KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica16. 1. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Sd/241/2011 z 16. 1. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 16. januára 2012, sp. zn. 20Sd/241/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6011201005.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Sd/241/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011201005
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Badíková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011201005.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní samosudkyňou JUDr. Jarmilou Badíkovou v právnej veci
navrhovateľa M. W., G.. XX. V. XXXX, K. V. XX, XXX XX K. Z., zastúpeného JUDr. Rudolfom Fajbíkom,
Q., F.. V. XX, XXX XX K. Z. proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta 8, 813 63
Bratislava, o preskúmaní rozhodnutia o nároku na úrazovú rentu takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXXXX-X/XXXX zo dňa X. U. XXXX zrušuje podľa § 250l ods. 2 a § 250j ods.
2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.

Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia na účet JUDr. Rudolfa Fajbíka,
Q., Z. Z. Q. K. Z. Y.: XXXXXXXXX/XXXX vo výške 338,39 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX T.: XXXXXXXXX zo dňa X. U. XXXX podľa § 293o ods. 2
zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení rozhodla, že navrhovateľ nemá nárok na opätovné priznanie
úrazovej renty v dôsledku choroby z povolania.

Odporkyňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia okrem iného uviedla, že navrhovateľovi bola dňa
17. júla 1990 zistená choroba z povolania, ale odporkyňa neprevzala od bývalého zamestnávateľa
navrhovateľa P. K., š.p. K. K. výplatu náhrady za stratu na zárobku, nakoľko navrhovateľ je od 20.
decembra 2000 poberateľom starobného dôchodku, a preto nárok na výplatu plnenia od 1. januára 2004
netrval. Tiež z dôvodu, že navrhovateľ nepoberal úrazovú rentu podľa § 272 ods. 3 zákona, nevznikol
mu nárok na výplatu 50 % sumy úrazovej renty vyplácanej ku dňu priznania starobného dôchodku,
predčasného starobného dôchodku alebo ku dňu dovŕšenia 65 rokov veku poberateľa po zvýšení podľa
tohto zákona.

Odporkyňa ďalej uviedla, že navrhovateľ nespĺňa zákonom stanovené podmienky na výplatu úrazovej
renty v zmysle zákona a ustanovenie § 293o ods. 2 zákona nie je možné na neho aplikovať. Odporkyňa
ďalej citovala ustanovenia § 272 zákona o sociálnom poistení.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal proti tomuto rozhodnutiu opravný
prostriedok, v ktorom uviedol, že ku dňu 31. decembra 2003 poberal náhradu za stratu na zárobku
pre chorobu z povolania a priamo zo zákona došlo k zmene tejto náhrady na úrazovú rentu, a preto
odporkyňa bola zo zákona povinná ďalej túto rentu vyplácať. Navrhovateľ poukázal na judikatúru, ktorá
ustálila, že odporkyňa nie je oprávnená skúmať existenciu nároku pred 1. januára 2004 a po 1. januári



2004 ju môže skúmať len v prípade zmeny pomerov. U navrhovateľa k žiadnej zmene pomerov ku dňu 1.
januára 2004 nedošlo a pokiaľ zamestnávateľ nárok navrhovateľa uznal a uspokojoval, bolo povinnosťou
odporkyne prevziať výplatu úrazovej renty. Odporkyňa však skúmala existenciu nároku navrhovateľa za
obdobie pred 1. januára 2004 a svojvoľne rozhodla, že od 1. januára 2004 úrazovú rentu navrhovateľovi
nebude vyplácať a následne rozhodla, že navrhovateľ nespĺňa podmienky § 293o zák. č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení.

Navrhovateľ vyslovil právny názor, že aj v prípade keby navrhovateľ náhradu za stratu na zárobku k 31.
decembru 2003 nepoberal, tak zo skutkových okolností prípadu je zrejmé, že interpretácia a aplikácia
§ 293o zákona o sociálnom poistení odporkyne sú v rozpore s Ústavou SR a vedú k diskriminácii
navrhovateľa z dôvodu veku.

Na záver navrhovateľ navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci, vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Pre prípad úspechu si navrhovateľ uplatnil právo na náhradu
trov konania.

