Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/20/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011200231 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011200231.4 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Ľudovíta Bradáča a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jany Novotnej v právnej veci žalobcov: I. M.. B. U., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX K. K., II. M.. Q. U., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX K. K., III. O. O., nar. XX.XX.XXXX, H. J. XX, XXX XX K. K., IV. B. O., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, I.. J. XX, XXX XX K. K., V. O. L., nar. XX.XX.XXXX, P. XX, XXX XX K. K., VI. M. B., nar. XX.XX.XXXX, P. XX, XXX XX K. K., VII. E. A., nar. XX.XX.XXXX, R. 5, XXX XX K. K., VIII. J. O., nar. XX.XX.XXXX, M. P. XX, XXX XX K. K., IX. Z. O., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, M. P. XX, XXX XX K. K., X. E. M., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX K. K., všetci zastúpení B.. Q. K., advokátkou so sídlom AK C. XX/A, XXX XX L. proti žalovanému: Krajský pozemkový úrad v Banskej Bystrici, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov: 1. B. O., nar. XX.XX.XXXX, E.. A. XX, XXX XX K. K., 2. M. K., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, Q. X,. XXX XX K., 3. M. E., nar. XX.XX.XXXX, E.. A. č. X, XXX XX K. K., 4. T.. A. E., nar. XX.XX.XXXX, L. XX, K., 5. M.. E. E., nar. XX.XX.XXXX, L. XX, XXX XX K., 6. T.. B. E., G. J. XX, XXX XX G., 7. T.. M. E., nar. XX.XX.XXXX, V. XX, XXX XX O., 8. O. Z., nar. XX.XX.XXXX., O. I. X, XXX XX K. K., X. právni nástupcovia B. Z., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX - Q. Z., rod. S., A. XXX/XX, XXX X. K. K., J. P., rod. Z., A. XX, XXX XX K. K., E. Z., A. XX, XXX XX K. K. a W. C., rod. Z., A. XX, XXX XX K. K., 10. M. Z., U. XX, XXX XX K. K., 11. K. Z., E. XX, XXX XX K. K., 12. J. P., nar. XX.XX.XXXX, E.. A. XX, XXX XX K. K., zastúpení vo 8. až 12. rade JUDr. Vierou Rubaninskou, advokátkou so sídlom Horná 27, 974 01 Banská Bystrica, 13. Slovenský pozemkový fond - RO Banská Bystrica, Skuteckého 21, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 2010/00367 zo dňa 05.01.2011 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodol tak, že zamietol návrh na vysporiadanie vlastníctva k pozemkom v záhradkárskej osade Banská Bystrica - Kačica II k častiam parciel CKN č. 2167/4, 2168/2 a 2168/11 identickými s parcelami CKN č. 1908/30-32, 1908/34-46, ktorý podľa splnomocnený zástupca ZO SZZ č. 17-42 dňa 23.01.2001, a tým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a to Obvodného pozemkového úradu v Banskej Bystrici zo dňa 27.07.2008 č. 564/2009. V zákonom stanovenej lehote žalobcovia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podanou žalobou napadli uvedené rozhodnutie a žiadali ho ako i prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Uviedli, že správny orgán prijal vo veci chybný záver, pretože v žiadnom prípade nie je možné sa stotožniť s tvrdením, že nakoľko zmluva o zriadení záhradkárskej osady neobsahuje zákonné požiadavky a je potrebné ju považovať za nevyhovujúcu a na základe toho konštatovať, že vlastne záhradkárska osada nikdy nevznikla. V tejto súvislosti poukázali na platnú judikatúru a to najmä na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 2Cdo 114/2004, ktorý sa v obdobnej veci zaoberal s problematikou vzniku záhradkárskych osád. Mali za to, že tomuto záveru zodpovedá i chystaná legislatíva a to návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zák.