Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/102/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011200401 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011200401.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky Y. F. C.. A., W.. XX. H. XXXX, F. U., Y. S.. XXX/XX proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z XX. L. XXXX o odňatí invalidného dôchodku, rozhodnutia totožného čísla o priznaní invalidného dôchodku z XX. W. XXXX a jeho zvýšení rozhodnutím z X. H. XXXX a rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X z X. H. XXXX o zániku nároku na nižší invalidný dôchodok z X. H. XXXX takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z XX. L. XXXX o odňatí invalidného dôchodku potvrdzuje. Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX z XX. W. XXXX o priznaní invalidného dôchodku, v spojení s rozhodnutím totožného čísla z X. H. XXXX o zvýšení invalidného dôchodku potvrdzuje. Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z X. H. XXXX potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím z XX. L. XXXX odporkyňa odňala navrhovateľke od 16. novembra 2010 vyplácaný invalidný dôchodok, pretože pri kontrolnej lekárskej prehliadke bolo posudkovou komisiou sociálneho zabezpečenia konštatované, že už nie je invalidná podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ale je čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. b) tohto zákona. Rozhodnutím z XX. W. XXXX v spojení s rozhodnutím z X. H. XXXX priznala navrhovateľke od 16. novembra 2010 invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení s ohľadom na 60%-ný pokles jej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou vo výške XXX,XX € mesačne, zvýšený od 1. januára 2011 na XXX, XX € mesačne a od 1. januára 2012 na XXX,XX € mesačne. Ďalším rozhodnutím z X. H. XXXX rozhodla o zániku nároku na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení od 16. novembra 2010, pretože bol nižší, než invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení, priznaný od uvedeného dňa. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala s poukazom na prekonané závažné ochorenie, u ktorého nie je vylúčený jeho návrat. Poukázala aj na ďalšie zdravotné ťažkosti, ktorými trpí. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní s tým, že nesúhlasila so zmenou jej plnej invalidity na invaliditu čiastočnú. Nesúhlasila ani s vyjadreným percentom jej zníženej pracovnej schopnosti podľa zákona o sociálnom poistení. Uviedla, že sa cíti zle, pre duševné ťažkosti bola aj hospitalizovaná a tieto považovala aktuálne za rozhodujúce. Uviedla, že sa jej zhoršil zrak, v niektorých uhloch vôbec nevidí. Predložila odborné lekárske nálezy, ktoré neboli zohľadnené v čase posudzovania jej zdravotného stavu. Odporkyňa navrhla napadnuté i súvisiace rozhodnutia potvrdiť ako zákonné a vecne správne s poukazom na lekárske správy posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia aj posudkového lekára sociálneho poistenia. V podrobnostiach z nich vyplynulo, na základe akých odborných lekárskych nálezov bol posúdený zdravotný stav navrhovateľky i jeho výsledok v tom zmysle, že jej zdravotné ťažkosti nepodmieňujú trvanie plnej invalidity ale len invalidity čiastočnej podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Podľa zákona o sociálnom poistení bol konštatovaný 60%-ný pokles jej pracovnej schopnosti. Krajský súd preskúmal napadnuté i súvisiace rozhodnutia odporkyne i konanie, ktoré im predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p. vypočul účastníkov, oboznámil sa s lekárskymi správami posudkových lekárov sociálneho poistenia aj posudkových komisií sociálneho zabezpečenia, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s evidenčnými podkladmi pre výpočet dôchodkovej dávky, s obsahom administratívneho spisu odporkyne a dospel k presvedčeniu, že označené rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom, preto ich podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. Podľa § 263a ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistencovi, ktorému bolo preskúmané trvanie invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 Sociálna poisťovňa preskúma trvanie invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak a rozhodne o trvaní nároku na výplatu invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku v sume určenej podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 vrátane zvýšenia dôchodku prislúchajúceho podľa zákona účinného od 1. januára 2004, ak sa v takto určenej sume vypláca po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006 a trvá nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003. Podľa § 112 ods. 4 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávku. Dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila. Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a) je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, b) je schopný vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych podmienok. Podľa § 37 ods. 3 cit. zákona občan je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a) jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopnosti na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov, alebo b) je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok, c) má značne sťažené všeobecné životné podmienky. Podľa § 37 ods. 5 cit. zákona je čiastočný invalidný dôchodok polovica invalidného dôchodku. Nárok na invalidný dôchodok (§ 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) je podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav zníženú pracovnú schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o 40% (§ 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 6-7 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení kapitoly XIII., pol. 2, písm. e) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre zhubný nádor prsníka po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po 2 rokoch) vyjadriť v rozpätí 30-50%. Pre stredne ťažké formy neurotických, stresových a somatoformných porúch možno v zmysle kapitoly V., pol. 4, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení vyjadriť pokles pracovnej schopnosti poistenca v rozpätí 15-20%. Podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ak poistenec, ktorému bolo preskúmané trvanie invalidity podľa § 263 ods. 2 účinného do 18. júla 2006, má nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 a súčasne má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov vypláca sa dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka bola na základe jej žiadosti z 20. marca 2003 uznaná za invalidnú podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav bola neschopná vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie od 6. februára 2003. Jej invalidita bola uznaná pre opakované onkologické ochorenie pri plánovaných ďalších 2 cykloch chemoterapie. Lehota kontrolnej lekárskej prehliadky bola stanovená na marec 2004. 10. marca 2004 posudzoval jej zdravotný stav posudkový lekár sociálneho poistenia podľa kritérií daných zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý vstúpil do účinnosti 1. januára 2004 s výsledkom, že jej invalidita trvá a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril 50%-tami. V rámci odvolacieho konania pred správnym orgánom bol konštatovaný 80%-ný pokles jej pracovnej schopnosti pri trvajúcej invalidite. Po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky zverejneného v Zbierke zákonov pod č. 460/2006 posudzovala odporkyňa zdravotný stav navrhovateľky 18. októbra 2006 posudkovou komisiou sociálneho zabezpečenia opäť podľa kritérií daných zákonom o sociálnom zabezpečení, pretože podľa týchto zákonných kritérií jej invalidita vznikla. Bolo konštatované, že pre onkologické ochorenie je naďalej invalidná podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Kontrolná lekárska prehliadka bola určená na október 2009. V rámci riadne určenej kontrolnej lekárskej prehliadky konštatovala posudková komisia sociálneho zabezpečenia pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v F. F. v posudku z 5. mája 2010 zmenu invalidity navrhovateľky na invaliditu čiastočnú v zmysle kritérií daných zákonom o sociálnom zabezpečení s tým, že navrhovateľka je pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav schopná vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok. V posudku konštatovala, že navrhovateľka bola v minulosti uznaná za invalidnú pre zhubný nádor prsníka, podrobila sa príslušnej liečbe s pretrvávajúcou remisiou ochorenia. Jej hormonálna liečba pokračovala do roku 2008. Aktuálnymi odbornými vyšetreniami z priebehu roka 2010 bola konštatovaná pretrvávajúca remisia ochorenia a to jednak klinickými aj zobrazovacími vyšetreniami. Z uvedeného vyvodila zlepšenie zdravotného stavu navrhovateľky. Jej pridružené ochorenie, a to úzkostne depresívnu poruchu, s kolísavým priebehom pre ktorú je v ambulantnej starostlivosti nepovažoval za posudkovo významné. Prvé onkohematologické ochorenie je od roku 1987 v remisii, nevyžaduje žiadnu liečbu. Posúdiac uvedené komplexne konštatoval, že týmto zdravotným ťažkostiam zodpovedá pokles pracovného potenciálu navrhovateľky na úroveň čiastočnej invalidity. Výsledkom bolo rozhodnutie odporkyne o odňatí invalidného dôchodku, ktoré je preskúmavané v tomto konaní. Po podaní odvolania posudková komisia na pobočke Sociálnej poisťovne svoje posudkové stanovisko nezmenila, preto posudzovala jej zdravotný stav aj posudková komisia sociálneho zabezpečenia ústredia Sociálnej poisťovne so sídlom v F. F., ktorá v posudku zo 