Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/189/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011200772 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011200772.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky F. A., U.. XX. E. XXXX , R. T... XX, T., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z XX. K. XXXX o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z XX. K. XXXX potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebola pri konštatovanej 25%-nej miere jej zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaná za invalidnú, preto jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Navrhovateľka podala návrh na preskúmanie rozhodnutia odporkyne súdom, pretože jej zdravotné postihnutie ju obmedzuje nielen v možnosti zamestnať sa ale i v osobnom živote. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní. Uviedla, že sa uchádzala o prácu, ktorá v jej bydlisku bola k dispozícii ale z dôvodu poškodenia jej sluchu nebola do zamestnania prijatá. Aj v bežnom živote potrebuje doprovod. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne s poukazom na zhodné závery posudkových lekárov pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne. Tí podrobne vyargumentovali svoj záver o tom, že pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky nezodpovedá invalidite. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, s jej žiadosťou o priznanie invalidného dôchodku, s ostatným relevantným obsahom dávkového spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako zákonné a vecne správne potvrdil. Nárok na invalidný dôchodok (§ 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení) je podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav zníženú pracovnú schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o 40% (§ 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré jej rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 6,7 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, kapitoly VII., odd. B, pol. 5, možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre obojstrannú stredne ťažkú nedoslýchavosť (55% podľa Fowlera, 40-45 dB) vyjadriť v rozpätí 20-25%. Konkrétne percento sa určí podľa miery zníženia sluchu pre reč, prítomnosti ušných šelestov, bolestí, porúch rovnováhy, závratov alebo porúch reči. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že na základe žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku z 29. marca 2011 posudzoval jej zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v A. E.. V posudku z 5. apríla 2011 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia z ORL vyšetrenia z februára a marca 2011 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky označil obojstrannú kombinovanú nedočujnosť (celková strata sluchu podľa Fowlera 65%) so zaradením pod kapitolu VII., odd. B, pol. 5 v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. V posudku uviedol, že navrhovateľka, s dosiahnutým základným vzdelaním ktorá dosiaľ nepracovala, trpí viacročnými opakovanými zápalmi stredného ucha s následnou obojstrannou kombinovanou nedoslýchavosťou na stredne ťažkej úrovni, s celkovou stratou sluchu 65% podľa Fowlera. Pridružené zdravotné ťažkosti a to chronický zápal stredného ucha, či chronický zápal tonzíl považoval za posudkovo nevýznamné. Hornú hranicu možného percentuálneho rozpätia určil vzhľadom k recidívam chronického zápalu. Uvedené posúdenie zdravotného stavu bolo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Posudkový lekár na pobočke nezmenil svoje posudkové stanovisko ani po podaní opravného prostriedku navrhovateľkou, pretože nepredložila žiadne nové lekárske nálezy, ktoré by mohli ovplyvniť vysloviť posudkový záver. Pretože nebolo navrhovateľke na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jej invalidity posudzoval jej zdravotný stav aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne. V posudku z 2. augusta 2011 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky v ktorom konštatoval, že jej reč je artikulovaná, odpovede primerané a aj bez načúvacieho aparátu je kontakt bezproblémový, z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ a doplneného alergologického vyšetrenia z februára 2011. Dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ v označení rozhodujúceho zdravotného postihnutia, jeho zaradení pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení i vo vyjadrenom percente jej zníženej pracovnej schopnosti. Jeho posudkové stanovisko bolo v zásade totožné s posudkom prvoposudzovateľa. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanovisko bolo podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami preukázanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vychádzal z ich záverov. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď pre posúdenie žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože on je podľa platnej právnej úpravy výlučným kompetentným subjektom na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Správne považoval za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie obojstrannú stredne ťažkú nedoslýchavosť, ktorú s ohľadom na stupeň celkovej straty sluchu zaradil pod zodpovedajúcu položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. S ohľadom na stupeň poškodenia sluchu a recidivujúce zápalové stavy vyjadril správne pokles jej pracovnej schopnosti na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. Krajský súd sa stotožnil s jeho záverom, že pridružené zdravotné ťažkosti neodôvodňovali navýšenie priznaného percenta jej zníženej pracovnej schopnosti, pretože nedosahovali taký stupeň závažnosti, ktorý by ovplyvňoval v zákonnom predpokladanom rozsahu jej pracovnú schopnosť. Jedným zo zákonných predpokladov pre priznanie invalidného dôchodku je invalidita poistenca, tzn. zníženie jeho pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o 40%. Pri zistených zdravotných ťažkostiach navrhovateľky bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia konštatovaná 25%-ná miera jej zníženej pracovnej schopnosti, tzn., že jej invalidita nevznikla. S ohľadom na uvedené rozhodla odporkyňa správne, keď jej nepriznala invalidný dôchodok, pretože táto dávka dôchodkového poistenia sa odvíja od invalidity poistenca. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ustanovenia § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože v konaní nebola úspešná. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.