Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/107/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011200435 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011200435.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky V. U. rod. B., nar. XX. J. XXXX, bytom N., M.. P. XXX/X, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. 595 415 6835 0 z 26. októbra 2010 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. 595 415 6835 0 z 26. októbra 2010 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, pretože pri konštatovanej 35%-nej miere jej zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou nebola posudkovým lekárom sociálneho poistenia uznaná za invalidnú, preto jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala, pretože vyjadrené percento jej zníženej pracovnej schopnosti nepovažovala za zodpovedajúce svojim zdravotným ťažkostiam. Na pojednávaní pred krajským súdom konkretizovala svoje zdravotné ťažkosti, ktoré ju obmedzujú i v osobnom živote a pre ktoré nie je schopná zaradiť sa do riadneho pracovného procesu. Uviedla plánované liečebné postupy a odborné vyšetrenia, ktoré má v súvislosti so svojim nepriaznivým zdravotným stavom absolvovať. Následne predložila množstvo nálezov z odborných vyšetrení z rôznych oblastí medicíny, ktoré posudkový lekár dodatočne v lekárskej správe z 2. februára 2012 zhodnotil vo vzťahu k poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne s poukazom na lekárske správy posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne i s ohľadom na doplnenú lekársku správu z 2. februára 2012, ktorou boli zhodnotené aj dodatočne predložené odborné nálezy z vyšetrení absolvovaných navrhovateľkou. Vzhľadom k tomu, že zdravotné ťažkosti navrhovateľky podmieňujú len 35%-ný pokles jej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, jej invalidita nevznikla, preto bola jej žiadosť o priznanie invalidného dôchodku správne zamietnutá. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s jej žiadosťou o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov sociálneho poistenia pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne a po doplnení dokazovania o lekársku správu posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne, pracoviska v Banskej Bystrici z 2. februára 2012 dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Z ust. § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Invalidný je poistenec vtedy, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o 40%. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalších možností liečby a i s ohľadom na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Konkrétne sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí a táto sa určuje podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení (§ 71 ods. 4, 5, 6, 7). Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly V., pol. 3, písm. a) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre stredne ťažkú formu depresie vyjadriť v rozpätí 35-45%. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala o priznanie invalidného dôchodku opakovanou žiadosťou z 11. augusta 2010. Na jej základe posudzoval zdravotný stav navrhovateľky posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Lučenci 4. októbra 2010. Okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky vychádzal z prepúšťacej správy z TARCH z júna 2010 a z psychiatrických, endokrinologických, ortopedických a psychologických vyšetrení z priebehu rokov 2008-2010. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky označil depresívnu poruchu stredne ťažkú, ktorú zaradil pod kapitolu V., pol. 3, písm. a) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky vyjadril na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. V posudku uviedol, že navrhovateľka bola od roku 1982 dispenzarizovaná psychiatrom pre neurotickú stigmatizáciu, psychiatrická starostlivosť bola nepravidelná v rokoch 1984 a v 2001 pre depresívny syndróm. V roku 2007 vyhodnotil psychiater stav navrhovateľky ako atypickú depresívnu poruchu u astenicko-neurotickej osobnosti. Psychologické vyšetrenie potvrdilo len diskrétne známky počínajúcich organických zmien s konštatovaním sklonov navrhovateľky k teatrálnym, demonštratívnym, impulzívnym a afektívnym reakciám. Pre uvedené ťažkosti bola len 1-krát hospitalizovaná v roku 2008 pre epizódu stredne ťažkej depresie so zlepšením stavu. V rokoch 2009 a 2010 psychiater nepotvrdil jednoznačnú depresívnu poruchu, ale stav hodnotil ako relapsujúcu anxietu s podielom osobnostnej regresívnej štruktúry navrhovateľky a jej zlých socioekonomických pomerov. Pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky vyjadril na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia s ohľadom na výsledky psychologického vyšetrenia. Pridružené zdravotné ťažkosti navrhovateľky a to dorzopatie, gonartrózu, eufunkčnú strumu, syndróm dráždivého kašľa či inkontinenciu moča považoval za posudkovo nevýznamné, pretože pri bolestiach chrbtice bola preukázaná len mierna funkčná porucha, ochorenie kolien je v klinickom obraze bez výraznejšej funkčnej poruchy, ochorenie štítnej žľazy je v kompletnej remisii a bronchiálna astma nebola odbornými vyšetreniami potvrdená. Posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní opravného prostriedku navrhovateľkou, pretože nezistil nové skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť vyslovený posudkový záver. Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jej invalidity posudzoval jej zdravotný stav aj posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne pracoviska v Banskej Bystrici 7. apríla 2011. Okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky vychádzal z totožných odborných nálezov ako prvoposudzovateľ i z doplnených psychologických, endokrinologických, neurologických, ortopedických, urologických či EEG vyšetrenia z priebehu roka 2011 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ v určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľky, jeho zaradení pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení i vo vyjadrenom percente jej zníženej pracovnej schopnosti. V posudku uviedol, že pri preukázaných polymorfných somatických aj psychických ťažkostiach navrhovateľka absolvovala množstvo odborných vyšetrení, pričom jej rozhodujúcim ochorením sú psychické problémy a to recidivujúca depresívna porucha stredne ťažkého stupňa s možnosťou ovplyvnenia bežnou ambulantnou liečbou, čomu zodpovedá priznané percento jej zníženej pracovnej schopnosti. Navýšenie tohto percenta neodôvodňujú jej pridružené zdravotné ťažkosti súvisiace s pohybovým aparátom, pretože u navrhovateľky nebolo potvrdené reumatické ochorenie ani osteoporóza a porucha chrbtice je len mierneho stupňa, bez výraznejšieho narušenia postoja, chôdze, bez svalovej asymetrie v súlade s miernymi morfologickými zmenami. Nález na kolenách po v minulosti utrpených úrazoch je hodnotený ako porucha chrupavky bez obmedzenia hybnosti, čo vyplynulo z odborných nálezov i z vlastného vyšetrenia. Nález útlaku stredového nervu na oboch predlaktiach bol riešený operačne s dobrým efektom. Ťažkosti endokrinologického charakteru sú v kompletnej remisii bez potreby akejkoľvek liečby. Zažívacie ťažkosti boli opakovane prešetrené odborným lekárom bez zistenia patologického nálezu, funkčné vyšetrenia dýchacej sústavy boli v norme, bez potvrdenia prieduškovej astmy s konštatovaním syndrómu dráždivého kašľa po prekonanom infekte. Nález urológa, ktorý konštatuje u navrhovateľky stresovú inkontinenciu III. stupňa posudkový lekár neakceptoval, pretože takéto zhodnotenie jej urologických ťažkostí nezodpovedá ani jej subjektívne uvádzaným ťažkostiam a pre potvrdenie tejto diagnózy neboli realizované potrebné objektivizujúce odborné vyšetrenia. K zmene posudkového stanoviska nedospel ani po dodatočnom zhodnotení odborných lekárskych nálezov predložených navrhovateľkou v priebehu preskúmavacieho konania krajského súdu, pretože urológom diagnostikovaná inkontinencia moča III. stupňa nebola potvrdená objektívnymi odbornými vyšetreniami, ergometrické a Holterovo vyšetrenie zamerané na kardiovaskulárny aparát preukázalo maximálne ischemickú chorobu srdca na úrovni NYHA I., neboli dokumentované závažnejšie poruchy rytmu, vykonaným sonografickým vyšetrením neboli potvrdené morfologické zmeny na obličkách, či močovom mechúre a kontrolné ortopedické vyšetrenia preukázali len akútne bolesti v pravom ramene na podklade MR vyšetrením preukázaných zápalových aj degeneratívnych zmien, avšak len s miernym obmedzením hybnosti. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky aj ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky zhodnotili posudkoví lekári na podklade potrebných odborných nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanovisko bolo zrozumiteľne, podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami preukázanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by ich závery spochybnila, preto pri posudzovaní správnosti a zákonnosti konania a rozhodnutia odporkyne vychádzal z ich zhodnotenia zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky. V súlade s uvedeným konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a na základe riadne zisteného skutkového stavu veci, týkajúceho sa zdravotných ťažkostí navrhovateľky. Odporkyňa dospela k správnemu právnemu záveru, ktorý bol obsahom napadnutého rozhodnutia. Správny orgán postupoval správne, keď v súvislosti s podanou žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože pokles pracovnej schopnosti poistenca o viac ako o 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou je zákonným predpokladom vzniku jeho invalidity. Výlučným kompetentným subjektom pre posudzovanie zdravotného stavu poistencov v súvislosti so znížením ich pracovnej schopnosti je posudkový lekár pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne, preto odporkyňa pri vydaní napadnutého rozhodnutia správne vychádzala z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne. Ten bol po podaní odvolania navrhovateľkou vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia. S ohľadom na preukázané zdravotné ťažkosti navrhovateľky bolo správne považované za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie stredne ťažká depresívna porucha, pre ktorú s ohľadom na jej priebeh, osobnostnú aj sociálnu podmienenosť a minimálnu potrebu liečby vyjadrili pokles jej pracovnej schopnosti správne na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. Správne nevyužili možnosť navýšenia tohto percenta pre ďalšie zdravotné ťažkosti, ktorými navrhovateľka trpí, pretože ani u jedného z nich nebol zistený taký stupeň, ktorý by podmieňoval pokles jej pracovnej schopnosti v zákonom predpokladanom rozsahu z dôvodov, ktoré z vyššie citovaných posudkov posudkových lekárov vyplývajú. Na základe uvedených zistení nemal krajský súd pochybnosť o tom, že odporkyňa rozhodla napadnutým rozhodnutím správne, keď žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku zamietla. Keďže navrhovateľka nebola uznaná za invalidnú, pretože jej pracovná schopnosť nebola znížená o viac ako o 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nárok na invalidný dôchodok jej nevznikol. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust.§ 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože v konaní nebola úspešná. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.