4. apríla 2011 dospela k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ a konštatovala, že došlo k zániku invalidity navrhovateľky, pričom naďalej trvá jej čiastočná invalidita podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení. V posudku uviedla, že navrhovateľka bola uznaná za invalidnú pre duplicitné onkologické ochorenie. Absolvovala príslušnú liečbu a obidve onkologické ochorenia sú dlhodobo v remisii bez potreby akejkoľvek liečby, len so sledovaním na odborných ambulanciách. Z uvedeného vyvodil zlepšenie zdravotného stavu navrhovateľky oproti času, keď bola uznaná za invalidnú. Od roku 1997 je navrhovateľka liečená psychiatrom pre úzkostne depresívnu poruchu, ktorá má kolísavý priebeh a je podmienená situáciou v rodine. Počas krátkodobej hospitalizácie jej bola upravená psychofarmakoterapia, absolvovala psychoterapiu a odbornými nálezmi bolo konštatované zlepšenie jej stavu. V rámci preskúmavacieho konania krajského súdu odporkyňa posúdila zdravotný stav navrhovateľky aj podľa zákona o sociálnom poistení, pretože podľa kritérií daných týmto zákonom bol posúdený aj v rámci riadnej kontrolnej lekárskej prehliadky určenej pred 31. decembrom 2003 s lehotou jej uskutočnenia po 1. januári 2004. Výsledkom tohto posúdenia zdravotného stavu bola lekárska správa posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne so sídlom v F. F. z 13. októbra 2011, v ktorej bol konštatovaný vznik invalidity navrhovateľky podľa kritérií daných týmto zákonom od 5. mája 2010 so 60%-ným poklesom jej pracovnej schopnosti. 50%-ný pokles jej pracovnej schopnosti jej bol priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie, za ktoré bolo označené ochorenie ženských pohlavných orgánov v zmysle kapitoly XII., pol. 2, písm. e) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a toto percento bolo navýšené o ďalších maximálne možných 10% pre pridružené duševné ťažkosti v zmysle kapitoly V., pol. 4, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Na základe uvedených zistení, s poukazom na cit. zákonné ustanovenia dospel krajský súd k záveru, že postup správneho orgánu i napadnuté rozhodnutia boli v súlade so zákonom. Správny orgán postupoval správne, keď posudzoval zdravotný stav navrhovateľky pre účely posúdenia trvania zákonných kritérií jej invalidity podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a podľa kritérií daných zákonom o sociálnom poistení, pretože trvanie jej invalidity bolo i v predchádzajúcom období posudzované podľa oboch právnych noriem. Predpokladom zmeny vo výplate priznanej dôchodkovej dávky (invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení) je v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zmena skutočností rozhodných pre výplatu tejto dávky. V prípade invalidnej dávky je pre posúdenie správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporkyne podstatné zistenie, akým spôsobom bol z hľadiska medicínskeho s ohľadom na zákonné kritériá invalidity, resp. jej zmenu, posúdený zdravotný stav poistenca. Zmena stupňa invalidity je viazaná výlučne na zmenu v zdravotnom stave poistenca v zmysle jeho objektívne preukázaného zlepšenia či zhoršenia oproti predchádzajúcemu zhodnoteniu jeho zdravotného stavu posudzovaného pre účely jeho invalidizácie. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových komisií sociálneho zabezpečenia, ktoré posudzovali zdravotný stav navrhovateľky podľa kritérií daných Zákonom o sociálnom zabezpečení, dospel krajský súd k záveru, že ich posudky boli vypracované po komplexnom zhodnotení jej zdravotného stavu a po zohľadnení predložených odborných lekárskych nálezov v celosti a bez rozporov. Ich posudkové stanovisko bolo podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami preukázanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky a v súlade so správne aplikovanou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by závery posudkových komisií spochybnili, preto ich považoval za dostatočné, jednoznačné a pri posudzovaní správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia o odňatí invalidného dôchodku priznaného podľa Zákona o sociálnom zabezpečení vychádzal z ich záverov. Posudkové závery o zlepšení zdravotného stavu navrhovateľky na úroveň, ktorá naďalej napĺňa len zákonné kritériá pre trvanie čiastočnej invalidity považoval krajský súd za presvedčivé a správne, pretože odbornými lekárskymi nálezmi bola nepochybne preukázaná dlhotrvajúca remisia jej opakovaných onkologických ochorení. Jej pridružené zdravotné ťažkosti nie sú takého charakteru, aby zodpovedali zákonným kritériám invalidity podľa zákona o sociálnom zabezpečení, pretože jednotlivo a ani v súhrne neznižujú jej pracovný potenciál pod úroveň 20% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudková komisia sociálneho zabezpečenia ústredia