Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/69/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011200818 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011200818.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členeov JUDr. Jána Škvarku a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v právnej veci žalobcov : 1./ B. C., bytom P. O. č. XX, XXX XX B. V., 2./ D.. M. C., bytom K. V. č. XXXX/X, XXX XX I., 3./ B. V., bytom P.O. O. XXX/X, B. V., 4./ T. C., bytom P. O. č. XX, XXX XX B. B., 5./ F.. J. O., bytom V. B. XXX, XXX XX B. V., 6./ F.. D. V., bytom P.O. O. XXX/X, B. V. zast: JUDr. Jánom Falisom, advokátom, so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica zast. URBÁNI & Partners s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica 974 01, za účasti pribratých účastníkov: 1. G. Q., P. XX, XXX XX X., 2. F. G., A. V. 16, Y. XX B. V., 3. I. Q., P. O. XX, XXX XX B. V., 4. V. Q., P. O. XX, XXX XX B. V., 5. D.. M. R., P. O. XX, XXX XX B. V., 6. D.. F. R., P. O. XX, XXX XX B. V., 7. P. F., P. O. XX, XXX XX B. V., 8. V. F., P. O. XX, XXX XX B. V., 9. T. X., J.G. K. XXX/X, V. XXX XX B. V., 10. F.. X. V., bytom J. XXX/X, V., XXX XX B. V., 11. P. X., nar. XX.XX.XXXX, J.G. K. XXX/X, V., XXX XX B. V., 12. D.. F. Z., M. XX, XXX XX B. V., 13. D.. A. Z., A. 7, XXX XX B., 14. D.. X. Q., B. XX, XXXX, Z., V. konfederácia, 15. Mesto Banská Štiavnica, oddelenie právne a správy majetku, Radničné námestie 1, 969 24, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. KSUBB 2011-625/1108-1: OŠSSS, St zo dňa 20.06.2011 takto r o z h o d o l : I./ Krajský súd žalobu žalobcov z a m i e t a . II./ Žalobcom sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový správny orgán Mesto Banská Štiavnica rozhodnutím zo dňa 25.03.2011 vydal podľa § 39 a 39a Stavebného zákona č. 50/1976 Zb. a § 4 vyhlášky č. 453/2000, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona rozhodnutie o umiestnení stavby: verejný vodovod - rozšírenie na pozemku registra „C“ parc. č. 1250/15, 1250/26, 1250/35, 1250/35, 1298/6, 1298/8 a registra „E“ parc. č. 5426/295 v kat. území B. V.. V rozhodnutí prvostupňový správny orgán uviedol popis stavby, určil podmienky pre umiestnenie stavby, rozhodol o námietkach účastníkov konania a rozhodnutie odôvodnil. Podľa odôvodnenia rozhodnutia umiestnenie stavby je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou (stanovisko zo dňa 22.03.2011) voči umiestneniu stavby nenamietal ani krajský pamiatkový úrad (stanovisko zo dňa 15.03.2011) a napojenie šiestich rodinných domov nemá negatívny vplyv na pokles tlaku v potrubí a tým na dodávku vody (stanovisko St. VPS, a.s.). Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie účastníci stavebného konania (vlastníci susedných nehnuteľností, ktorí namietali najmä to, že z územného plánu schváleného mestským zastupiteľstvom v Banskej Štiavnici nevyplýva možnosť výstavby šiestich rodinných domov, komunikácie a inžinierských sietí v danej lokalite, ako aj to, že na stavbou v dotknutej časti ulice P. O. nie je existujúca ani plánovaná komunikácia, pričom časť tejto podľa evidencie v katastri nehnuteľností označená ako poľnohospodársky pôdny fond s využitím ako trvalý trávnatý porast a poľnohospodárska pôda (jednalo sa o odvolanie účastníkov D.. F. Z., D.. A. Z., F. V., G. Q.). O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KSÚBB 2011-625/1108-1: OŠSS, St zo dňa 20.06.2011 tak, že v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci rozhodnutie Mesta Banská Štiavnica č. 1222/2011/Výst. zo dňa 25.03.2011 zmenil tak, že podaný návrh na vydanie územného rozhodnutia zo dňa 09.02.2011 podľa § 37 ods. 4 Stavebného zákona zamietol. Odvolací orgán popísal konanie pred prvostupňovým správnym orgánom a skonštatoval , že stavebný úrad nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď vydané územné rozhodnutie oprel len o vyjadrenie spracovateľa územnoplánovacej dokumentácie (stanovisko spracovateľa územnoplánovacej dokumentácie D.. T.. U. Q. - T. T. zo dňa 09.08.2011) a rozhodol v rozpore so skutkovým stavom veci. Citoval stanovisko spracovateľa, z ktorého záverov vyplynulo, že navrhovaná stavba je v súlade s platným územným plánom mesta z hľadiska stanoveného funkčného využitia územia obvodu č. 18, F.P.B., 18.1 pre funkciu bývania formou IBV pri dodržaní regulatívov urbanistických