby v triedach 41 a 44 Medzinárodného triedenia tovarov a služieb (ďalej aj „zverejnená ochranná známka“). Úradu priemyselného vlastníctva SR boli dňa 30.11.2006 doručené námietky proti priznaniu ochrany zverejnenej medzinárodnej ochrannej známky č. XXXXXX „S.“ pre územie SR týkajúcej sa tovarov v triede 30 Medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Žalobca podal námietky v zákonom stanovenej lehote proti prihlásenému označeniu titulom námietkových dôvodov podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zák. č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach v znení účinnom v čase podania námietok. Námietky boli prvostupňovým správnym orgánom zamietnuté z vyššie uvedených dôvodov. Žalovaný posúdil na základe podaného rozkladu proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu namietané dôvody z hľadiska podmienok stanovených v § 7 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach účinného od 01.01.2010 v súlade s § 54 ods. 1 cit. zákona. Zo žaloby vyplýva, že žalobca namietal nesprávne vyhodnotenie podobnosti zverejnenej ochrannej známky so staršími ochrannými známkami - namietanými ochrannými známkami žalobcu a zanedbanie vyhodnotenia podobnosti, resp. zhodnosti tovarov žalovaným, ako aj následné nesprávne vyhodnotenie pravdepodobnosti zámeny medzinárodnej zverejnenej ochrannej známky ďalšieho účastníka a staršími (namietanými) ochrannými známkami žalobcu. K úspešnému uplatneniu námietok proti zápisu označenia do registra je potrebné, aby majiteľ skorších ochranných známok (žalobca) preukázal dôvod predpokladaný v § 7 písm. a/ zák. č. 506/2009 v spojení s § 54 ods.1 zák. č. 506/2009 Z.z., ktorým je existencia pravdepodobnosti zámeny na strane verejnosti z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti označenia so staršími ochrannými známkami a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa označenie a staršie ochranné známky vzťahujú, pričom za pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie so staršími ochrannými známkami. Zmyslom a účelom ochranných známok je rozlíšenie výrobkov a služieb rôznych výrobcov, resp. poskytovateľov služby. Základným a rozhodujúcim kritériom pre posudzovanie zameniteľnosti zverejneného (prihláseného) označenia s namietanými staršími ochrannými známkami, označujúcimi zhodné alebo podobné výrobky, či služby, je vždy hľadisko bežného spotrebiteľa, a preto sa skúmanie zhodnosti, alebo podobnosti musí zakladať na porovnaní známkových motívov stretávajúcich sa v označení. Pri posudzovaní zameniteľnosti označenia ochranných známok je teda predmetom hodnotenia celkové posúdenie vizuálnej, fonetickej a sémantickej podobnosti označení, ktoré musí vychádzať z celkového dojmu, ktorý označenie vyvoláva s prihliadnutím na rozlišujúce a dominantné zložky. Označenia alebo ochranné známky sa vždy porovnávajú v takej podobe, v akej sú prihlásené, resp. zapísané v registri ochranných známok. Zákonnosť napadnutého rozhodnutia v prejednávanom prípade spočíva v preskúmaní zameniteľnosti ochranných známok, resp. v preskúmavaní existencie pravdepodobnosti zámeny na strane verejnosti (vrátane pravdepodobnosti asociácie zverejnenej ochrannej známky so staršími ochrannými známkami), a to z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti zverejneného označenia so staršími ochrannými známkami a (t.j. súčasne, kumulatívne) zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa zverejnené označenie a staršie ochranné známky vzťahujú. Posúdenie otázky zameniteľnosti patrí do správnej úvahy žalovaného a súd v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. preskúmava iba, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Správny orgán je kompetentný urobiť si úsudok zameniteľnosti (vrátane podobnosti) porovnávaných označení (ochranných známok) na základe správnej úvahy, ktorú podrobne uvedie v odôvodnení rozhodnutia. Správna úvaha predstavuje ponechanie možnosti správnemu orgánu v rámci určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne. Relevantnými pre zrušenie rozhodnutia súdom by boli len zistené zjavné logické rozpory v úsudku správneho orgánu, resp. porušenie základných pravidiel správneho konania. Súd konajúc podľa V. časti