Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/63/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011200746 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011200746.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jána Škvarku, v právnej veci žalobcu: D.. X. O., B. J. A. XXXX/XX, XXX XX I., zast. AK Z., Q. V. Z. K. Q. Q. P.. XXX, XXX XX V. Z. K., I.. JUDr. Zuzanou Adamovou-K., A., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/221/10170-51864/2011/990395-r a rozhodnutie žalovaného č. I/221/10277-52594/2011/990395-r zo dňa 05.05.2011, takto r o z h o d o l : I./ Krajský súd rozhodnutia žalovaného č. I/221/10170-51864/2011/990395-r zo dňa 03. mája 2011 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu vo I. č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Mal zo dňa XX. T. XXXX, rozhodnutie žalovaného č. I/221/10277-52594/2011/990395-r zo dňa 05. mája 2011, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu vo I. č. XXX/XXX/XXXXX/XX/ Mal zo dňa XX. F. XXXX z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a veci vracia na ďalšie konanie. II./ Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu T. Z., Q. XXXXXXXX/ XXXX, V. V. H. B. Q., T. K. trovy konania 793,36 EUR v lehote troch dní. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu vo I. č.: XXX/XXX/XXXXX/XX/Mal zo dňa XX.XX.XXXX bol platiteľovi dane z pridanej hodnoty D.. X. O. - žalobcovi na základe dodatočného platobného výmeru vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2008 v sume 137.441,91 EUR. Z rozhodnutia vyplýva, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období II. štvrťrok 2008 uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom J. M., spoločnosť s.r.o., ul. U.. V. XX, K., L.: XXXXXXXXXX, D.: XX XXX XXX, D. L.: Q a U., spoločnosť s r.o., V. XXX/XX, Q., XXX XX, D.: XX XXX XXX, L.: XXXXXXXXXX, D. L.: Q Žalobca si za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2008 uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom J. M., spol. s r.o., správca dane pri daňovej kontrole zistil, že dodávateľovi spoločnosti J. M., spol. s r.o. nevznikla daňová povinnosť, kontrolovaný daňový subjekt si uplatnil odpočítanie dane neoprávnene. Spoločnosť U., spol. s r.o., nevykonávala v zdaňovacom období II. štvrťrok 2008 žiadnu ekonomickú činnosť, nevykonávala žiadne drtenie sute, drvenie panelov, odstraňovanie stavebného železa pálením, strihaním, rozbíjaním betónu, čistenie stavebného železa, triedenie odpadu po búračských prácach, nedodávala žiadne služby a nebola povinná vyhotovovať faktúry. Žalobca si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, ktoré boli ku daňovej kontrole predložené ako dodávateľské faktúry vystavené daňovým subjektom U., spol. s r.o. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal odvolanie žalobca D.. X. O. a na základe podaného odvolania rozhodoval ako druhostupňový správny orgán žalovaný - Daňové riaditeľstvo SR v Banskej Bystrici, ktorý rozhodnutím č. I/221/10170-51864/2011/990395-r zo dňa 03.05.2011 rozhodol tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Druhostupňový správny orgán - žalovaný doplnil dokazovanie výsluchom konateľov spoločnosti J. M., spol. s r.o., a to D.. D. A. a L. V. a v konečnom dôsledku sa v dôvodoch svojho rozhodnutia stotožnil so závermi prvostupňového správneho orgánu. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca na krajskom súde v zákonnej lehote žalobu, v ktorej navrhoval napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žaloba napadla na krajskom súde pod sp. zn. 23 S/63/2011. Žalobca v žalobe poukazoval na to, že správca dane vykonal daňovú kontrolu od 07.11.2008, ktorú ukončil dňa 29.03.2010. Lehotu v zmysle § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov predĺžil nadriadený orgán o 6 mesiacov. Správca dane však neukončil daňovú kontrolu v lehote predĺženej nadriadeným orgánom, ale až po uplynutí lehoty dňa 29.03.2010. Správca dane mal podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov ukončiť kontrolu do 6 mesiacov odo dňa jej začatia. Daňovú kontrolu nemožno vykonávať dlhšie, než to ustanovuje § 15 ods. 17 citovaného zákona. Žalobca ďalej poukazoval na Nález Ústavného súdu SR č. III.