Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/97/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011201028 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011201028.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Ľudovíta Bradáča v právnej veci žalobkyne S. A., nar. XX.X.XXXX, štátna občianka SR, bytom N. L. XXX/X, XXX XX Q. K., zastúpenej advokátom Mgr. Ľudovítom Pavlovičom, so sídlom M. Rázusa 19, 984 01 Lučenec, proti žalovanému Krajskému stavebnému úradu v Banskej Bystrici, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, zastúpenému advokátom Urbáni and Partners, s.r.o., Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, za účasti: Z.. Q. K., bytom E. 1, Q. K., Z.. R. K., bytom E. 1, Q. K., A. H., bytom K. Q. XXXX/X, Q. K., P.. D. O., bytom B. C. XX, Q. K., P.. Z. N., bytom A. K. XXXX/X, C., P.. O. F., bytom M. D. 9, Z., GZ Q., a.s., so sídlom H.. A. D. XX/XX, S. C., Katastrálny úrad v C. C., so sídlom H.. Ľ. N. 1, C. C. o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. KSÚBB 2011-373/558-1:OŠSS, St zo dňa 9. septembra 2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : Žalobu zamieta. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobkyňa sa žalobou v zákonom stanovenej lehote doručenou súdu domáhala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia. Žalobu odôvodnila tým, že ako účastníčka správneho konania bola napadnutým rozhodnutím žalovaného ukrátená na svojich právach. Podľa žalobkyne rozhodnutie bolo výsledkom konania, ktoré trpelo takou vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Touto vadou mala byť prekážka začatej veci. Žalovaný predchádzajúcim rozhodnutím č. KSÚBB-2010-856/1388-1:OŠSS, St zo dňa 16.8.2010 zrušil rozhodnutie Mesta Rimavská Sobota č. VYS-ACs-3856/2010-17040/2010 zo dňa 14.6.2010, ktorým bolo žalobkyni nariadené odstránenie rozostavanej stavby - prístavby k hospodárskej budove situovanej na pozemkoch parc.č. KN-C 552/7, 552/3 a 552/4 v katastrálnom území Q. K. a vec vrátil Stavebnému úradu Mesta Rimavská Sobota na nové rozhodnutie. Dôvodom zrušenia boli porušenia ustanovení stavebného zákona stavebným úradom a porušenia správneho poriadku a tiež bolo potrebné doplniť spisovej dokladový materiál o niektoré listiny. Stavebný úrad Mesta Rimavská Sobota nepokračoval po zrušení rozhodnutia v tomto konaní, ale začal nové konanie a to oznámením č. VYS-ACs-3856/2010-21618/2010 zo dňa 3. septembra 2010. V tomto konaní boli doplnené doklady podľa požiadaviek odvolacieho orgánu a následne bolo žalobkyni rozhodnutím VYS-ACs-3856/2010-23765/2010 zo dňa 1.10.2010 nariadené odstránenie rozostavanej stavby. Odvolaniu žalobkyne nebolo vyhovené a žalovaný napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu potvrdil. Stavebný úrad pochybil, keď potom, ako bolo prvé jeho rozhodnutie zrušené nepokračoval v tomto konaní, ale začal nové konanie. Týmto nesprávnym postupom v druhom konaní vznikla prekážka začatej veci. Táto prekážka začatej veci bránila pokračovaniu v druhom konaní a v rozhodnutiu veci v tomto druhom konaní. Preto, že ide o neodstrániteľný nedostatok podmienok konania bolo potrebné toto druhé konanie podľa § 30 ods. 1, písm. f) Správneho poriadku zastaviť. Keďže prvostupňový správny orgán tak neurobil, ale rozhodol vo veci, porušil Správny poriadok. Ďalším dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia je, že pre jeho vydanie neboli splnené materiálne podmienky. Stavebný úrad žalobkyňu v druhom konaní nevyzval podľa § 88a Stavebného zákona, aby predložila doklady o tom, že dodatočné schválenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom a neuložil jej na splnenie tejto povinnosti lehotu. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Podľa žalovaného zo správneho spisu vyplýva, že žaloba nie je dôvodná a žalobca jej dôvodnosť nepreukázal. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zamietol odvolanie žalobkyne potom, ako dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je správne tak po materiálnej ako aj po formálnej stránke. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v konaní podľa § 88 ods. 1 písm. b) v dôsledku § 88a Zákona č. 50/1976 Zb. Stavebného zákona, pretože v konaní o dodatočnom povolení stavby postavenej bez stavebného povolenia, resp. v rozpore s ním, nedošlo zo strany žalobkyne k splneniu podmienok podľa § 88a Stavebného zákona. Žalobkyňa nepredložila v určenej lehote doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými zákonom. Prvostupňový stavebný úrad vyzval žalobkyňu na doplnenie dokladov pre dodatočné povolenie stavby v 60 dňovej lehote, čo nesplnila. Nežiadala ani o predĺženie lehoty, čím sa vystavila dôsledkom, ktoré s takýmto omisívnym konaním zákon spája. Stavebný úrad rozhodol 14.6.2010 o odstránení stavby žalobkyne, pričom toto rozhodnutie bolo z procesných dôvodov zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Preto prvostupňový stavebný úrad opätovne konal, vec nanovo prejednal a rozhodol s rovnakým výsledkom. Prvostupňový stavebný úrad vec nanovo prejednal podľa záväzného právneho názoru odvolacieho správneho orgánu a odstránil nedostatky, ktoré mu boli vytýkané. Nie je pravdou, že by došlo k litispendencii vo vzťahu k predmetu konania. Zo spisu aj z rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že ide o vec prejednávanú v dôsledku zrušujúceho rozhodnutia žalovaného. Pôvodné číslo konania 3856/2010 je stále uvedené. Číslo konania nie je, ani nemôže byť totožné pri žiadnych dvoch rozhodnutiach urobených s odstupom času. Preto námietka žalobcu o inom konaní je účelová a v rozpore so skutkovým a právnym stavom. Žalobkyni, ako vlastníčke nepovolenej stavby, bola daná dodatočná možnosť predložiť konkrétne doklady, ktorými mala možnosť preukázať, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejným záujmom. Keďže lehotu na ich predloženie nechala márne uplynúť, bol odôvodnený postup podľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona. Pri novom prejednaní veci už nie je akceptovateľné zvýhodnenie vlastníka nepovolenej stavby tým, že by ho opätovne bolo potrebné vyzývať na predloženie potrebných dokladov, resp. aktualizáciu pôvodných. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR S6Sžo 395/2009 zo dňa 28.9.2010, podľa ktorého už samotná skutočnosť poskytovaná vlastníkom nelegálnych stavieb preukázať splnenie právnou úpravou požadovaných podmienok pre dodatočné povolenie stavby, je zvýhodnením oproti vlastníkom legálnych stavieb. Veľkorysosť zákonodarcov k vlastníkom nelegálnych stavieb preto končí márnym uplynutím lehoty stanovenej Stavebným úradom. K žalobe sa vyjadril pribratý účastník v prvom a druhom rade tak, že navrhol žalobu zamietnuť. Stavebný úrad Mesta Rimavská Sobota dodržal rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici a vykonal nové konanie, ktorého súčasťou bolo nové pojednávanie spojené s miestnym šetrením a vykonaním dokazovania a vyhodnotením námietok účastníkov konania jednotlivo a aj v celku. Naopak, žalobkyňa nesplnila podmienky dané stavebným zákonom a uložené rozhodnutím stavebného úradu. Svojím svojvoľným konaním negatívne ovplyvnila životné prostredie v danej lokalite a preto je potrebné nepovolenú stavbu odstrániť. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe podľa § 249 ods. 2 O.s.p. a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že z dôvodov uvedených v žalobe je napadnuté rozhodnutie v súlade so zákonom. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a predchádzajúceho konania správneho orgánu Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici č. KSÚBB 2011-373/558-1:OŠSS, St zo dňa 9. septembra 2011, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Mesta Rimavská Sobota ako stavebného úradu č. VYS-Acs-3856/2010-23765/2010 zo dňa 1. januára 2010, ktorým Stavebný úrad Mesta Rimavská Sobota podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. nariadil žalobkyni ako vlastníčke rozostavenej stavby (prístavby k hospodárskej budove) situovanej na pozemkoch parcelné č. KN-C 552/7, 552/3, 552/4 podľa geometrického plánu č. 228/2002 zo dňa 21.01.2001 552/8 a 552/4 v katastrálnom území Q. K. a stanovil podmienky na odstránenie tejto stavby. Zároveň rozhodol o námietkách účastníkov konania. Súd po prejednaní veci na pojednávaní a oboznámení sa s obsahom správneho spisu zistil nasledovné skutočnosti: Prvostupňový správny orgán vykonal 18. februára 2010 štátny stavebný dohľad podľa § 98 až 102 zákona č. 50/19976 Zb. (ďalej len Stavebný zákon) pričom pozvánku žalobkyni doručil 15. februára 2010. Následne vyzval žalobkyňu výzvou doručenou 18.02.2010 podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona, aby v 60 dňovej lehote predložila doklady o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom a osobitnými predpismi s poučením o následkoch nepredloženia dokladov a teda o nariadení odstránenia stavby. Následne z dôvodu nepredloženia požadovaných dokladov stavebný úrad pod spisovou značkou VYS-ACs-3856/2010 dňa 26. mája 2010 oznámil začatie konania o odstránení stavby, ktoré doručil žalobkyni 28. 05. 2010. Následne rozhodnutím VYS-Acs-3856/2010-17040/2010 zo dňa 14. júna 2010 rozhodol o nariadení odstránenia stavby žalobkyne. Toto rozhodnutie bolo zrušené na odvolanie žalobkyne žalovaným a to rozhodnutím č. KSUBB-2010-856/13881: OŠSS, St zo dňa 16. 08. 2010. Následne stavebný úrad opätovne oznámil začatie konania o odstránení stavby 3. septembra 2010 pod spisovou značkou VYS-ACs-3856/2010-21618/2010, ktoré doručil žalobkyni 14. septembra 2010. V tomto oznámení uviedol, že predchádzajúcim rozhodnutím VYS-ACs-3856/2010-17040/2010 zo dňa 14. 06. 2010 nariadil vlastníčke stavby odstránenie stavby a že toto predchádzajúce rozhodnutie bolo na základe podaného odvolania preskúmané v odvolacom konaní a Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici rozhodnutím č. KSÚBB-2010-856/1388-1: OŠSS, St dňa 16. augusta 2010 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil na nové prerokovanie a rozhodnutie. V oznámení účastníčku žalobkyňu vyrozumel o začatí konania a zároveň určil za účelom prerokovania tejto veci termín ústneho konania spojeného s miestnym šetrením na deň 23. septembra 2010. Z ústneho konania o odstránení stavby číslo spisu 3856/2010 bola 23.09.2010 spísaná zápisnica. Prvostupňovým rozhodnutím VYS- ACs-3856/2010-23756/2010 zo dňa 1. októbra 2010 správny orgán Mesta Rimavská Sobota ako príslušný stavebný úrad nariadil žalobkyni odstránenie rozostavenej stavby situovanej na pozemkoch parcelné číslo 552/7, 552/3 a 552/4 v katastrálnom území Q. K. a stanovil podmienky pre toto odstránenie a zároveň rozhodol o námietkách účastníkov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe podnetu Z.. D. K. vykonal štátny stavebný dohľad výsledkom ktorého bolo zistenie, že žalobkyňa zahájila stavbu bez povolenia stavebného úradu. Ďalej v odôvodnení opísal priebeh konania a konštatoval, že žalobkyňa v stanovenej lehote nepredložila doklady o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákon a osobitnými