obvodov, regulatívov funkčných území, regulatívov intenzity využitia územia a podlažnosti a regulatívov bývania. Žalovaný však v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že jedným z regulatívov pre uvedenú lokalitu je využitie územia formami individuálnej bytovej výstavby so stanovením novej výstavby na vymedzených plochách - lokality 18.1.1, 18.2.1, 18.2.2 a 18.2.3. Územie, kde je plánovaná výstavba šiestich rodinných domov podľa žalovaného však nie je medzi vyššie uvedenými rozvojovými vymedzenými plochami pre IBV a nie je preto dodržaný vyššie uvedený regulatív. Plánovaná výstavba šiestich rodinných domov a teda aj navrhované rozšírenie vodovodu nie je preto v súlade s platným Územným plánom Mesta Banská Štiavnica schváleným Mestským zastupiteľstvom v Banskej Štiavnici uznesením č. 163/2006 zo dňa 15.06.2006 (záväzná časť vyhlásená všeobecne záväzným nariadením č. 2/2006). V závere odôvodnenia žalovaný vytkol stavebnému úradu, že k územnému rozhodnutiu nebol pripojený overený situačný výkres so zakreslením predmetu územného rozhodnutia na podklade katastrálnej mapy alebo mapový podklad vypracovaný podľa § 3 ods. 3 písm. a/ ale bol pripojený iba neoverený výkres. Taktiež vytkol, že v spise sa nenachádza doklad, ktorý by dokazoval, že v priebehu konania došlo k rozšíreniu okruhu účastníkov konania napriek tomu, že v rozhodnutí túto námietku účastníkov akceptoval. Napokon vytkol aj zmätočné poučenie prvostupňového rozhodnutia. Žalobcovia 1 až 6 podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a navrhovali rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na opätovné konanie. Podľa žalobcov v záväznej časti Územného plánu Mesta Banská Štiavnica je definovaná záväznosť výkresu č. 3 - urbanistická štruktúra v kapitole 33.2, a to - obytné územie (bývanie) - individuálne formy (plochy definované vo výkrese urbanistická štruktúra, to sa týka rozsahu určenia prípustných a neprípustných činností v území. S poukazom na ustanovenie § 12 ods. 7 písm. b/ vyhlášky č. 55/2001 Z.z. uviedol, že toto ustanovenie nikde explicitne neuvádza urbanistickú štruktúru, resp. štúdiu ako podklad záväzný, a preto ak vznikne nejaký rozpor medzi takýmito dokumentmi je potrebné toto vyhodnotiť s ohľadom na to, že výkres priestorového usporiadania a funkčného využívania územia s vyznačenou záväznou časťou riešenia a verejnoprospešnými stavbami je rozhodujúcim podkladom, a to aj s poukazom na vyjadrenia spracovateľa grafickej dokumentácie D.. T.. Q., T. T.. Citoval stanovisko T. T. k územnoplánovacej dokumentácii zo dňa 09.08.2011, z ktorého vyplýva: „predmetné územie bolo v analytickej časti ÚPD vyhodnotené spracovateľom a obstarávateľom ako územie, ktoré tvorili v prevažnej miere záhrady v zastavanom území obce prislúchajúce k obytným domom a v zmysle § 12 ods. 9 vyhlášky č. 55/2001 Z.z. boli tieto zahrnuté do obytného územia. Využitie predmetného územia pre funkciu bývania, t.j. obytné územie je v súlade s platným územným plánom mesta využitím záhrad a prislúchajúcich plôch pokiaľ tieto budú v rámci limitných hodnôt intenzity príslušného riešeného územia a podlažnosti aj v území zdokumentovanom ako „stav“, nakoľko sa chápe výkres priestorového usporiadania a funkčného využitia územia ako priemet, t.j. stav alebo obraz mesta k návrhovému roku, z čoho vyplýva, že sa počíta s tým, že k roku 2020 sa potvrdzujú a budú dnešné existujúce plochy bývania taktiež využívané na bývanie. Určovanie počtu rodinných domov je len smerný a nezáväzný údaj. Územným plánom obce sa riešia v plošnom vyjadrení vymedzenia funkčných území a nie vo vyjadrení jednotlivých budov alebo stavieb novej výstavby. Pojem nová výstavba sa nevzťahuje len na rozvojové lokality. V závere stanoviska D.. T.. U. Q. uviedol, že na základe preskúmania - navrhované funkčné využitie časti územia F.P.B. 18.1. parcelné č. C KN č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X a E KN XXXX/XXX v kat. území B. V. pre funkciu bývania formou IBV je v súlade s platným územným plánom mesta v zmysle vyššie uvedených argumentov. Žalobcovia ďalej v žalobe uviedli, že pokiaľ je dokumentácia, ktorá je zákonom vyžadovaná nad potrebný rámec v rozpore s dokumentáciou, ktorá je vyžadovaná, nemôže predmetný stav znamenať nemožnosť vydania územného rozhodnutia. Treba v takomto prípade podobne ako pri dôvodovej správe k zákonu vychádzať