Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/65/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011200806 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011200806.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Ľudovíta Bradáča v právnej veci žalobcu Z.. J. O., nar. XX.XX. XXXX, bytom U. č. XX, XXX XX T. X., s miestom pre doručovanie K. č. XX, XXX XX U., zastúpeného advokátkou Mgr. Mariannou Hrabovskou, Jakubovo nám. č. 9, 811 09 Bratislava proti žalovanému Poľovnícke združenie Ábelová - Horné Lazy, 985 13 Ábelová, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Púchovským, Advokátska kancelária Koval & spol., Komenského č. 3, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti predchádzajúceho postupu a rozhodnutia žalovaného č. PZ 3/2011 zo dňa 17. júla 2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného č. PZ 3/2011 zo dňa 17. júla 2011 ako aj prvostupňové rozhodnutie č. PZ 1/2011 zo dňa 19. mája 2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2, písm. e) O. s. p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 811,62 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a zaplatiť ich na účet jeho právnej zástupkyne. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu 16. augusta 2011 domáhal, aby súd zrušil v záhlaví uvedené rozhodnutie žalovaného rozhodnutie členskej schôdze zo dňa 17.07.2011 ako aj prvostupňové rozhodnutie výboru Poľovníckeho združenie Ábelová - Horné Lazy zo dňa 19.05.2011 o vylúčení žalobcu z členstva v poľovníckej organizácii z dôvodu, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov ako aj ich rozporu so zákonom. Žalovaný, ktorý je podľa § 32 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve poľovníckou organizáciou, ktorá združuje občanov na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva, je záujmovou samosprávnou organizáciou, ktorej rozhodnutia v zmysle § 244 ods. 2 O.s.p. podliehajú súdnemu prieskumu. Žalovaný vylúčil žalobcu z dôvodu, že nezaplatil žalovanému 474,90 Eur za ulovenú zver. V prvom stupni tak rozhodol výbor žalovaného proti ktorému sa žalobca odvolal. Dôvodom odvolania bolo, že neexistujú dôvody na vylúčenie, t.j. hmotnoprávne podmienky rozhodnutia a tiež z dôvodu nesplnenia procesno-právnych náležitostí rozhodnutia. Žalobca uviedol, že čiastku 457,90 Eur (nie 474,90 Eur ako sa uvádza v prvostupňovom rozhodnutí) žalovanému nezaplatil, pretože mu bola neodôvodnene naúčtovaná. Žalobca a žalovaný uzatvorili 11.09.2010 zmluvu o poplatkovom love zveri poľovníckym hosťom, kde sa žalobca zaviazal zaplatiť sumu podľa platného cenníka Lesov SR. Lesy SR sú platiteľom DPH a preto vo svojom cenníku majú ceny zvýšené o DPH. Žalobca dohodnutú cenu zaplatil a nezaplatená zostala len nesprávne účtovaná DPH. Žalovaný však nie je platiteľom DPH a preto nebolo dôvod účtovať ceny spolu s DPH. Žalobca ďalej uviedol, že pohľadávka žalovaného voči žalobcovi je predmetom súdneho konania vedeného na Okresnom súde vo Veľkom Krtíši. Ďalej uviedol, že zmluvu o poplatkovom love zveri uzatváral ako poľovnícky hosť a nie ako člen žalovaného. Nešlo teda o porušenie členských povinností a keby aj išlo, nešlo by o hrubé porušenie členských povinností. Z tohto dôvodu neexistoval právny dôvod na vylúčenie žalobcu z členstva. V odvolaní namietal aj nedostatok náležitostí rozhodnutia, ktoré sú uvedené v článku 9 ods. 3 stanov žalovaného. Ďalej nezákonnosť videl v tom, že odvolací orgán, ktorým je členská schôdza žalovaného rozhodla potom ako bola zvolaná v rozpore so stanovami žalovaného a to formou SMS, pričom podľa stanov je potrebné aby bola zvolaná písomne s uvedeným programu aspoň 3 dni