Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/31/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011200409 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011200409.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Ľudovíta Bradáča a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Aleny Antalovej v právnej veci žalobcu: Okresná prokurátorka vo Zvolene, Trhová č. 7, 960 19 Zvolen proti žalovanému: Mesto Detva, Tajovského č. 7, 962 12 Detva za účasti ďalšieho účastníka: O. W., D. č. XXX, XXX XX B. o preskúmanie zákonnosti opatrenia vydaného žalovaným pod č. j. 474/2010/JĽa-ozn zo dňa 25.03.2010 jednohlasne takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalovaný napadnutým rozhodnutím - oznámením vyslovil, že nemá námietku voči ohláseniu jednoduchej stavby „Rodinný dom - Jantár 76/63“ na pozemku parc. KN č. XXXX, v kat. úz. B., na ktorú stavbu vydalo mesto B. územné rozhodnutie dňa 18.01.2010 pod č. 1218/2009/JĽa - rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.02.2011. Predmetná stavba pozostáva z prízemia, podkrovia, prípojok na inžinierske siete, nepriepustnej žumpy a vjazdu. Zároveň stanovil aj podmienky pre realizáciu a umiestnenie stavby. Rozhodol tak na základe vyššie citovaného územného rozhodnutia zo dňa 18.01.2010, v ktorom boli stanovené podmienky pre umiestnenie stavby podľa § 39 Stavebného zákona a v závere výrokovej časti rozhodol, že rozhodnutie platí podľa § 40 ods. 1 Stavebného zákona 2 roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti, nestratí však platnosť, ak v tejto lehote bude podaná žiadosť o stavebné povolenie stavby umiestnenej týmto rozhodnutím, resp. ohlásenie stavby. Žalobou bolo napadnuté oznámenie žalovaného ako stavebného úradu, že nemá námietky proti uskutočneniu ďalším účastníkom ohlásenej jednoduchej stavby rodinného domu. Žalobca podal proti predmetnému opatreniu protest, ktorému nebolo vyhovené. Rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici číslo KSUBB-2011-55/58-1:OŠSS-SI zo dňa 18.01.2011 o nevyhovení protestu prokurátora nadobudlo právoplatnosť dňa 14.02.2011. Žalobca v zákonom stanovenej lehote sa žalobou domáhal zrušenia predmetného opatrenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Dôvodom podania žaloby bola nezákonnosť napadnutého opatrenia ako aj predchádzajúceho postupu žalovaného spočívajúca v tom, že žalovaný sa neriadil zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) a to konkrétne § 3 ods. 1 až 4 a ani Stavebným zákonom a to konkrétne § 39a ods. 5, § 55 ods. 1 a 2 a § 57 ods. 1 a 2. Žalovaný v územnom rozhodnutí neurčil, že na uskutočnenie predmetnej jednoduchej stavby postačí ohlásenie. Neaplikoval v tomto rozhodnutí § 39a ods. 5 Stavebného zákona. Žalobca tiež tvrdil, že žalovaný v územnom konaní ani neposudzoval možnosť aplikácie tohto ustanovenia Stavebného zákona a nepožadoval to ani stavebník. Tým nebola splnená zákonná podmienka pre postup, kedy je možné vykonať stavbu na základe ohlásenia jednoduchej stavby. Podľa Stavebného zákona všetky druhy stavieb vyžadujú stavebné povolenie, pričom realizovať stavbu na základe ohlásenia je len úľavou pre stavebníka pre prípady, na ktoré pamätá § 39a ods. 5 prvá veta Stavebného zákona. Je tomu tak vtedy, keď stavebný úrad z podkladov zadovážených v územnom konaní dospeje k záveru, že v územnom rozhodnutí môže natoľko presne určiť zastavovacie podmienky a požiadavky na projekt jednoduchej stavby, že následné stavebné konanie by už bolo len formálne a nemohlo by nijako podstatne zmeniť požiadavky na stavbu z hľadiska ochrany verejných záujmov chránených Stavebným zákonom a osobitnými predpismi ako aj práv účastníka konania. V takom prípade musí potom stavebný úrad vo výroku svojho rozhodnutia o umiestnení stavby rozhodnúť o poskytnutí úľavy stavebníkovi, t.j. že podľa § 39a ods. 5 prvej vety