KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica16. 1. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Sd/249/2011 z 16. 1. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 16. januára 2012, sp. zn. 20Sd/249/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6011201037.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Sd/249/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011201037
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Badíková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011201037.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní samosudkyňou JUDr. Jarmilou Badíkovou v právnej veci
navrhovateľky B. C., H.. X. M. XXXX, C. C. X, XXX XX C. C. proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie,
Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia o zamietnutí invalidného dôchodku
takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa X. B. XXXX potvrdzuje.

Navrhovateľke nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa X. B. XXXX zamietla žiadosť navrhovateľky o
priznanie invalidného dôchodku s odôvodnením, že nie je invalidná podľa § 70 a § 71 ods. 1 zák.
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, pretože podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne,
pobočky C. C. zo dňa 20. júla 2011 nemá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár
stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky vo výške 25 %.

Odporkyňa v odôvodnení okrem iného uviedla, že posúdenie zdravotného stavu je obsahom uvedenej
lekárskej správy, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v nej uvedené
všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru, že
navrhovateľka nie je invalidná.

Navrhovateľka podala proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote návrh na preskúmanie
s odvolaním sa na svoj nepriaznivý zdravotný stav.

Odporkyňa v písomnom stanovisku zo dňa 24. novembra 2011 uviedla právne a skutkové dôvody, pre
ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu na
pojednávaní dňa 17. januára 2012 v zmysle § 250l O.s.p., oboznámil sa s pripojenými listinnými
dôkazmi, vypočul účastníkov a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nie je
možné vyhovieť.



Navrhovateľka na pojednávaní trvala na dôvodoch uvedených v opravnom prostriedku a uviedla, že
invalidný dôchodok jej odporučila jej obvodná lekárka.

Odporkyňa na pojednávaní žiadala napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne potvrdiť ako vecne
správne. Poukázala na posudok posudkovej lekárky ústredia v C. C. zo dňa 8. novembra 2011, ktorá
komplexne zhodnotila zdravotný stav navrhovateľky so záverom, že nie je invalidná, lebo jej miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 25 % a pre priznanie invalidity je potrebných nad
40 %. Poukázala na ostatné časti posudku, kde je uvedené rozhodujúce zdravotné postihnutie a časť
označenú ako posudok, kde sú uvedené podrobné argumenty posudkového lekára.

Podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav,
ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej
vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia prvej vety pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

Podľa odseku 6 citovaného ustanovenia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa odseku 7 citovaného ustanovenia jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného poistenia orgánov a systémov
je uvedená v prílohe č. 4 k zák. č. 461/2003 Z.z.

Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú schopnosť
občana vyžaduje odborné lekárske vedomosti a vo veciach sociálneho poistenia aj pre účely súdneho
konania ju vykonávajú posudkoví lekári.

Podľa ust. § 153 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia
vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho
poistenia ústredia Sociálnej poisťovne.

Z hľadiska kritérií stanovených pre invaliditu podľa zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení na
základe opravného prostriedku posúdil posudkový lekár sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne -
ústredia so sídlom v C. C. na základe opravného prostriedku zdravotný stav navrhovateľky v posudku
z 8. novembra 2011, pričom ako rozhodujúce zdravotné postihnutie uviedol choroby podporného a
pohybového aparátu, postihnutie končatín, obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu na dominantnej
končatine, kapitola XV, oddiel G, položka 6, písmeno b/ so záverom, že navrhovateľka nie je invalidná
podľa § 71 ods. 1 citovaného zákona, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, miera
poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť je 25 %. Posudkový lekár v celkovom
posudku ďalej uviedol, že navrhovateľka utrpela v roku 2009 zlomeninu pravej ramennej kosti, ktorá
bola liečená konzervatívne. Po úraze pretrváva bolestivosť a obmedzenie pohyblivosti v pravom ramene



ľahkého stupňa, pri poúrazovom zápale ramenného kĺbu. Obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu
na dominantnej končatine s ohľadom na jej pracovné zaradenie podmieňuje mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 25 %. Okrem úrazu pravého ramena mala v roku 2008 úraz pravého
kolena, ktoré bolo ošetrené pri artroskopickej operácii pre poškodenie väziva. Nález na bedrových kĺboch
ortopéd hodnotí funkčne ako veku primeraný. Ľahké skrátenie ľavej dolnej končatiny po odbere kostného
štepu je riešené podpätenkou. Na základe predložených nových odborných nálezov je pri RTG vyšetrení
kolien popísaná artróza II. stupňa. Vysoký krvný tlak je pri liečbe dobre ovplyvnený, kompenzovaný,
nie sú preukázané orgánové zmeny. Uvedené ochorenia sú posudkovo nezávažné, nezvyšujú mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Týmto posudkom boli potvrdené závery predchádzajúceho posudku posudkového lekára Sociálnej
poisťovne, pobočky C. C. z 20. júla 2011, ktorý posudok bol podkladom pre vydanie napadnutého
rozhodnutia. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočky spísal s navrhovateľkou zápisnicu o
ústnom pojednávaní v súlade s § 189 zák.č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a navrhovateľka bola
informovaná o všetkých skutočnostiach, ktoré sa týkajú posúdenia zdravotného stavu, posudku a miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár vyhotovil aj odborný posudok o
invalidite.

Podľa ust. § 132 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že je vecne správne a spĺňa kritériá
stanovené zákonom.

Krajský súd hodnotil aj posudky posudkových lekárov v zmysle citovaných ustanovení a mal
preukázané, že posudky boli vypracované po náležitom lekárskom vyšetrení, po zvážení všetkých
okolností namietaných navrhovateľkou a že závery posudkov vychádzajú zo súčasného zdravotného
stavu navrhovateľky a z poznatkov súčasnej medicíny. Krajský súd porovnal závery posudkov so
závermi odborných lekárov a zistil, že posudky sú objektívne, komplexné, presvedčivé a akceptoval
ich závery. Súd porovnal posudky posudkových lekárov s odbornými nálezmi špecialistov a zistil, že
tieto navzájom korelujú a zhodne konštatujú, že pracovný potenciál navrhovateľky je znížený adekvátne
zdravotnému stavu navrhovateľky, ale nie je natoľko znížený a navrhovateľka nie je tak zdravotne
postihnutá, aby splnila podmienku priznania invalidného dôchodku. Súd považuje za potrebné dodať, že
navrhovateľka v prípade zhoršeného zdravotného stavu a na základe nových lekárskych nálezov môže
opätovne požiadať odporkyňu o posúdenie zdravotného stavu za účelom priznania invalidity.

Pre komplexné posúdenie veci súd považuje za potrebné zdôrazniť, že posudkoví lekári pri posudzovaní
zdravotného stavu postupujú okrem zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, aj podľa prílohy
č. 4 k zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorá je rozdelená do príslušných kapitol podľa
ochorení jednotlivých orgánov. V týchto kapitolách je podľa druhu zdravotného postihnutia uvedená aj
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách. Posudkoví lekári v posudkoch
podrobne zdôvodnili stanovenú mieru poklesu. Pre komplexné posúdenie veci súd považuje za potrebné
uviesť, že v zmysle zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení § 71 ods. 5 a 6 miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje len na základe rozhodujúceho zdravotného postihnutia t.j.
jednej diagnózy s prihliadnutím na závažnosť aj ostatných ochorení, ale jednotlivé percentá miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

Vzhľadom na závery posudkov ohľadne zdravotného postihnutia navrhovateľky, na skutočnosť, že
posudky podali orgány na to určené zákonom, súd dospel k záveru, že zistený skutkový stav u
navrhovateľky nespĺňa požiadavky pre priznanie invalidity, a preto napadnuté rozhodnutie odporkyne
potvrdil ako vecne správne. Navrhovateľka nepredložila súdu dôkazy, ktoré by spochybnili závery
posudkových lekárov a správnosť napadnutého rozhodnutia.



Súd náhradu trov konania posúdil podľa § 250l ods. 2 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., navrhovateľka
v konaní nemala úspech, a preto jej súd nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom

konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave.

Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205

ods. 2 O.s.p.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3

O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz-

sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.