z úmyslu spracovateľa a najmä zámeru mestského zastupiteľstva, ktoré predmetný územný plán schvaľovalo, a to zámeru pokladať predmetné pozemky za stavebné. Žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom, keď nebral do úvahy skutočnosť, že rozpor v grafickej časti dokumentácie nie je v rozpore so skutočným zámerom územného plánu. Žalobcovia poukázali aj na to, že v rámci schvaľovacieho procesu boli podklady tvoriace v súčasnej dobe prílohy územného plánu mesta Banská Štiavnica už raz posudzované aj žalovaným v rámci procesu jeho schvaľovania, pričom toto ním nebolo vytknuté. Na záver uviedli, že žalovaný sa vôbec nezaoberal možnosťou udeliť výnimku vo veci podľa § 41 ods. 2 stavebného zákona, nakoľko je to odôvodnené, keďže stavebný úrad vôbec nepoukázal na žiaden problém s výstavbou na pozemkoch v ich vlastníctve. Žalobcovia podali doplňujúce stanovisko k žalobe dňa 18.01.2012, v ktorom potvrdili, že územie, kde má byť umiestnená stavba je lokalita 18.1. s tým, že túto lokalitu je potrebné tak ako to vyplýva aj zo stanoviska D.. Q. považovať v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou za obytnú. Dokazuje to podľa nich skutočnosť, že mesto v danej lokalite od platnosti ÚPD vydalo desiatky územných a stavebných povolení. Mesto Banská Štiavnica na označovaných plochách zelene podľa výkresu 3A povoľovalo v minulosti výstavbu. Uvedená lokalita nepatrí pod územie zelene osobitného určenia ani verejnej zelene ako to uviedol žalovaný, ale medzi prieluky, trvalo trávnaté porasty, ktoré v zmysle platného ÚPD majú byť zastavané. Konanie žalovaného je v rozpore s tvrdením a konaním Mesta Banská Štiavnica. V prípade ak by mesto Banská Štiavnica rešpektovalo výklad žalovaného v celej lokalite Mesta Banská Štianvica, časť 18.1. Q. - V., by vôbec nemohlo povoľovať individuálnu bytovú výstavbu. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe považoval žalobu žalobcov za nedôvodnú a navrhoval, aby žaloba bola zamietnutá. Mal za to, že lokalita, ktorej technická príprava bola predmetom napadnutého územného rozhodnutia nespadá pod plochy bývania, napriek tomu, že je zahrnutá v okrsku 18., ktorý je vo výkrese 2A priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia určený pre obytné územie. Podrobnejšie je však tento okrsok podľa odkazov v kapitole 31. regulatívy funkčných území členený vo výkrese č. 3A urbanistická štruktúra, kde je uvedená lokalita jasne definovaná ako plochy zelene, kde je podľa funkčného usporiadania umiestnenie rodinných domov neprípustné. Obytné plochy (plochy definované vo výkrese funkčného využitia územia) zahŕňa plochy individuálnych foriem bývania aj plochy hromadných foriem bývania a tieto sú podľa textu kapitoly 33.2 (návrh sociálnoekonomického rozvoja) presnejšie definované vo výkrese urbanistická štruktúra. Rovnako ako sú vo výkrese funkčného využitia územia aj vo výkres urbanistickej štruktúry zadefinované územia verejnej zelene. Žalobcom uvedená špecifikácia je súčasťou kapitoly 31. S odkazom na záväznú časť - kapitolu 31 sú plochy rodinných domov, plochy verejnej zelene a plochy špecifickej zelene špecifikované jasne a zrozumiteľne vo výkrese 3A. V tomto výkrese sú medzi plochy individuálnych foriem bývania zahrnuté aj pozemky, záhrady, preluky a pod. v grafickej časti vyznačené plnou plochou oranžovo-ružovej farby (legenda). Tak isto sú ale v tomto výkrese jasne zadefinované plnou plochou zelenej farby plochy územia zelene, osobitného určenia a územia verejnej zelene. Nakoľko je na ne odkaz v kapitole 31 záväznej časti, nie je možné záväznosť výkresu 3A spochybňovať. Podľa tejto charakteristiky uvedené parcely sú súčasťou trvalých trávnatých porastov, sadov a záhrad, ktoré spadajú pod územie verejnej zelene a výstavba rodinných domov je v nich neprípustná. Podľa vyjadrenia žalovaný nezistil v rámci posudzovania návrhu na vydanie územného rozhodnutia žiaden rozpor v územnom pláne samotnom, resp. v jeho grafickej časti. Jednotlivé výkresy sú stanovené jasne a logicky, pričom výkres urbanistickej štruktúry je spodrobnením výkresu priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Jediný rozpor, ktorý žalovaný zistil, je rozpor medzi návrhom na vydanie územného rozhodnutia a územným plánom mesta. Mestské zastupiteľstvo schvaľovalo územný plán ako celok a nerokovalo o každom jednom pozemku osobitne. Preto nepovažoval