vopred. Na členskej schôdzi bolo žalobcovi upreté právo vyjadriť sa k predmetu rozhodovania, čo je v rozpore s § 2 stanov žalovaného. Ďalej výbor poľovníckeho združenia nepredložil členskej schôdzi svoje stanovisko k odvolaniu, ako to vyžaduje § 20 ods. 6 stanov Slovenského poľovníckeho zväzu. Ďalej nezákonnosť videl v tom, že rozhodnutie schôdze nebolo prijaté potrebnou nadpolovičnou väčšinou hlasov. Podľa prezenčnej listiny sa schôdze zúčastnilo 24 riadnych členov, 2 kandidáti a 1 čestný člen. Za hlasovali 13 prítomní, z toho jeden čestný člen Ing. T. J. a jeden nečlen H. J. na základe plnej moci za brata - člena R. J.. Proti bolo 11 prítomných a zdržali sa 2 prítomní. Žalovaný má celkom 25 členov a preto na prijatie rozhodnutia o vylúčení bolo potrebných minimálne 13 hlasov. Žalovaný medzi 13 hlasov, ktoré boli za vylúčenie zarátal aj hlas čestného člena Z.. T. J. a hlas člena hlasujúceho v zastúpení. Poukázal na to, že čestný člen nemá hlasovacie práva. Stanovy žalovaného neupravujú pojem čestný člen, tento je upravený len v § 6 ods. 3 stanov Slovenského poľovníckeho zväzu, ktorý výslovne uvádza, že čestný člen hlasovacie práva nemá. Ďalej podľa stanov Slovenského poľovníckeho zväzu, ktoré sú podľa § 9 ods. 15 záväzné aj pre žalovaného a ktoré v § 7 ods. 3 stanovujú, že člen Slovenského poľovníckeho zväzu môže svoje členské práva uplatňovať len osobne a nemôže sa dať zastupovať. Preto aj hlasovanie p. H. J. za R. J. nebolo platným hlasovaním. Členská schôdza teda neprijala platné rozhodnutie o vylúčení žalobcu. Žalobca tiež namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, nakoľko už prvostupňové rozhodnutie neobsahuje uvedenie konkrétneho porušenia členských povinností alebo predpisov upravujúcich výkon práva poľovníctva, ktorého sa mal žalobca dopustil. Žalobca zároveň požiadal, aby súd uložil žalovanému v zmysle § 250d ods. 2 O. s. p., aby mu doručil rozhodnutie z členskej schôdze zo dňa 17.07.2011. Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zároveň namietol aj právomoc krajského súdu na preskúmanie rozhodnutia jeho členskej schôdze a rozhodovania vo veci. Poukázal na znenie § 244 ods. 2 O.s.p. s tým, že napadnuté rozhodnutie by podľa jeho názoru bolo možné považovať za rozhodovanie orgánu v záujme záujmovej samosprávy jedine v prípade, že by tak ustanovoval osobitný zákon. V danom prípade však taký zákon neexistuje. Nebola splnená ani ďalšia podmienka súdneho prieskumu a to, aby išlo o rozhodnutie v oblasti verejnej správy. Rozhodovanie o právach a povinnostiach žalobcu nemalo v predmetnej veci verejno-právnu povahu a preto nebola táto podmienka splnená. Navrhol, aby súd pre nedostatok právomocí konanie zastavil. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa §-u 246 ods. 1 a §-u 246a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O. s. p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobca sa žalobou zo dňa 16.8.2011 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného, ktorým mu bolo uložené kárne opatrenie - vylúčenie z členstva v Poľovníckom združení Ábelová - Horné Lazy. V zmysle § 244 ods. 2 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Slovenský poľovnícky zväz bol v zmysle § 1 ods. 1 Stanov Slovenského poľovníckeho zväzu založený ako združenie občanov podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov (ďalej len „zák. č. 83/1990 Zb.