č. 64/1997 Z.z., kde sa podstatne jednoznačnejšie dáva osobám a orgánom, ktorých sa to týka do pozornosti, že za záhradkársku osadu zriadenú v súlade so zákonom ja potrebné považovať aj záhradkársku osadu, ku ktorej nebola uzatvorená písomná zmluva o dočasnom užívaní pozemku. V tomto smere teda považuje napadnuté rozhodnutie za neúplné a nepreskúmateľné, pretože nie je jasné, z akých skutočností správny orgán vychádzal, keď dospel k záveru, že záhradková osada neexistuje. V ďalšom namietali, že v pôvodnom konaní keď krajský súd dňa 21.01.2009 zrušoval pôvodné rozhodnutie žalovaného (konanie vedené pod č. 23S/112/2008), kedy účastníkmi boli len žalobcovia (vlastníci pozemkov) a nie aj užívatelia týchto pozemkov, teda záhradkári a súčasní žalobcovia, nemohli teda žiadnym spôsobom ovplyvniť, vyjadriť svoj právny názor, predložiť ďalšie doklady, lebo neboli účastníkmi a to aj napriek tomu, že sa jednalo o ich právach, neboli do konania prizvaní. Zamietnutie návrhu z titulu nepredloženia predmetných zmlúv ako hmotnoprávnej náležitosti konania nie je podľa ich názoru možné akceptovať, pretože neexistencia predmetných zmlúv nebola zo strany žiadneho z účastníkov konania preukázaná, a ak má príslušný orgán za to, že na začatie konanie je o.i. potrebné predložiť návrhy kúpnych zmlúv a navrhovateľ tieto návrhy nepredložil, mal v zmysle ust. § 30 ods. 1 zák.č. 71/1967 Zb. konanie zastaviť s odôvodnením, že neboli odstránené nedostatky podania navrhovateľa a nie vychádzať z nepreukázanej skutočnosti, že nepredloženie týchto zmlúv možno považovať za nemožnosť ich predloženia z dôvodu ich neexistencie. Tento názor podporili i zaužívanou judikatúrou (rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 4Sž-o-KS 62/2006). Zamietnutím návrhu by došlo k odňatiu možnosti domáhať sa svojho zákonného práva zo strany žalobcov. K žalobe žalobcov sa písomne vyjadrili ako žalovaný, tak i ďalší účastníci, všetci zhodne žiadali napadnuté rozhodnutie potvrdiť, resp. žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietnuť. Na prieskumnom pojednávaní jedine ďalšia účastníčka B. O. uviedla, že je osobne uzrozumená s tým, aby jej časť pozemku, ktorá spadá pod záhradkársku osadu pripadla záhradkárom, lebo je ochotná sa s nimi vysporiadať. Ona viackrát prejavila záujem predať svoj pozemok záhradkárom, títo však doposiaľ od nej ho odmietli kúpiť. Krajský súd preskúmal vec podľa V. časti 1. a 2. hlavy O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že rozhodnutie i postup správneho orgánu v medziach žaloby boli v súlade so zákonom a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol v zmysle ust. § 250j ods. 1 O.s.p.. Žalovaný už svojím rozhodnutím č. 2008/00128 zo dňa 23.04.2008 rozhodol tak, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Banskej Bystrici č. 142/2008 zo dňa 05.02.2008, ktorý konanie zastavil podľa § 30 ods. 1 písm. d/ zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení (Správny poriadok). Rozhodol tak na základe toho, že splnomocnená zástupkyňa užívateľov pozemkov - záhradkárov nepredložila napriek výzve odmietnuté kúpne zmluvy, hoci tvrdila, že tieto existujú a boli doručené vlastníkom pozemkov. Toto rozhodnutie bolo napadnuté zo strany vlastníkov pozemkov, ktorí ako žalobcovia ho žiadali zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Krajský súd v konaní č. 23S/112/2008 vyhovel tejto žalobe, napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Stalo sa tak rozsudkom zo dňa 21.01.2009. Považoval záver správneho orgánu za nesprávny, majúc za to, že podmienka stanovená cit. ustanovením Správneho poriadku nie je aplikovateľná na predmetnú vec. Vyslovil názor, že neexistencia tzv. odmietnutých kúpnych zmlúv dokazujúce úpravu vzťahov medzi záhradkármi a vlastníkmi pozemkov, je hmotnoprávnou náležitosťou konania o vysporiadaní pozemkov v záhradkárskej osade, a preto jej nepredloženie je možné vnímať ako nemožnosť predloženia, pretože neexistujú a mal teda správny orgán vo veci meritórne rozhodnúť. Následne správny orgán svojím rozhodnutím č. 2009/00419 zo dňa 26.11.2009 zamietol návrh na vysporiadanie vlastníctva k predmetným pozemkom v záhradkárskej