za podložené tvrdenia žalobcov, že mestské zastupiteľstvo malo pri schvaľovaní územného plánu zámer pokladať uvedené pozemky za stavebné. K námietke žalobcov, že žalovaný už raz posudzoval Územný plán mesta Banskej Štiavnici žalovaný uviedol, že posudzoval v zmysle § 20 ods. 5 a ods. 6 Stavebného zákona zadanie pre spracovanie územného plánu mesta, nie však územný plán samotný. Na pojednávaní dňa 16.05.2012 žalobcovia zotrvávali na obsahu žaloby, ako aj na jej doplnení. Za žalobcov 1. a 6. vystúpila žalobkyňa 1., pričom z jej výpoveďou súhlasili ostatní žalobcovia. Podľa jej názoru zastavanie trvalých trávnatých porastov a záhrad je možné. Odkázala na doklady, ktoré sa nachádzajú v správnom spise, ako aj na to, že v susedstve už existujú stavby rodinných domov. Zhotoviteľ plánu bol povinný dať občanom vysvetlenie, ktoré je zrozumiteľné. Žalovaný na pojednávaní zotrvával aj naďalej na dôvodoch rozhodnutia, ako aj na písomnom stanovisku podanom k žalobe. Opätovne odkázal na kapitolu 31 územného plánu, ktorá je záväznou časťou. Uviedol, že záväzné je to, kde sa nachádzajú zelené plochy a presne sú špecifikované aj plochy rodinných domov. Poukázal na ustanovenie § 41 Stavebného zákona, podľa ktorého výnimka je možná len z rozhodnutia a nie z územného plánu. Bolo potrebné rešpektovať územný plán mesta. Prednostka žalovaného na pojednávaní uviedla, že nikde v stavebnom zákone pokiaľ ide o územný plán aj v súvislosti s § 19 a § 13 ods. 2 Stavebného zákona nie je rozhodujúce stanovisko spracovateľa dokumentu. Orgán, ktorý rozhoduje o územnom pláne má možnosť vymedziť záväznú časť územného plánu. Pokiaľ ide o samotný územný plán, tento nie je a ani nemôže byť predmetom tohto súdneho konania. Pribratý účastník G. Q. na pojednávaní uviedol, že sa pripája k rozhodnutiu žalovaného, ako aj k jeho stanovisku. Pokiaľ ide o predmetné pozemky sú to lúky a pasienky. Vlani bol na ne navezený stavebný odpad. Chcú, aby sa postupovalo v súlade so zákonom, a aby sa upustilo od protizákonných činností. Ďalší pribratý účastník F. G. súhlasil s výpoveďou G. Q. a navrhoval, aby bolo rozhodnuté podľa návrhu žalovaného. Pribratý účastník D.. A. Z. uviedla, že sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného. Uviedla, že spor nastal v súvislosti s tým, že bola tu požiadavka pre výstavbu vodovodu plus cestnej komunikácie na ulici P. O.. Cesta fyzicky existuje, ale po právnej stránke je pozemok nevysporiadaný. Je viacero problémov, ktoré treba vyriešiť. Je to otázka aj samotnej prístupovej komunikácie k pozemkom na ktorých chcú stavať žalobcovia, pozemky nie sú vyňaté z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Pribratý účastník D.. Z. nastolil otázku, prečo neboli prizvaní ako účastníci konania k výstavbe cesty hneď od začiatku pokiaľ ide o cestu P. O.. Ďalší pribratý účastníci I. Q., D.. R., D.. R., P. F. a V. F. sa k veci nevyjadrili. Pribratý účastník D.. Q. uviedol, že žije v zahraničí a je o veci informovaný. Vyjadril sa kladne k projektu už v minulosti a na tomto stanovisku trvá aj doteraz. Zástupca žalobcov zaslal súdu písomne vypracované odborné stanovisko D.. T.. U. Q. autorizovaného architekta Q. zo dňa 17.09.2012 a stanovisko D.. J. V. zo _Stavebného úradu Mesta Banská Štiavnica k tvrdeniam na pojednávaní dňa 16.05.2012. Podľa odborného stanoviska D.. T.. Q. v zmysle záväznej časti ÚPN obce v kapitole 30 regulatívy urbanistických obvodov pre - ÚO 18 sú stanovené regulatívy vzťahujúce sa na územie F.P.B. 18.1 definované pod prvou odrážkou: „Využitie územia formami individuálnej bytovej výstavby na vymedzených plochách so zachovaním vysokého podielu zelene (K)“. V zmysle právneho významu uvedeného textu sa rozumie pod pojmom na vymedzených plochách územie vymedzené v súlade s vyhláškou 55/2001 Z.z., § 12 ods. 7 bodom B vo výkrese priestorového usporiadania a funkčného využitia územia, t.j. plošne farebne vyznačené ako obytné územie „stav a návrh“ komplexne. V nadväznosti na ustanovenie § 11 Stavebného zákona je nevyhnutné, aby územný plán riešil a určil funkčné využitie pre celé administratívnoprávne územie obce, t.j. riešené územie. Z toho vyplýva, že regulatívy sa týkajú vymedzených plôch funkčných území v rámci územného členenia územno-priestorových celkov a funkčno-priestorových blokov. Aj pre funkčné územia definované ako „stav“ sa vzťahuje regulácia priestorová