Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/205/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011200837 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011200837.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa C. T., R.. X. O. XXXX, D. N... XXX, A., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z X. S. XXXX o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z X. S. XXXX potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebol pri konštatovanej 30%-nej miere jeho zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaný za invalidného, preto mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Navrhovateľ podal návrh na preskúmanie rozhodnutia odporkyne súdom. Pojednávania pred krajským súdom sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nezúčastnil, nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania ani svoju neúčasť neospravedlnil. Krajský súd preto vec prejednal v jeho neprítomnosti v súlade s ust. § 250g ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne s poukazom na posudkové závery aj v spojení s jej písomným vyjadrením. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul odporkyňu, oboznámil sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa, s relevantným obsahom dávkového spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov sociálneho poistenia pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho ako zákonné a vecne správne potvrdil. Nárok na invalidný dôchodok (§ 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení) je podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav zníženú pracovnú schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o 40% (§ 71 ods. 1 cit. zákona). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú ale mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10% ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje schopnosť poistenca vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, kapitoly IV. pol. 1, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre cukrovku, ktorá je kompenzovateľná, bez komplikácií a s ohľadom na pracovné zaradenie vyjadriť v rozpätí 30-40%. Konkrétne percento závisí od dôsledkov porúch látkovej výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou. Samotné odchýlky od normy v laboratórnych hodnotách nepodmieňujú pokles schopnosti v zárobkovej činnosti. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že na základe žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku z 23. mája 2011 posudzoval jeho zdravotný stav v ten istý deň posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom vo U.. Okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa vychádzal z prepúšťacej správy z chirurgickej hospitalizácie, z neurologického vyšetrenia z priebehu roka 2010 a 2011 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa označil ochorenie podporného a pohybového aparátu, nervové poškodenie hornej končatiny - nervus medianus dolná časť so zaradením pod kapitolu XV., odd. G, pol. 29, bod 9 a pokles jeho pracovnej schopnosti vyjadril 30%-tami. V posudku uviedol, že navrhovateľ bol viac rokov sledovaný odborným lekárom pre bolestivý syndróm pravej hornej končatiny aj po prekonanom úraze, ktorý neurológ hodnotil ako syndróm karpálneho tunela vpravo s vykonaným operačným zákrokom vo februári 2011. Odborné vyšetrenia hodnotili jeho stav ako nezávažného stupňa bez významného obmedzenia jeho pracovných schopností. Mieru poklesu vyjadril v súlade s platnou právnou úpravou 30%-tami, pri ktorej jeho invalidita nevznikla. Uvedené posúdenie jeho zdravotného stavu bolo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní opravného prostriedku. Pretože navrhovateľovi nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jeho invalidity posudzoval jeho zdravotný stav aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne pracoviska v D. D.. V posudku z 23. augusta 2011 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ i z doplneného chirurgického, neurologického, interného a očného vyšetrenia z priebehu roku 2011 a za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie označil cukrovku II. typu, ktorú zaradil pod kapitolu IV., pol. 1, písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. V posudku uviedol, že navrhovateľ sa od roku 2005 lieči na cukrovku antidiabetikami, na liečbe ochorenie nie je uspokojivo kompenzované aj v dôsledku nerešpektovania odporúčaní lekárov. Hoci neurológ popisuje v súvislosti s týmto ochorením vznik polyneuropatie, táto nebola verifikovaná EMG vyšetrením a klinickými nálezmi nebol potvrdený jej vplyv na postoj, chôdzu či citlivosť dolných končatín. Z uvedených dôvodov vyjadril pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa pri tomto ochorení na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. Zároveň uviedol, že oproti prvoposudzovateľovi považoval toto jeho ochorenie za rozhodujúce pre určenie poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože sa v priebehu posledného roka prejavilo komplikovaným hojením otvorenej zlomeniny pravého predlaktia. Pre vzniknutú pseudoartrózu, ktorá bola operačne riešená v septembri 2010 nenavýšil priznané percento jeho zníženej pracovnej schopnosti, pretože poslednými vyšetreniami bola preukázaná takmer úplná funkcia pravej hornej končatiny. Potvrdený úžinový syndróm v pravom zápästí bol operačne vyriešený bez ďalších komplikácií. Z uvedených dôvodov nepovažoval ani tieto zdravotné ťažkosti navrhovateľa za posudkovo významné. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a v závislosti od vývoja zdravotných ťažkostí navrhovateľa. Ich posudkové stanovisko bolo podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami preukázanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa v čase posudzovania jeho zdravotného stavu a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto ich považoval za relevantný podklad pre posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia. S ohľadom na vývoj zdravotných ťažkostí navrhovateľa považoval za rozhodujúci posudok posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne, ktorý zohľadnil vývoj v zdravotných ťažkostiach navrhovateľa a za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie označil cukrovku II. typu. Rozdielne určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia na pobočke a na ústredí Sociálnej poisťovne však nemalo vplyv na posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, pretože pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa bol na oboch stupňoch správneho konania vyjadrený rovnako, 30%-tami. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď pre posúdenie žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý zhodnotil vtedajší stav zdravotných ťažkostí navrhovateľa a ktorý bol vo vzťahu k vyjadrenému poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, ktorý však vo svojom posudku zhodnotil vývoj v zdravotných ťažkostiach navrhovateľa a za rozhodujúce zdravotné postihnutie označil iné ochorenie navrhovateľa než prvoposudzovateľ. Pri preukázanom zlepšení funkcie úrazom poškodenej hornej končatiny navrhovateľa a na druhej strane nedostatočne kompenzovanej cukrovke II. typu, avšak s predpokladom možnej kompenzácie pri dodržiavaní liečebných postupov, považoval krajský súd za relevantný posudok posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne. Ten pri preukázanom stupni ochorenia a priebehu liečby správne zaradil označené rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a správne s ohľadom na možnú kompenzáciu cukrovky pri dodržiavaní liečebných pokynov vyjadril pokles jeho pracovnej schopnosti na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia i vzhľadom na to, že polyneuropatia dolných končatín nebola verifikovaná EMG vyšetrením a ďalšie komplikácie cukrovky preukázané neboli. Jedným zo zákonných predpokladov pre priznanie invalidného dôchodku je invalidita poistenca, tzn. zníženie jeho pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o 40%. Pri existujúcich zdravotných ťažkostiach navrhovateľa bola posudkovým lekárom konštatovaná 30%-ná miera jeho zníženej pracovnej schopnosti, tzn., že nebol uznaný za invalidného. S ohľadom na uvedené rozhodla odporkyňa správne, keď navrhovateľovi nepriznala invalidný dôchodok, pretože to je dávka dôchodkového poistenia, ktorá sa odvíja od invalidity poistenca. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.