Sociálnej poisťovne nedospela k zmene posudkového záveru ani v rámci preskúmavacieho konania krajského súdu, ktorý ju požiadal o dodatočné zhodnotenie ďalších odborných lekárskych nálezov, ktoré navrhovateľka predložila na pojednávaní. Konštatovala, že z predložených neurologických nálezov nevyplýva žiadna funkčná porucha chrbtice, čo v posudku z 24. novembra 2011 konkretizovala a tvrdená porucha videnia ľavého oka nebola objektivizovaná odborným očným nálezom a ani neskorším vyšetrením nebola diagnosticky doriešená. Keďže bola v konaní nepochybne preukázaná pozitívna zmena vo vývoji zdravotných ťažkostí navrhovateľky, tzn. zmena rozhodujúcich skutočností pre trvanie nároku na výplatu pôvodne priznanej dôchodkovej dávky v tom zmysle, že jej zdravotné ťažkosti naďalej podmieňujú trvanie čiastočnej invalidity avšak nie invalidity podľa kritérií daných zákonom o sociálnom zabezpečení, rozhodla odporkyňa napadnutým rozhodnutím správne, keď navrhovateľke invalidný dôchodok odňala. Nárok naň jej po zmene stupňa invalidity zanikol. Správne rozhodla o odňatí tejto dávky odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila. Krajský súd preto jej rozhodnutie z XX. L. XXXX. ako zákonné a vecne správne potvrdil. Za správne, náležite posúdené a vyhodnotené v rámci možností daných platnou úpravou považoval krajský súd aj posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky podľa zákonných kritérií daných Zákonom o sociálnom poistení. Pri označenom rozhodujúcom zdravotnom postihnutí navrhovateľky bol pokles jej pracovnej schopnosti v rámci možností daných platnou právnou úpravou zhodnotený maximálne, 50%-tami a toto percento bolo navýšené o ďalších maximálne možných 10% pre jej pridružené zdravotné ťažkosti. Výsledkom posúdenia zdravotného stavu podľa zákonných kritérií vyplývajúcich zo Zákona o sociálnom poistení bolo rozhodnutie odporkyne z XX. W. XXXX, ktorým navrhovateľke od 16. novembra 2010 priznala invalidný dôchodok vo výške XXX,XX € mesačne s ohľadom aj na 60%-ný pokles jej pracovnej schopnosti. Samotný výpočet priznanej dôchodkovej dávky podľa tohto zákona navrhovateľka nenamietala, nenamietala vykázané obdobie dôchodkového poistenia ani výpočet osobného mzdového bodu a ani krajský súd nezistil žiadne pochybenia pri výpočte takto priznanej dôchodkovej dávky. Námietky navrhovateľky, týkajúce sa priznaného percenta jej zníženej pracovnej schopnosti nepovažoval krajský súd za dôvodné, pretože pri objektívne preukázaných zdravotných ťažkostiach navrhovateľky bol pokles jej pracovnej schopnosti vyjadrený v rámci zákonných možností maximálne. Z uvedených dôvodov krajský súd toto rozhodnutie ako súladné so zákonom potvrdil aj v spojení s rozhodnutím o zvýšení invalidného dôchodku od 1. januára 2012 na XXX,XX € mesačne, rozhodnutím odporkyne z X. H. XXXX. Posledne citované rozhodnutie realizovalo zákonnú valorizáciu dôchodkovej dávky v zmysle § 82 zákona o sociálnom poistení a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z.z.. Týmto opatrením sa určilo percento zvýšenia dôchodkovej dávky v roku 2012 o 3,3% mesačnej sumy dôchodku. Keďže k 1. januáru 2012 mala navrhovateľka nárok na invalidný dôchodok priznaný podľa zákona o sociálnom poistení vo výške XXX,XX € mesačne 3,3% z tejto sumy predstavovali X,XX €, preto bol jej invalidný dôchodok od 1. januára 2012 správne zvýšený na XXX,XX € mesačne. S poukazom na vyššie cit. zákonné ustanovenie § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení potvrdil krajský súd ako vecne správne aj rozhodnutie odporkyne z 2. decembra 2011, ktorým rozhodla o zániku nároku navrhovateľky na invalidný dôchodok určený podľa Zákona o sociálnom zabezpečení dňom 16. novembra 2010 s tým, že od uvedeného dňa má nárok na výplatu invalidného dôchodku určeného postupom podľa Zákona o sociálnom poistení. Skutkovým predpokladom pre vydanie tohto rozhodnutia bolo zistenie, že k 16. novembru 2010 predstavovala suma invalidného dôchodku navrhovateľky určeného podľa Zákona o sociálnom zabezpečení XXX,XX € a suma invalidného dôchodku určeného podľa Zákona o sociálnom poistení predstavovala k uvedenému dňu XXX,XX € mesačne. Vecná správnosť tohto rozhodnutia bola podložená právnou úpravou vyplývajúcou z citovaného zákonného ustanovenia, podľa ktorej pokiaľ má poistenec nárok na výplatu dôchodkovej dávky podľa Zákona o sociálnom poistení aj podľa Zákona o sociálnom zabezpečení, odo dňa, keď sa nároky na výplatu týchto dávok stretnú, má nárok na tú dôchodkovú dávku, ktorej suma je vyššia s tým, že nárok na výplatu tej dôchodkovej dávky, ktorá je nižšia, uvedeným dňom zaniká. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods.2 O.s.p. a navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože v konaní nebola úspešná. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha