Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/75/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011200880 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011200880.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobkyne: K. L., A. L., U. XX.XX.XXXX, R. D. XXX/X, XXX XX G., zast. Advokátska kancelária Z. W., E. F. X, XXX XX R. I, proti žalovanému: Správa katastra Krupina, ul. ČSA 2190/3, 963 01 Krupina, za účasti: G. H., A.. H., U.. XX.XX.XXXX, R. F. L. XXX/X, XXX XX L., zast. advokátkou JUDr. Dianou Hrončekovou, K. I. &., N. Z.. XX, XXX XX R. R., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. V 430/2011 zo dňa 08.07.2011, takto r o z h o d o l : I./ Krajský súd žalobu žalobkyne z a m i e t a . II./ Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Správa katastra Krupina rozhodnutím č. vkladu: V 430/2011 zo dňa 08.07.2011 rozhodla podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) tak, že povolila vklad vecného bremena „in rem“ spočívajúceho v práve uloženia elektrického kábla a zriadenia prípojky v zmysle geometrického plánu č. XX/XX v prospech G. H. do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti: v kat. úz. L., D. L. parc. č. XXXX, O., o výmere XXXX m2, na základe zmluvy o zriadení vecného bremena uzavretej medzi účastníkmi: K. L. (v procesnom postavení žalobkyne) ako povinnou z vecného bremena a G. H. ako oprávneným z vecného bremena. Rozhodnutie vydala na návrh G. H., doručený jej dňa 14.06.2011. V rozhodnutí uviedla, že vklad nadobúda právoplatnosť dňom povolenia vkladu dňa 08.07.2011, rovnako právne účinky vkladu nastávajú dňa 08.07.2011. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa žalobu, ktorou navrhla, aby súd v zmysle § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného č. V 430/11 zo dňa 08.07.2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Napáda rozhodnutie a postup správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav a vydanie chybného rozhodnutia - povolenia vkladu vecného bremena „in rem“ v prospech osoby G. H.. Uviedla, že na základe jej vyhlásenia o prijatí a zriadení vecného bremena zo dňa 15.05.2005 súhlasila so zriadením vecného bremena na svojich nehnuteľnostiach v prospech G. H., ktorého aj splnomocnila na všetky právne úkony, podanie návrhu na vklad, avšak podľa dohody medzi nimi malo ísť o vecné bremeno „in personam“ a prípojka mala ísť na hranici pozemku. Po realizácii elektrickej prípojky zistila, že G. H. porušil dohodu v tom, že prípojka nie je vedená pri hranici, ale v ornej pôde. Zmluvu o zriadení vecného bremena žalobkyňa nepodpísala, napriek tomu žalovaný vklad vecného bremena „in rem“ povolil, a to podľa geometrického plánu č. XX/ XX. Tvrdila, že bolo dotknuté jej právo na pokojné užívanie vlastného majetku, keďže rozsah vecného bremena je nad rámec pôvodnej dohody a absentovalo splnomocnenie pre G. H., na takýto úkon. Vytýkala žalovanému, že neskúmal rozsah udeleného plnomocenstva. Poukázala na to, že sa jedná o neprípustné zastúpenie podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre jednoznačný rozpor záujmov medzi žalobkyňou a G. H. týkajúci sa rozsahu vecného bremena. Nemohla byť akceptovaná plná moc z roku 2005. Návrh zmluvy na zriadenie vecného bremena zo dňa XX.XX.XXXX podľa § 43b ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, zaniká uplynutím primeranej doby a navyše nebol žalobkyňou akceptovaný. Poukázala na to, že podľa § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. Vo vyjadrení k stanovisku žalovaného k žalobe, žalobkyňa uviedla, že G. H. predložil žalovanému zmluvu o vecnom bremene v roku 2011 na základe splnomocnenia zo dňa 15.05.2005, t.j. viac ako 6 rokov po udelení plnej moci a viac ako 3 roky po odmietnutí návrhu zmluvy o zriadení vecného bremena „in rem“. Poukázala na povinnosť správy katastra v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona pri rozhodovaní o vkladoch prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu a vytýkala žalovanému, že nepreskúmal rozsah udeleného plnomocenstva a nezohľadnil znenie zmluvy o vecnom bremene a tým neprihliadol na závažné skutkové okolnosti, ktoré by podstatným spôsobom ovplyvnili rozhodnutie o povolení vkladu. Žalovaný v stanovisku k žalobe uviedol, že považuje napadnuté rozhodnutie za procesne a vecne správne a žiadal ho potvrdiť. Splnomocnenie z 15.05.2005 považuje žalovaný za platné, nakoľko v ňom boli uvedené všetky náležitosti, ktoré vyžaduje § 31 Občianskeho zákonníka, ako aj § 42 Katastrálneho zákona. Zriadenie vecného bremena sa vzťahuje na parcelu V. L. č. XXXX ako V., resp. môže byť zriadené na ktoromkoľvek mieste podľa potreby oprávneného, pričom plnomocenstvo dávalo splnomocnencovi možnosť konať voľne. Prílohou návrhu na vklad bol aj geometrický plán overený Správou katastra pod č. XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Podklady k návrhu na vklad boli podrobne preskúmané a nevykazovali žiadne chyby v písaní, počítaní alebo zrejmé nesprávnosti, preto nebol dôvod zisťovať presne a úplne skutočný stav veci. Vo vzťahu k tretím osobám má kolízia záujmov zástupcov zastúpeného právne účinky len vtedy, ak o nej vedeli alebo aspoň mohli vedieť. Zákon to výslovne neustanovuje, možno to tak zrejme vyvodiť z princípu ochrany tretích osôb, ktoré konali dobromyseľne. Správa katastra, keďže konanie o návrhu nevykazovalo žiadne nedostatky, boli predložené všetky listiny a splnené hmotnoprávne a procesné podmienky k tomu, aby povolila vklad práva z vecného bremena a nevedela o existencii rozporu medzi oprávneným a povinným a ani o existencii návrhu zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, nemohla teda postupovať tak, ako je to uvedené v žalobe. V prípade pochybností, resp. kolízie záujmov medzi oprávneným a povinným, javilo sa účinnejším prostriedkom plnú moc odvolať v celom rozsahu. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 23 S/75/2011-33 zo dňa 08.11.2011 právoplatným dňa 21.11.2011 podľa § 250 ods. 1 druhá veta O.s.p. pribral do konania účastníka správneho konania G. H.. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ako aj postup správneho orgánu a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. K žalobe žalobkyňa pripojila listinu Vyhlásenie o prijatí a zriadení vecného bremena na základe § 151n Občianskeho zákonníka zo dňa 15.05.2005, z obsahu ktorej vyplýva, že žalobkyňa ako výhradná vlastníčka parcely č. XXXX nachádzajúcej sa v k.ú. L., zapísanej na M. č. XXXX na základe tejto zmluvy o zriadení vecného bremena týkajúceho sa uloženia elektrického kábla, ako aj zriadenia elektrickej prípojky na uvedenej parcele vyhlásila, že prijíma uvedené vecné bremeno v prospech G. H. a navrhla správe katastra vklad uvedeného zriadeného vecného bremena povoliť. Ďalej splnomocnila G. H. na všetky právne úkony súvisiace so zriadením uvedeného vecného bremena, ako aj s podaním návrhu na vklad uvedeného vecného bremena a na jeho zavkladovanie. G. H. listom zo dňa 21.05.2008, prílohou ktorého bol aj návrh zmluvy o zriadení vecného bremena, žiadal žalobkyňu o podpísanie zmluvy o zriadení vecného bremena „na pokládku sietí“ cez jej pozemok, na ktorom sa predčasom dohodli. Z návrhu zmluvy o zriadení vecného bremena (článok II.) vyplýva, že predmetnou zmluvou malo byť zriadené vecné bremeno spočívajúce v uložení elektrického kábla vedeného zemou a vodovodného potrubia cez pozemok parc. č. XXXX v súčasnosti vo vlastníctve povinnej z vecného bremena, prístupu na predmetný pozemok pre prípad opráv príslušnými organizáciami, a to v rozsahu ako je vyznačené v I. č. XX/XXXX vyhotoviteľa GEO E. B.. C. E., a to v šírke 1,5 m na každú stranu od vyznačenej línie podľa GP v prospech vlastníka pozemkov parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, ktorým