O.s.p. nemôže nahrádzať správne uváženie, na základe ktorého rozhodol správny orgán. Zameriava sa len na to, či skutkové okolnosti, z ktorých pri voľnej úvahe správny orgán vychádzal, boli zistené zákonným procesným postupom a či právny následok založený rozhodnutím, nie je v rozpore so zákonom, či rozhodnutie bolo z hľadiska aplikovanej právnej úpravy logické a z hľadiska hodnotenia dôkazov úplné. Hodnotenie skutkových otázok sa realizuje prostredníctvom vlastnej úvahy správneho orgánu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že tieto podrobne vyhodnotili jednotlivé zohľadňované aspekty významné pre posúdenie otázky zameniteľnosti, resp. existencie pravdepodobnosti zámeny zverejnenej ochrannej známky ďalšieho účastníka a starších ochranných známok žalobcu, vrátane vyhodnotenia ich zhodnosti, alebo podobnosti. Po podrobnom porovnaní uvedených ochranných známok z fonetického hľadiska žalovaný i prvostupňový správny orgán konštatoval fonetickú podobnosť medzi zverejnenou ochrannou známkou „S.“ a staršími ochrannými známkami „S. & S.“, čiastočnú fonetickú podobnosť prvej časti zverejnenej ochrannej známky „S.“ a staršej ochrannej známky „S.“. Zverejnenú ochrannú známku ďalšieho účastníka so staršou ochrannou známkou žalobcu „W. S.“ nepovažoval za foneticky podobné. Výsledok porovnania z fonetického hľadiska nebol medzi účastníkmi sporný a žalobca v žalobe závery žalovaného ani nespochybnil. Zo sémantického hľadiska žalovaný i prvostupňový správny orgán po podrobnom porovnaní jednotlivých ochranných známok konštatovali, že porovnávané označenia sú sémanticky podobné do tej miery, že môžu zákazníkovi naznačovať, že sa jedná o potraviny a doplnky na zlepšenie výkonnostnej a zdravotnej kondície. Zistená sémantická a fonetická podobnosť ochranných známok založená na zhodnom slovnom prvku „S.“, ktorý má podľa žalovaného veľmi nízku rozlišovaciu spôsobilosť, však podľa žalovaného nemôže mať rozhodujúci vplyv na celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny medzi hodnotenými, resp. porovnávanými ochrannými známkami. Žalovaný i prvostupňový správny orgán dôsledne a podrobne porovnali ochranné známky z vizuálneho hľadiska a konštatovali, že zverejnená ochranná známka ďalšieho účastníka je vizuálne odlišná od starších ochranných známok žalobcu. Žalovaný zdôraznil najmä skutočnosť, že pre účely vizuálneho porovnania ochranných známok je potrebné vychádzať z celkového vizuálneho dojmu, ktoré tieto ochranné známky vyvolávajú u priemerného spotrebiteľa. Celkový vizuálny dojem je totiž závislý do značnej miery aj od samotného typu ochrannej známky, pretože spotrebiteľ inak vizuálne vníma výlučne slovné ochranné známky a inak ochranné známky tvorené obrazovými prvkami, alebo kombináciou slovného a grafického prvku. Žalovaný poukázal (vzhľadom na námietky žalobcu v rozklade, ktoré sú zhodné so žalobnými námietkami žalobcu ohľadne hodnotenia ochranných známok z vizuálneho hľadiska žalovaným) na to, že pri posudzovaní vizuálnej podobnosti nie je možné obmedziť sa len na určitý prvok (v tomto prípade slovný prvok „S.“) a ďalšie prvky ochranných známok z porovnania vylúčiť. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového správneho orgánu vo vzťahu k žalobnej námietke žalobcu o nesprávnom vyhodnotení podobnosti zverejnenej ochrannej známky ďalšieho účastníka so staršími ochrannými známkami žalobcu dospel k záveru, že táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný sa podrobne zaoberal všetkými aspektmi posudzovania ochranných známok, tieto komplexne vyhodnotil a presvedčivo odôvodnil svoj záver o tom, že napriek zisteniu určitej fonetickej a sémantickej podobnosti bola potvrdená vizuálna odlišnosť dostatočná na to, aby porovnávané ochranné známky bol priemerný spotrebiteľ schopný odlíšiť. Keďže sa súd stotožnil s týmto záverom žalovaného a vzhľadom na to, že hodnotenie skutkových otázok sa realizuje prostredníctvom vlastnej úvahy správneho orgánu (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 6Sžhuv 1/2009 z 21.03.2010), nepovažoval za potrebné opätovne podrobnejšie hodnotiť skutkové otázky a argumentačne odôvodňovať vecnú správnosť rozhodnutia s poukazom na hodnotenie podobnosti zverejnenej ochrannej