Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/183/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011200752 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011200752.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa H. J., nar. X. K. XXXX, trvale bytom N. Y., Y. N. XX/XXX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. 601 003 6648 0 zo 6. júna 2011 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. 601 003 6648 0 zo 6. júna 2011 potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, pretože pri konštatovanej 30%-nej miere jeho zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou nebol uznaný za invalidného, preto mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal, pretože vyjadrené percento jeho zníženej pracovnej schopnosti nepovažoval za zodpovedajúce svojim zdravotným ťažkostiam. Rozhodnutiu odporkyne vytýkal, že záver posudkového lekára nebol verifikovaný názorom znalca z odboru chirurgie a psychiatrie, ktorých ustanovenia sa domáhal. Poukázal na to, že má trvalé následky z viacerých diagnóz o čom svedčia jeho zdravotné záznamy. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní. Poukázal na to, že od úrazu kolena jeho bolesti trvajú a predložil ďalšie reumatologické, neurologické a ortopedické nálezy z vyšetrení, ktorým sa podrobil po posúdení jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne s poukazom na lekárske správy posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, i s ohľadom na doplnenú lekársku správu posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne, ktorý posudzoval zdravotný stav navrhovateľa aj v prítomnosti ortopéda a to na základe odborných nálezov, ktoré mal v čase posudzovania zdravotného stavu k dispozícii. Jeho posudkový záver o tom, že aktuálne zdravotné ťažkosti navrhovateľa znižujú jeho pracovný potenciál o 30% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou bol náležite zdôvodnený. Zníženie jeho pracovnej schopnosti však nedosiahlo stupeň invalidity, preto mu správne nebol invalidný dôchodok priznaný. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p, vypočul účastníkov, oboznámil sa s lekárskymi správami posudkových lekárov sociálneho poistenia pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa, s jeho žiadosťou o priznanie invalidného dôchodku, s ostatným relevantným obsahom dávkového spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods.2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Nárok na invalidný dôchodok je v zmysle § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav zníženú pracovnú schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o 40%. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa však nesčítavajú (§ 71 ods. 1,6,7 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly V. , pol. 5, písm. a) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre poruchy osobnosti a poruchy správania, stredne ťažké narušenie osobnosti s miernym obmedzením výkonnosti organizmu vyjadriť v rozpätí 20-30%. Prihliada sa pritom na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti adaptácie, vplyvy prostredia a možnosti pracovného a sociálneho zaradenia. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal o priznanie invalidného dôchodku žiadosťou z 25.mája 2011 a na jej základe posudzoval jeho zdravotný stav posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Rimavskej Sobote, ktorý okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa vychádzal z prepúšťacej správy z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení, z kontrolných psychiatrických a psychologických vyšetrení, z endokrinologických vyšetrení a opakovaných traumatologických vyšetrení z priebehu rokov 2010 - 2011. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa označil stredne ťažké narušenie osobnosti zo zaradením pod kapitolu V., pol. 5, písm. a) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. V posudku uviedol, že navrhovateľ bol v septembri 2010 prvýkrát hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení pre poruchy správania, ohrozovanie okolia v etylickom ebriete. K abúzu bol nekritický, protialkoholickú liečbu odmietol. Odvtedy ambulantne sledovaný psychiatrom bez potvrdenia závažnejšej organickej alterácie. Psychologické vyšetrenie z marca 2011 potvrdilo emocionálne nestabilnú osobnosť s parciálnou ľahkou deterioráciou intelektových funkcií. Pridružené zdravotné ťažkosti navrhovateľa a to chorobu vysokého krvného tlaku t.č. bez liečby, zníženú funkciu štítnej žľazy na substitučnej liečbe ani stav po operácii oboch kolien nepovažoval za posudkovo významné, pretože v čase posudzovania podstupoval po operácii kolien rehabilitáciu a nebolo možné konštatovať v tejto súvislosti dlhodobo nepriaznivý liečbou neovplyvniteľný stav. Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa sa stalo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Po podaní opravného prostriedku posudkový lekár na pobočke Sociálnej poisťovne nezmenil svoje posudkové stanovisko, preto zdravotný stav navrhovateľa posudzoval aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne . V posudku z 9.novembra 2011 vychádzal pri posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľa okrem vlastného klinického vyšetrenia a vyšetrenia prítomným ortopédom z totožných aj doplnených psychiatrických, chirurgických, interných, ECHO KG a EMG vyšetrení z priebehu roka 2011 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ v určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľa, jeho zaradení pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení i vo vyjadrenom percente jeho zníženej pracovnej schopnosti. V posudku uviedol, že u navrhovateľa s odborným vzdelaním, bez závažnejšieho predchorobia sa v roku 2010 zvýraznili somatické a psychické problémy. Jeho dočasná pracovná neschopnosť bola začatá po úraze ľavého kolena s následnou nekomplikovanou artroskopiou v máji 2010. Pri pretrvávajúcich bolestiach, ktoré sú dominujúcim znakom v priebehu celého ochorenia mal v novembri 2010 vykonané MR vyšetrenie oboch kolien, ktorým boli dokumentované len drobné degeneratívne zmeny s poškodením vnútorného menisku I. stupňa, čo považoval za nezávažný morfologický nález. Pri jeho pretrvávajúcich subjektívnych ťažkostiach sa podrobil artroskopiám ľavého aj pravého kolena, ktoré prebehli bez komplikácií a potvrdili len ľahké degeneratívne zmeny dokumentované MRI vyšetrením. Po absolvovanej rehabilitácii v následných kontrolných vyšetreniach nie je dokumentovaná závažná porucha pohyblivosti len pretrvávajúce bolesti s intermitentným opuchom. Odborné vyšetrenia potvrdili známky femoropatelárnej artrózy I. stupňa s prakticky normálnou funkciou, preto tento funkčný nález neodôvodňuje percentuálne zvýšenie stanovenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť popri rozhodujúcom psychickom postihnutí, ktoré je hodnotené ako emočne nestabilná porucha osobnosti na úrovni maximálne stredne ťažkého stupňa, vychádzajúc z psychiatrických aj psychologických vyšetrení. Podklady pre vyhodnotenie psychického stavu navrhovateľa považoval za dostatočné navzájom si neprotirečiace, preto nepovažoval za dôvodné vyšetrenie znalcom z odboru psychiatrie. Ani jeho pridružené zdravotné ťažkosti a to ľahká percepčná nedočujnosť vľavo, dorzalgie s miernym stupňom hybného deficitu chrbtice, arteriálnu hypertenziu I. stupňa bez akýchkoľvek komplikácií nepovažoval za posudkovo významné. Posudkové stanovisko nezmenil ani po dodatočnom zhodnotení odborných lekárskych nálezov predložených navrhovateľom na pojednávaní, pretože doplnené odborné vyšetrenia boli zamerané na pretrvávajúce bolesti v obidvoch kolenách, ktoré nekolerovali so zistenými morfologickými nálezmi, funkčným vyšetrením ani klinickým vyšetrením odborníkom z oblasti ortopédie. Doplneným MR vyšetrením boli preukázané morfologické zmeny a to mierna lézia rohu bočného menisku, čo však nemalo vplyv na klinické funkčné vyšetrenie, v ktorom opakovane nebola preukázaná porucha pohyblivosti, väzy sú pevné, manévre na menisku sú negatívne. Ani doplneným reumatologickým vyšetrením nebol zistený zápalový proces, ktorý by vysvetľoval navrhovateľom tvrdené bolesti. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky aj ústredia Sociálnej poisťovne, aj s doplneným lekárskym posudkom posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne z 20.marca 2012, ktorým boli zohľadnené aj novo-predložené odborné nálezy navrhovateľom na pojednávaní krajského súdu dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanovisko bolo podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami preukázanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by ich závery spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď pre posúdenie žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj doplneným posudkom posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne, pretože oni sú v zmysle platnej právnej úpravy výlučnými kompetentnými subjektmi na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Pri preukázaných zdravotných ťažkostiach navrhovateľa považovali správne za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie duševné ťažkosti, ktoré s ohľadom na ich prejavy správne zaradili v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti správne vyjadrili na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. Správne nevyužili možnosť navýšenia určeného percenta zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľa pre pridružené ochorenia ktorými trpí, pretože odbornými lekárskymi nálezmi nebol ani u jedného z pridružených zdravotných ťažkostí navrhovateľa zistený taký ich stav, ktorý by mal zákonom predpokladaný vplyv na jeho pracovnú schopnosť a to s ohľadom na funkčné prejavy jednotlivých ochorení, ich stabilizáciu na aplikovanej liečbe, či neexistenciu prípadných súvisiacich komplikácií. Jedným zo zákonných predpokladov pre priznanie invalidného dôchodku je invalidita poistenca, tzn. zníženie jeho pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o 40%. Pri preukázaných zdravotných ťažkostiach navrhovateľa bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia konštatovaná 30%-ná miera jeho zníženej pracovnej schopnosti, tzn., že nebol uznaný za invalidného. Vzhľadom na uvedené rozhodla odporkyňa napadnutým rozhodnutím správne, keď navrhovateľovi nepriznala invalidný dôchodok, pretože bez vzniku invalidity mu nárok na túto dôchodkovú dávku nevznikol. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože v konaní nebol úspešný. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.