osade a teda pôvodné prvostupňové rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu zo dňa 27.07.2009 potvrdil. Rozhodol tak na základe predtým vysloveného právneho názoru krajského súdu vydaného v horeuvedenom rozhodnutí č. 23S/112/2008. Krajský súd svojím rozsudkom č. 24S/11/2010 zo dňa 23.07.2010 opätovne zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom tohto zrušujúceho rozhodnutia bola skutočnosť, že správny orgán nepredložil na prieskumné konanie úplný správny spis, pretože o.i. v ňom chýbali pôvodné návrhy žalobcov, ktoré mali byť podané v rámci správneho konania podľa zák.č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov zriadených v záhradkárskych osadách a vysporiadaní vlastníctva k nim. Na základe toho nemohol posúdiť oprávnenosť týchto nárokov z hľadiska podmienok cit. zákona a teda nemohol vo veci rozhodnúť. Následne správny orgán vo veci konal a napadnutým rozhodnutím č. 2010/00367 zo dňa 05.01.2011 odvolanie žalobcov voči prvostupňovému rozhodnutiu (pôvodné č. 564/2009 zo dňa 27.07.2008) potvrdil. Rozhodol tak na základe toho, že vo veci opätovným preskúmaním skutkového stavu zistil, že Mestský národný výbor v Banskej Bystrici odbor poľnohospodárstva svojím rozhodnutím vydaným pod č. Pôd-4314 zo dňa 02.11.1966 pridelil pôdu pre OV-ČSZOS v obvode Kačica, ktorá sa nachádza v okolí internátu Pozemných stavieb parc. č. 2168/2, 2167/2, 2199/1, 2165 a 2168/1 a to na neurčito, nakoľko sa už vtedy nachádzala podľa návrhu územného plánu mesta Banská Bystrica v stavebnom obvode, ktorý v tej dobe ešte nebol schválený s podmienkou, že budúci prídelcovia záhradok nebudú na pôde robiť také zásahy, ktoré by prekážali pri plánovanom zaberaní uvedenej pôdy na stavebné účely. Na základe toho rozhodnutia mohli byť pridelené pozemky záhradkárom s podmienkou budúcej výstavby v oblasti „Kačica“. Listom zo dňa 02.11.1966 ČSOZS pridelil uvedené pozemky pre záhradkovú osadu na dobu najmenej 5 rokov, nakoľko v tom období nebola plánovaná výstavba na nich. Zároveň však boli budúci užívatelia upozornení, že na výstavbu musí byť uvoľňovaná pôda tak, ako to plánovaná výstavba bude požadovať. V rozhodnutí ONV-OPLVH Banská Bystrica č. PLVH 84/1975 zo dňa 21.03.1975 je uvedené, že rozhodnutí MNV odboru výstavby a územného plánovania v Banskej Bystrici zo dňa 04.12.1974 bola pôda vlastníka B. E. parc. č. 2226/1, 2226/2, 2171, 2168/1, 2168/3 a 2172 pridelená do dočasného užívania ZO z SOZZ Banská Bystrica na dobu s obmedzením do 30.10.1980. Toto rozhodnutie bolo doručené všetkým zástupcom dotknutých osád, ako i OV z SOZZ Banská Bystrica. Na základe tohto rozhodnutia bola dňa 04.10.1977 uzavretá zmluva o prenechaní poľnohospodárskej pôdy nehodiacej sa k intenzívnej poľnohospodárskej veľkovýrobe podľa zák.č. 123/1975 Zb. v znení neskorších predpisov o užívaní pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby medzi JRD Víťazný február so sídlom v Selciach a OV SOZZ a ZO č. 8 Banská Bystrica Kačica týkajúca sa parciel č. 2165/1, 2654/3, 2166/2, 2167/9 a 2167/8 v celkovej výmere 5 394 m2. V zmluve bolo výslovne uvedené, že JRD postupne odovzdá aj zostávajúcu časť pôdy postupne, ako budú parcely osady na Kačici v dôsledku zástavby likvidované. Táto poľnohospodárska pôda bola bezodplatne odovzdávaná na dobu 99 rokov, to znamená do 03.10.2076 a preberajúca organizácia bola povinná vyžiadať si súhlas k založeniu osady od OPS v Banskej Bystrici a ONV poľnohospodársky odbor o vyňatie prevzatej výmery z pôdneho fondu. Ďalej bolo zistené, že táto zmluva neobsahovala vtedy zákonom vyžadované náležitosti dané ust. § 9 ods. 3 cit. zák.č. 123/1975 Zb., teda že takáto zmluva podlieha schváleniu ONV OPLVH a má sa k nej tiež vyjadriť i orgán hospodárskeho riadenia poľnohospodárstva - Okresná a poľnohospodárska správa. Tento súhlas sa dával na samotnú zmluvu pečiatkou, podpisom a slovom „súhlasím“. Keďže toto na uvedenej zmluve chýbalo, žalovaný dospel k záveru, že záhradkárska osada nikdy právne nevznikla, nebola založená v zmysle vtedy platných právnych predpisov, a teda nebolo možné ju vysporiadať v zmysle zák.