Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/138/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011200549 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011200549.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky E. H. W.. J., R.. XX.. A. XXXX, D. A. I. F. XX, V. Q., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo XX. A. XXXX o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X. zo XX. A. XXXX potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, pretože pri konštatovanej 30%-nej miere jej zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou nebola posudkovým lekárom sociálneho poistenia uznaná za invalidnú, preto jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala, pretože vyjadrené percento jej zníženej pracovnej schopnosti nepovažovala za zodpovedajúce svojmu zdravotnému stavu. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní. Konkretizovala svoje zdravotné ťažkosti súvisiace s ochorením pohybovo-oporného aparátu. Iné odborné lekárske nálezy než tie, ktoré už boli posúdené posudkovým lekárom, nepredložila. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne s poukazom na písomné vyjadrenie aj lekársku správu posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne. Z neho v podrobnostiach vyplynulo, na základe akých odborných lekárskych nálezov bol posúdený zdravotný stav navrhovateľky a ním vyslovený posudkový záver bol náležite zdôvodnený. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods.1 O.s.p, vypočul účastníkov, oboznámil sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s administratívnym spisom odporkyne, najmä so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov sociálneho poistenia pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods.2 O.s.p. ako zákonné a vecne správne potvrdil. Nárok na invalidný dôchodok ( § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) je podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav zníženú pracovnú schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o 40% (§ 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 6-7 cit. zákona ). Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, kapitoly XV. odd. E, pol. 3, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pri degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu a obmedzením pohybu v postihnutom úseku vyjadriť v rozmedzí 20-35%. Prihliada sa pri tom na funkčné postihnutie, pričom samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti poistenca a ani skutočnosť, či bola na končatine alebo na chrbtici vykonaná operácia, prípadne súvislosť s úrazom. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že na základe žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku z 19. novembra 2010 posudzoval jej zdravotný stav posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo C. J.. V posudku z 19. novembra 2010 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z prepúšťacej správy z internej hospitalizácie z februára 2009, z interného, očného, ortopedického, denzitometrického a alergologického vyšetrenia, spolu so zobrazovacími vyšetreniami - CT mozgu, RTG kĺbov, EKG vyšetrenia z priebehu rokov 2008-2010 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky označil dorzalgie, cervikokraniálny a obojstranný cervikobrachiálny syndróm, ktorý zaradil pod kapitolu XV., odd. E, pol. 3, písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril v hornej polovici možného percentuálneho rozpätia. V posudku uviedol, že navrhovateľka je liečená pre ochorenie chrbtice sprevádzané vyžarovaním bolesti do hlavy a horných končatín. Funkčný postih zapríčinený týmto ochorením vyhodnotil ako mierny, aj s prihliadnutím na osteopéniu, ktorá bola u navrhovateľky diagnostikovaná. Pridružené zdravotné ťažkosti navrhovateľky a to postklimakterickú osteopéniu, arteriálnu hypertenziu II. WHO, alergickú nádchu či varixy oboch predkolení a tučnotu s BMI 34 nepovažoval za posudkovo významné, a bolesti kĺbov horných končatín neboli diagnosticky doriešené. Posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní opravného prostriedku. Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jej invalidity, posudzoval jej zdravotný stav aj posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne so sídlom v D. D.. V posudku z 29. apríla 2011 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ i z doplnených interných, ortopedických a denzitometrických vyšetrení z priebehu rokov 2010-2011 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ v označení rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľky, jeho zaradení pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení i vo vyjadrenom percente jej zníženej pracovnej schopnosti. V posudku uviedol, že navrhovateľka sa pre dlhoročné bolesti chrbtice podrobila opakovane odborným klinickým vyšetreniam, ktoré boli podložené RTG nálezmi chrbtice aj váhonosných kĺbov dolných končatín. Týmito vyšetreniami neboli preukázané závažnejšie morfologické zmeny a existujúce vyhodnotil ako primerané veku v súlade aj so zisteným klinickým stavom navrhovateľky. Nebola preukázaná závažnejšia porucha statiky a dynamiky chrbtice, napínacie manévre boli negatívne, nebolo dokumentované koreňové dráždenie. Nález na bedrových kĺboch a kolenách nevykazoval žiadnu patológiu. Priznané percento zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky považoval preto za maximálne. Pridružené ochorenia nepovažoval za posudkovo významné, pretože porucha krvného tlaku je na liečbe uspokojivo kompenzovaná, kŕčové žily sú bez zápalových zmien, obezita nedosahuje posudkovo významný stupeň a denzitometrickým vyšetrením nebola u navrhovateľky zistená osteoporóza. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k záveru, že pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky určili posudkoví lekári na podklade potrebných odborných nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanovisko bolo podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami preukázanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by ich závery spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď pre posúdenie žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože on je podľa platnej právnej úpravy výlučným kompetentným subjektom na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Pri preukázaných zdravotných ťažkostiach navrhovateľky a ich funkčných prejavoch považoval správne za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie ochorenie pohybovo-oporného aparátu, ktoré s ohľadom na stav týchto zdravotných ťažkostí správne zaradil pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti určil v hornej polovici možného percentuálneho rozpätia. Správne nevyužil možnosť navýšenia tohto percenta pre ďalšie zdravotné ťažkosti ktorými navrhovateľka trpí, pretože ani jedna z nich nedosahovala taký stupeň závažnosti, ktorý by ovplyvňoval v zákonom predpokladanom rozsahu jej pracovnú schopnosť. Jedným zo zákonných predpokladov pre priznanie invalidného dôchodku je invalidita poistenca, tzn. zníženie jeho pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o 40%. Pri preukázaných zdravotných ťažkostiach navrhovateľky bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia konštatovaná 30%-ná miera poklesu jej pracovnej schopnosti, tzn., že nebola uznaná za invalidnú. S ohľadom na uvedené rozhodla odporkyňa napadnutým rozhodnutím správne, keď jej invalidný dôchodok nepriznala, pretože táto dávka dôchodkového poistenia sa odvíja od invalidity poistenca. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ustanovenia § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože v konaní úspešná nebola. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.