Odporkyňa v písomnom stanovisku zo dňa 28. novembra 2011 okrem iného uviedla, že navrhovateľovi
bol priznaný starobný dôchodok 20. decembra 2000, t.j. nastala u neho zmena pomerov. Na základe
uvedeného ku dňu 1. januára 2004 výplata náhrady za stratu na zárobku, ktorú vyplácal zamestnávateľ
navrhovateľovi, nebola Sociálnou poisťovňou od zamestnávateľa prevzatá podľa § 272 ods. 1 a 2 zák.
č. 461/2003 Z.z. a následne po 1. januári 2004 nebola transformovaná na úrazovú rentu v zmysle ust.
§ 272 ods. 2 citovaného zákona. V príčinnej súvislosti s uvedeným neprichádza do úvahy ani následná
aplikácia § 293o ods. 2 zákona.

Odporkyňa na základe uvedeného žiadala, aby krajský súd nevyhovel opravnému prostriedku
navrhovateľa, potvrdil napadnuté rozhodnutie a podľa výsledku sporu rozhodol aj o trovách konania.

Krajský súd vec prejednal na pojednávaní dňa 17. januára 2011, oboznámil sa s pripojenými listinnými
dôkazmi, vypočul účastníkov a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť, vec vrátiť
odporkyni na ďalšie konanie.

Právny zástupca navrhovateľa trval na podanom opravnom prostriedku, poukázal na dôvody v ňom
uvedené a predložil súdu kópiu listu bývalého zamestnávateľa navrhovateľa P. K. š.p. zo dňa 8. januára
1992, v ktorom oznamujú navrhovateľovi, že mu budú vyplácať náhradu za stratu na zárobku až do
dovŕšenia 65 roku veku, ako aj kópiu ústrižku poštovej poukážky ako dôkaz, že výplata straty na zárobku
bola navrhovateľovi poukázaná aj za december 2003. Právny zástupca navrhovateľa zdôraznil, že
Sociálna poisťovňa nemá zákonný nárok právne posudzovať stav pred 1. januárom 2004.

Odporkyňa na pojednávaní žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne s
odvolaním sa na dôvody uvedené v písomnom stanovisku zo dňa 28. novembra 2011. Odporkyňa
poukázala na to, že Sociálna poisťovňa pri preberaní dávok od bývalého zamestnávateľa navrhovateľa
zistila, že navrhovateľ od decembra 2000 poberal starobný dôchodok, čím došlo k podstatnej zmene
pomerov podľa Zákonníka práce, a preto nárok na náhradu za stratu na zárobku do 31. decembra
2003 netrval. Odporkyňa poukázala aj na listy bývalého zamestnávateľa navrhovateľa zo dňa 8. januára
1992 a zo dňa 15. februára 2002, z ktorých je možné dedukovať, že pravdepodobne ani zamestnávateľ
nevedel, že navrhovateľ je poberateľom starobného dôchodku. Podľa právneho názoru odporkyne,
Sociálna poisťovňa má právo skúmať nárok na výplatu úrazovej renty v zmysle § 272 ods. 2 a nasl.
zákona o sociálnom poistení, pretože ide o dávky, ktoré Sociálna poisťovňa bude od 1. januára 2004
vyplácať. Sociálna poisťovňa takto postupuje aj v prípadoch, v ktorých zamestnávateľa neposkytoval
žiadnu náhradu za stratu na zárobku, ale na žiadosť poistencov Sociálna poisťovňa preskúmala ich
požiadavky a v prípade opodstatnenosti aj nároky uznala. Odporkyňa tiež uviedla, že navrhovateľ si
mohol uplatniť nárok na náhradu straty na dôchodku od 1. apríla 2002 v súvislosti s novelou Zákonníka
práce. Odporkyňa tiež uviedla, že Sociálna poisťovňa pri posudzovaní nárokov vychádza z metodického
pokynu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorý je tvorcom tohto zákona.



Právny zástupca navrhovateľa v reakcii na prednes odporkyne opätovne zdôraznil, že Sociálna
poisťovňa nemá kompetenciu posudzovať nároky vzniknuté do 31. decembra 2003, pretože tieto sa
posudzujú podľa predpisov platných do 31. decembra 2003; Sociálna poisťovňa môže posudzovať
zmenu pomerov, ktoré nastali po 1. januári 2004. K tvrdeniu odporkyne, že zamestnávateľ navrhovateľa
pravdepodobne nevedel, že poberá starobný dôchodok, právny zástupca uviedol, že z výmerov pre
výpočet náhrady straty na zárobku, ktoré navrhovateľ predkladal zamestnávateľovi, zamestnávateľ
vedel, že navrhovateľ poberá starobný dôchodok a v akej výške.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 272 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa od 1. januára 2004
preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri
pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. novembrom 1993 a od zamestnávateľa,
ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu, nároky vzniknuté pred 1. aprílom 2002
vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania.

Podľa odseku 3 citovaného paragrafu náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali
k 31. decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára 2004 za
úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí §
82 primerane.