“). Dňa 1.9.2009 nadobudol účinnosť zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 274/2009 Z. z.), ktorý prostredníctvom svojho čl. II. zmenil a doplnil zák. č. 83/1990 Zb. tak, že podľa § 1 ods. 3 písm. d/ sa tento zákon (č. 83/1990 Zb.) nevzťahuje na združovanie občanov na výkon práva poľovníctva. Podľa § 80 ods. 9 zák. č. 274/2009 Z. z. občianske združenie registrované na výkon práva poľovníctva podľa osobitného predpisu je poľovníckou organizáciou podľa tohto zákona. Podľa § 80 ods. 12 veta prvá zák. č. 274/2009 Z. z. poľovnícka organizácia podľa odseku 9 je povinná do 31. januára 2010 uviesť svoje stanovy do súladu s týmto zákonom a predložiť jeden ich výtlačok príslušnému obvodnému lesnému úradu. Podľa § 32 ods. 1 zák. č. 274/2009 Z. z. na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá a) je neziskovou organizáciou, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva, b) má sídlo na území Slovenskej republiky, c) je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo, d) riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi. Poľovnícke združenia sú v zmysle stanov Slovenského poľovníckeho zväzu jeho základnými organizačnými jednotkami. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správneho poriadku) tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 33 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán naň príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1 a 2 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. [2] Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnení, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje zákon. Podľa § 13 Stanov Poľovníckeho združenia Slovenského poľovníckeho zväzu, Ábelová - Horné Lazy, so sídlom v Ábelovej (ďalej „PZ“), bod 2 vylúčiť z PZ možno len člena, ktorý hrubo, alebo opätovne do piatich rokov od predchádzajúceho právoplatného kárneho opatrenia, uloženého PZ, porušil stanovy SPZ, interné predpisy PZ alebo predpisy upravujúce výkon práva poľovníctva a predpisy súvisiace s výkonom práva poľovníctva alebo si dlhodobo neplní povinnosti voči PZ, alebo konal v rozpore so záujmami PZ. Podľa § 13 Stanov PZ bodu 3 rozhodnutie výboru podľa článku 13, teda § 13 bod 3 rozhodnutie výboru PZ o uložení kárneho opatrenia a rozhodnutie členskej o schôdze o odvolaní sa musí vypracovať písomne a musí obsahovať číslo rozhodnutia, označenia orgánu, ktorý ho vyniesol, deň a miesto vynesenia rozhodnutia, osobné údaje stíhaného, výrok o vine s popisom skutku a označením predpisu, k porušeniu ktorého došlo, presné uvedenie kárneho opatrenia, odôvodnenie so stručným, presným a výstižným popisom skutkového stavu a poučenie o opravnom prostriedku. Podľa § 11 ods. 1 Stanov Slovenského poľovníckeho zväzu základnou organizačnou jednotkou Slovenského poľovníckeho zväzu s právnou subjektivitou je poľovnícke združenie Slovenského poľovníckeho zväzu. Podľa § 13 ods. 2, podľa § 7 ods. 3 Stanov Slovenského poľovníckeho zväzu člen Slovenského poľovníckeho zväzu môže uplatňovať svoje členské práva a vyplýva to zo Stanov Slovenského poľovníckeho zväzu a ďalších interných predpisov SPZ, v konaní pred orgánmi Slovenského poľovníckeho zväzu len osobne, pričom sa nemôže dať zastupovať. Podľa § 250j ods. 2, písm. e) O. s. p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Krajský súd k námietke žalovaného o tom, že napadnuté rozhodnutie nepodlieha súdnemu prieskumu, poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Sžr/159/2011 a sp. zn. 1Sžr/56/2011 zaoberajúce sa otázkou: súdneho prieskumu obdobných rozhodnutí poľovníckych združení : „...V súvislosti s uvedeným je nutné poukázať na teóriu správneho práva (napríklad Hendrych, D. a kol.: Správni právo, Obecná část, 6. vydaní, Praha: C. H. Beck, 2006, str. 105 a nasl.), podľa ktorej medzi subjekty verejnej správy sa zaraďujú aj verejnoprávne korporácie, ktoré teória člení na územné, osobné a reálne korporácie. Najmä osobné korporácie