KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica13. 2. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Sd/253/2011 z 13. 2. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 13. februára 2012, sp. zn. 20Sd/253/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6011201059.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Sd/253/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011201059
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Badíková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011201059.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní samosudkyňou JUDr. Jarmilou Badíkovou v právnej veci
navrhovateľky O. I., I.. X. J. XXXX, Z. M. XXX, XXX XX B. proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul.
29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia o zamietnutí invalidného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa X. F. XXXX potvrdzuje.

Navrhovateľke nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa X. F. XXXX zamietla žiadosť navrhovateľky o
priznanie invalidného dôchodku s odôvodnením, že nie je invalidná podľa § 70 a § 71 ods. 1 zák. č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, pretože podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne,
pobočky Y. zo dňa 13. júna 2011 nemá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár
stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky vo výške 25 %.

Odporkyňa v odôvodnení okrem iného uviedla, že posúdenie zdravotného stavu je obsahom uvedenej
lekárskej správy, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v nej uvedené
všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru, že
navrhovateľka nie je invalidná.

Navrhovateľka podala proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote návrh na preskúmanie s
odvolaním sa na svoj nepriaznivý zdravotný stav.

Odporkyňa v písomnom stanovisku zo dňa 16. decembra 2011 uviedla právne a skutkové dôvody, pre
ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu na
pojednávaní dňa 14. februára 2012 v zmysle § 250l O.s.p., oboznámil sa s pripojenými listinnými
dôkazmi, vypočul odporkyňu, vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľky a dospel k záveru, že
opravnému prostriedku navrhovateľky nie je možné vyhovieť.



Súd ospravedlnil neprítomnosť navrhovateľky na pojednávaní a pri rozhodovaní vo veci prihliadol na
dôvody uvedené v opravnom prostriedku.

Odporkyňa na pojednávaní žiadala napadnuté rozhodnutie zo dňa X. F. XXXX potvrdiť ako vecne
správne. Poukázala na posudky posudkových lekárov jednak na pobočke, ako aj na posudok posudkovej
lekárky ústredia v Z. Z. zo dňa 15. novembra 2011, ktorá komplexne zhodnotila zdravotný stav
navrhovateľky so záverom, že nie je invalidná, lebo jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je 25 %. Poukázala aj na časť posudku označenú ako posudok, kde sú uvedené podrobné
argumenty posudkovej lekárky. Súčasne poukázala na písomné stanovisko Sociálnej poisťovne zo dňa
16. decembra 2011, kde sú uvedené právne a skutkové dôvody, pre ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie
potvrdiť ako vecne správne.

Podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav,
ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej
vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia prvej vety pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

Podľa odseku 6 citovaného ustanovenia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa odseku 7 citovaného ustanovenia jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného poistenia orgánov a systémov
je uvedená v prílohe č. 4 k zák. č. 461/2003 Z.z.

Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú schopnosť
občana vyžaduje odborné lekárske vedomosti a vo veciach sociálneho poistenia aj pre účely súdneho
konania ju vykonávajú posudkoví lekári. Podľa ust. § 153 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. lekársku
posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej
pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne.

Z hľadiska kritérií stanovených pre invaliditu podľa zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení na
základe opravného prostriedku posúdil posudkový lekár sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne -
ústredia so sídlom v Z. Z. na základe opravného prostriedku zdravotný stav navrhovateľky v posudku
z 15. novembra 2011, pričom ako rozhodujúce zdravotné postihnutie uviedol choroby podporného a
pohybového aparátu - kapitola XV., postihnutie končatín - oddiel G, poškodenie n. ulnaris - položka
29.7. so záverom, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 citovaného zákona, pretože
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, miera poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať
zárobkovú činnosť je 25%. Posudkový lekár v celkovom posudku ďalej uviedol, že navrhovateľka mala
4. mája 1995 potvrdenú chorobu z povolania pri postihnutí nervov na horných končatinách s obodovaním
250 bodmi. Uvedená skutočnosť bola dôvodom uznania čiastočnej invalidity v minulosti so zastavením