Súd mal v konaní preukázané, že navrhovateľovi bola dňa 17. júla 1990 zistená choroba z povolania.
Z listu bývalého zamestnávateľa navrhovateľa P. K., š.p. K. K. zo dňa 8. januára 1992 súd zistil, že
zamestnávateľ priznal navrhovateľovi podľa § 195 Zákonníka práce náhradu za stratu na zárobku od
21. januára 1991 a túto náhradu mu poskytoval aj ku dňu 31. decembra 2003. Sociálna poisťovňa
rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX priznala navrhovateľovi starobný dôchodok podľa § 21 zák. č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Súd z preberacieho protokolu č. 8 zo dňa 29. októbra 2004 zistil,
že odporkyňa neprevzala od bývalého zamestnávateľa navrhovateľa nároky navrhovateľa z dôvodu,
že u navrhovateľa po 1. januári 2004 nárok na výplatu netrval. Súd z listu bývalého zamestnávateľa
navrhovateľa zo dňa 15. mája 2002 označenom ako prepočet náhrady za stratu na zárobku z dôvodu
poškodenia zdravia podľa § 201 Zákonníka práce č. 311 zistil, že zamestnávateľ výpočet straty na
zárobku vypočítal tak, že od valorizovaného hrubého zárobku odpočítal čiastočný invalidný dôchodok.
Podľa právnych predpisov účinných a platných v čase vzniku nároku navrhovateľa na náhradu za
stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti alebo pri uznaní invalidity resp. čiastočnej invalidity
prislúchala zamestnancovi najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕši 65 rokov veku.
(Zákonník práce § 190 a nasl., Nariadenia vlády č. 223/1988 Zb. v znení neskorších predpisov).

Zákon o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z. nadobudol platnosť a účinnosť od 1. januára 2004
a týmto dátumom Sociálna poisťovňa prevzala od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo
zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a choroby z povolania.

V danom prípade bolo nesporné, že bývalý zamestnávateľ poskytoval navrhovateľovi náhradu za stratu
na zárobku z dôvodu priznanej choroby z povolania k 31. decembra 2003, táto náhrada bola zo zákona
prekvalifikovaná na úrazovú rentu a bolo povinnosťou odporkyne túto výplatu prevziať. Pokiaľ odporkyňa
zastávala názor, že táto náhrada navrhovateľovi k 31. decembra 2003 nepatrila, mala nezákonnosť
poskytovanej výplaty uplatniť samostatnou určovacou žalobou na príslušnom súde, ktorý jediný je
kompetentný o zákonnosti tohto plnenia rozhodnúť.

Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 4. augusta 2011 požiadal podľa § 293o zák. č. 416/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení zák. č. 310/2006 Z.z. o opätovné priznanie úrazovej renty.



Podľa § 293o ods. 2 prvá veta zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ak nárok na úrazovú rentu
podľa § 272 ods. 3 zanikol v období od 1. januára 2004 do 31. júla 2006 z dôvodu priznania starobného
dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo z dôvodu dovŕšenia 65 rokov veku poberateľa,
Sociálna poisťovňa prizná úrazovú rentu na žiadosť poškodeného najskôr od 1. augusta 2006, a to vo
výške 50% jej sumy, ktorá patrila ku dňu zániku nároku na úrazovú rentu po zvýšení podľa tohto zákona.

Po prijatí zákona č. 310/2006 Z.z., ktorý s účinnosťou od 1. augusta 2006 novelizoval zákon o sociálnom
poistení bolo vo vzťahu k úrazovej rente v zmysle § 89a zákona o sociálnom poistení upravené, že od
1. augusta 2006 zaniká nárok na úrazovú rentu dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznaním
predčasného starobného dôchodku, tzn., že úrazová renta prestala byť chápaná ako doživotný nárok.

V ustanovení § 293o (systematicky zaradenom do prechodných ustanovení) zákonodarca tiež upravil
doživotné poskytovanie úrazovej renty (pôvodnej náhrady straty na zárobku) - aj po priznaní starobného
dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo po dovŕšení 65 rokov veku. Z dôvodovej správy k
tomuto ustanoveniu vyplýva, že sa mala dotýkať poistencov, ktorým nárok na náhradu straty na zárobku
(po 1. januári 2004 prekvalifikovaný na úrazovú rentu) vznikol pred 1. januárom 2004. Tým bol jasne
vymedzený úmysel zákonodarcu a cieľ navrhovanej právnej úpravy doživotne odškodňovať poistencov,
ktorým bola v dôsledku choroby z povolania alebo pracovného úrazu vyplácaná náhrada straty na
zárobku.