spájajú členstvo v nej s oprávnením na výkon regulovaných povolaní alebo iných verejnoprávnych oprávnení, čo je jednotlivcovi stojacemu mimo uvedený rámec korporácie odopreté. Uvedené členstvo potom odborná literatúra označuje ako nútené členstvo, lebo iba členstvo v záujmovom združení, ktoré je síce subjektom súkromného práva, oprávňuje napríklad jednotlivca na výkon poľovníctva, ktoré je regulované verejnoprávnymi predpismi... ...Navyše uvedený verejnoprávny charakter aj v súčasnosti podporuje text zák. č. 274/2009 Z. z., ktorý prostredníctvom svojho § 41 a nasl. ustanovení vytvára komorový systém, tzn. systém záujmovej samosprávy s podmienkou členstva na výkon poľovníctva (najmä § 51 cit. zákona), a ďalej aj systém prísnej kontroly etického správania jednotlivých členov s tým že podriaďuje výkon poľovníctva pod dozor štátnej správy (§ 71 v spojení s § 75 zák. č. 274/2009 Z. z.). Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je z vyššie uvedeného zrejmé, že žalovaný ako subjekt práva má samosprávny a združovací charakter, pričom výkon poľovníckeho práva je výlučne a nutne viazaný na členský princíp. Kárne konanie, ktorého výsledkom je rozhodnutie o vylúčení člena poľovníckej organizácie, je podľa odvolacieho súdu jednoznačne rozhodnutím zasahujúcim do práva fyzickej osoby - člena žalovaného. Rozhodnutia žalovaného vydané v rámci kárneho konania preto nemôžu byť vylúčené zo súdneho prieskumu." Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona ako aj zo stanov žalovaného a stanov Slovenského poľovníckeho zväzu. Z citovaných ustanovení Správneho poriadku vyplýva, že rozhodnutie správneho orgánu musí jednak vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a jednak musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutiu musí predchádzať riadne správne konanie v zmysle zásad uvedených v zákone o správnom konaní a rozhodnutie musí mať všetky náležitosti správneho rozhodnutia. Účastník správneho konania má práva, ktoré mu vyplývajú zo základných pravidiel správneho konania a to najmä navrhovať dôkazy a ich prípadné doplnenie, byť prítomný pri vykonávaní dôkazov a vyjadrovať sa k podkladom k rozhodnutiu ešte predtým, ako správny orgán rozhodne vo veci. Z citovaného § 47 ods. 2 Správneho poriadku síce priamo nevyplýva, že by výrok rozhodnutia musel obsahovať vecné, časové a miestne určenie konania, z ktorého správny delikt vyplýva, avšak záver o tom, či určitým konaním alebo nekonaním boli naplnené znaky tvoriace skutkovú podstatu disciplinárneho previnenia, príslušný správny orgán nemôže urobiť inak ako vo forme rozhodnutia o uložení kárneho opatrenia za toto previnenie. To znamená, že predmetom príslušného rozhodnutia príslušného orgánu je, že určitým konkrétnym konaním alebo nekonaním, špecifikovaným s takou dávkou identifikačných znakov, ktorá je potrebná pre úplne presné vymedzenie, o ktoré konkrétne konanie (nečinnosť) konajúceho ide, boli naplnené znaky skutkovej podstaty kárneho previnenia, t. j. určitým konkrétnym konaním (opomenutím) bola naplnená tak objektívna ako aj subjektívna stránka kárneho previnenia. Takýto výrok musí obsahovať aj právnu kvalifikáciu kárneho previnenia poukazom na príslušné ustanovenia zákona, podľa ktorých je vo výroku uvedené konanie podľa zákona alebo stanov, podľa ktorých je vo výroku uvedené konanie kárnym previnením. Výrok rozhodnutia o kárnom previnení, ktoré neobsahuje príslušné ustanovenie stanov alebo zákona, ktoré bolo daným konaním porušené, je výrokom, ktorý je v rozpore s § 47 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého výrok musí obsahovať rozhodnutie vo veci, nielen jeho časť. Pokiaľ výrok