a intenzity a tým je umožnený ich rozvoj v zmysle hlavných zásad záväznej časti (kapitola 27 a 29). K tomu, aby tento rozvoj bol regulovaný slúžia regulaltívy intenzity využitia územia stanovené v kapitole 32 - regulatívy intenzity využitia územia a podlažnosti aj pre celý F.P.B. 18.1. Z toho vyplýva, že na všetky funkčné územia (vymedzené plochy), či sú to rozvojové alebo existujúce sa vzťahuje možnosť prestavieb, dostavieb, nadstavieb a intenzifikácie. V kapitole 31. regulatívy funkčných území je v prvom odseku stanovené funkčné využitie plôch definované vo výkres „funkčné využitie územia“, čím sa stáva tento výkres záväzným a je súčasťou záväznej časti a všeobecne záväzného nariadenia. V treťom odseku tejto kapitoly sú pre obytné územie - individuálne formy („plochy definované vo výkrese urbanistická štruktúra“) definované prípustné, výnimočne prípustné a neprípustné činnosti v obytnom území. V zátvorke uvedený údaj je len informatívny a nestanovuje záväznosť výkresu urbanistická štruktúra, len orientačne v rozsahu určenia prípustných a neprípustných činností v rámci príslušných funkčných území, teda aj bývania. Podľa stanoviska pracovník stavebného úradu, mestský stavebný úrad zmenil rozhodnutie mesta na základe zlého výkladu územného plánu. Najprv je potrebné vyriešiť výklad územného plánu, keď bude správne vyložený územný plán, bude sa od toho odvíjať výsledné rozhodnutie. Stavebný úrad postupoval podľa toho, že si vysvetľoval znenie územného plánu tak, že je možné uskutočniť rozšírenie vodovodu, a že je možné na predmetných pozemkoch stavať aj rodinné domy. Požiadali aj spracovateľa územného plánu o výklad územného plánu. Aj samotný výklad územného plánu (z titulu výstavby rodinných domov) však nemá vplyv na to, aby sa nemohlo uskutočniť rozšírenie vodovodnej siete k pozemkom vlastníkov. Nie je pravda, že stavať sa dá len na rozvojových lokalitách, stavebný úrad nevytvára rozvojovú lokalitu len zahusťuje, a to nie je nikde v územnoplánovacej dokumentácii napísané, že nemôže. Územný plán si objednáva mesto, mesto si ho schvaľuje a financuje. Nadriadený orgán pri vypracovávaní dozerá, aby bol vypracovaný v zmysle zákona a aby nebol v rozpore s územným plánom vyššieho územného celku. Ostatné by malo byť v kompetencii mesta. Súd na tomto pojednávaní dňa 16.05.2012 nevyhovel návrhu právneho zástupcu žalobcov, aby bol vypočutý spracovateľ územnoplánovacej dokumentácie D.. T.. U. Q., pretože súd už mal podrobné písomné stanovisko D.. T.. U. Q. zo dňa 09.08.011 k územnoplánovacej dokumentácii. Na pojednávaní dňa 26.09.2012 zástupca žalobcov uviedol, že žalobcovia sú rukojemníkmi výkladu územného plánu. Tvrdil, že bolo dostatočne preukázané, že úmysel spracovateľa územného plánu, ako aj mesta Banskej Štiavnice bolo vymedziť lokality, kde bude možné uskutočniť výstavbu. Považoval žalobu za opodstatnenú a navrhoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Na pojednávaní dňa 26.09.2012 žalobkyňa 1. poukázala na to, že žalobcovia neboli v druhostupňovom rozhodnutí poučení o tom, že majú možnosť využiť mimoriadne opravné prostriedky. Mohli riešiť situáciu mimosúdnou cestou. Pokiaľ ide o žalobcov, títo si zakúpili pozemky dobromyseľne s tým, že na pozemkoch budú stavať, pričom na predmetných parcelách (zelená časť vyznačená na výkrese č. 3A v krúžku) je už postavený dom. Vedela by poukázať aj na ďalšie zelené časti, ktoré sú zastavané. Žalobca 2. uviedol, že stavby by sa mali realizovať podľa rozvojových plôch, pretože ak by sa postupovalo tak, ako to bolo naznačené v druhostupňovom rozhodnutí, tak by sa nepostavilo nič. Poukázal ďalej aj na legendu výkresu 2A, kde je ich pozemok určený na zastavanie. Na liste vlastníctva majú pozemok vedený ako trvalý trávnatý porast aj do roku 2005. Ak by to malo byť až do roku 2020 tak by to bolo vyznačené podľa legendy páskovane zeleno-bielou farbou. Pribratý účastník G. Q. uviedol, že pokiaľ ide o kúpu pozemkov, tak tieto sú vedené ako trvalý trávnatý porast a chránená ložisková oblasť. Pokiaľ ide o elektrické vedenie, toto bolo podľa jeho názoru potiahnuté za zvláštnych okolností. Robia sa na pozemkoch nelegálne skládky a pokiaľ ide o postavenie ich domov, tak tieto sú v predmetnej lokalite postavené asi viac ako 20 rokov. Žalovaný na pojednávaní dňa 26.09.2012 uviedol, že v danom prípade, pokiaľ ide o stavbu