Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/101/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011201041 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011201041.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Ľudovíta Bradáča a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jany Novotnej v právnej veci žalobcu: Vlastimil Várady V - J AUTO, Školská č. 721/19, Veľký Krtíš, IČO: 44162197, právne zast. advokátom JUDr. Jozefom Veselým, AK Mierová č. 1, Veľký Krtíš proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná č. 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/221/16817-89371/2011/990395-r zo dňa 19.09.2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného č. I/221/16817-89371/2011/990395-r zo dňa 19.09.2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi na trovách konania sumu 699,11 Eur do 3 dní na účet jeho právneho zástupcu. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu vo Veľkom Krtíši, ktorý svojím rozhodnutím č. 681/230/10018/11/Šeb zo dňa 26.04.2011 ako správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona o správe daní vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2009 v sume 28 038,30 Eur. V zákonom stanovenej lehote sa žalobca podanou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že toto považuje za nezákonné a taktiež preto, že rozhodnutím správneho orgánu bol na svojich právach ukrátený, pretože správny orgán nebral do úvahy v rámci správneho konania jeho vyjadrenie k protokolu, vydal rozhodnutie o predbežnom opatrení na zablokovanie jeho účtu v peňažnom ústave. Ďalej uviedol, že podniká ako fyzická osoba na základe živnostenského oprávnenia ako sprostredkovateľ predaja použitého tovaru - ojazdených automobilov. Od 01.01.2009 je registrovaný ako platca DPH, zdaňovanie predaja doposiaľ robil podľa ust. § 66 zákona o DPH, teda zdaňovaním marže, ktorá predstavuje rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou použitého tovaru. Má vedomosť, že takto isto postupujú i ostatní podnikatelia v regióne, ktorí sa zaoberajú dovozom ojazdených vozidiel. U niektorých z nich prebehla daňová kontrola, ktorá nikdy nespochybnila ich právo takto účtovať a zdaňovať svoje príjmy. Úplne opačný postup a názor zaujal správca dane len v prípade jeho kontroly, ktorá sa začala 22.07.2010. Z jej záverov vyplýva, že obstaranie nákupu použitého tovaru z EÚ mal zdaniť podľa § 11 zákona o DPH ako nový tovar a mal si uplatniť odpočet na nákup takéhoto tovaru a následne pri predaji znovu zaťažiť DPH celú predajnú cenu. Celý tento záver opiera v podstate iba o skutočnosť, že dodávateľ v zahraničí na faktúre neuviedol, že účtuje v osobitnom režime podľa zákona platného v inom členskom štáte. Údaj uvedený na faktúre „dodávka oslobodená od dane v rámci spoločenstva“ žalovaný považuje za splnenie podmienky podľa § 72 ods. 2 písm. h/ zákona o DPH, na základe čoho muselo byť daňovému subjektu zrejmé, že v obchodník v inom štáte, od ktorého nakupoval ojazdené vozidlá a neuplatnil pri ich predaji osobitnú úpravu zdaňovania použitého tovaru. K zabráneniu dvojitého zdanenia pri následnom predaji použitého tovaru rieši práve ust. § 66 zákona o DPH. Je nesporné, že ojazdené automobily boli zakúpené od majiteľov, teda fyzických osôb neregistrovaných pre DPH. Vyplýva to z údajov uvedených v technických preukazoch. Tiež je nesporné, že sa jedná o použitý tovar a DPH na faktúre uvedená nebola. Ak teda on, ako fyzická osoba kupoval v zahraničí ojazdené auto od súkromnej osoby, DPH nemusí platiť, pretože ju zaplatil pôvodný majiteľ vozidla v tej krajine. Žalovaný v podstate logicky ani právne dostatočne nevysvetlil v napadnutom rozhodnutí, prečo práve v jeho prípade mali byť použité predmety, teda autá zdaňované ako dovoz nového tovaru samozdanením podľa § 11 zákona o DPH. Preto má za to, že rozhodnutie je nezákonné a domáha sa jeho zrušenia. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že pri posudzovaní zdaniteľných transakcií v rámci vnútorného trhu EÚ sa postupuje podľa toho, či pri dodaní použitého tovaru použil dodávateľ z iného členského štátu dodania bežný režim, alebo či postupoval podľa osobitného postupu zdaňovania prirážky, to znamená podľa § 66 zákona o DPH. V prípade, ak pri dodaní ojazdených motorových vozidiel z iného členského štátu bolo dodávateľom uplatnené oslobodenie od dane z titulu jeho dodania do iného členského štátu osobe identifikovanej pre DPH. Obchodník, ktorý kúpil tieto ojazdené vozidlá od osoby identifikovanej pre daň, zdaní ich nadobudnutie, pretože ide o nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 zákona o DPH, ktoré podlieha dani podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH. V danom prípade má žalobca právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. c/ zákona o DPH, nakoľko dodávateľmi boli osoby identifikované pre daň v inom členskom štáte, čím bola splnená podmienka podľa § 11 ods. 2 zákona o DPH a aj podmienka na uplatnenie práva na odpočítanie podľa § 51 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH, keďže žalobca platiteľ má pri odpočítaní dane faktúru od dodávateľa z iného členského štátu. Ďalej uviedol, že je nespochybniteľné, že transakcia medzi dodávateľom a obchodníkom na základe predložených faktúr bola charakterizovaná ako dodávka oslobodená od dane v rámci spoločenstva, na základe čoho muselo byť žalobcovi zrejmé, že obchodník v inom členskom štáte, od ktorého žalobca nakupoval ojazdené motorové vozidlá neuplatnil pri ich predaji osobitnú úpravu zdaňovania použitého tovaru a uvedenú informáciu na faktúrach od dodávateľa je podľa názoru žalovaného možné považovať za splnenie podmienky uvedené v § 72 ods. 2 písm. h/ zákona o DPH, nakoľko z tohto ustanovenia vyplýva, že faktúra pri dodaní tovaru do iného členského štátu musí obsahovať odkaz na § 42 alebo § 43, odkaz na čl. 136 alebo 137 Smernice rady 2006/112/ ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme DPH v znení Smernice rady 2006/138/ES z 19.12.2006 alebo informáciu, že dodanie tovaru je oslobodené od dane. Žiadal preto žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd preskúmal vec podľa V. časti 1. a 2. hlavy O.s.p. v medziach žaloby a dospel k záveru, že rozhodnutie vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Po preskúmaní veci súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie I. a IV. štvrťrok 2009, o výsledku ktorej vyhotovil protokol zo dňa 30.03.2011, ktorý so žalobcom prerokoval dňa 14.04.2011 a ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého dodatočného platobného výmeru ako aj druhostupňového rozhodnutia žalovaného. Žalovaný v uvedenom období obchodoval s ojazdenými motorovými vozidlami, ktoré nakupoval v iných členských štátoch od osôb registrovaných na DPH a tieto následne predával v tuzemsku. Žalovaný resp. správca dane na základe údajov zo systému VIES (systém pre elektronickú výmenu informácií o platcoch DPH medzi členskými krajinami EÚ) zistil, že rakúsky daňový subjekt Onlinecars Vertriebs GmBH a nemecký daňový subjekt Bayazit Ümit Genfer dodali a následne fakturovali v zdaňovacom období IV. štvrťrok 2009 daňovému subjektu, teda žalobcovi tovar oslobodený od dane, čo bolo v prípade daňových subjektov potvrdené aj odpoveďou rakúskou a nemeckou daňovou správou na formulári SCAC 2004 na základe medzinárodných dožiadaní nižšie uvedenými faktúrami vystavenými na základe medzinárodných dožiadaní. Na základe toho, ako aj preskúmaním