je oprávnený z vecného bremena G. H.. Účastníci tejto zmluvy mali zobrať na vedomie (čl. VI.), že vecné bremeno a právo zodpovedajúce tomuto vecnému bremenu je spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti, a preto prechádza v prípade zmeny vlastníka na jej nadobúdateľa. Návrh predmetnej zmluvy je podpísaný len oprávneným z vecného bremena a nie je uvedený dátum jej uzavretia. Z administratívneho spisu súd zistil, že dňa 14.06.2011 bol Správe katastra v L. doručený návrh na vklad vecného bremena na základe zmluvy o vecnom bremene, ktorá sa týka nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. L., evidovaných na M. č. XXXX. Návrh bol podaný G. H.. K návrhu na vklad navrhovateľ pripojil zmluvu o vecnom bremene uzatvorenú dňa XX.XX.XXXX (podľa dátumu overenia podpisu) v zmysle § 151o a nasl. Občianskeho zákonníka medzi účastníkmi zmluvy G. H. ako oprávneným z vecného bremena a K. L. ako povinnou z vecného bremena, na základe plnej moci zastúpenou G. H.. D. článku II. predmetnej zmluvy zmluvné strany sa vzájomne dohodli na zriadení vecného bremena „in rem“, ktorého obsahom je právo uloženia elektrického kábla a zriadenia elektrickej prípojky v zmysle geometrického plánu č. XX/XX vyhotoveného GEO E., E., R. XXXXXXXX, R. X (overený Správou katastra v L. dňa 18.05.2011) v prospech oprávneného G. H.. V článku III. zmluvy bolo osobitne dojednané, že povinným z vecného bremena je vlastník nehnuteľnosti a tiež jeho právni nástupcovia. Právo spojené s vecným bremenom je podľa § 151n ods. 1 OZ spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti, to znamená, že práva a povinnosti z vecného bremena zriadeného touto zmluvou prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Návrh na vklad tejto zmluvy je oprávnený podať oprávnený z vecného bremena po podpise zmluvy o zriadení vecného bremena. Zmluva je podpísaná G. H. dvakrát, keď zmluvu podpísal jednak ako oprávnený z vecného bremena a jednak ako zástupca K. L. na základe plnej moci. Súčasťou zmluvy o zriadení vecného bremena je pripojené splnomocnenie zo dňa 15.05.2005 (podpis splnomocniteľky overený na Obecnom úrade v N. dňa 16.05.2005), na základe ktorého K. L. splnomocnila G. H. na všetky právne úkony súvisiace so zriadením vecného bremena týkajúceho sa uloženia elektrického kábla, ako aj zriadenia elektrickej prípojky na parcele č. XXXX nachádzajúcej sa v k.ú. L., zapísanej na M. č. XXXX, ktorej je výhradná vlastníčka, v súvislosti s ktorým vyhlásila, že prijíma uvedené vecné bremeno v prospech G. H.; ďalej G. H. splnomocnila aj na podanie návrhu na vklad uvedeného vecného bremena a jeho zavkladovanie do katastra nehnuteľností. G. H. ako splnomocnenec uvedené splnomocnenie v plnom rozsahu prijal, čo potvrdil svojim podpisom. Z oznámenia Okresnej prokuratúry Q. súd zistil, že prokuratúra odložila podnet K. L., zast. AK Z. W., E.. R., nakoľko nevznikol dôvod pre prijatie prokurátorského opatrenia (Pd XX/XX-XX zo dňa 21.11.2011). Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zdôraznil, že žalovaný vydal nezákonné rozhodnutie, keď pochybil pri aplikácii ustanovenia § 31 Katastrálneho zákona. Mal prihliadnuť na skutkové okolnosti majúce vplyv na rozhodnutie o povolení vkladu, najmä na skutočnosť, že právny úkon, ktorý bol predložený ku vkladu bol urobený až 6 rokov po splnomocnení, ktorým žalobkyňa splnomocnila G. H., a tiež po tom, čo žalobkyňa neakceptovala pôvodný návrh zmluvy z roku 2008. Nový obsah ďalšej zmluvy, ktorá bola predložená na vklad jej vôbec nebol známy. Keďže z povahy zmluvy o zriadení vecného bremena vyplývajú pre žalobkyňu ako povinnú z vecného bremena len povinnosti a pre G. H. ako oprávneného z vecného bremena len práva, má za to, že zastúpenie je v zmysle § 22 ods. 2 OZ nepoužiteľné, lebo je tu zrejmý a nespochybniteľný rozpor záujmov medzi žalobkyňou a G. H.. Právna