vodovodu, predpokladá sa, aby tento vodovod slúžil pre výstavbu šiestich rodinných domov. Pokiaľ ide o samotný vodovod, treba prihliadať na účel, pre ktorý má byť zriadený. Pokiaľ ide o územné rozhodnutie, toto by malo korešpondovať so záväznou časťou územného plánu. Odkazuje na výkres 3A, kde pokiaľ ide o označenie špeciálnej plochy zelene, záväzná časť odkaz je práve na spomínaný výkres 3A. Je tu nesúhlas medzi územným rozhodnutím a územným plánom. Prednostka žalovaného k stanovisku pracovníka stavebného úradu D.. J. V. uviedla, že prvostupňový správny orgán je viazaný rozhodnutím druhostupňového správneho orgánu. Správny orgán nižšieho stupňa nemôže spochybňovať závery druhostupňového rozhodnutia. V súvislosti s legendou na grafickej časti územného plánu uviedla, že pokiaľ ide o súčasný stav, ako je vyznačený a stav, ktorý by mal byť navrhovaný do budúcna do roku 2020, tak v prípade, že by sa navrhovala napríklad asanácia nejakej budovy a mala by sa stať z nej zelená plocha, tak v tomto prípade sa to vyznačuje šrafovanými čiarami v druhej kolónke. Pokiaľ ide o predmetné sporné parcely, na týchto sa nemôže stavať z toho dôvodu, že nie sú vyznačené oranžovou farbou, teda nie sú určené na individuálnu výstavbu. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup podľa § 247 ods. 1 O.s.p. a po preskúmaní veci v rozsahu žalobných námietok žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol, pretože dospel k záveru, že po preskúmaní veci neboli zistené také vady postupu a konania, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. Podľa § 11 ods. 5 písm. a/ citovaného zákona, územný plán obce ustanovuje najmä zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie. Podľa § 13 ods. 1 citovaného zákona, územnoplánovacia dokumentácia sa člení na záväznú časť a na smernú časť. V Koncepcii územného rozvoja Slovenska sa ako záväzné vymedzujú zásady a regulatívy, ktoré usmerňujú požiadavky najmä odvetvových koncepcií na priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia Slovenskej republiky a jej regiónov v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja, ochrany životného prostredia, prírodného a kultúrneho dedičstva. Podľa § 13 ods. 2 citovaného zákona, schvaľujúci orgán určí záväznú časť a smernú časť územnoplánovacej dokumentácie. V záväznej časti vždy určí verejnoprospešné stavby a chránené časti krajiny. Podľa § 13 ods. 3 písm. b/ a c/ citovaného zákona, v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy b) v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene, c) v zóne podrobnejšieho priestorového usporiadania a funkčného využívania pozemkov, stavieb a verejného dopravného a technického vybavenia územia, umiestnenia stavieb na jednotlivých pozemkoch, do urbánnych priestorov a zastavovacie podmienky jednotlivých stavebných pozemkov, nevyhnutnej vybavenosti stavieb a napojenie na verejné dopravné a technické vybavenie územia, začlenenia stavieb do okolitej zástavby, do pamiatkových rezervácií, do pamiatkových zón a do ostatnej krajiny. Podľa § 25 ods. 1 citovaného zákona, pred predložením návrhu územného plánu na schválenie sa preskúma, či a) obsah návrhu je v súlade so záväznou časťou schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa, b) obsah návrhu a postup jeho obstarania a prerokovania sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi, c) návrh je v súlade so zadaním, d) návrh je v súlade s rozsahom územného plánu, e) záväzná časť územného plánu navrhovaná na vyhlásenie všeobecne záväzným právnym predpisom je v súlade s § 13. Podľa § 25 ods. 3 citovaného zákona, o preskúmanie súladu návrhu územného plánu regiónu podľa odseku 1 samosprávny kraj požiada ministerstvo. Podľa § 26 ods. 3 citovaného zákona, územné plány obcí a zón schvaľuje obec. Podľa § 27 ods. 3 citovaného zákona, obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením. Podľa § 27 ods. 4 citovaného zákona, obec zverejní záväzné časti územnoplánovacej dokumentácie a) vyvesením na úradnej tabuli najmenej na 30 dní, ako aj iným v mieste obvyklým spôsobom, b) doručením dotknutým orgánom. Podľa § 12 ods. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii, dokumentácia územného plánu obce sa člení na textovú časť a grafickú časť; obsahuje smernú časť a záväznú časť. Podľa § 12 ods. 6 písm. a/, písm. b/, písm. g/ citovanej vyhlášky, záväzná časť obsahuje návrh regulatívov územného rozvoja s presne formulovanými zásadami priestorového usporiadania a funkčného využívania územia vyjadrených vo forme regulatívov obsahujúcich záväzné pravidlá, ktoré stanovujú opatrenia v území, podmienky využitia územia a umiestňovania stavieb. Do záväznej časti územného plánu obce sa začleňujú a) zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia (napr. urbanistické, priestorové, kompozičné, kultúrnohistorické, kúpeľné, krajinnoekologické, dopravné, technické) na funkčné a priestorovo homogénne jednotky, b) určenie prípustných, obmedzujúcich alebo vylučujúcich podmienok na využitie jednotlivých plôch a intenzitu ich využitia, určenie regulácie využitia jednotlivých plôch vyjadrených vo všeobecne zrozumiteľnej legende (zákazy, prípustné spôsoby a koeficienty využitia), g) vymedzenie zastavaného územia obce. Podľa § 12 ods. 7 citovanej vyhlášky, grafická časť územného plánu obce obsahuje hlavné výkresy v mierke 1:10 000 alebo v mierke 1:5 000, prípadne v mierke 1:2880 alebo v mierke 1:2000, podľa potreby doplnené výškopisom. Výkres širších vzťahov je v mierke 1:50 000 alebo v mierke 1:25 000. Výkresy grafickej časti obsahujú najmä a) výkres širších vzťahov, b) komplexný výkres priestorového usporiadania a funkčného využívania územia s vyznačenou záväznou časťou riešenia a verejnoprospešnými stavbami, c) výkres riešenia verejného dopravného vybavenia, d) výkres riešenia verejného technického vybavenia obce obsahujúci najmä návrh koncepcie riešenia vodného hospodárstva, energetiky, telekomunikácií, informačných sietí a ich zariadení, e) výkres ochrany prírody a tvorby krajiny vrátane prvkov územného systému ekologickejstability, f) výkres perspektívneho použitia poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu na nepoľnohospodárske účely. Podľa § 12 ods. 9 citovanej vyhlášky, obytné územia podľa odseku 4 písm. f) sú plochy, ktoré sú určené pre obytné domy a k nim prislúchajúce nevyhnutné zariadenia, napr. garáže, stavby občianskeho vybavenia, verejné dopravné a technické vybavenie, zeleň a detské ihriská. Územné a kapacitné usporiadanie jednotlivých zložiek obytných území vychádza najmä z hustoty obyvateľstva, druhu stavieb na bývanie a z ich výškového usporiadania, dochádzkových vzdialeností a prístupnosti, z požiadaviek na vytváranie tichých priestorov a ľahkej orientácie; musí zodpovedať charakteru mestského alebo vidieckeho sídla, rázu krajiny a jej klimatickým podmienkam a zabezpečovať zdravé bývanie. Hustota, členenie a výška stavieb na bývanie musia umožňovať najmä dodržanie odstupov a vzdialeností potrebných na oslnenie a presvetlenie bytov, na zachovanie súkromia bývania, na požiarnu ochranu a civilnú obranu a na vytváranie plôch zelene. V danom prípade bolo úlohou súdu posúdiť rozpor vo výklade schválenej územnoplánovacej dokumentácie - územného plánu mesta Banská Štiavnica v súvislosti s vydaným územným rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu na výstavbu verejného vodovodu - jeho rozšírenie v súvislosti s plánovanou výstavbou šiestich rodinných domov v kat. území B. V.. Úlohou a cieľom územného konania v správnom konaní je na základe platnej územnoplánovacej dokumentácie určiť stavebný pozemok, umiestnenie stavby na ňom a vykonať požadované opatrenia v území tak, aby bola v plnom rozsahu zabezpečená ochrana záujmov spoločnosti ako celku, pri súčasnom rešpektovaní oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb. Konanie o umiestnenie stavby je územným konaním, ktorým sa prostredníctvom stavebného úradu realizujú navrhované opatrenia z pohľadu ochrany nimi sledovaných osobitných verejných záujmov. Súkromný záujem je v konaní zabezpečený vymedzením okruhu subjektov, ktorým zákon priznáva postavenie účastníka konania. Záväzným podkladom, z ktorého sa vychádza pri vydávaní územného rozhodnutia je územný plán obce alebo zóny. V prejednávanej veci bolo nepochybné, že vydanie územné rozhodnutia mal ako záväzný podklad slúžiť územný plán mesta Banská Štiavnica schválený mestským zastupiteľstvom v Banskej Štiavnici uznesením č. 163/2006 zo dňa 15.11.2006. Jeho záväzná časť bola vyhlásená všeobecne záväzným nariadením č. 2/2006. Krajský súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia žalovaného, že lokalita, kde je plánovaná výstavba rozšírenia vodovodu a následne aj rodinných domov sa nenachádza