Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/238/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011200992 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011200992.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa F. O., nar. 9. septembra XXXX, trvale bytom F. Z., Š.M. W. XXXX/XX, prechodne bytom F. Z., B. 4/36, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. 740 909 8081 0 z 1. júna 2011 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. 740 909 8081 0 z 1. júna 2011 potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, pretože pri konštatovanej 25%-nej miere jeho zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou nebol posudkovým lekárom sociálneho poistenia uznaný za invalidného, preto mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal, pretože vyjadrené percento jeho zníženej pracovnej schopnosti nepovažoval za zodpovedajúce svojmu zdravotnému stavu. Konkretizoval svoje zdravotné ťažkosti i priebeh liečby. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní i jeho dôvodoch. Predložil súdu „úradný záznam spísaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote z 11. mája 2011“, ktorým mienil preukázať, že bol uznaný za ťažko zdravotne postihnutú osobu s mierou funkčnej poruchy v rozsahu 40% pre jeho neurologické ťažkosti a ochorenie chrbtice. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne s poukazom na lekárske správy posudkových lekárov pobočky i opakované posudkové správy posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne. Z nich v podrobnostiach vyplynuli dôvody vysloveného posudkového záveru o tom, že pracovná schopnosť navrhovateľa je v porovnaní so zdravou fyzickou osobou znížená o 25%. Keďže navrhovateľ nie je invalidný, nevznikol mu nárok ani na žiadanú dôchodkovú dávku. V podrobnostiach poukázala na obsah svojho písomného vyjadrenia k veci z 28. októbra 2011. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p , oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa, s listinou predloženou navrhovateľom na pojednávaní, vypočul účastníkov a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods.2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Nárok na invalidný dôchodok (§ 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení) je podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav zníženú pracovnú schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o 40% (§ 71 ods. 1 cit. zákona). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 6-7 cit. zákona ). Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, kapitoly VIII. odd. B, pol. 3, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre ľahkú perzistujúcu astmu vyjadriť v rozpätí 20-30%. Konkrétne percento sa určí podľa zníženia funkcie pľúc, vplyvu na celkový stav organizmu a iné orgány a systémy. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal o priznanie invalidného dôchodku žiadosťou z 5. mája 2011. Na základe nej posudzoval jeho zdravotný stav posudkový lekár Sociálnej poisťovne so sídlom v Rimavskej Sobote v ten istý deň. Okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa vychádzal z prepúšťacej správy z chirurgickej hospitalizácie z decembra 2009, z psychiatrických, psychologických, pneumologických a gastroenterologických nálezov z priebehu rokov 2009-2011. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa označil neurotickú poruchu, ktorú zaradil pod kapitolu V., pol. 4, písm. a) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. Uvedené navýšil o ďalších 5% pre bronchiálnu astmu so zaradením pod kapitolu VIII., odd. B, pol. 3, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. V posudku uviedol, že navrhovateľ je viac rokov liečený pneumológom pre bronchiálnu astmu na inhalačnej medikácii. Na základe výsledkov funkčných vyšetrení nález zodpovedá hornej hranici ľahkého stupňa bronchiálnej astmy. Od marca 2010 je v liečbe psychiatra pre prevažne kompulzívne konanie, od septembra neužíva doporučenú liečbu, preto psychiater nepovažoval ďalšie kontroly za opodstatnené. Psychologickým vyšetrením bola konštatovaná u navrhovateľa neurotická štruktúra osobnosti so zníženou odolnosťou na záťaž. V roku 2010 absolvoval operáciu hiátovej hernie bez komplikácií. Svoje posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní opravného prostriedku. Pretože navrhovateľovi nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jeho invalidity posudzoval jeho zdravotný stav aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne pracovisko v Banskej Bystrici a to opakovane po predložení ďalších odborných lekárskych nálezov v priebehu preskúmavacieho konania krajského súdu. Okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa vychádzal posudkový lekár ústredia z totožných i doplnených interných, neurologických, pneumologických, psychologických, psychiatrických, rehabilitačných vyšetrení, z MR vyšetrenia mozgu a z prepúšťacej správy z kúpeľnej liečby v Novom Smokovci z priebehu rokov 2008 -2011 a dospel k inému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa označil ochorenie dýchacej sústavy, bronchiálnu astmu, ktorú zaradil pod kapitolu VIII., odd. B, pol. 3, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa vyjadril rovnako ako prvoposudzovateľ 25%-tami. V posudku uviedol, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa považuje na rozdiel od prvoposudzovateľa ochorenie na prieduškovú astmu, na ktorú sa lieči viac ako 2 