predpismi, preto nariadil odstránenie rozostavenej stavby rozhodnutím zo dňa 14. júna 2010, ktoré bolo v odvolacom konaní zrušené a vrátená vec na nové prerokovanie a rozhodnutie. Následne stavebný úrad zahájil nové konanie o odstránení stavby, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie ako je uvedené vyššie. Argumentoval tým, že vychádzal zo skutkového stavu zisteného z predložených dokladov, ktoré stavebníčka dodatočne predložila a to projektovou dokumentáciou zmeny stavby pred dokončením, stanoviskom Obvodného pozemkového úradu v Rimavskej Sobote, stanoviskom Mesta Rimavská Sobota a po posúdení dospel k tomu, že požiarno-bezpečnostný priestor rozostavenej stavby zasahuje na susednú parcelu a na susednú garáž, nakoľko medzi garážou a rodinným domom nie je dodržaná odstupová vzdialenosť podľa technickej normy. Ďalej že stavba nie je v rozpore s regulatívom funkčného využitia predmetnej časti územia a nie je v kolízii ani s rozvojovými zámermi mesta, ktoré sú vyjadrené v záväznej časti platného územného plánu Mesta Rimavská Sobota ako verejnoprospešné stavby. Pri posúdení stavby v zmysle vyhlášky č. 532/2002 Z.z. zistil, že nie je dodržaná odstupová vzdialenosť podľa § 6 ods. 3 vyhlášky. Zo strany parcely č. 552/3 je stavba osadená na hranici pozemku a zo strany parcely č. 552/7 a 552/5 sa vzdialenosť zmenšuje od 2,07 m po 0,09 m. V stiesnených územných podmienkach sa nevyžaduje dodržanie vzdialenosti od spoločných hraníc pozemkov podľa vyhlášky, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností. Obývacia izba na 1. nadzemnom podlaží má navrhnuté 3 ks okien veľkosti 1 000 x 2 000 mm na stranu pozemku č. 552/5 a 3 ks okien veľkosti 1 000 x 450 mm na stranu pozemku č. 552/3. Stavba takmer kopíruje majetkoprávne hranice susedných pozemkov, čím obmedzuje ich budúce využitie na stavebné účely. Tiež údržba a oprava strechy si bude vyžadovať vstup na cudzie pozemky. V prípade požiaru stavby je sťažený prístup hasičskej techniky. Stavba svojím umiestnením pri súčasnom majetkoprávnom usporiadaní daného územia výrazne zasahuje do práv vlastníkov susedných nehnuteľností. Prístup ku stavbe a napojenie stavby na inžinierske siete je možné len cez pozemok, ktorý je v spoluvlastníctve viacerých osôb. Prvostupňový správny orgán preto konštatoval, že nebol jednoznačne preukázaný súlad stavby s verejným záujmom. Na základe odvolania žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie zamietol ako neodôvodnené a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Odvolaniu nemožno vyhovieť, nakoľko odvolateľka nevyužila možnosť preukázať, že predmetná rozostavená stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami. Táto stavba výrazným spôsobom zasahuje do práv vlastníkov susedných nehnuteľností a to hlavne narušením súkromia samotným umiestnením stavby na hranici pozemkov, čím obmedzuje budúce využitie susedných pozemkov na stavebné účely a taktiež umiestnením prípojok inžinierských sietí na pozemku, ku ktorému má odvolateľka spoluvlastnícky podiel len v jednej polovici. Potencionálne dopravné napojenie stavby je tiež zabezpečené cez predmetný pozemok. Zároveň požiarnobezpečnostný priestor rozostavenej stavby zasahuje do susednej parcely. Ak by odvolateľka postupovala v súlade s platnými právnymi predpismi na úseku povoľovania stavieb, uvedené problémy bolo možné riešiť za účasti všetkých účastníkov konania. Proces povoľovania stavieb rozdelý na územné konanie, stavebné konanie a následne kolaudačné konanie. V priebehu týchto konaní majú účastníci konania možnosť k navrhovenej stavbe sa vyjadriť za účelom ochrany svojich práv a záujmov. Výsledkom týchto konaní je územné rozhodnutie, stavebné