č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v záhradkárskych osadách a vysporiadaniu vlastníctva k nim. Po preskúmaní veci sa krajský súd plne stotožnil s týmto právnym záverom žalovaného, tento považoval za správny a teda i jeho rozhodnutie za zákonné. Ako už bolo uvedené, týmto rozhodnutím žalovaný akceptoval predchádzajúci názor krajského súdu v tom, že v danej veci nebolo možné pripustiť, aby táto skončila nemeritórnym spôsobom a to zastavením konania, pretože existenciu ponuky zmlúv na odkúpenie pozemkov považoval za hmotnoprávnu podmienku v danej veci a nie za prekážku konania pre nedostatok návrhu. Keď v predmetnej veci došlo z procesného hľadiska v podstate k zámene na strane účastníkov tým, že pôvodný žalobcovia sa stali ďalšími účastníkmi a užívatelia pozemkov (ktorí v pôvodnom konaní neboli účastníkmi konania - viď vtedy platná právna úprava O.s.p.) za základnú náležitosť pre konanie o žalobe žalobcov - vlastníkov pôdy považoval krajský súd preukázanie existencie pôvodných návrhov žalobcov, ktoré mali byť podané v rámci správneho konania podľa zák.č. 64/1997 Z.z.. Z predchádzajúceho konania totiž vyplývalo, že právnym dôvodom pre nemožnosť rozhodnutia (aj keď vtedy nemeritórnym spôsobom) bola skutočnosť, že nebola preukázaná existencia návrhov zmlúv na odkúpenie pozemkov zo strany žalobcov, teda užívateľov pôdy vo vzťahu k ich vlastníkom. V predmetnom konaní sa žalovaný už nezaoberal touto otázkou, existentnosť týchto zmlúv neskúmal, ale na základe vyššie uvedeného sa postavil na stanovisko, že nie je možné vo veci konať a rozhodnúť, pretože záhradkárska osada, o ktorej pozemky ide v právnom slova zmysle neexistuje, pretože nikdy nevznikla v zmysle platných právnych predpisov platných v čase tvrdeného vzniku. Krajský súd dospel k záveru, že s týmto názorom a právnym záverom je možné súhlasiť. Je pravdou, že záhradkári, teda žalobcovia začali užívať predmetné parcely zhruba od konca r. 1966, keď im táto pôda bola rozhodnutím Mestského národného výboru v Banskej Bystrici, tak ako je vyššie uvedené, pridelená. Faktom však zostáva, že nikdy táto pôda im nebola pridelená do trvalého užívania, ale vždy len s podmienkou uvoľnenia pozemkov pre zamýšľanú stavebnú činnosť, resp. výstavbu v tejto lokalite. Teda z faktu, že do r. 1977 užívatelia užívali predmetné pozemky, že formálne tvorili záhradkársku osadu v rámci vtedajšieho záhradkárskeho zväzu, nemožno vyvodiť, že toto užívali s vedomím trvalého prenajatia nepotrebnej poľnohospodárskej pôdy v zmysle vtedy platných právnych predpisov. Toho si boli zrejme vedomí, pretože 04.10.1977 uzatvárajú zmluvu o prenechaní poľnohospodárskej pôdy v zmysle vtedy platného zák.č. 123/1975 Zb. s JRD Víťazný február, ktorý mal v užívaní túto pôdu, pričom je nepochybné, že tento zákon vyžadoval, tak ako je vyššie uvedené, súhlas takejto zmluvy vtedajším ONV odborom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a taktiež vyjadrenie okresnej poľnohospodárskej správy. Tento súhlas musel byť daný na samotnej zmluve a to formou „súhlasím“, podpisom príslušného príslušníka a pečiatkou tohto úradu. V danom prípade však citovaná zmluva toto neobsahuje a preto je právny záver žalovaného o tom, že táto záhradkárska osada podľa vtedy platného práva nevznikla, úplne logický a teda správny. K uvedenému je potrebné uviesť, že žalobcovia žalobou spochybnili tento záver a označili ho za právne nesprávny, pretože majú za to, že existencia alebo neexistencia záhradkárskej osady je dané i inými okolnosťami a poukázali v tomto smere na citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 2Cdo/114/2004. V tomto rozhodnutí sa najvyšší súd zaoberal otázkou možného vzniku záhradkárskych osád s ohľadom na prechodné a záverečné ustanovenia zák.