faktúr, ktoré boli vystavené pri týchto predajoch ďalej zistil, že nimi boli deklarované oslobodenia od dane na dodávku tovaru vnútri spoločenstva, to znamená, že dodávateľom nebol použitý osobitný režim zdanenia podľa § 66 zákona o DPH, pričom pri posudzovaní zdaniteľných transakcií v rámci vnútorného trhu EÚ sa malo postupovať podľa toho, či pri dodaní použitého tovaru použil dodávateľ z iného členského štátu dodania bežný režim, alebo či postupoval podľa osobitného spôsobu zdaňovania prirážky, to znamená podľa § 66 zákona o DPH. Žalovaný tvrdil, že žalobca pri následnom predaji ojazdených motorových vozidiel, ktoré boli nadobudnuté od dodávateľov identifikovaných pre DPH v inom členskom štáte v režime oslobodenia od dane z dôvodu, že nadobudnutie tovaru bude zdanené v SR, postupoval nesprávne, keď pri predaji aplikoval osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa § 66 zákona o DPH. Podľa § 11 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. platnému k 30.11.2011 o dani z pridanej hodnoty nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane ak a/ nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte a b/ dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za protihodnotu okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a okrem dodania tovaru formou zásielkového predaja. Podľa § 42 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý sa používal výlučne na činnosti oslobodené od dane podľa § 28 až § 41 bez možnosti odpočítania dane podľa § 49 ods. 3 a dodanie tovaru, pri ktorého nadobudnutí nie je možnosť odpočítania dane podľa § 49 ods. 7. Podľa § 49 ods. 1 cit. zákona právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa ods. 7 písm. a/ toho istého zákonného ustanovenia platiteľ nemôže odpočítať daň pri kúpe a nájme osobného automobilu; osobným automobilom sa na účely tohto zákona rozumie motorové vozidlo registrované v kategórii M1. Podľa § 66 ods. 2 písm. b/ cit. zákona obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskej únie, je povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte, a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa § 42 alebo podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte. Podľa ods. 14 toho istého zákonného ustanovenia nadobudnutie použitého tovaru, umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností v tuzemsku z iného členského štátu, ak je predávajúcim obchodník z iného členského štátu alebo organizátor predaja verejnou dražbou z iného členského štátu a uvedený tovar bol zdanený podľa osobitnej úpravy uplatňovania dane v inom členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala, nepovažuje sa za nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11. Podľa § 72 ods. 2 písm. h/ cit. zákona faktúra musí obsahovať odkaz na § 42 alebo 43, odkaz na článok 136 alebo 138 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v znení smernice Rady 2006/138/ES z 19. decembra 2006 alebo informáciu, že dodanie tovaru je oslobodené od dane. Na základe uvedeného dospel krajský súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je celkom preskúmateľné a taktiež ani zrozumiteľné a že vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Má za to, že žalovaný síce vychádzal zo správnej právnej konštrukcie uplatňovania DPH pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, avšak podľa názoru krajského súdu len za predpokladu, že by išlo o tovar, ktorý nie je možné charakterizovať ako použitý, a zároveň by si platiteľ dane mohol z neho odpočítať daň v zmysle ust. § 49 ods. 1 zákona. Žalovaný jednoznačne skonštatoval, že pri dodaní ojazdených motorových vozidiel z iného členského štátu bolo dodávateľom, teda predajcom v zahraničí uplatnené