výplaty čiastočného invalidného dôchodku pre nesplnenie podmienky podstatného poklesu na zárobku
v roku 1996. V súčasnosti pri pretrvávaní postihnutia periférnych nervov, verifikované klinickým aj EMG
vyšetrením predovšetkým v oblasti lakťových kanálov ľahkého stupňa posudkový lekár konštatoval,
že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z tohto dôvodu zodpovedá stanovenému
percentu na dolnej hranici, t.j. 25 %. V priebehu ostatných rokov bola opakovane vyšetrená pre bolesti
chrbtice v krčnej a intermitentne aj v krížovej oblasti, bez zistenia závažnejších zmien. Z uvedeného
dôvodu takáto funkčná porucha neodôvodňuje percentuálne zvýšenie.

Týmto posudkom boli potvrdené závery predchádzajúceho posudku posudkového lekára Sociálnej
poisťovne, pobočky Y. z 13. júna 2011, ktorý posudok bol podkladom pre vydanie napadnutého
rozhodnutia. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočky spísal s navrhovateľkou zápisnicu o ústnom
pojednávaní v súlade s § 189 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a navrhovateľka bola
informovaná o všetkých skutočnostiach, ktoré sa týkajú posúdenia zdravotného stavu, posudku a miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár vyhotovil aj odborný posudok o
invalidite.

Podľa ust. § 132 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že je vecne správne a spĺňa kritériá
stanovené zákonom.

Krajský súd hodnotil aj posudky posudkových lekárov v zmysle citovaného ustanovenia a mal
preukázané, že posudky boli vypracované po náležitom lekárskom vyšetrení, po zvážení všetkých
okolností namietaných navrhovateľkou a že závery posudkov vychádzajú zo súčasného zdravotného
stavu navrhovateľky a z poznatkov súčasnej medicíny. Krajský súd porovnal závery posudkov so
závermi odborných lekárov a zistil, že posudky sú objektívne, komplexné, presvedčivé a akceptoval
ich závery. Súd porovnal posudky posudkových lekárov s odbornými nálezmi špecialistov a zistil, že
tieto navzájom korelujú a zhodne konštatujú, že pracovný potenciál navrhovateľky je znížený adekvátne
zdravotnému stavu navrhovateľky, ale nie je natoľko znížený a navrhovateľka nie je tak zdravotne
postihnutá, aby splnila podmienku priznania invalidného dôchodku. Súd považuje za potrebné dodať, že
navrhovateľka v prípade zhoršeného zdravotného stavu a na základe nových lekárskych nálezov môže
opätovne požiadať odporkyňu o posúdenie zdravotného stavu za účelom priznania invalidity.

Pre komplexné posúdenie veci súd považuje za potrebné zdôrazniť, že posudkoví lekári pri posudzovaní
zdravotného stavu postupujú okrem zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení aj podľa prílohy č. 4 k
zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorá je rozdelená do príslušných kapitol podľa ochorení
jednotlivých orgánov. V týchto kapitolách je podľa druhu zdravotného postihnutia uvedená aj miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách. Posudkoví lekári v posudkoch podrobne
zdôvodnili stanovenú mieru poklesu. Krajský súd považuje za potrebné tiež uviesť, že v zmysle zák.
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení paragrafu 71 ods. 5 a 6 miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť sa posudzuje len na základe rozhodujúceho zdravotného postihnutia t.j. jednej
diagnózy s prihliadnutím na závažnosť aj ostatných ochorení, ale jednotlivé percentá miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

Vzhľadom na závery posudkov ohľadne zdravotného postihnutia navrhovateľky, na skutočnosť, že
posudky podali orgány na to určené zákonom, súd dospel k záveru, že zistený skutkový stav u
navrhovateľky nespĺňa požiadavky pre priznanie invalidity, a preto napadnuté rozhodnutie odporkyne
potvrdil ako vecne správne. Navrhovateľka nepredložila súdu dôkazy, ktoré by spochybnili závery
posudkových lekárov a správnosť napadnutého rozhodnutia.



Súd náhradu trov konania posúdil podľa § 250l ods. 2 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., navrhovateľka
v konaní nemala úspech, a preto jej súd nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom

konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave.

Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205

ods. 2 O.s.p.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3

O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz-

sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.