povolenie, resp. kolaudačné rozhodnutie, ktoré zabezpečujú dodržanie zákonného práva alebo povinnosti účastníkov konania. Pokiaľ stavebník uskutoční stavbu bez toho, aby prebehli vyššie uvedené konania, odníme tak možnosť ostatným účastníkom chrániť svoje práva a záujmy, čo je závažným porušením právnych predpisov. Zároveň v odôvodnení poukázal na trestnoprávnu úpravu pre skutok neoprávneného uskutočňovania stavby. Ďalej rozhodnutie odôvodnil tým, že nenašiel žiadne pochybenie v prvostupňovom konaní a v napadnutom rozhodnutí, pre ktoré by bolo potrebné toto zrušiť alebo zmeniť a preto bolo rozhodnutie potvrdené. Podľa § 18 zákona č. 71/1967 Zb. (1) Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. (2) Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. (3) O začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou. Z vyššieho uvedeného vyplýva, že žalobkyňou tvrdený dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia zo správneho spisu nevyplýva. Je nepochybné, že správny orgán viedol len jedno konanie o odstránení predmetnej stavby žalobkyne. Skutočnosť, že opätovne po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia upovedomil účťastníkov o začatí konania o odstránení stavby nemožno považovať za začatie nového konania, ktoré by prebiehalo súbežne s konaním, ktoré bolo oznámené predchádzajúcim oznámením. Správny orgán začal konanie z vlastného podnetu vykonaním prvého úkonu voči účastníkovi. O tom, že bolo začaté upovedomil účastníkov konania v súlade s ustanovením § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Z obsahu spisu vyplýva, že vo veci odstránenia stavby stavebný úrad viedol len jedno konanie a vyplýva to priamo aj z textu duplicitného oznámenia o začatí, ktoré okrem toho, že obsahuje oznámenie o začatí konania na základe zrušovacieho rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici, ktorý vec vrátil na nové prerokovanie a rozhodnutie obsahuje aj nariadenie ústneho konania na deň 23. septembra 2010. Z uvedeného vyplýva, že dôvod žaloby o súbežne prebiehajúcich dvoch konaniach neobstojí, pretože nie je v súlade s obsahom správneho spisu a ani nekorešponduje s citovanou úpravou začatia konania z vlastného podnetu správneho orgánu. Následne neobstojí ani ďalší dôvod, že žalobkyňa nebola vyzvaná v zmysle § 88a Stavebného zákona na predloženie dokladov o tom, že dodatočné schválenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom a nebola jej uložená na to lehota. Tak ako je vyššie uvedené v správnom spise sa nachádza takáto výzva, aj doklad o tom, že bola žalobkyni doručená a zo správneho spisu je nepochybné, že v stanovenej lehote takéto doklady predložené neboli. Správny orgán pri rozhodovaní prihliadol na základe zrušovacieho rozhodnutia aj na doklady, ktoré boli predložené žalobkyňou po uplynutí tejto lehoty. Súd je pri preskúmavanej zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu viazaný dôvodmi uvedenými v žalobe a jeho úlohou je preskúmať napadnuté rozhodnutie, resp. predchádzajúce konanie, či z dôvodov uvedených v žalobe je alebo nie je v súlade so zákonom. Žalobkyňa iné ako vyššie uvedené dôvody v žalobe neuviedla. Z dôvodov, ktoré v žalobe uviedla, nebolo možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom, naopak z tých dôvodov ktoré v žalobe uvedené boli tak ako vyplýva z vyššie uvedeného je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom. Z tohto dôvodu súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k O.s.p. podľa ktorého žalobca má právo na náhradu trov konania len v prípade, že je v konaní úplne alebo čiastočne úspešný. V tomto konaní žalobca úspešný nebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.