oslobodenie od dane z titulu jeho dodania do iného členského štátu osobe identifikovanej pre DPH, teda žalobcu, ktorý kúpil tieto ojazdené vozidlá od osoby identifikovanej pre daň v zahraničí. Z toho vyvodil, že v danom prípade ide o nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 zákona, ktorý podlieha dani podľa § 69 ods. 6 zákona. Podľa názoru krajského súdu sa však žalovaný nedostatočne vysporiadal s otázkou, od koho vlastne žalobca tieto ojazdené motorové vozidlá nakupoval. Jednoznačne zotrváva len na stanovisku, že od horeuvedených predajcov a to v Rakúsku Onlinecars Vertriebs GmGH a v Nemecku Bayazit Ümit. Žalobca však už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu tvrdil a argumentoval, že predmetné ojazdené vozidlá boli nakupované od súkromných osôb a uvedení predajcovia boli len sprostredkovateľmi. Neboli vlastníkmi týchto vozidiel, a preto ich oni ako takí nepredávali. Mali splnomocnenie len na predaj a sprostredkovanie tohto predaja v určitej cenovej rovine. Táto skutočnosť napokon mala vyplývať aj zo záznamov v technických preukazoch, pretože jednoznačne vlastníkmi týchto motorových vozidiel boli súkromné osoby. Ak je toto tvrdenie pravdivé a jednoznačne preukázateľné, tak potom platiteľ dane, teda žalobca, si podľa zákona platného v čase vzniku daňovej povinnosti nemohol odpočítať daň pri kúpe alebo nájme osobného automobilu v zmysle hore citovaného zákonného ustanovenia § 49 ods. 7 písm. a/ zákona. Potom automaticky by nastúpila otázka zdanenia podľa konštrukcie v zmysle cit. ust. § 66 ods. 2 písm. b/ zákona, to znamená osobitná úprava uplatňovania dane pri použitom tovare, kde je daná povinnosť uplatňovať túto osobitnú úpravu za splnenia podmienky a to, že uvedený použitý tovar bol dodaný osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo inom členskom štáte a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa § 42 alebo podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte. Podmienka tohto ustanovenia, ktorá hovorí o tom, kedy je oslobodenie od dane pri dodaní tovaru, pri ktorom nebola odpočítaná daň, jasne vyplýva už z cit. ust. § 49 ods. 7 písm. a/ zákona. Z uvedenými súvislosťami sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí napriek tomu, že bolo rozsiahlo zdôvodňované, vôbec nevysporiadal a naviac pochybnosť o správnosti jeho záveru nevyargumentoval ani vzhľadom k námietke žalobcu ako odvolateľa, že prečo takýmto spôsobom postupoval iba v jeho prípade a prečo úplne v obdobných veciach iných podnikateľov akceptoval aplikáciu osobitného zdaňovania podľa § 66 zákona. Podľa názoru krajského súdu tvrdenie žalovaného, že chybnosť aplikácie tohto zákonného ustanovenia zo strany žalobcu pri podávaní daňového priznania bola preukázaná odpoveďami príslušných daňových správ z Rakúska a Nemecka, že predmetné transakcie s použitým tovarom nepodliehajú osobitnej úprave pri použitom tovare, lebo pri posudzovaní zdaniteľných transakcií v rámci vnútorného trhu EÚ sa postupuje podľa toho, či pri dodaní ojazdených motorových vozidiel použil dodávateľ z iného členského štátu dodania bežný režim, alebo či postupoval podľa osobitného spôsobu zdaňovania, to znamená podľa § 66 zákona o DPH platného v konkrétnom členskom štáte, nezodpovedá celkom skutočnosti, pretože toto by jednoznačne platilo iba v prípade, že by cudzozemský dodávateľ bol jednoznačný predajca a vlastník tohto použitého tovaru. Na túto skutočnosť však nedávajú odpoveď ani príslušné vyjadrenia zahraničných daňových správ. Tie síce správne uvádzajú, keď konštatujú vyššie uvedené, avšak to platí len za predpokladu, že dodávateľ je predajcom vlastného tovaru. Ako už bolo uvedené, žalobca sa od začiatku bráni, že on nakupoval použitý tovar od