rozhodnutia neobsahuje konkrétne ustanovenie zákona alebo stanov, v dôsledku ktorého je v ňom opísané konanie kárnym previnením, ide o rozhodnutie, ktoré nespĺňa základnú požiadavku určitosti, zrozumiteľnosti a preskúmateľnosti. Z uvedeného vyplýva, že tak prvostupňové rozhodnutie poľovníckeho výboru ako aj druhostupňové rozhodnutie, ktorým bolo toto prvostupňové rozhodnutie potvrdené, trpí vadou, ktorá spôsobila nezrozumiteľnosť výroku a teda vadou, ktorá mala za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. V tomto prípade je ale podstatné, že žalovaný na členskej schôdzi neprijal rozhodnutie o potvrdení prvostupňového rozhodnutia, o uložení kárneho opatrenia o vylúčenie žalobcu, nakoľko za toto rozhodnutie nehlasovala potrebná väčšina členov. Z obsahu stanov žalovaného vyplýva, že tieto neobsahujú žiadnu úpravu o čestnom členstve a ani žiadnu úpravu, ktorá by vylučovala ustanovenie stanov Slovenského poľovníckeho zväzu, ktorého je žalovaný organizačnou zložkou, o možnosti vykonávať členské práva výlučne osobne. Z tohto dôvodu nemožno priznať výkon členských práv a teda aj právo hlasovať na členskej schôdzi nikomu inému, ako členovi žalovaného, ktorý je prítomný na hlasovaní osobne. Žalovaný napriek tomu, že členská schôdza neschválila potrebnou väčšinou hlasov, prvostupňové rozhodnutie, konštatoval na nej, že sa tak stalo, resp. prijal o tom uznesenie. Hlasovanie podľa predloženej zápisnice prebehlo verejne a žalovaný nenamietal, že bolo vykonané tak, ako tvrdí žalobca. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie trpí takou vadou, ktorá mala za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, preto ho súd podľa § 250j ods. 2, písm. e) zrušil. Súd zároveň zrušil aj prvostupňové rozhodnutie pre nedostatok náležitosti výroku vyžadovaných tak zákonom o správnom konaní ako aj jeho vlastnými stanovami. O trovách konania súd rozhodoval na návrh žalobcu tak, že v zmysle § 250k O. s. p. žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal náhradu trov konania. Žalobcove trovy pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku 66,- Eur a z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby, príprava a prevzatie veci, podanie žaloby a účasť na pojednávaní pred súdom. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu aj za ďalšiu úkon právnej služby a to písomné vyjadrenie z 30. 04. 2012, avšak súd priznal náhradu len takých trov, ktoré boli vynaložené na tie úkony právnej služby, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie práva. Odmena za 2 úkony právnej služby prípravu a prevzatie veci a podanie žaloby vykonané v r. 2011 je 2x 123,50 Eur + 2x paušálna náhrada za každý úkon 7,41 Eur a odmena za jeden úkon právnej služby účasť na pojednávaní v r. 2012 je 127,16 Eur plus paušálna náhrada za tento úkon 7,63 Eur, čo spolu predstavuje čiastku zvýšenú o DPH 475,93 Eur. Ďalej žalobcove trovy predstavovali náhradu cestovných výdavkov za cestu z Bratislavy do Banskej Bystrice a späť za prejdených celkom 420km motorovým vozidlom s priemernou spotrebou 6,7 litra na 100km pri cene benzínu za jeden liter 1,644 Eur a pri základnej náhrade za prejdený kilometer 0,183 Eur, cestovné náhrady spolu 147,67 Eur vrátane DPH. Ďalej trovy právneho zastúpenia pozostávali aj z náhrady za stratu času za 8 začatých polhodín po 12,71 Eur, čo spolu predstavuje 122,02 Eur s DPH. Zástupkyňa žalobcu predložila doklad o tom, že je registrovanou platiteľkou dane z pridanej hodnoty, a preto bolo potrebné odmenu v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. zvýšiť o DPH. Trovy zastúpenia celkom 745,62 Eur. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.