zástupkyňa účastníka konania G. H. navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie bolo vydané žalovaným v súlade so zákonom. Plná moc, ktorú žalobkyňa udelila G. H. je v súlade so zákonom tak v hmotnoprávnom rozsahu, ako aj v procesnoprávnom rozsahu, pričom zástupca nepresiahol rozsah udeleného plnomocenstva. Zo samotného účelu zriaďovaného vecného bremena vyplýva, že účastníkom zmluvy musel byť zrejmý rozsah dojednaného vecného bremena s tým, že sa jednalo o elektrickú prípojku pre rodinný dom G. H.. Žalobkyňa nie je vôbec obmedzovaná v užívaní svojej nehnuteľnosti, pretože elektrický kábel je položený v hĺbke 2m a žiadne zásahy nevidieť ani na povrchu pozemku. K položeniu kábla došlo už v roku 2005. Žalobkyňa žiadnym spôsobom neoznámila G. H. nesúhlas so zriadením vecného bremena, ponechala si pritom finančnú hotovosť X.XXX,- Sk, ktorú jej dal G. H. v roku 2005, a tiež XXX,- Sk, ktoré jej poskytol za účelom nákladov za overovanie jej podpisu. Hodnotí postoj a kroky žalobkyne za špekulatívne, účelové, rozporné s dobrými mravmi. Naopak, má za to, že G. H. konal v dobrej viere a mienil len dať skutočný stav do súladu so stavom právnym. Nejedná sa o kolíziu záujmov žalobkyne a G. H. ako zástupcu, pričom poukázala na § 33d Občianskeho zákonníka, v ktorom sú vymenované skutočnosti pre zánik plnomocenstva, pričom v danom prípade k žiadnej takejto skutočnosti nedošlo. Udelené plnomocenstvo spĺňa všetky materiálne aj formálne náležitosti a nedošlo k jeho zániku pred uzavretím právneho úkonu. Predmetom preskúmavacieho konania súdu podľa V. časti O.s.p. je v danej veci rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím správny orgán rozhodol o povolení vkladu vecného bremena na základe zmluvy o zriadení vecného bremena. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., na katastrálne konanie je príslušná správa katastra, v ktorej územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť. Podľa § 22 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z., v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.) ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb., správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb., rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci postupoval správny orgán v súlade s vyššie citovanými právnymi normami, keď vo veci zistil dostatočne skutkový stav a zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver vyústiaci do povolenia vkladu vecného bremena. Povinnosťou správy katastra pri posudzovaní platnosti zmluvy je v zmysle ustanovenia § 3 Správneho poriadku postupovať v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj ďalších právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na posúdenie právneho úkonu zakladajúceho vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov tohto právneho úkonu, na základe ktorého bol zmluvný záväzok zmluvných strán uzatvorený. Správa katastra ako príslušný orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu rozhoduje o tom, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. V súlade s § 4 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona, správa katastra práva k nehnuteľnostiam zapisuje vkladom, záznamom alebo poznámkou o právach k nehnuteľnostiam. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, t.j. zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. Vkladové konanie začína na návrh účastníka, pričom katastrálny zákon upravuje aké sú náležitosti tohto návrhu, príkladmo uvádza, ktoré prílohy má povinnosť účastník konania spolu s návrhom predložiť. Následne v priebehu vkladového konania správa katastra posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách ustanovenia § 42 ods. 1, 2 a 3 Katastrálneho zákona. Súd dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení, na základe ktorej konal G. H. ako zástupca K. L. (povinnej z vecného bremena) je platnou. Zastúpenie v čase uzatvorenia právneho úkonu trvalo, preto úkon v mene zastúpenej mohol byť urobený. Správa katastra v súlade so zákonom vyhodnotila podmienky platnosti splnomocnenia z hľadiska hmotnoprávneho, ako aj z hľadiska procesného, aj možnosť konať zástupcom vzhľadom na obsah a okolnosti uzavretia plnej moci. Dohoda o splnomocnení bola prílohou k návrhu na vklad, čo je v súlade s § 30 ods. 5 písm. d/ Katastrálneho zákona, pričom podpis povinnej z vecného bremena bol osvedčený, čo zodpovedá podmienkam ustanovenia § 42 ods. 3 Katastrálneho zákona. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že je neprípustné jej zastúpenie zástupcom, ktorému udelila plnomocenstvo vzhľadom na rozpor záujmov zástupcu s jej záujmami, súd poukazuje na to, že tento rozpor musí byť preukázaný. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že neakceptovala návrh zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorý jej zaslal na odsúhlasenie a podpísanie oprávnený z vecného bremena G. H. dňa XX.XX.XXXX, súd má za to, že prejavením nesúhlasu žalobkyne s touto zmluvou neznamená preukázaný rozpor v jej záujmoch a záujmoch zástupcu, pretože v tomto návrhu zmluvy v zmysle čl. II. je vymedzený rozsah zriaďovaného vecného bremena nad rámec udeleného plnomocenstva, keď sa navyše navrhovalo aj uloženie vodovodného potrubia cez pozemok a prístup na predmetný pozemok, čo nebolo v udelenom plnomocenstve uvedené, a preto evidentne išlo o prekročenie rozsahu splnomocnenia. Neznamená to ovšem, že by zástupca nemohol predložiť nový návrh zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorý by bol v súlade s udeleným plnomocenstvom zo dňa 15.05.2005. Práve z postoja žalobkyne, ktorá neodvolala plnú moc zástupcovi možno usudzovať, že síce neakceptovala predložený návrh zmluvy v roku 2008, pretože došlo k prekročeniu rozsahu ňou udeleného splnomocnenia čo do rozsahu zriaďovaného vecného bremena, avšak naďalej mala vôľu uzatvoriť zmluvu o zriadení vecného bremena podľa udeleného plnomocenstva, k čomu napokon aj došlo. Udelené plnomocenstvo súd považuje za platný právny úkon. V súlade s ustanovením § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka bol uvedený rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Splnomocnenie bolo udelené v písomnej forme, čo zodpovedá požiadavkám zákona v zmysle § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že právny úkon je urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Z obsahu udeleného plnomocenstva možno jednoznačne vyvodiť vôľu účastníkov dohody. Súd sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že na základe udeleného plnomocenstva mohol povinný z vecného bremena zriadiť vecné bremeno v ktorejkoľvek časti parcely, vlastníčkou ktorej je žalobkyňa, a to vzhľadom na rozsah udeleného plnomocenstva. Pokiaľ by v dohode o splnomocnení si vymienili účastníci presnú polohu, bolo by potrebné toto rešpektovať. Navyše z vyjadrenia právnej zástupkyne G. H. na pojednávaní vyplynulo, že žalobkyňa už v čase uzatvorenej dohody v máji 2005 mala vedomosť o tom, na ktorom mieste nehnuteľnosti bolo zriadené vecné bremeno týkajúce sa uloženia elektrického kábla, ako aj zriadenia elektrickej prípojky, nakoľko toto už bolo realizované. Podľa názoru súdu nemožno akceptovať ani argumentáciu žalobkyne, že uplynutím trojročnej lehoty od uzavretia dohody o plnomocenstve sa stáva nepoužiteľnou, že dochádza k jej zániku analogicky ako podľa § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Takéto tvrdenie súd nepovažuje za správne a zastáva názor, že pokiaľ si účastníci dohody o splnomocnení výslovne nedohodnú dobu trvania plnomocenstva, plnomocenstvo je platné a zaniknúť môže len na základe právnych skutočností uvedených v § 33b ods. 1 Občianskeho zákonníka, s ktorými zákon spája zánik plnomocenstva, t.j. vykonaním úkonu na ktorý bolo obmedzené; ak