Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/62/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011200740 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011200740.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov senátu JUDr. Jána Škvarku a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v právnej veci žalobcu: A. E., C. K. X, XXX XX C. C., zast. advokátom Mgr. Borisom Draškabom, E. XX, XXX XX C., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Bratislava, Vazovova 2, Bratislava (v čase vydania rozhodnutia bol žalovaný označený ako Daňové riaditeľstvo SR), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/221/8500-42205/2011/990311-r zo dňa 07.04.2011, takto r o z h o d o l : I./ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II./ Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalovaný rozhodnutím č. I/221/8499-42205/2011/990311-r zo dňa 07.04.2011 potvrdil rozhodnutie správcu dane - dodatočný platobný výmer Daňového úradu C. C. P. XXX/XXX/XXXXX/XX/N. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2008 vo výške 2.175,86 EUR z dôvodu porušenia ustanovenia § 6 ods. 2 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol zistený skutkový stav, podľa ktorého žalobcovi v kontrolovanom zdaňovacom období (rok 2008) vyplatila spoločnosť GRAND S., s.r.o. C. C. úhrady za prevod patentových práv v celkovej sume 575.000,- Sk. Splátky za prevod patentových práv boli žalobcovi uhradené na základe zmluvy o prevode práv k predmetom priemyselného vlastníctva uzatvorenej dňa 30.05.2002 medzi žalobcom a spoločnosťou GRAND S., s.r.o. Nakoľko žalobca príjmy za prevod patentových práv nezdanil, porušil ustanovenie § 3 ods. 1 písm. b/ v nadväznosti na ustanovenie § 6 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z príjmov. Žalovaný sa stotožnil s rozhodnutím správcu dane, ktorým bol zvýšený čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 zákona o dani z príjmov o sumu 345.000,- Sk (príjmy v sume 575.000,- Sk - výdavky v sume 230.000,- - 40%). V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1 písm. b/ a § 6 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z príjmov s tým, že zákon o dani z príjmov dosiahnuté príjmy viaže na podmienky poskytovania alebo použitia práv uvedených v ustanovení § 6 ods. 2 písm. a/. Poskytnutím práv sa rozumie privolenie na použitie tvorivých výsledkov iným subjektom za odmenu na základe zmluvy (napr. licenčná zmluva) a použitím práv sa rozumie podľa žalovaného využitie výsledkov tvorivej činnosti samotným pôvodcom alebo autorom, alebo iným subjektom, ktorého autor na túto činnosť poveril (napr. zmluva o prevode patentu). Podľa žalovaného príjmy vo výške 575.000,- Sk, ktoré žalobca dosiahol z prevodu práv špecifikovaných v zmluve o prevode práv k predmetom priemyselného vlastníctva zo dňa XX.XX.XXXX sú príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa ustanovenia § 6 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z príjmov. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu uvedenou v odvolaní, že predmetný príjem bol získaný úhradou za vydanie priemyselných práv podľa § 3 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z príjmov. S poukazom na citované ustanovenie a odkazu pod čiarou k tomuto ustanoveniu tvrdil, že za príjmy získané vydaním sa považujú príjmy získané v súvislosti s odškodnením a sú to prijaté náhrady, ktoré spĺňajú podmienku, že náhradu poskytol štát. Žalobca podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, tvrdil, že rozhodnutie je nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe rovnako, ako aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu tvrdil, že ako samostatne zárobkovo činná osoba nedosiahol za kontrolované obdobie príjem z použitia ani poskytnutia priemyselných práv, ale iba príjem získaný úhradou za vydanie týchto priemyselných práv podľa § 3 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z príjmov, podľa ktorého takýto príjem získaný vydaním práva alebo inej majetkovej hodnoty nie je predmetom dane. Ďalej tvrdil, že nezískal príjem z podnikania ani inej samostatne zárobkovej