Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/96/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011201025 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011201025.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: H.. B. Z., K.. XX.XX.XXXX, O. T.. X. W. XXXX/X, XXX XX O. B., zast. advokátskou kanceláriou Nagy & Partners, W. B. XXX/XX, XXX XX F., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko O. O., so sídlom Zvolenská cesta č. 27, XXX XX O. O., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2011/XXXXX-Q. zo dňa 23.09.2011, takto r o z h o d o l : I./ Súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II./ Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor sociálnych vecí a rodiny v O. B. rozhodnutím č. A/XXX-20XX/ XXXXX-3 zo dňa 10.01.XXXX podľa § 58, § 100 ods. 2, § 103 ods. 2 zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci odňal žalobcovi peňažný príspevok na osobnú asistenciu od 01.10.2007 a jeho výplatu zastavil. Odvolací orgán - Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko O. O. rozhodnutím č. A/2011/XXXXX-Q. zo dňa 23.09.2011 zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že žalobcovi zastavuje výplatu peňažného príspevku na osobnú asistenciu s účinnosťou od 01.10.2007 do 30.04.2008 v zmysle § 45 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorou sa domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ďalej aby súd uložil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor sociálnych vecí a rodiny v O. B. povinnosť vyplatiť žalobcovi zameškaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu za obdobie od 01.10.2007 do 05.05.2008. Napadol zákonnosť rozhodnutí, ako aj konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutí v celom rozsahu. K údajne nedostatočnému vyplňovaniu výkazov o odpracovaných hodinách osobných asistentov, čím bolo odôvodnené napadnuté rozhodnutie uviedol, že v období, za ktoré bola zastavená výplata peňažného príspevku žalobcovi, pre vyplňovanie výkazov platilo ustanovenie § 58 ods. 15 zákona č. 195/1998 Z.z., v súčasnosti je táto problematika upravená v § 22 ods. 11 a § 23 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Poukázal na to, že až súčasná právna úprava uvádza presnú formu mesačných výkazov (od 01.07.2011), pričom sa má uvádzať iba súhrnný počet hodín poskytovanej osobnej asistencie, t.j. nie položkovito a na minúty presné rozpísanie tak, ako to požadoval správny orgán. Správny orgán až do augusta 2007 akceptoval výkazy žalobcu v plnej miere. Listom z 21.08.2007 bol žalobca vyzývaný, aby vo svojich výkazoch uvádzal nové údaje, ktoré sú pre žalobcu ponižujúce, jednoznačne zbytočné a nemajú vplyv na poskytovanie daného príspevku. Keďže nenastala žiadna legislatívna zmena zákona č. 195/1998 Z.z., považoval postup úradu za protizákonný. Zdôraznil, že aj z listu ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny B. I. zo dňa 14.09.2006 vyplynulo, že uvádzanie konkrétnych činností osobnej asistencie je zbytočné a nepotrebné. Tvrdil, že vyžadovanie údajov, ktoré bolo dôvodom na odňatie peňažného príspevku na osobnú asistenciu je neopodstatnené, právne nepodložené, nevymožiteľné a je nad rámec zákona. Rozhodnutie považoval za rozporné s poslednou novelou zákona č. 447/2008 Z.z. účinnou od 01.07.2011 dotýkajúcou sa § 23 ods. 9. Namietal, že správny orgán sa neriadil právnym názorom tak Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako aj Najvyššieho súdu SR. Za ďalší dôvod nezákonnosti rozhodnutia žalovaného považoval skutočnosť, že zastavenie výplaty príspevku bolo uskutočnené so spätnou účinnosťou, ktorou chcel úrad zakryť protiprávny stav, keď žalobcovi nevyplácal príspevok na osobnú asistenciu už od mesiaca október 2007 napriek tomu, že o zastavení výplaty nebolo vydané právoplatné rozhodnutie. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané až 10.01.2008. Žalovaný v stanovisku k žalobe trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu žiadal zamietnuť. Poukázal na to, že žalovaný zistil presne a úplne skutočný stav veci a pri rozhodovaní veci rešpektoval rozhodnutia súdov. Správny orgán vyžadoval od žalobcu uvádzať vo výkazoch aké konkrétne činnosti v danom dni vykonával pre neho osobný asistent za účelom posúdenia, či išlo o činnosti navrhnuté v posudku. Konal tak z dôvodu, že v zmluvách o výkone osobnej asistencie mal žalobca uvedené aj také činnosti, ktoré nemal navrhnuté v posudku, t.j. nevzťahuje sa na ne poskytovanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu a tieto by mal žalobca hradiť osobným asistentom z vlastných prostriedkov. Preto správny orgán nepovažuje konkretizáciu vykonaných činností osobného asistenta za zbytočnú a neopodstatnenú. Príspevok na osobnú asistenciu u niektorých činností nebolo možné poskytnúť sestre žalobcu, ktoré napriek tomu uviedol do zmluvy, keďže to vylučovalo ustanovenie § 58 ods. 3 písm. b/ zákona o sociálnej pomoci. Z uvedených dôvodov správny orgán opakovane a oprávnene žiadal žalobcu o doplnenie údajov, a preto postup správneho orgánu žalovaný nepovažuje za nezákonný. Správny orgán totiž môže vyplatiť peňažný príspevok na osobnú asistenciu len na tie činnosti, ktoré žalobca mal navrhnuté v posudku a nie na tie činnosti, ktoré žalobcovi osobní asistenti vykonávali nad rámec posudku a u rodinných príslušníkov len tie úkony, ktoré boli uvedené v zákone o sociálnej pomoci. Dňa 04.06.2007 doručil žalobca prvýkrát výkaz za mesiac máj 2007 bez uvedenia činností, v dôsledku čoho úrad žalobcu listom zo dňa 13.06.2007 vyzval na doplnenie výkazov. Dňa 03.08.2007 bolo žalobcovi zaslané aj stanovisko žalovaného zo dňa 27.07.2007, v ktorom bolo presne uvedené čo má obsahovať výkaz a zároveň mu bol priložený vzor výkazu. Žalobca mal už v auguste 2007 vedomosť o skutočnostiach, ktoré sa od neho vyžadovali, aby mu mohol byť peňažný príspevok na osobnú asistenciu vyplácaný. Úrad nepretržite komunikoval so žalobcom v záujme toho, aby nebol ukrátený na svojich právach. Dňa 02.10.2007 boli úradu doručené dva výkazy za mesiac september 2007, ktoré opätovne neobsahovali potrebné náležitosti. Žalobcovi bola doručená výzva zo dňa 19.10.2007, ktorej žalobca nevyhovel, avšak napriek tomu úrad žalobcovi príspevok za mesiac september 2007 ešte vyplatil. V čase rozhodovania prvostupňového správneho orgánu bol žalobca povinný v zmysle § 103 ods. 2 zákona o sociálnej pomoci osvedčiť skutočnosti rozhodujúce na poskytovanie peňažného príspevku, pričom ak občan nevyhovie výzve určenej v určenej lehote, možno výplatu predmetného peňažného príspevku zastaviť, ak bol vo výzve na tento následok upozornený. Keďže žalobca neodstránil nedostatky výkazov osobnej asistencie, prvostupňový správny orgán odňal peňažný príspevok a zastavil jeho výplatu. Žalovaný nepovažoval za dôvodnú námietku o údajnom zakrývaní protiprávneho stavu. Správny orgán nemohol zastaviť výplatu peňažného príspevku skôr, keďže zastaveniu výplaty museli predchádzať ďalšie administratívne úkony. Prvostupňový správny orgán oznámil začatie správneho konania vo veci odňatia peňažného príspevku dňa 12.12.2007. Odmietal námietku o nedostatočnom poučení žalobcu o tom, čo má obsahovať výkaz, pretože žalobcovi bolo poučenie doručené dňa 27.08.2007 a zároveň bol priložený aj vzor výkazu. Žalovaný poznamenal, že do mája 2007 a od mája 2008 žalobca predkladal výkazy o odpracovaných hodinách osobnej asistencie správne vyplnené, preto boli akceptované úradom. Zo strany účastníka konania teda išlo o vedomé nesprávne vyplňovanie výkazov o vykonávaní osobnej asistencie, pričom dôvody takéhoto konania účastníka mu nie sú známe. Záverom poukázal na súčasnú právnu úpravu platnú od 01.07.2011, ktorá už vyžaduje len súhrnný počet hodín poskytovanej osobnej asistencie. V súčasnosti už nie je potrebné vyplňovať konkrétne činnosti osobnej asistencie vykonané osobným asistentom. Pri posúdení náležitosti výkazov za obdobie od októbra 2007 do apríla 2008 nie je možné zohľadniť legislatívne zmeny platné od 01.07.2011, ak tento postup nie je upravený v prechodných ustanoveniach, t.j. ustanovenie § 23 ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch, ktoré v súčasnosti upravuje predkladanie mesačných výkazov nie je možné na daný prípad aplikovať retroaktívne. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že namieta nesprávny postup správneho orgánu, ktorého kroky pred vydaním prvostupňového rozhodnutia smerovali k odňatiu peňažného príspevku, ktorý bol napokon zastavený. Zastával stanovisko, že odvolací orgán mal zrušiť prvostupňové rozhodnutie a nie ho zmeniť tak, že zastavil výplatu peňažného príspevku. Žalobca na pojednávaní zdôraznil, že vždy sa riadil pokynmi správneho orgánu, ktorý mu zasielal vzor, ako má vypisovať požadované údaje, ktorý si uložil do počítača a postupoval podľa neho. Potvrdil, že v období od októbra 2007 do mája 2008 nevypisoval údaje tak, ako od neho úrad požadoval, a ani nepredkladal takéto podklady. Uviedol, že nesúhlasil s vypisovaním takých údajov, aké boli od neho vyžadované, pretože to nevyplývalo jednoznačne zo zákona a písomne túto skutočnosť zakaždým oznámil. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že správny orgán rozhodol o zastavení výplaty peňažného príspevku za obdobie od 01.10.2007 do 30.04.2008 zohľadniac skutkové okolnosti v relevantnom čase v zmysle zákona, ktorý platil v období, keď sa peňažný príspevok nevyplácal, pričom o zastavení jeho výplaty bolo rozhodnuté aplikujúc ustanovenie § 45 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch. Poukázal na to, že práve v dôsledku postoja žalobcu sa žalovaný dotazoval na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ako majú byť predkladané výkazy, na čo reagovalo ministerstvo vydaním vzorového výkazu. Žalovaný poukázal na to, že vzorový výkaz síce nie je jednoznačne záväzný, bola prípustná aj iná forma poskytovania potrebných údajov, ale predkladané výkazy museli obsahovať všetky potrebné údaje, aby bolo preskúmateľné, či je dodržaný rozsah poskytovaných činností podľa posudku, a tiež kto poskytoval osobnú asistenciu, či sa jedná o rodinných príslušníkov a podobne. Pokiaľ došlo k vydaniu nového rozhodnutia o priznaní peňažného príspevku s účinnosťou od 01.05.2008, žalovaný poukázal na to, že takýto postup úradu bol možný, pretože v tom čase bolo právoplatné rozhodnutie o odňatí predchádzajúceho peňažného príspevku. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj postup správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, pričom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ako aj postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 10.01.2008 odňal žalobcovi peňažný príspevok na osobnú asistenciu a jeho výplatu zastavil s účinnosťou od 01.10.2007. Žalovaný v odvolacom konaní prvým rozhodnutím zo dňa 04.04.2008 potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 23 S/XXX/20XX-57 zo dňa 15.10.XXXX v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžso/X/20XX zo dňa 30.11.XXXX zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 04.04.20XX a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p., nakoľko rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože v dôsledku toho že žalobca nereagoval na výzvy úradu a nedoplnil požadované údaje, mal správny orgán len zastaviť výplatu a nie odňať príspevok ako taký, keďže neuvádzanie podkladov bolo potrebné považovať len za neosvedčenie skutočností rozhodujúcich na poskytovanie peňažného príspevku, s ktorou zákon spájal ako následok zastavenie výplaty peňažného príspevku v súlade s § 103 ods. 2 zákona č. 195/1998 Z.z., a nie jeho odňatie. Súd sa nestotožnil s aplikáciou na daný prípad ustanovenia § 100 ods. 2 zákona o sociálnej pomoci, pretože zákon spája možnosť odňatia príspevku len so zmenou skutočností rozhodujúcich na nárok na peňažný príspevok, pričom zmena pôvodných skutočností za akých bol priznaný nárok, nebola v správnom konaní zistená. Žalovaný v odvolacom konaní druhým rozhodnutím zo dňa 14.01.2010 zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že žalobcovi zastavil výplatu peňažného príspevku za osobnú asistenciu s účinnosťou od 01.10.2007. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 23 S/XX/20XX-61 zo dňa 19.05.XXXX zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 14.01.XXXX a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9 Sžso/XX/20XX zo dňa 30.06.XXXX podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre jeho nezrozumiteľnosť, pretože z výroku rozhodnutia nevyplývalo v ktorom období má byť zastavená výplata peňažného príspevku (určený bol len počiatok zastavenia výplaty), ako aj pre nedostatok dôvodov, keďže ani z odôvodnenia rozhodnutia nebolo možné zistiť za aké obdobie bola výplata príspevku zastavená, a to s prihliadnutím aj na skutočnosť, že s účinnosťou od 01.05.2008 na základe žiadosti žalobcu bol opätovne rovnaký peňažný príspevok priznaný. Keďže rozhodnutie o zastavení peňažného príspevku bolo vydané neskôr ako opätovne priznaný peňažný príspevok, nebolo zrejmé, či zastavenie výplaty príspevku sa nevzťahuje už aj na novo priznaný peňažný príspevok, najmä ak vo výroku rozhodnutia a ani v odôvodnení rozhodnutia nebol bližšie špecifikovaný peňažný príspevok, výplata ktorého sa zastavila (napr. uvedením rozhodnutia o jeho priznaní). Žalovaný v odvolacom konaní vydal tretie rozhodnutie dňa 23.09.2011, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie a zastavil žalobcovi výplatu peňažného príspevku na osobnú asistenciu s účinnosťou od 01.10.2007 do 30.04.2008, ktoré rozhodnutie je napadnuté predmetnou žalobou. Žalovaný po zrušení jeho predchádzajúcich dvoch rozhodnutí vydaných v odvolacom konaní, opätovne rozhodol, rešpektujúc právny názor súdu. Súd nepovažuje za dôvodnú žalobnú námietku, že žalovaný by sa podstatným spôsobom odklonil od vysloveného právneho názoru, resp. že by priamo rozhodol v rozpore s vysloveným právnym názorom súdu, čo by malo vyústiť do zrušenia napadnutého rozhodnutia. Naopak preskúmaním veci súd dospel k záveru, že súdom vytýkané vady, správny orgán v ďalšom konaní a v novom rozhodnutí odstránil. Poukazovanie žalobcu na súčasne platnú právnu úpravu upravujúcu predkladanie podkladov k výplate peňažného príspevku za osobnú asistenciu súd považuje za irelevantné. Opätovne súd poukazuje na už zaujaté stanovisko v odôvodnení svojho rozsudku č.k. 23 S/XX/20XX zo dňa 19.05.XXXX, podľa ktorého posudzovanie hmotnoprávnych predpokladov pre zánik nároku na výplatu peňažného príspevku, na zastavenie jeho výplaty je potrebné podľa zákona platného v čase, v ktorom sa mal príspevok poskytovať. Za rozhodujúce súd považuje posúdenie, či predkladané podklady k výplate peňažného príspevku v čase účinnosti zákona č. 195/1998 Z.z. boli postačujúce, t.j. či boli v takom rozsahu, ako ich vyžadovala vtedy platná právna úprava, resp. postačujúcimi neboli, a či výzvy úradu na ich doplnenie boli dôvodné a následne, či v dôsledku neuposlúchnutia výzvy na doplnenie podkladov nastala skutočnosť neosvedčenia poskytovaného nároku, čo mohlo vyústiť do zastavenia výplaty peňažného príspevku. Napriek tomu, že zákon č. 195/1998 Z.z., na rozdiel od súčasnej platnej úpravy bližšie neupravoval formu, spôsob, obsah podkladov na vyúčtovanie (§ 58 ods. 15), súd sa stotožnil so stanoviskom žalovaného, že podklady museli byť také, aby umožňovali úradu spätnú kontrolu, t.j. či sa jedná o také úkony osobných asistentov, t.j. druh a rozsah, ktoré boli priznané v posudku, či úkony poskytujú rodinní príslušníci. Potreba vypisovania jednotlivých činností súvisela s ustanovením § 58 ods. 3 a § 58 ods. 2 zákon č. 195/1998 Z.z. , keďže zákonom vymedzený okruh občanov mohol vykonávať osobnú asistenciu len v rozsahu určenom zákonom a len pri taxatívne určených činnostiach. Rozdielna súčasná právna úprava, ktorá už nevyžaduje uvádzanie takých údajov, ktoré požadoval úrad v spornom období od žalobcu, nemá vplyv na posúdenie veci. Podľa názoru súdu nemožno považovať za zbytočné uvádzať vo výkazoch o poskytnutých činnostiach osobnej asistencie také údaje, ktoré boli pre úrad potrebné pre vykonanie kontroly opodstatnenosti vyplácania priznaného peňažného príspevku. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zastavil výplatu peňažného príspevku podľa § 45 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. Správne posudzoval splnenie hmotnoprávnych podmienok pre trvanie výplaty príspevku podľa zákona č. 195/1998 Z.z., pričom procesne rozhodol podľa zákona č. 447/2008 Z.z. účinného v čase rozhodovania , keďže pre daný prípad zákon v prechodných a záverečných ustanoveniach neupravoval iný postup. Pokiaľ žalobca predmetnou žalobou uplatnil aj nárok na doplatenie nevyplateného peňažného príspevku v dôsledku zastavenia jeho výplaty súd dodáva, že súdy konajúc podľa piatej časti O.s.p. posudzujú zákonnosť napadnutých rozhodnutí správnych orgánov a ich postupu, avšak nerozhodujú o priznaní peňažných plnení. Rozhodovať o nároku na dodatočné vyplatenie opakovaného peňažného príspevku patrí v zmysle § 45 ods. 7, 8 zákona č. 447/2008 Z.z. do právomoci príslušného správneho orgánu, a nie súdu. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech súd náhradu trov konania nepriznal aplikujúc ustanovenie § 250k ods. 1 O.s.p. pomer hlasov: 3:0 Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.