Stavebného zákona postačí len ohlásenie. Tým účastník územného konania a dotknuté orgány nadobudnú vedomosť o tom, že sa stavebné konanie neuskutoční a v prípade ich nesúhlasu, môžu sa proti takému rozhodnutiu odvolať. Pokiaľ stavebný úrad bez toho, aby v územnom rozhodnutí rozhodol takýmto určovacím výrokom následne vydá opatrenie na základe ohlásenia jednoduchej stavby, obíde celé obligatórne Stavebným zákonom požadované stavebné konanie, to znamená konanie podľa § 58 až § 67 Stavebného zákona. Od stavebníka nevyžaduje plnenie zákonom stanovených povinností a dotknutým orgánom odníme možnosť podávať záväzné stanoviská. Takisto ďalším osobám, ktorým by prináležalo postavenie účastníkov stavebného konania odníme možnosť uplatňovať svoje práva zákonom predpísaným spôsobom. Žalovaný podriadil povoľovanie jednoduchej stavby právnemu režimu ohlásenia bez toho, aby boli splnené zákonné podmienky na takýto postup. Žalovaný predmetným opatrením a postupom, ktorý mu predchádzal nesporne porušil právnu úpravu a právom a zákonom chránené záujmy, ktorých ochrana je podľa § 3 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v pôsobnosti prokuratúry, ktorej činnosť je jednou zo záruk zákonnosti. Žalobca poukázal na to, že v zmysle § 249 ods. 3 O.s.p. nikto z účastníkov územného konania a teda ani ďalší účastník - stavebník nemal dôvod domnievať sa, že realizácia jednoduchej stavby rodinného domu by mohla byť povolená bez uskutočnenia stavebného konania a bez stavebného povolenia a to preto, že v územnom rozhodnutí stavebný úrad neručil, že na jednoduchú stavbu postačí len ohlásenie. Skutočnosť, že stavebný úrad porušil zákon v prospech stavebníka a tento v dobrej viere začal stavbu realizovať, nemôže v právnom štáte spôsobovať tolerovanie odňatia možnosti osobe, ktorej malo v stavebnom konaní prináležať postavenie účastníka konania a postavenie dotknutých orgánov, aby svoje práva nemal možnosť uplatňovať. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení k žalobe bránil tým, že nie si je vedomý porušenia zákona. Podľa § 54 Stavebného zákona stavby, ich zmeny a udržovacie práce sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Ohlásenie stavebnému úradu postačuje pri jednoduchej stavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí a to podľa § 55 ods. 2 písm. a/ Stavebného zákona. Je nepochybné, že predmetná stavba je v zmysle § 139b Stavebného zákona jednoduchou stavbou. Stavebný úrad preto v územnom rozhodnutí určil postup podľa § 55 ods. 2 písm. a/ Stavebného zákona rozhodnutím: Toto rozhodnutie platí podľa § 40 ods. 1 Stavebného zákona v platnom znení, 2 roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti. Nestratí však platnosť, ak v tejto lehote bude podaná žiadosť o stavebné povolenie stavby, umiestnenej týmto rozhodnutím resp. ohlásením stavby. Podľa žalovaného tým bolo určené, že v predmetnej veci môže stavebník požiadať o stavebné povolenie alebo ohlásenie stavby. Je potom na posúdení stavebného úradu, či stavebník splnil podmienky na ohlásenie stavby, alebo je potrebné stavebné povolenie. Takýto svoj postup žalovaný zdôvodňoval tým, že keďže územné rozhodnutie platí 2 roky, môžu v priebehu týchto dvoch rokov sa zmeniť skutočnosti, ktoré by si následne vyžiadali zmenu územného rozhodnutia. Ak by stavebný úrad v územnom rozhodnutí jednoznačne určil, že k uskutočneniu jednoduchej stavby postačuje ohlásenie, potom by pri zmene pomerov mohlo dôjsť k situácii, kedy by stavebný úrad musel územné rozhodnutie zrušiť. Ďalší účastník uviedol, že jeho dom je tesne pred kolaudáciou, v územnom konaní sa k nemu vyjadrovali susedia a nemali žiadne výhrady. Žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd preskúmal vec podľa V. časti 1. a 2. hlavy O.s.p. a na základe dôvodov uvedených v žalobe a po prejednaní veci dospel k záveru, že žalobe