ÚS 24/2010-57 zo dňa 29.06.2010, ďalej na Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.ÚS 29/05. Žalobca ďalej namietal nesprávny záver daňových orgánov ohľadom vyhotovenia a nedodania fakturovaného tovaru a fakturovaných služieb. Namietal, že správca dane a žalovaný plne akceptovali vyjadrenie D.. A. a L. V. bez toho, aby si overili pravdivosť ich výpovedí. Správca dane a ani žalovaný nevykonali dokazovanie v súlade so zákonom 511/1992 Zb. v znení neskroších predpisov a nepredložili jednoznačné a nespochybniteľné dôkazy vo veci tak, aby boli nespochybniteľným podkladom pre neuznanie daňového odpočtu dane z pridanej hodnoty na základe dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou J. M.., spol. s r.o. a U., spol. s r.o. K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť. K veci ďalej uviedol, že skutočnosť, že daňová kontrola nebola ukončená v lehote predĺženej nadriadeným orgánom, ale až po uplynutí lehoty, vyplýva z konania žalobcu, ktorý počas daňovej kontroly nevedel hodnoverným spôsobom preukázať nákup tovaru a služieb v tuzemsku tak, ako sú dokladované faktúrami vystavenými spoločnosťou J. M., spol. s r.o. Na strane správcu dane vznikli reálne pochybnosti o dodaní tovaru a služieb od tejto spoločnosti, a keďže tieto pochybnosti žalobca neodstránil, správca dane sa pokúsil získať dôkazy o ich dodaní sám, respektíve prostredníctvom dožiadaní miestne príslušného správcu dane spoločnosti J. M., spol. s r.o., t.j. prostredníctvom Daňového úradu v K.. Žalobca si vo vzťahu k zamestnancom správcu dane v priebehu daňovej kontroly neplnil povinnosti v zmysle § 15 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Na Daňový úrad vo I. predložil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 31.03.2009. Doklad predložil dňa 17.06.2009 až na základe výzvy správcu dane. Dňa 23.10.2009 bola na Daňový úrad I. doručená fotokópia potvrdenia o ďalšej dočasnej neschopnosti žalobcu. Počas dlhodobej práceneschopnosti si žalobca neustanovil zástupcu k daňovej kontrole v zmysle § 9 zákona o správe daní. Po ukončení kontroly žalobca nedoručil správcovi dane ukončenie práceneschopnosti a nekontaktoval sa so správcom dane. Žalobca správcovi dane neposkytol požadované informácie na čas a v určených termínoch. Daňový úrad vo I. počas výkonu daňovej kontroly spísal úradné záznamy o skutočnostiach, že žalobca sa na Daňový úrad I. nedostavil v dohodnutých termínoch, svoju neprítomnosť neospravedlnil, nepredložil požadované doklady a dôkazy v požadovaných lehotách. Týmto konaním žalobca predlžoval výkon daňovej kontroly. Správca dane v priebehu vykonanej daňovej kontroly nemal dôvod neakceptovať výpovede D.. A. a pána V. a pochybovať o ich pravdivosti. Správca dane sa počas výkonu daňovej kontroly so žalobcom snažil viackrát telefonicky skontaktovať za účelom oboznámiť daňový subjekt so zisteniami správcu dane. Na telefónných číslach, ktoré žalobca poskytol správcovi dane však nebol zastihnuteľný. Správca dane zistil, že žalobca sa nezdržiava na mieste K. bydliska, ale v Q. Z. V. a tým bola komunikácia s ním problémová a predlžoval sa výkon daňovej kontroly. Žalobca nevedel hodnoverným spôsobom preukázať nákup tovaru a služieb v tuzemsku tak, ako sú deklarované na faktúrach vystavených spoločnosťami J. M., spol. s r.o. a U. spol. s r .o., čím nepreukázal splnenie zákonných podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 51 zákona o DPH vo väzbe na § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH. Správca dane doplnil dokazovanie aj výsluchom jediného spoločníka a konateľa spoločnosti U., spol. s r.o. D.. X., ktorý vo výpovedi uviedol, že so žalobcom neobchodoval, ani ho nepozná a sporné faktúry nevystavil a zdaniteľné obchody v zmysle týchto faktúr sa neuskutočnili. Spoločnosť U., spol. s r.o. v zdaňovacom období II. štvrťrok 2008 nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť. Ďalším rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu vo I. č. XXX/XXX/XXXXX/ XX/Mal zo dňa XX.XX.XXXX bol na základe dodatočného platobného výmeru vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2008 v sume 32.795,59 EUR. Z dôvodov rozhodnutia