Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sp/8/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011201093 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011201093.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici samosudcom Ľudovítom Bradáčom v právnej veci navrhovateľky: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. k Y. XXX, XXX XX D. proti odporcovi: Správa katastra Zvolen, Študentská 12, 960 01 Zvolen, za účasti ďalšieho účastníka: SEKIER s.r.o., so sídlom Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 2846/2008 zo dňa 18.10.2011 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporcu č. V 2846/2008 zo dňa 18.10.2011 p o t v r d z u j e. Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vyplývajúceho zo zmluvy uzavretej dňa 13.08.2008 k bytu č. XX na 4. poschodí vo vchode č. XX bytového domu súp.č. XXXX na ul. J. L. vo Y. vrátane spoločných častí spoločných zariadeniach bytového domu a k pozemku č. KN-C par. č. 1326 zastavané plochy a nádvoria o výmere 214 m2 v rozsahu 7372/132520- ín v pomere k celku v kat. úz. A. v prospech navrhovateľky. V zákonom stanovenej lehote podala navrhovateľka proti tomuto rozhodnutiu odvolanie a žiadala ho zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch uviedla, že podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR má každý právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Podľa § 123 OZ je vlastník v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Najmä sa môže domáhať vydania veci u toho, kto mu ju neoprávnene zadržuje. S poukazom na § 100, § 101 a § 110 OZ uviedla, že právo sa premlčí, pokiaľ sa nevykonalo v zákonom stanovenej lehote a táto lehota je 3-ročná a plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz. Vzhľadom na to, že odporca zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva s odvolaním sa na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 24S/58/2010 zo dňa 24.09.2010 a taktiež aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 10Sžr/1/2011 zo dňa 08.06.2011 a v nich uvedenú argumentáciu o absolútnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 13.08.2008 a skutočnosť, že odporca rozhodnutie vydal až po uplynutí 3-ročnej objektívnej premlčacej lehoty, oslabil jeho vlastnícke právo a v prípade, že predávajúci subjekt, teda ďalší účastník SEKIER s.r.o. si svoje právo ohľadne premlčania úspešne uplatní na príslušnom súde, nebude si môcť uplatniť ona svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia a to zo zaplatenej kúpnej ceny aj s príslušenstvom za predmetný byt. Tak by bola vo veci značne poškodená a utrpela by na svojich základných právach. K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, ako i ďalší účastník, ktorý uviedol, že nemá potrebu sa vo veci bližšie vyjadrovať. Na odvolacom pojednávaní uviedol, že chápe, že v predmetnej veci bol správny orgán viazaný vyslovený právnym názorom ako krajského súdu, ak i najvyššieho súdu v cit. rozhodnutiach. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa V. časti III. hlavy O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu a toto podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne. Odporca vo veci konal o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe návrhu oboch účastníkov zmluvy, ktorá mu bola doručená 13.08.2008. Predmetom tohto vkladového konania boli nehnuteľnosti a to byt, tak ako je citovaný vyššie, vedený v LV č. XXXX, kat. úz. A.. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu. Podľa § 5 ods. 7 cit. zákona ak nedôjde k prevodu vlastníctva všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, je pôvodný vlastník domu vlastníkom ostatných bytov a nebytových priestorov v dome, spoluvlastníkom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku a má práva a povinnosti vlastníka bytov a nebytových priestorov v dome. Podľa § 31 ods. 1, 2 a 3 zák.č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) v platnom znení (1) správa katastra preskúma platnosť zmluvy a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. (2) Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. (3) Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí, inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu, ak je to účelné správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu. Predmetom prevodu vlastníckeho práva bol byt. Predávajúcim bol vlastník tohto bytu, ktorý bol pôvodne vlastníkom celého bytového domu. Byt v čase prevodu bol prenajatý na základe nájomnej zmluvy na dobu neurčitú. Kupujúcim nebol nájomca bytu, preto právnou otázkou v danom prípade zostalo naďalej, či predávajúci bol obmedzený v nakladaní s predávaným bytom. V zmysle cit. § 16 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov možno konštatovať, že byt nachádzajúci sa v bytovom dome sa môže stať samostatným predmetom vlastníctva podľa zákonom stanovenej konštrukcie, a teda vlastník bytového domu môže odpredať takýto samostatný byt. Následne pri odpredaji prvého z bytov sú predmetom vlastníctva už len jednotlivé ďalšie byty a nie celý bytový dom. Citované ustanovenie zákona poskytuje nájomníkov bytom nájomných vzťahov založenými zmluvami na dobu neurčitú ochranu. Tým zároveň obmedzuje vlastníka bytového domu a to logicky vo vzťahu k všetkým bytom v jeho bytovom dome. Takéto obmedzenie vzhľadom na zmysel a účel využitia bytového domu možno chápať ako obmedzenie vo verejnom záujme. Z toho potom vyplýva, že odpredaj bytu inému ako nájomníkovi nie je v súlade s touto konštrukciou zákona. Tento záver vychádza i z pôvodného rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici vyššie cit. č. 24S/58/2010 zo dňa 24.09.2010, ktorý záver bol aj potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 10Sžr/1/2011 zo dňa 08.06.2011. V súlade so stanoviskom odporcu potom možno konštatovať, že vklad vlastníckeho práva k predmetnému bytu v prospech navrhovateľky by bol vykonaný v zmysle § 39 OZ v rozpore so zákonom a na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy zo dňa 13.08.2008. Z uvedeného vyplýva, že skutkové zistenie ako i právny záver odporcu je správny. Pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľky, že týmto rozhodnutím vlastne príde o svoj majetok, jednak o byt, ktorý bude musieť vrátiť predávajúcemu, tak i o peniaze, ktoré zaň zaplatila, s týmto sa krajský súd nemohol stotožniť. Navrhovateľka totiž nesprávne právne hodnotí otázku premlčania vo vzťahu k možnému vymáhaniu kúpnej ceny od predávajúceho, teda SEKIER s.r.o. tým, že beh premlčacej lehoty počíta od uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 13.08.2008, ktorá sa týmto spôsobom považuje za absolútne neplatnú. Tento jej argument je právne nesprávny a nespôsobilý nielen na to, aby mohol zvrátiť právny záver v predmetnej veci, ktorý už vyplýva ako bolo uvedené z predchádzajúceho rozhodnutia krajského súdu i najvyššieho súdu, ale je predovšetkým nesprávny vo vzťahu k možnej otázke vydania bezdôvodného obohatenia na strane predávajúceho. V tomto smere však súd, ktorý vo veci meritórne rozhoduje, nie je právnym poradcom ani advokátskou kanceláriou vo vzťahu k takejto argumentácii, resp. možného ďalšieho postupu navrhovateľky, a preto sa touto otázkou bližšie nezaoberá. Poukazuje len na skutočnosť, že dňom správoplatnenia tohto rozhodnutia nastávajú účinky, na ktoré sa viažu ďalšie možné postupy v otázke úspešného uplatňovania si vydania bezdôvodného obohatenia. Z uvedených dôvodov krajský súd nemohol inak, ako napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Nakoľko navrhovateľka v konaní nebola úspešná, nebolo jej možné priznať ani náhradu trov konania v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p..