súkromných osôb, pričom dodávatelia, o ktorých sa zmieňujú aj tieto odpovede príslušných daňových správ v zahraničí, boli len sprostredkovatelia. Potom aj poznámka na faktúrach, že dodávka je oslobodená od dane v rámci spoločenstva, čo by inak skutočne bolo možné považovať za splnenie podmienky § 72 ods. 2 písm. h/ zákona, nemusí byť relevantná vo vzťahu k predmetnej obchodnej transakcii medzi týmto dodávateľom a žalobcom. Je preto krajský súd toho názoru, že žalovaný v tomto prípade postupoval príliš jednostranne a ak by sa v ďalšom preukázalo, že v rozpore s jeho doterajšou praxou, tak potom i nekonzistentné vo vzťahu k iným obdobným obchodníkom s ojazdenými vozidlami. Súd s konštatáciou, že každý prípad môže byť osobitný nemôže do dôsledkov akceptovať. Iné riešenia mohli vyplývať z toho, že dodávateľom v zahraničí bola osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá mohla predávať vlastný použitý tovar. Teda v prípade ojazdených áut také, ktoré boli odkúpené od súkromných osôb, dodávateľom predávané potom do zahraničia napríklad aj na Slovensko. Ak však vychádzame z konštrukcie zákona o DPH platného k času, na ktorý sa vzťahuje, je potom potrebné pre správne a zákonné rozhodnutie vo veci sa vysporiadať s tou skutočnosťou, či žalobca v skutočnosti nakupoval použitý tovar priamo od dodávateľov uvedených v napadnutom rozhodnutí, alebo tak ako tvrdí, že od súkromných osôb, avšak sprostredkovane cez týchto dodávateľov. Režim, podľa ktorého sa potom posudzuje zdaňovanie v skutočnosti závisí od tejto skutočnosti. S touto skutočnosťou sa žalovaný riadne nevysporiadal, preto nemohol krajský súd inak, ako jeho rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pričom v rámci neho bude žalovaný viazaný právnym názorom vysloveným krajským súdom v tomto zrušujúcom rozhodnutí v zmysle ust. § 250j ods. 7 O.s.p.. Keďže žalobca bol v konaní úspešný, bolo mu potrebné priznať náhradu trov v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p., ktoré v zmysle písomného vyčíslenia jeho právnym zástupcom zo dňa 02.04.2012 pozostávajú z troch úkonov právneho zastúpenia, pričom odmena za jeden úkon vykonaný v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v čase od 01.01.2011 do 31.12.2011 po 123,50 Eur základnej tarifnej odmeny x 2 a jeden úkon vykonaný v období od 01.01.2012 do 31.12.2012 (30.03.2012) a to zastupovanie na pojednávaní v sume 127,16 Eur, k tomu príslušné režijné paušály - 2 x 7,41 Eur a 1 x 7,63 Eur, spolu odmena s režijným paušálom bez DPH predstavuje sumu 396,61 Eur. Ďalšiu časť náhrady tvorí zaplatený súdny poplatok vo výške 66,- Eur. Náhrada cestovného a to základná náhrada ako aj náhrada za spotrebované pohonné hmoty v zmysle § 15 písm. a/ advokátskej tarify citovanej vyhlášky za cestu právneho zástupcu žalobcu z Veľkého Krtíša do Banskej Bystrice a späť pri vzdialenosti 160 km predstavuje 43,725 Eur. Náhrada za stratu času za čas strávený cestou na pojednávanie a späť dňa 30.03.2012 v zmysle § 17 advokátskej tarify citovanej vyhlášky za 6 začatých polhodín predstavuje 76,26 Eur. Odmena advokáta a jeho výdavky a cestovné teda spolu predstavujú 506,33 Eur. 20% DPH predstavuje 101,27 Eur. Potvrdenie o tom, že právny zástupcu je platcom DPH bolo pripojené k vyčísleniu trov konania. Odmena spolu s DPH teda predstavuje sumu 607,60 Eur. Celková výška trov konania pozostávajúca z odmeny advokáta a jeho výdavkov cestovného a náhrady za stratu času ako aj s pripočítaním DPH a priame náklady klienta (súdny poplatok) predstavujú teda 699,11 Eur, ktoré krajský súd v zmysle horecitovaného zákonného ustanovenia priznal žalobcovi. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a/, f/) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.