vyplýva, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období júl 2008 uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry vystavenej dodávateľom J. M., spol. s r.o., správca dane pri daňovej kontrole zistil, že dodávateľovi spoločnosti J. M., spol. s r.o. nevznikla daňová povinnosť, kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) si uplatnil odpočítanie dane neoprávnene. Správca dane v priebehu daňovej kontroly zistil, že v čase vystavenia faktúr spoločnosťou J. M., spol. s r.o. od 05.06.2007 bol konateľom spoločnosti X. V.. D.. A. podľa zistení správcu dane odovzdal všetky doklady novému konateľovi spoločnosti a za spoločnosť v zmysle zmluvy o prevode obchodného podielu od 09.05.2007 nemal oprávnenie konať a vystavovať žiadne doklady. Faktúry vystavované za spoločnosť J. M., spol. s r.o. boli vystavované a podpisované neoprávnenou osobou. Konateľ spoločnosti, osoba oprávnená konať za spoločnosť - X. V. predmetné faktúry nevystavil ani nepodpísal, D.. A. vyhlásil, že od 09.05.2007 za spoločnosť nekonal. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal odvolanie žalobca a na základe podaného odvolania rozhodoval ako druhostupňový správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č. I/221/10277-52594/2011/990395-r zo dňa 05.05.2011 napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Žalovaný v dôvodoch uviedol, že správca dane na základe vykonaného dokazovania spochybnil skutočnosť, že zdaniteľný obchod deklarovaný spornou faktúrou bol realizovaný tak, ako je to uvedené na tejto faktúre. Kontrolovaný daňový subjekt si uplatnil odpočítanie dane z faktúry od spoločnosti J. M., spol. s r.o., pri ktorej správca dane spochybnil reálnosť uskutočnenia zdaniteľného obchodu, pričom daňový subjekt nevedel hodnoverným spôsobom preukázať poskytnutie služby deklarovanej touto faktúrou a porušil § 51 v nadväznosti na § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán odstránil procesné pochybenie prvostupňového správneho orgánu v tom, že doplnil dokazovanie výsluchom D.. D. A. a výsluchom X. L. V.. Proti rozhodnutiu druhostupňového správneho orgánu - žalovanému podal v zákonnej lehote žalobu žalobca, v ktorej navrhoval rozhodnutie žalovaného zo dňa 05.05.2011 č. I/221/10277-52594/2011/990395-r, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu vo I. č. XXX/XXX/XXXXX/XX/F. zo dňa XX.XX.XXXX zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe opätovne ako to bolo aj vo veci sp. zn. 23 S/63/2011 vytýkal správnym orgánom, že daňovú kontrolu nemožno vykonať dlhšie, než to ustanovuje § 15 ods. 17 zákona 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Opätovne poukazoval na Nález Ústavného súdu SR č. III. ÚS 24/2010-57 zo dňa 29.06.2010, ako aj na Nález Ústavného súdu ČR sp. z. IV. ÚS 29/05. Žalobca ďalej tvrdil, že správca dane nevykonal dokazovanie v súlade so zákonom č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a nepredložil jednoznačné a nespochybniteľné dôkazy vo veci tak, aby boli nespochybniteľným podkladom pre neuznanie daňového odpočtu dane z pridanej hodnoty na základe dodávateľských faktúr vystavených dodávateľskou spoločnosťou J. M., spol. s r.o. Vytýkal správcovi dane, že žalovaný plne akceptoval výpovede svedkov A. a V. bez toho, aby zohľadnil ich rozpornosť a overil pravdivosť ich výpovedí. Pokiaľ ide o skutočnosť, že daňová kontrola nebola ukončená v lehote predĺženej nadriadeným orgánom, poukazoval na obdobné dôvody ako to bolo vo veci sp. zn. 23 S/63/2011. Ďalej poukázal na výpovede svedkov D.. D. A. ako aj X. L. V., na ktoré poukazoval aj vo veci sp. zn. 23 S/63/2011. Žalobca vystavil odberateľskú faktúru, preto bol podľa § 71 ods. 6 zákona o DPH, podľa ktorého ak platiteľ vo faktúre alebo v inom doklade o predaji uvedie vyššiu sumu dane ako je povinný platiť podľa tohto zákona, je povinný platiť túto vyššiu sumu dane. Žalobca bol preto povinný odviesť daň z pridanej hodnoty s ním vystavenej odberateľskej faktúry, ktorú vystavil v kontrolovanom zdaňovacom období podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH bez ohľadu na to, či mu bol alebo nebol uznaný odpočet dane na vstupe. Žalovaný vo vyjadrení navrhoval žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Krajský súd na pojednávaní dňa 25.01.2012 veci, ktoré napadli pod sp. zn. 23 S/63/2011 a 23 S/64/2011 spojil z dôvodov hospodárnosti konania, keď sa jednalo o tých istých účastníkov a veci spolu súviseli s tým, že obidve veci sú naďalej vedené pod sp. zn. 23 S/63/2011. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a po preskúmaní dospel k záveru, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto napadnuté rozhodnutia žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zo správneho spisu mal súd preukázané, že Daňový úrad vo I. vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2008 a kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2008. Daňová kontrola začala dňom 12.11.2008 na základe zápisnice o začatí daňovej kontroly č. XXX/XXX/XXXXX/XX/B. zo dňa XX.XX.XXXX a zápisnice č. XXX/XXX/XXXXX/X/ B. zo dňa XX.XX.XXXX. Kontrola bola ukončená dňa 29.03.2010 o čom bol spísaný úradný záznam č. XXX/XXX/XXXXX/XX/B. zo dňa XX.XX.XXXX a úradný záznam č. XXX/XXX/XXXXX/XX/B. zo dňa XX.XX.XXXX. Daňová kontrola začala dňa 12.11.2008. Správca dane požiadal v zmysle § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Daňové riaditeľstvo SR predĺžilo lehotu na vykonanie daňovej kontroly o 6 mesiacov, t.j. do 12.11.2009. Daňové konania a daňová kontrola sú súčasťou správy daní v zmysle § 1a písm. c/ zákona č. 511/1992 Zb. Podľa § 1a písm. d/ zákona č. 511/1992 Zb., daňovým konaním je konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. Daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňovú kontrolu nie je možné zamieňať s daňovým konaním, pretože v rámci daňovej kontroly sa zisťujú alebo preverujú skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti a tým ešte nedochádza k rozhodovaniu o právach a povinnostiach daňových subjektov. Podľa § 15 ods. 13 prvá veta zákona č. 511/1992 Zb. daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane ukončí daňovú kontrolu do 6 mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o 6 mesiacov, ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktorí vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa ods. 15 príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo. Súd sa primárne zaoberal žalobným dôvodom žalobcu spočívajúcim v námietke dĺžky trvania spornej daňovej kontroly. Žalobca argumentoval okrem iného poukazom na Nález Ústavného súdu SR č. III.ÚS 24/2010-57 zo dňa 29.06.2010, o ktorom ÚSSR zaujal stanovisko k povahe lehoty ustanovenej v § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. Podľa § 135 ods. 1 veta druhá O.s.p., súd je tiež viazaný rozhodnutím Ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Podľa článku 46 ods. 2 Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Ústavný súd SR rozhodol Nálezom sp.zn. III. ÚS 24/2010-57 zo dňa 29.06.2010 v obdobnej veci riešiac sťažnosť daňového subjektu namietajúceho porušenie jeho práv zaručených článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na spravodlivé súdne konanie a jeho právo na účinný prostriedok nápravy zaručené článkom 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd tak, že tieto práva sťažovateľa boli porušené rozsudkom súdu, ktorý neposkytol sťažovateľovi súdnu ochranu, ktorej sa dovolával v dôsledku vykonávanej daňovej kontroly aj po uplynutí lehoty, v ktorej mala byť daňová kontrola ukončená v zmysle zákona. Ústavný súd SR v odôvodnení predmetného nálezu konštatoval: že: „lehota, ktorá bola ustanovená v § 30a ods. 7 (v súčasnosti v § 15 ods. 17 pozn.) zákona o správe daní a poplatkov je lehotou zákonnou a je pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu záväzným limitom determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly. Uvedenú lehotu nemožno porovnávať s lehotami na rozhodnutie podľa § 30a ods. 1 až 4 zákona o správe daní a poplatkov. Daňová kontrola je proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu), ktorý nie je procesom meritórneho rozhodovania daňovej povinnosti daňového subjektu, totiž predstavuje záväzný a intenzívny zásah do individuálnej, právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany orgánu daňovej správy, čo celkom jednoznačne vyplýva z charakteru povinností kontrolovaného daňového subjektu počas daňovej kontroly (§ 15 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov).“ Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné dosahovať na úkor práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Aj v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovým subjektom (§ 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov)“. Ústavný súd SR ďalej konštatoval: „ak teda daňový úrad v sťažovateľovom prípade nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil tým nielen ustanovenie § 30a ods. 7 zákona o správe daní a poplatkov, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti v daňovom konaní. Daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť (a contrario § 29 ods. 4 prvá veta zákona o správe daní a poplatkov). V prípade, že použitý bol, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole, je rovnako nezákonné“. Zároveň ovšem Ústavný súd poukázal aj na to, že: „v zhode so stabilizovanou judikatúrou Najvyššieho súdu neopomína, že zákaz prekročiť zákonom ustanovený časový rámec pre výkon daňovej kontroly platí bezvýnimočne len za podmienky, že kontrolovaný daňový subjekt poskytuje správcovi dane vykonávajúcemu daňovú kontrolu potrebnú súčinnosť (rozsudok Najvyššieho súdu z 29. januára 2009 v konaní sp.zn. 3Sžf 1/2009)“. Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 3Sžf 1/2009 zo dňa 29.01.2009 (obdobne aj v rozsudku sp.zn. 3Sžf/107/2009 zo dňa 08.10.2009) konštatoval, že predmetná lehota, keďže je stanovená priamo zákonom je zákonnou procesnou lehotou a nie je možné, aby správca dane túto lehotu nerešpektoval, resp. aby mu boli prolongované jeho nadriadeným orgánom nad zákonom stanovenú hranicu. Ide o lehoty počas plynutia ktorých je daňový subjekt povinný strpieť výkon daňovej kontroly a plniť povinnosti voči správcovi dane. Konštatoval, že daňová kontrola po uplynutí zákonnej lehoty na jej vykonanie môže pokračovať iba so súhlasom dotknutého daňového subjektu. V opačnom prípade môže konanie správcu dane vytvoriť protiprávny stav v podobne nezákonného zásahu orgánu verejnej moci. S prihliadnutím na zásadu proporcionality, ktorá predpokladá vyvážený výklad právneho predpisu medzi záujmom štátu reprezentovaného správcom dane a záujmom daňového subjektu najvyšší súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že v prípade, že daňový subjekt si svoju dôkaznú povinnosť nesplní, neposkytne potrebnú súčinnosť počas zákonných lehôt na vykonanie daňovej kontroly, vyplývajú pre daňový subjekt dôsledky z ustanovenia § 15 ods. 2 v nadväznosti na § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. Vzhľadom na to daňový subjekt môže mať právny záujem na vykonávaní daňovej kontroly i po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Najvyšší súd SR vzhľadom na zistený skutkový stav konštatoval, že správca dane nebol počas kontroly bezdôvodne nečinný a vzhľadom na to, že žalobca zaujal k splneniu dôkaznej povinnosti pasívny postoj, správca dane dôvodne pristúpil k určeniu dane podľa pomôcok v zmysle § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. Z vyššie citovanej právnej úpravy, ako aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vyplýva pre konajúci súd záver, že Ústavný súd vo svojom rozhodnutí jednoznačne formuloval právny názor o povahe lehoty ustanovenej v § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. a o následkoch jej nerešpektovania. Súd je v súlade s § 135 ods. 1 veta druhá O.s.p. viazaný rozhodnutím Ústavného súdu SR, a v podstate má zúžený rozhodovací priestor pre aplikáciu svojich právomocí nezávislého súdnictva v zmysle čl. 144 ods. 1 Ústavy a je nútený prevziať argumentáciu Ústavného súdu SR. Zo záverov rozhodnutia Ústavného súdu SR vyplýva, že ospravedlniteľným dôvodom pre nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, v ktorej má byť ukončená daňová kontrola je skutočnosť, že kontrolovaný daňový subjekt neposkytuje správcovi dane vykonávajúcemu daňovú kontrolu potrebnú súčinnosť. Uvedená otázka sa stala základnou aj pre rozhodnutie konajúceho súdu. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe, ako aj na pojednávaní odôvodňoval nedodržanie lehoty v dôsledku správania sa daňového subjektu. Súd dospel k záveru, že preskúmaním veci zistil, že rozhodnutia žalovaného sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Je evidentné, že zákonom stanovená lehota, v ktorej mala byť ukončená daňová kontrola, dodržaná nebola. Z dôvodv rozhodnutí zatiaľ nevyplýva, že lehota nebola dodržaná práve v dôsledku nedostatočnej súčinnosti daňového subjektu, uvádzaním nepravdivých údajov a podobne. Vzhľadom na Nález Ústavného súdu SR, ako aj judikatúru Najvyššieho súdu SR bude potrebné, aby daňové orgány v prípade, že vzhľadom na priebeh daňovej kontroly nebude túto možné ukončiť v zákonom stanovenej lehote, zabezpečili si súhlas dotknutého daňového subjektu, aby nedošlo k vytvoreniu protiprávneho stavu v podobe nezákonného zásahu orgánu verejnej správy. Súd posudzoval, či v danom prípade vzhľadom na priebeh daňovej kontroly a jednotlivé úkony správcu dane, ako aj daňového subjektu nedošlo ku konkludentnému súhlasu dotknutého daňového subjektu s pokračovaním daňovej kontroly aj po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Dospel však k záveru, že z ničoho nevyplýva, že by daňový subjekt s vykonávaním daňovej kontroly aj po tomto termíne súhlasil. S poukazom na Nález Ústavného súdu SR, ako aj príslušnú judikatúru Najvyššieho súdu SR k povahe lehoty podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb., súd zastáva názor, že je potrebné, aby rozhodnutie žalovaného, ako aj správcu dane pre splnenie podmienky zákonnosti (z hľadiska jeho preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti), ak bolo vydané na základe protokolu získaného v daňovej kontrole, ktorá nebola ukončená v zákonom stanovenej lehote, vo svojom odôvodnení obsahovali aj také skutočnosti, ktorými by argumentovali, prečo nebolo možné ukončiť daňovú kontrolu v zákonom stanovenej lehote, napríklad s poukazom na nedostatočnú súčinnosť daňového subjektu s uvedením konkrétnych dôkazov o tejto skutočnosti, resp. s poukazom na daný súhlas dotknutého daňového subjektu s pokračovaním výkonu daňovej kontroly aj po lehote. Súd tiež zastáva stanovisko, že v prípade, ak vo všeobecnosti daňový subjekt zaujme k splneniu dôkaznej povinnosti pasívny postoj, resp. neposkytuje správcovi dane vykonávajúcemu daňovú kontrolu potrebnú súčinnosť v tom zmysle, aby správca dane mohol daňovú kontrolu vykonať a mohol ju ukončiť v zákonom stanovenej lehote je namieste, aby správca dane prešiel z výkonu kontroly do procesu určenia dane podľa pomôcok, a v takom prípade sa zákonom stanovená lehota pre ukončenie daňovej kontroly stane irelevantnou. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Keďže súd považoval žalobnú námietku žalobcu ohľadom nedodržania zákonom stanovenej lehoty, v ktorej mala byť správcom dane ukončená daňová kontrola, za dôvodnú čo vyústilo do potreby zrušenia rozhodnutia žalovaného, súd z dôvodu hospodárnosti konania nepovažoval za potrebné v tomto štádiu konania posudzovať aj opodstatnenosť ďalších žalobných námietok. Žalobca bol v konaní úspešný, preto súd priznal žalobcovi podľa § 250k ods. 1 O.s.p. trovy konania, ktoré pozostávajú: A/ trovy právneho zastúpenia 26.07.2011 Príprava a prevzatie 57,00x2..............114,- EUR 26.07.2011 Žaloba o preskúmanie rozhodnutia DR SR 57,00x2...............114,- EUR 25.01.2012 KS BB -pojednávanie podľa § 13 ods. 3655/2004 Z.z. 57x1 + 1/3z57 ........................76,- EUR Spolu trovy zastúpenia 304,- EUR B/ réžijný paušál - réžijný paušál r. 2011 7,41 EUR x 4 úkony = 29,64 EUR - réžijný paušál r. 2012 7,63 EUR x 1 úkon = 7,63 EUR Spolu réžijný paušál 37,27 EUR C/ hotové výdavky hotové výdavky motorového vozidla B. V., dňa 25.01.2012, VT-B.-V.= 2x250km= 500 km 0,052km/1x 1,183 EUR/l x 500 = 30,76 EUR amortizácia 0,183 EUR x 500 km = 91,50 EUR strata času § 17 na trase V. Z.. T. - B. B. a späť 16 polhodín - 12,35 EUR x 16 polhodín = 197,60 EUR Spolu PHM + amortizácia + strata času 319,86 EUR Spolu hotové výdavky 319,86 EUR Základ dane: 661,13 EUR DPH 20% 132,23 EUR Suma spolu: 793,36 EUR Suma trov právneho zastúpenia v celkovej výške 793,36 EUR budú uhraené na účet spoločnosti AK Z., Q.. Y.. XXXXXXXX/XXXX, V. V. H. B. Q., T.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.