známky a starších ochranných známok z aspektu vizuálneho, fonetického a sémantického, vrátane celkového dojmu, ktoré označenia vyvolávajú. Správny orgán postupoval v súlade so zákonom, ako aj v súlade so zásadami hodnotenia zameniteľnosti, resp. existencie pravdepodobnosti zámeny, keď sa zameral jednak na skúmanie jednotlivých prvkov označení, ale aj na celkový dojem, ktorý porovnávané označenia vyvolávajú. Žalovaný i prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutia riadne odôvodnili, uviedli, akými úvahami sa pri vyvodení záverov riadili a súd nezistil logické rozpory v úsudku správneho orgánu, ku ktorým by mal v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. prihliadať. Námietku žalobcu, že úrad zanedbal správne vyhodnotenie podobnosti tovarov, na ktoré sa porovnávané označenia (ochranné známky) vzťahujú, ako aj následne nesprávne vyhodnotil pravdepodobnosť zámeny (resp. túto nevyhodnotil komplexne), súd nepovažuje za dôvodnú. Podľa § 7 písm. a/ zák. č. 506/2009 Z.z. prekážkou brániacou zápisu prihlasovaného označenia do registra ochranných známok je existencia pravdepodobnosti zámeny na strane verejnosti (resp. pravdepodobnosť asociácie), ktorá je daná len pri kumulatívnom splnení obidvoch zákonom stanovených podmienok, ktorými sú jednak zhodnosť alebo podobnosť prihlasovaného označenia (v tomto prípade zverejnenej ochrannej známky ďalšieho účastníka so staršou ochrannou známkou, resp. staršími známkami žalobcu) a jednak zhodnosť alebo podobnosť výrobkov či služieb, na ktoré sa prihlasované označenie a namietané staršie ochranné známky vzťahujú. Keďže žalovaný (a aj prvostupňový správny orgán) dospel k záveru, že nie je splnená jedna z podmienok, konštatujúc, že prihlasované označenie nie je podobné, resp. zhodné so staršími ochrannými známkami žalobcu a teda konštatujúc nezameniteľnosť prihlasovaného označenia s namietanými ochrannými známkami, nie je významné ďalej sa zaoberať podrobne tovarmi a službami, resp. skúmať zhodnosť alebo podobnosť výrobkov či služieb, na ktoré sa porovnávané ochranné známky vzťahujú, pretože ani ich prípadná zhodnosť či podobnosť by sama o sebe nebola prekážkou zápisu prihlasovaného označenia do registra ochranných známok (porovnaj rozsudok Mestského súdu Praha 9 č. Cú 212/2005 z 11.04.2007, rozsudok NS SR č. 8Sžh/2/2010 zo dňa 07.04.2011). Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že žalovaný zanedbal, resp. nevyhodnotil podobnosť tovarov, na ktoré sa porovnávané ochranné známky vzťahujú. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný túto otázku vyhodnotil a zaujal k nej stanovisko (zhodne so stanoviskom prvostupňového správneho orgánu, ktorý síce priamo neporovnal jednotlivé položky zoznamov kolíznych tovarov, ale posúdil tzv. krajný prípad porovnania hodnotených ochranných známok vo vzťahu k zhodným a podobným tovarom), že aj pri zvážení vysokej miery podobnosti, až zhodnosti tovarov, by s ohľadom na nepodobnosť porovnávaných ochranných známok z vizuálneho hľadiska a síce podobnosť z fonetického a sémantického hľadiska, ale založenú na prvku s veľmi nízkou rozlišovacou spôsobilosťou, nebolo možné dospieť k záveru o pravdepodobnosti zámeny. Medzi účastníkmi konania v zásade nie je sporná existencia vysokej pravdepodobnosti, resp. zhodnosti tovarov vzťahujúcich sa na porovnávané ochranné známky. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu však nie je možné považovať žalobcovu námietku o „zanedbaní“ porovnania a správneho vyhodnotenia podobnosti tovarov za námietku spôsobilú napadnúť zákonnosť rozhodnutia žalovaného. Rovnako za nedôvodnú považoval súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho, resp. nekomplexného posúdenia pravdepodobnosti zámeny medzi zverejnenou ochrannou známkou ďalšieho účastníka a staršími ochrannými známkami žalobcu. Pravdepodobnosť zámeny medzi ochrannými známkami sa chápe ako nebezpečenstvo, že by sa relevantná verejnosť mohla domnievať, že dotknuté tovary alebo služby pochádzajú od toho istého výrobcu (podniku), prípadne z ekonomicky prepojených podnikov, pričom je nutné prihliadať k tomu, ako príslušná verejnosť ochranné známky a dotknuté tovary alebo služby vníma, pri súčasnom zohľadnení všetkých činiteľov