Úmysel zákonodarcu poskytovať doživotné finančné zabezpečenie poistencom, ktorí utrpeli poškodenie
zdravia pri výkone zamestnania s dôsledkom straty na zárobku (dôchodku) sa neskôr prejavil i
novoprijatým ustanovením § 293ay zákona o sociálnom poistení, ktorým sa stanovilo, že od splátky
splatnej po 31. decembri 2008 sa úrazová renta vyplácaná podľa § 293o ods. 1 a 2 zákona o sociálnom
poistení vypláca vo výške dvojnásobku.

Ustanovenie § 293o (i § 293ay) je systematicky zaradené v prechodných ustanoveniach zákona o
sociálnom poistení, tzn., že má riešiť spolupôsobenie skoršieho a neskoršieho práva.

Z článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov,
zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto Ústavou.
Univerzálna ochrana pred diskrimináciou je upravená v článku 12 Ústavy Slovenskej republiky. Zákazom
diskriminácie z akýchkoľvek dôvodov sa zaoberajú aj početné medzinárodné zmluvy, ktorými je
Slovenská republika viazaná a v podmienkach slovenského právneho poriadku aj zákon č. 365/2004
Z.z. (antidiskriminačný zákon).

Pokiaľ však odporkyňa pri posudzovaní nároku navrhovateľa na opätovné priznanie úrazovej renty od
1. augusta 2006 vychádzala len z doslovného gramatického výkladu právnej normy, bol jej postup
nesprávny, pretože bol vo vzťahu k navrhovateľovi diskriminujúci. Podľa názoru súdu mala aplikovanú
právnu normu interpretovať aj v súlade s logickým, systematickým a historickým výkladom a najmä
s ohľadom na cieľ tejto právnej úpravy, vyjadrený v dôvodovej správe k navrhovanej právnej úprave
prijatej s účinnosťou od 1. augusta 2006. Odporkyňa pri rozhodovaní mala zohľadniť aj absolútny
zákaz diskriminácie, platný v našom právnom systéme na základe Ústavy Slovenskej republiky,
antidiskriminačného zákona, či s ohľadom na medzinárodné zmluvy, ktoré sú aj pre ňu záväzné.

Navrhovateľovi sa musí dostať toľko práv, koľko bolo priznaných iným, rovnako poškodeným poistencom
na zdraví v dôsledku choroby z povolania alebo pracovného úrazu, ktorým už raz nárok na odškodnenie
z uvedeného dôvodu bol priznaný, a to bez ohľadu na to, kedy dovŕšil dôchodkový vek, prípadne, kedy
mu nárok na náhradu straty na zárobku podľa predchádzajúcej právnej úpravy zanikol, inak by bol bez
existencie legitímneho dôvodu vo vzťahu k iným, rovnako poškodeným a odškodňovaným poistencom
diskriminovaný.



Vzhľadom na uvedené súd zrušil napadnuté rozhodnutie z dôvodu, že nespĺňa požiadavky stanovené
zákonom, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne opätovne posúdiť žiadosť o opätovné priznanie úrazovej
renty v dôsledku priznanej choroby z povolania, skutočnosti, že navrhovateľovi bola vyplácaná náhrada
za stratu na zárobku k 31. decembra 2003 a vydať nové rozhodnutie, ktoré bude spĺňať zákonom určené
podmienky a bude vychádzať z právneho názoru vysloveného súdom v tomto rozhodnutí.

Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., navrhovateľ
mal v konaní úspech, a preto súd priznal náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho
zastúpenia podľa § 11 ods. 4 druhá veta vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v celkovej výške 338,39 Eur za nasledovné právne úkony:

- odmena za tri úkony po 57,- Eur (prevzatie zastupovania, vyhotovenie návrhu, vyjadrenie zo dňa 7.12.)
a za jeden úkon 58,69 Eur (zastupovanie na pojednávaní 17.1.2012), spolu 229,69 Eur

- režijný paušál za tri úkony po 7,41 Eur a za jeden úkon 7,63 Eur, spolu 29,86 Eur

- náhrada za premeškaný čas za 4 polhodiny po 12,71 Eur, spolu 50,84 Eur

- cestovné za cestu K. Z. - K. K. a späť (2 x 50 km) dňa 17.1.2012 vo výške 28,00 Eur (základná sadzba
0,183 Eur za km, spotreba PHM 0,097 Eur za km), osobným motorovým vozidlom zn. Y. A. ev. č. K..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom

konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave.

Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205

ods. 2 O.s.p.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3

O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz-

sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.