činnosti, ale ako zmluvnú úhradu za prevod práv k predmetom priemyselného vlastníctva, pričom poukázal na skutočnosť, že v dobe uzavretia zmluvy o prevode práv k predmetom priemyselného vlastníctva zo dňa XX.XX.XXXX nepodnikal v oblasti predaja, resp. prevodu priemyselných práv. Žalobca v žiadnom prípade svoje práva v kontrolovanom období neposkytoval, ale ešte v roku 2002 za odplatu v celosti vydal spoločnosti GRAND S., s.r.o. Mal za to, že svoju daňovú povinnosť za rok 2008 si v plnej miere splnil a zotrvával na svojom právnom názore, že predmetný príjem žalobcu nie je predmetom dane, keďže spadá pod § 3 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z príjmov. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe, ako aj na pojednávaní zotrvával na dôvodoch rozhodnutia. Opätovne poukázal na výklad ustanovení § 6 ods. 2, § 3 ods. 1 písm. b/ zákona o dani z príjmov s tým, že príjmy, ktoré dosiahol žalobca v roku 2008 z prevodu práv v zmysle zmluvy o prevode práv k predmetom priemyselného vlastníctva zo dňa XX.XX.XXXX nie sú takého charakteru, ako je to uvedené v poznámke pod čiarou k § 3 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z príjmov, a preto nemožno na tieto príjmy aplikovať citované ustanovenie § 3 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z príjmov. Žalobca na pojednávaní zotrvával na podanej žalobe a jej dôvodoch. Podľa jeho názoru, ak žalovaný chcel zdaniť príjem žalobcu, tak ho mal zdaniť podľa § 8 a nie podľa § 6. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 247 a nasl. O.s.p. a po preskúmaní rozhodnutia a postupu správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. V danom prípade neboli zo strany žalobcu v žalobe napádané skutkové zistenia správneho orgánu, ktoré vychádzali zo zistení v rámci daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2007 a 2008, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol dňa 04.10.2010. V konaní bolo v podstate žalobcom napádané právne posúdenie a výklad žalovaného v súvislosti s ustanovením § 6 ods. 2 písm. a/, § 3 ods. 1 písm. a/ a písm. b/ zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z.z. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z.z., predmetom dane sú príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu ( § 6). Podľa § 6 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona, príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5, sú príjmy z použitia alebo z poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom, 27) a to vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady. Podľa § 3 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona, predmetom dane nie je prijatá náhrada oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov, 3) príjem získaný vydaním, 3) darovaním 4) alebo dedením 5) nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí (ďalej len "nehnuteľnosť") alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty okrem príjmu z neho plynúceho a okrem darov poskytnutých v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 5 alebo § 6. V Poznámke č. 3 k ustanoveniu § 3 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona je uvedené: „napríklad zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov, zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení neskorších predpisov, zákon č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2002 Z.z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 - 1945 v znení neskorších predpisov, zákon č. 462/2002 Z.z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku politickým väzňom v znení zákona č. 665/2002 Z.z.“ Preskúmaním veci mal súd za to, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán si správne vyložili a aplikovali ustanovenia § 6 ods. 2 písm. a/ a § 3 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z príjmov. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že príjmy vo výške 457.660,- Sk, ktoré žalobca dosiahol v roku 2008 z prevodu práv podľa zmluvy o prevode práv k predmetom priemyselného vlastníctva uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou GRAND S., s.r.o. dňa XX.XX.XXXX sú príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z príjmov a tieto príjmy bol žalobca povinný zahrnúť do základu dane z príjmov fyzickej osoby v rozhodnom období. Citovanou zmluvou žalobca ako prevodca previedol na spoločnosť GRAND S., s.r.o. ako nadobúdateľa prevod práv z predmetov priemyselného vlastníctva, ktoré sú uvedené v bode II. citovanej zmluvy, a to za cenu dojednanú v bode V., ktorú sa nadobúdateľ zaviazal uhradiť prevodcovi najneskôr do 31.12.2007 v ročných splátkach. Podľa bodu VI. prevodom zanikajú všetky práva k predmetným riešeniam prevodcovi a prechádzajú na nadobúdateľa. Podľa bodu VII. zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpísania obidvoma zmluvnými stranami a účinnosť voči tretím osobám nadobúda dňom zápisu do príslušných registrov. Žalobca tvrdil, že svoje práva v zmysle citovanej zmluvy neposkytoval nadobúdateľovi, ale ich nadobúdateľovi i v celosti za odplatu vydal a pretože išlo o príjmy z vydania práva alebo inej majetkovej hodnoty, tieto nemajú byť predmetom dane. Podľa názoru krajského súdu príjem žalobcu, ktorý získal úhradou na základe zmluvy o prevode práv k predmetom priemyselného vlastníctva zo dňa XX.XX.XXXX nemožno považovať za príjem získaný úhradou za vydanie práva alebo inej majetkovej hodnoty v zmysle § 3 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z príjmov. Zákon o dani z príjmov v citovanom ustanovení ani neuvádza práva priemyselného alebo iného duševného vlastníctva tak ako je to uvedené implicitne v ustanovení § 6 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona. Naviac v poznámke č. 3 k ustanoveniu § 3 ods. 2, ktorá prináleží k slovu vydanie (vydaním) je uvedené príkladmo viacero predpisov k skutočnostiam, ktoré sa považujú za vydanie. Ani na základe uvedených poznámok (uvedené sú vyššie) nie je možné vyvodiť závery o tom, že ide o vydanie priemyselných práv, pretože v podstate ide o príjmy získané v súvislosti s rôznymi druhmi odškodnenia vyplácané štátom. V súvislosti s námietkou žalobcu, že nedosiahol príjem z použitia ani z poskytnutia priemyselných práv s tým, že zákon č. 435/2001 Z.z.o patentoch rozlišuje zmluvu o prevode priemyselných práv ako celku a zmluvu o poskytnutí práv na využívanie predmetov priemyselného vlastníctva, súd poukazuje na ustanovenie § 14 patentového zákona, podľa ktorého majiteľ patentu má výlučné právo využívať vynález, poskytnúť súhlas na využívanie vynálezu, previesť patent na inú osobu alebo zriadiť k patentu záložné právo. Text tohto ustanovenia je označený ako „využívanie vynálezu“. V danom prípade došlo zmluvne podľa vyššie uvedenej zmluvy k prevodu práv k zmluve uvedeným predmetom priemyselného vlastníctva, pričom zákon o patentoch podraďuje prevod patentu rovnako ako aj poskytnutie práva z patentu pod spoločný znak: „využívanie vynálezu“. Pri predaji teda ide jednoznačne o využívanie vynálezu (patentu), ktorý názov síce zákon o dani z príjmu v § 6 ods. 2 písm. a/ neuvádza, ale z hľadiska výkladovej teórie je možné prevod patentu podradiť a zároveň považovať za použitie práv z priemyselného vlastníctva. Skutočnosť, že príjem z prevodu patentu a ďalších práv z priemyselného vlastníctva má byť považovaná za príjem, ktorý je predmetom dane teda vyplýva priamo z ustanovenia § 6 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z príjmov, pričom súd poukazuje aj na to, že príjmy z práv priemyselného a iného duševného vlastníctva sú zdaňované nielen z prevodu (použitia), ale aj ako príjem z dedenia týchto práv § 8 ods. 1 písm. g/ zákona o dani z príjmov a zároveň aj ako príjmy z poskytnutia práv priemyselných práv (napríklad licenčná zmluva). Týmto je aj nepriamo vyvrátené tvrdenie žalobcu, že príjmy z prevodu nie sú predmetom dane, pretože ak je zdaňovaný prechod práv (dedenie) a poskytnutie práv (licenčná zmluva), tak nie je logické nezaťažiť daňou aj prevod (predaj) práv. Preskúmaním veci súd dospel k záveru že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom, a preto z vyššie uvedených dôvodov žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0. Poučenie: : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.