ho splnomocniteľ odvolal, ak ho vypovedal splnomocnenec alebo ak splnomocnenec zomrie. V danom prípade nenastala žiadna z predvídaných skutočností. Z dohody o plnomocenstve vyplýva, že žalobkyňa splnomocnila zástupcu jednak na všetky právne úkony súvisiace so zriadením vecného bremena, avšak aj na podanie návrhu na vklad uvedeného vecného bremena a jeho zavkladovanie, z čoho možno vyvodiť, že k zániku plnomocenstva mohlo dôjsť najskôr vykonaním úkonu zástupcu - podaním návrhu na vklad. Správne poukázal žalovaný na skutočnosť, že ak žalobkyňa nebola stotožnená s postupom G. H. v súvislosti s obsahom predloženého návrhu zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa XX.XX.XXXX, účinnejším prostriedkom sa javilo plnú moc odvolať v celom rozsahu, čím by došlo k zániku plnomocenstva. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považuje rovnako ako správny orgán splnomocnenie z 15.05.2005 za platné. Zástupca neprekročil rozsah udeleného plnomocenstva. Pokiaľ uzatvoril v mene žalobkyne právny úkon, konal v súlade s udeleným plnomocenstvom. Podľa názoru súdu nemožno považovať jeho konanie ani za rozporné s dobrými mravmi a v tej súvislosti považovať uzavretý právny úkon za neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože právny úkon predložený na vklad, na rozdiel od predchádzajúceho návrhu zmluvy z XX.XX.XXXX, bol uzavretý plne v súlade s udeleným plnomocenstvom, keď bolo zriadené vecné bremeno výlučne na uloženie elektrického kábla a zriadenie elektrickej prípojky. Navyše povinným z vecného bremena bola žalobkyni poskytnutá odmena za zriaďované vecné bremeno. Žalobkyňa vedela o realizovaní predmetného vecného bremena, proti ktorému v tom čase nenamietala a G. H. neoznámila nesúhlas s jeho konaním, ani nevypovedala udelenú plnú moc. Pokiaľ sa jedná o posudzovania platnosti samotného právneho úkonu - zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorá bola predložená na vklad, súd nezistil dôvody, pre ktorý by právo z tohto právneho úkonu nemohlo byť vložené do katastra. Právny úkon súd považoval za určitý a zrozumiteľný. Miesto uloženia elektrického kábla a zriadenia elektrickej prípojky je zrejmé z pripojeného geometrického plánu, t.j. bolo náležite vymedzené právo vecného bremena, čo zodpovedá požiadavke § 42 ods. 2 písm. b/ Katastrálneho zákona v spojení s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozhodovacia prax súdov ustálila, že k tomu, aby mohol byť povolený vklad vecného bremena je potrebné, aby ho účastníci v zmluve vymedzili konkrétne k príslušnej určitej časti parcely. Táto požiadavka je evidentne splnená, čo vyplýva z obsahu zmluvy, súčasťou ktorej je geometrický plán. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že sa dohodla s oprávneným z vecného bremena na niečom inom, svoje tvrdenie ničím nepreukázala. Naopak z pripojenej plnej moci vyplýva, že zástupca konal v rozsahu udeleného plnomocenstva. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobkyni, ktorá v konaní nemala úspech súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc § 250k ods. 1 O.s.p. Pribratému účastníkovi konania G. H. súd nepriznal náhradu trov konania, respektíve o týchto vôbec nerozhodoval vzhľadom na to, že v súlade s § 246c ods. 1 O.s.p. sa primerane použijú ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona pre riešenie tých otázok, ktoré nie sú priamo upravené v piatej časti O.s.p. Nakoľko v ustanovení § 250k ods. 1, 2 je osobitne riešená otázka náhrady trov konania, súd zastáva názor, že v predmetnom konaní možno postupovať výlučne podľa tohto ustanovenia. Zákon predpokladá priznať náhradu trov konania len úspešnému žalobcovi, pričom nepočíta s priznaním náhrady trov konania žalovanému, resp. ďalším účastníkom do konania pribratých, a to bez ohľadu na to, či boli v konaní úspešní. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.