roky. V úvode bolo toto ochorenie hodnotené ako syndróm dráždivého kašľa, neskôr bolo prehodnotené na astmu. Pri pravidelnej liečbe a kontrolách, vrátane aj klimatického pobytu bol dosiahnutý uspokojivý stav s postupným zlepšovaním a prehodnotením stavu zo stredne ťažkej na ľahkú formu, ktorá je stabilizovaná. Funkčným spirometrickým vyšetrením sú opakovane dosiahnuté normálne hodnoty, čomu zodpovedá pokles pracovnej schopnosti na úrovni 25%. Psychické problémy navrhovateľa boli v minulosti riešené krátkodobo ambulantnou formou v súčasnosti nie sú potrebné ďalšie kontroly. Aj podľa psychiatrického nálezu z augusta 2011 liečba naďalej nie je indikovaná a nie je ovplyvnená možnosť pracovného zaradenia navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu nepovažoval toto ochorenie za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie a nepovažoval ho ani za odôvodňujúce zvýšiť priznané percento jeho zníženej pracovnej schopnosti. Na uvedené nedávali dôvod ani ďalšie zdravotné ťažkosti navrhovateľa a to dorzalgie, či gastroesofageálny reflux, pretože vyšetrením zažívacieho traktu bol preukázaný normálny nález a bolesti chrbtice nevyžadujú pravidelnú liečbu. Podľa vlastného vyšetrenia neovplyvňujú jeho postoj, chôdzu, nebola zistená svalová asymetria ani pozitívne napínacie manévre. Uvedené nezmenili ani ďalšie doplnené vyšetrenia zamerané na pohybový aparát, ktoré potvrdili nevýznamné morfologické zmeny, ktoré boli v kolerácii s nezávažným klinickým neurologickým nálezom. Nebolo preukázané koreňové dráždenie, porucha postoja ani chôdze. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. I napriek tomu, že posudkoví lekári pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne dospeli k rozdielnemu označeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľa, zhodli sa vo vyjadrenom percente jeho zníženej pracovnej schopnosti, ktoré bolo podstatné pre posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia. S ohľadom na priebeh a závažnosť zdravotných postihnutí navrhovateľa považoval krajský súd za vecne správne zhodnotenie jeho zdravotných ťažkostí vo vzťahu k vyjadrenému percentu jeho zníženej pracovnej schopnosti tak, ako ho realizoval posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne. Psychické ťažkosti navrhovateľa vyžadovali len krátkodobú liečbu, ktorá bola ukončená, preto nebol dôvod na označenie tohto ochorenia navrhovateľa za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie pre účely posúdenia vplyvu na jeho pracovnú schopnosť. Naopak, na ochorenie dýchacej sústavy sa lieči pravidelne viac ako 2 roky a priebeh tejto liečby je náležite v odborných nálezoch zaznamenaný. Príslušnou liečbou sa podarilo dosiahnuť zlepšenie tohto ochorenia so stredne ťažkej na ľahkú formu prieduškovej astmy, pre ktorú bol pokles jeho pracovnej schopnosti určený v súlade s možnosťami platnej právnej úpravy. Posudkové stanovisko posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne bolo s ohľadom na uvedené podrobne, vecne a logicky zdôvodnené. Krajský súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by jeho závery spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní správnosti a zákonnosti konania a rozhodnutia odporkyne vychádzal z nich. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď pre posúdenie žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo vzťahu k priznanému percentu zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľa potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia. Posudkoví lekári sú podľa platnej právnej úpravy výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. S ohľadom na trvanie, priebeh a závažnosť ochorení navrhovateľa považoval posudkový lekár ústredia správne za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie ochorenie dýchacej sústavy, ktoré s ohľadom na jeho funkčné prejavy správne zaradil pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles pracovnej schopnosti vyjadril v strede možného percentuálneho rozpätia. Správne nevyužil možnosť navýšenia priznaného percenta jeho zníženej pracovnej schopnosti pre ďalšie ochorenia ktorými trpí, pretože odbornými lekárskymi nálezmi nebol ani u jedného z nich zistený taký stav, ktorý by mal zákonom predpokladaný vplyv na jeho pracovnú schopnosť. Jedným zo zákonných predpokladov pre priznanie invalidného dôchodku je invalidita poistenca, tzn. zníženie jeho pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o 40%. Pri zistených zdravotných ťažkostiach navrhovateľa bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia konštatovaná v zhode s prvoposudzovateľom 25%-ná miera jeho zníženej pracovnej schopnosti, tzn., že jeho invalidita nevznikla. S ohľadom na túto skutočnosť rozhodla odporkyňa napadnutým rozhodnutím správne, keď zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, pretože to je dávka dôchodkového poistenia, ktorá sa odvíja od invalidity poistenca. Vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia nemohla ovplyvniť ani listina predložená navrhovateľom a to úradný záznam o jeho uznaní za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, pretože túto nemožno bez pečiatky príslušného štátneho orgánu považovať za oficiálny dokument, z ktorého by bolo možné vychádzať. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods.2 O.s.p. a navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nebol úspešný. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.