nemôže vyhovieť. Predmetom preskúmavania v tomto konaní je opatrenie, ktorým žalovaný ako stavebný úrad oznámil ďalšiemu účastníkovi ako stavebníkovi, že proti uskutočneniu jednoduchej stavby „Rodinný dom“ (ďalej len „predmetnej stavby“) nemá námietky. Okruh účastníkov tohto konania je daný podľa § 250 ods. 1, 5 O.s.p.. Skutkové okolnosti neboli medzi účastníkmi sporné. Spor medzi žalobcom a žalovaným spočíval v rozdielnom chápaní a posúdení výroku územného rozhodnutia o umiestnení predmetnej stavby, konkrétne posledného odstavca výroku a jeho poslednej vety. Krajský súd však musí uviesť, že územné rozhodnutie nebolo predmetnom prieskumu v tomto súdnom konaní, nakoľko nejde o prípad, na ktorý pamätá O.s.p. v § 245 ods. 1. Preskúmavané opatrenia síce opiera o územné rozhodnutie, ktoré bolo preň aj záväzné, avšak nie je splnená posledná veta v § 245 ods. 1 O.s.p. a to, že zároveň nie je pre jeho preskúmanie určený osobitný postup. Územné rozhodnutie je rozhodnutím, na preskúmanie ktorého je určený postup podľa V. časti O.s.p.. Podľa § 39a ods. 5 prvá veta zákona č. 50/1976 Zb. o územnom konaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) stavebný úrad môže v rozhodnutí o umiestnení jednoduchej stavby, jej prístavby alebo nadstavby určiť, že na jej uskutočnenie postačí ohlásenie podľa § 55 ods. 2. Podľa § 55 ods. 2 písm. a/ Stavebného zákona ohlásenie stavebnému úradu postačí pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí. Podľa § 57 ods. 2 Stavebného zákona stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a/, k písomnému oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu. Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad neurčí inak. Podľa § 249 ods. 3 O.s.p. prokurátor pri podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b/ dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté. Je nesporné, že územné rozhodnutie vzťahujúce sa k predmetnej veci požadované náležitosti nespĺňa. Pokiaľ zákon oprávňuje správny orgán niečo určiť, je rozhodnutím vo veci určenie tejto skutočnosti. Stavebný zákon v § 39a ods. 5 oprávňuje stavebný úrad, aby v rozhodnutí o umiestnení jednoduchej stavby, jej prístavby alebo nadstavby určil, že na jej uskutočnenie postačí ohlásenie podľa § 55 ods. 2. Posledná veta výroku územného rozhodnutia nemá formu určovacieho výroku. To znamená, že neobsahuje výraz - slovné spojenie, že stavebný úrad niečo určuje. Takisto požiadavka zákona na uvedenie ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, nie je splnená. Ďalej úplne absentuje k uvedenej vete výroku odôvodnenie. Ani jedna veta odôvodnenia rozhodnutia, sa tejto časti výroku nedotýka. Obrana žalovaného spočívajúca v odôvodnení použitej formulácie vo výroku jeho alternatívnosťou ako aj ním ďalšie uvádzané dôvody, ktoré ho k takémuto postupu viedli, tak ako sú opísané v časti tohto rozhodnutia opisujúcej vyjadrenie žalovaného, je úplne mimo práva. Svedčí nielen o pochybení, ktoré vyplýva priamo z predmetného výroku, ale aj o svojvoľnosti pri formulácii výroku, čiže arbitrárnosti pri rozhodovaní. Súd však zdôrazňuje, že územné rozhodnutie nie je predmetom prieskumu zákonnosti v tomto konaní. Faktom je, že územné rozhodnutie podľa poslednej výrokovej vety je rozhodnutím aj o tom, že nestratí platnosť, ak v lehote dvoch rokov od jeho právoplatnosti bude podaná žiadosť o stavebné povolenie stavby umiestňovanej týmto rozhodnutím, resp. ohlásenie stavby. Z predmetného znenia je jednoznačné, že ide o výrobok chybný a to tak po formálnej stránke - nie je určovacou vetou, ako aj obsahovo - zákon nepripúšťa žiadne alternatívy. Je však dostatočne zrozumiteľný, aby z jeho obsahu mohol účastník urobiť záver o tom, že na umiestňovanú stavbu stačí ohlásenie, to znamená, že všetci tí, pre ochranu ktorých záujmov žalobca žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože im mala byť odňatá možnosť uplatňovať svoje práva v územnom konaní. Proti územnému rozhodnutiu nikto z nich nepodal opravný prostriedok. Podľa vyjadrenia ďalšieho účastníka, účastníci územného konania nemali žiadne námietky proti jednoduchej stavbe. Územné rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné a pre stavebný úrad ako aj účastníkov územného konania v ďalšom konaní záväzné. A to aj keď je chybné, či nesprávne. Z uvedeného vyplýva, že súd sa s tvrdením žalobcu o chýbajúcom výroku o tom, že na umiestňovanú stavbu stačí ohlásenie a tým o chýbajúcom podklade pre vydanie predmetného opatrenia žalovaným, nestotožnil. Pokiaľ stavebník na základe takéhoto územného rozhodnutia ohlásili jednoduchú stavbu, nemožno mu pričítať absenciu konania v dobrej viere. Na rozdiel od žalobcu súd dospel k názoru, že stavebník mal dôvod predpokladať, že stačí na územným rozhodnutím umiestnenú jednoduchú stavbu ohlásenie stavby, keď predmetné rozhodnutie vo výroku priamo takýto postup naznačuje. Stavebník postupoval spôsobom označeným v územnom rozhodnutí, keď stavebnému úradu ohlásil jednoduchú stavbu, ktorá bola týmto územným rozhodnutím umiestnená. Z uvedeného je zrejmé, že stavebník svoje práva postaviť jednoduchú stavbu na základe súhlasu stavebného úradu t.j. oznámenia stavebného úradu, že nemá proti uskutočneniu ohlásenej stavby námietky, nadobudol v dobrej viere. Je zrejmé, že žalobca svoje dôvody žaloby založil výlučne na tom, že v územnom rozhodnutí rozhodnutie o takomto ďalšom postupe absentuje. Súd sa z vyššie uvedených dôvodov nemohol stotožniť s tým, že žalovaný nemal v územnom rozhodnutí podklad pre vydanie napadnutého opatrenia ani s tým, že žalobca nemusel postupovať podľa § 249 ods. 3, nakoľko účastníci územného konania, teda aj stavebník nemali dôvod domnievať sa, že na predmetnú stavbu stačí ohlásenie. Naopak, podľa súdu dobrá viera na strane stavebníka vyplývala z viacerých faktorov súčasne. Tak zo znenia Stavebného zákona, ktorý umožňuje takýto postup, pri ktorom stačí ohlásenie jednoduchej stavby, ako aj zo skutočností, že predmetná stavba spĺňa kritériá jednoduchej stavby, ako aj zo znenia samotného územného rozhodnutia a v neposlednom rade aj z postupu a poučení stavebného úradu, ktorý takýmto spôsobom inštruoval stavebníka počas celého územného konania. Žalobca teda v danom prípade mohol postupovať a vychádzať iba z podmienok ust. § 243 ods. 3 O.s.p. a žalobu podať len v prípade, ak by zrušením napadnutého rozhodnutia boli práva nadobudnuté v dobrej viere dotknuté len minimálne, čo vzhľadom na to, že stavebník už podľa vydaného opatrenia stavebného úradu stavbu postavil, už nie je možné. Opätovne musí teda krajský súd zdôrazniť, že na celú záležitosť je potrebné sa dívať z pohľadu účastníka konania - stavebníka, či možno predpokladať, že jeho postup, ktorým nadobudol svoje právo, bol robený v dobrej viere a nie z pohľadu prokuratúry, že takému záveru bráni vada pôvodného územného konania, resp. jeho rozhodnutia. Taktiež sa krajský súd nemohol stotožniť s argumentom prokurátora, že na otázku dobrej viery je potrebné sa pozerať v širšom kontexte a teda aj z pohľadu iných účastníkov konania, než stavebníka. Ako už bolo naznačené, okruh účastníkov v tomto konaní bol jednoznačne daný, a preto krajský súd nemal dôvod uvažovať o ďalších iných účastníkoch, naviac títo ďalší účastníci - susedia a iné dotknuté osoby sa nesporne vyjadrovali v samotnom územnom konaní, kde nebolo zistené, že by znášali závažné námietky a je nesporné, že sa proti takémuto rozhodnutiu o umiestnení stavby v územnom konaní neodvolali. Teda nie je možné uzavrieť, že by tieto osoby boli nejakým spôsobom dotknuté na svojich právach. Preto potom krajský súd nemohol inak, ako žalobu z uvedených dôvodov zamietnuť. Súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.