vzťahujúcich sa k prejednávanej veci, najmä vzájomnú súvislosť medzi podobnosťou ochranných známok a podobnosťou tovarov a služieb zapísaných pre porovnávané ochranné známky. Žalovaný pri celkovom posúdení pravdepodobnosti zámeny z hľadiska vizuálnej, sémantickej a fonetickej podobnosti porovnávaných ochranných známok zohľadnil celkový dojem, ktorý vyvolávajú, zobral do úvahy ich rozlišujúce a prevažujúce (dominantné) prvky. Takýto postup je plne v súlade s judikatúrou Súdneho dvora (napr. rozsudky vo veci SABEL C-251/95, Lloyd Schuhfabrik Meyer C-342/97, Marca Mode C-425/98 a rozsudok súdneho dvora z 12.06.2007 vo veci C-334/05 P). Pri hodnotení pravdepodobnosti asociácie medzi porovnávanými ochrannými známkami žalovaný skúmal, či tieto obsahujú taký spoločný prvok, ktorý by mohol takúto asociáciu medzi nimi spôsobiť. Dospel k záveru, že spoločný prvok ochranných známok „S.“ nie je možné považovať za taký prvok, na základe ktorého by dochádzalo k asociácii, resp. vytvoreniu predstavy o vzájomnej súvislosti medzi porovnávanými ochrannými známkami, je prvkom poukazujúcim na vlastnosti tovarov a priemerný spotrebiteľ ho nevníma ako prvok charakteristický výlučne pre tovar žalobcu. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že posudzovanie pravdepodobnosti zámeny v zmysle cit. § 7 písm. a/ zák. č. XXX/XXXX Z.z. je vecou správnej úvahy, žalovaný v predmetnom prípade komplexne vyhodnotil existenciu pravdepodobnosti zámeny medzi porovnávanými ochrannými známkami (vrátane existencie pravdepodobnosti asociácie) a dospel k logickému záveru vyplývajúcemu z vykonaných čiastkových záverov, pričom záver o neexistencii pravdepodobnosti zámeny žalovaný vykonal po zohľadnení použitia ochranných známok v súvislosti s podobnými alebo zhodnými tovarmi pri súčasnom zohľadnení okruhu relevantnej spotrebiteľskej verejnosti. Napadnuté rozhodnutie žalovaného súd nepovažuje za rozporné s rozsudkom Súdneho dvora EÚ C-39/97 CANON, ktorý v súvislosti so vzájomnou závislosťou a prepojenosťou podobnosti porovnávaných známok a podobnosti tovarov a služieb vo vzťahu ku komplexnému posúdeniu pravdepodobnosti zámeny o.i. uviedol, že „nižší stupeň podobnosti medzi tovarmi alebo službami môže byť vyvážený vyšším stupňom podobnosti medzi známkami a naopak“, pretože žalovaný po vykonaní komparatívnej analýzy porovnávaných ochranných známok z vizuálneho, fonetického a sémantického hľadiska, ako aj celkového dojmu s osobitným zohľadnením ich rozlišujúcich a dominantných prvkov dospel k záveru, že porovnávané ochranné známky považuje za nezameniteľné (t.j. odlišujúce sa, rozdielne a priradil im minimálny stupeň podobnosti), k čomu priradil predpokladanú zhodnosť tovarov (t.j. maximálny stupeň podobnosti tovarov). Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie i predchádzajúce správne konanie nie je z dôvodov uvedených v žalobe nezákonné, a preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol s poukazom na § 250j ods. 1 O.s.p.. O trovách konania súd rozhodoval na návrh žalobcu a ďalšieho účastníka konania. V občianskom súdnom konaní, ktorým je aj konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správny orgánov, účastníkom konania vznikajú v súvislosti s konaním trovy (§ 137 O.s.p.), ktoré platí každý z účastníkov osobne (§ 140 O.s.p.). V konaní podľa V. časti O.s.p. (správne súdnictvo) sú upravené pravidlá pre rozhodnutie o náhrade trov konania osobitne v § 250k O.s.p.. Podľa § 246 ods. 1 O.s.p. ustanovenia o trovách konania upravené v III. časti O.s.p. sa použijú v správnom súdnictve primerane len pre riešenie otázok, ktoré nie sú upravené priamo v V. časti. Pravidlá pre náhradu trov konania sú upravené osobitne v V. časti O.s.p., a preto nie je možné na rozhodnutie súdu pri preskúmavaní zákonnosti správnych orgánov použiť pravidlá o náhrade trov konania podľa III. časti O.s.p. upravené v § 142 až 150 O.s.p.. Ostatné ustanovenia III. časti vzhľadom na absenciu úpravy v V. časti sa použijú aj na konanie v správnom súdnictve. Podľa § 250k ods. 1 O.s.p. súd prizná náhradu trov konania úplne alebo čiastočne úspešnému žalobcovi. V prejednávanom prípade žalobca nebol v konaní neúspešný, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.