č. 123/1975 Zb. o užívaní pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby a vyslovil názor, že tento zákon nemá osobitné intertemporálne ustanovenia, ktoré by upravovali režim takých zmlúv o dočasnom užívaní pozemkov, ktoré boli uzavreté pred nadobudnutím jeho účinnosti. Keďže k základným znakom právneho štátu tiež neodmysliteľne patrí požiadavka právnej istoty a ochrany a dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou ktorého princípu je i zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov, nie je možné potom pripustiť, aby právna úprava so spätnou účinnosťou pôsobila na uzavreté skutkové stavy, nadobudnuté práva a povinnosti pred prijatím konkrétneho zákona. Na základe toho žalobcovia vyvodili záver, že za záhradkovú osadu zriadenú v súlade so zákonom je potrebné považovať i záhradkovú osadu, ku ktorej nebola uzatvorená písomná zmluva o dočasnom užívaní pozemku. K tomuto právnemu názoru a argumentu žalobcov krajský súd uvádza: Citované rozhodnutie najvyššieho súdu nie je v rozpore s tým, ako rozhodol žalovaný a ktorého právny názor si osvojil i krajský súd. Má za to, že toto rozhodnutie sa vzťahuje na záhradkárske osady, ktoré vznikli pred účinnosťou zák.č. 123/1985 Zb. a to aj bez písomnej formy, teda bez uzavretia príslušnej zmluvy. Obdobie medzi rokmi 1966 - prvé pridelenie pozemkov až rok 1975 - nadobudnutie účinnosti zák.č. 123/1975 Zb., ktorý vyžadoval jednoznačne písomnú formu spolu s ďalšími náležitosťami, tak ako je vyššie uvedené, nemožno považovať za obdobie, kedy by nejakým relevantným spôsobom, čo konkludentne bola uzavretá zmluva medzi záhradkárskym zväzom a príslušnou poľnohospodárskou organizáciou o pridelení pozemkov do dočasného užívania za účelom zriadenia záhradkárskej osady. Všetky akty, ktoré v tomto období boli urobené, mali len charakter akéhosi dočasného prenajatia pôdy časovo obmedzeného a limitovaného práve z dôvodu budúcej výstavby na tejto pôde. To, že sa k danej pôde etablovala základná organizácia, že jej členovia užívali túto pôdu, nie je z hľadiska vzniku záhradkárskej osady ako také právne relevantné. Je zrejmé, že tohto si boli záhradkári vedomí, pretože v r. 1977 pristúpili k sformálneniu tohto svojho doterajšieho užívania a ako bolo uvedené, uzavreli zmluvu s príslušnou poľnohospodárskou organizáciou. Bolo to však už za účinnosti spomínaného zákona o užívaní pôdy a to, že v rámci jeho podmienok nedošlo k schváleniu tejto zmluvy zo strany príslušného ONV, bolo dôsledkom toho, že išlo o kolíziu medzi právnou existenciou takejto záhradkárskej osady a existujúcim územným plánom rozvoja mesta Banská Bystrica a teda zamýšľanej výstavby. Písomná forma zmluvy a schválenie príslušným orgánom boli podstatné náležitosti na platné užívanie pôdy a zriadenie záhradkárskej osady v zmysle cit. zákona a neexistencia týchto podmienok mala za následok neplatnosť takejto zmluvy. Teda možno konštatovať, že fakticky právne neurčitý vzťah záhradkárov k predmetnej pôde do r. 1977 sa mal uvedenou zmluvou zlegalizovať a tento užívací vzťah teda dostať do režimu zák.č. 123/1975 Z.z. a tento fakt spôsobuje, že uvedený príklad nie je podriaditeľný pod názor vyslovený Najvyšším súdom SR v konaní č. 2Cdo/114/2004. V danom prípade nejde ani o skúmanie akejsi dobromyseľnosti záhradkárov pred r. 1977 ani o otázku spätnej účinnosti zákona na posudzovanie vzťahu záhradkárov k pôde predmetnej záhradkárskej osade. Z uvedených dôvodov preto krajský súd považujúc napadnuté rozhodnutie žalovaného za zákonné, žalobu ako nedôvodnú zamietol. Nakoľko žalobcovia v konaní úspešní neboli, nebolo im možné priznať ani náhradu trov konania v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p.. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.