medzi novými lokalitami, na ktorých územný plán mesta počíta s individuálnou bytovou výstavbou. Súd na podporu tohto stanoviska poukazuje na textovú záväznú časť územného plánu mesta Banská Štiavnica, kapitolu 30 s názvom regulatívy urbanistických obvodov, kde pri urbanistickom obvode 18, v ktorom sa podľa vyjadrení účastníkov konania nachádzajú pozemky na požadovanú výstavbu je uvedené, že ide o urbanistický obvod s prevahou funkcie bývania individuálneho charakteru. Využitie tohto územia formami individuálnej bytovej výstavby má byť podľa regulatívu pre funkčno-priestorový blok (F.P.B.) 18.1 na vymedzených plochách so zachovaním vysokého podielu zelene. Túto časť územného plánu spolu s výkresom 2A - priestorové a funkčné využitie územia územného obvodu 18 F.P.B. 18.1 prvostupňový správny orgán použil pre rozhodnutie o vydaní rozhodnutia o umiestnení stavby, keď ako podklad použil aj stanovisko vypracovateľa územného plánu D.. T.. U. Q. autorizovaného architekta T. T.. Ako vyplýva z textu uvedeného regulatívu individuálna bytová výstavba sa má uskutočniť na vymedzených plochách. Tieto vymedzené plochy sú podľa názoru súdu uvedené vo všeobecnej textovej časti urbanistického obvodu XX, Q. - V., podľa ktorého potencionálne územie pre lokalizáciu nových, navrhovaných zón bývania formou individuálnej bytovej výstavby sú lokality 18.1.1., 18.2.1., 18.2.2., 18.2.3. Z výkresov, ktoré sú súčasťou územnoplánovacej dokumentácie č. 3A a 2A (urbanistická štruktúra a funkčné využitie územia, kde sú vyznačené aj dotknuté územia - lokality je zrejmé, že pozemky, ktoré sú obsiahnuté v územnom rozhodnutí mesta Banská Štiavnica sa nenachádzajú medzi lokalitami, v ktorých územný plán počíta s novou výstavbou, t.j. na lokalitách 18.1.1., 18.2.1., 18.2.2. a 18.2.3. Pozemky na ktorých majú záujem v budúcnosti stavať rodinné domy žalobcovia 1 až 6 sú na uvedených výkresoch označené kruhom čiernou tužkou, pričom nové lokality na výstavbu rodinných domov sú vyznačené číslami mimo tohto územia. Označené miesto výstavby nebolo sporné. Okrem toho je predmetná lokalita vo výkrese 3A označená v prevažnej miere zelenou farbou, ktorá podľa legendy predstavuje plochy zelene, kde podľa regulatívu funkčných území v kapitole 31 je potrebné v rámci funkčného využitia plôch zabezpečiť a trvalo dodržiavať plochy zelene v obytnom území. Plochy zelene je takto potrebné dodržiavať aj v rámci plôch určených na obytné územie - individuálne formy, ktoré plochy sú definované vo výkrese urbanistická štruktúra - č. 3A. Vzhľadom k tomu, že v kapitole 31 je odkaz na definíciu plôch obytného územia vo výkrese plánu funkčného využitia (2A) ako aj vo výkrese urbanistická štruktúra (3A) je potrebné vykladať tieto plochy vo vzájomnom súlade a spojitosti, pretože aj v obytnom území je potrebné zabezpečiť a trvalo dodržiavať plochy zelene. Preto pokiaľ sú plochy zelene vyznačené aj keď len v jednom výkrese platí, že na takýchto plochách nie je prípustná výstavba rodinných domov. Nejedná sa v danom prípade ani o zastavanie preluky, príp. prestavbu, keďže ide o plánovanú výstavbu až šiestich rodinných domov. Pre prípad výstavby na dotknutom území - lokalite platí možnosť postupovať na základe regulatívu 33 - návrh sociálnoekonomického rozvoja pre reguláciu bývania (33.2) tak, že Mesto Banská Štiavnica pripraví nové lokality v zastavanom území konkrétne pre daný prípad v územnom obvode 18- Q. - V. a zapracuje ich do zmluvy územného plánu. K námietke žalobcov, že žalovaný nebral do úvahy skutočný zámer územného plánu súd uvádza, že z textu záväznej časti územného plánu nie je možné vyvodiť konkrétny zámer na zastavanie predmetnej malej časti územia mesta. Čo sa týka námietky, že krajský stavebný úrad už posudzoval územný plán mesta, súd poukazuje na ustanovenie § 20 ods. 5 a 6 Stavebného zákona, podľa ktorého predmetom posudzovania je iba zadanie na spracovanie územného plánu. Taktiež námietku žalobcov o možnosti udeliť výnimku podľa § 41 ods. 2 Stavebného zákona súd považoval za nedôvodnú, pretože sa nevzťahuje na tento prípad. Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že zo strany žalovaného nedošlo k takému porušeniu zákona, ktoré by malo mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu žalobcov zamietol. Keďže žalobca bol v konaní neúspešný, súd mu v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.