KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica13. 6. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/262/2011 z 13. 6. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 13. júna 2012, sp. zn. 26Sd/262/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6011201096.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/262/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011201096
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011201096.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa F. R.,
nar. XX. C. XXXX, bytom H. č. XXX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave
ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. 850 714 8155 0 z
25. augusta 2011 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. 850 714 8155 0 z 25. augusta 2011 potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu
trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku,
pretože pri konštatovanej 40%-nej miere jeho zníženej pracovnej schopnosti nebol uznaný za
invalidného, preto mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol.

Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal, pretože jeho zdravotný stav mu neumožňuje zaradiť
sa do pracovného procesu. Aj v bežnom živote je odkázaný na pomoc rodičov.

Na pojednávaní pred krajským súdom sa nevyjadril.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne s poukazom na
obsah lekárskych správ posudkových lekárov pobočky aj ústredia Sociálnej poisťovne, z ktorých v
podrobnostiach vyplynulo na základe akých konkrétnych odborných lekárskych nálezov bol posúdený
zdravotný stav navrhovateľa a výsledok tohto posúdenia bol náležite zdôvodnený. Poukázala tiež na
dôvody obsiahnuté v písomnom vyjadrení z 13.decembra 2011.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s
ust. § 250l ods. 1 O.s.p, vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so
žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov
pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa i lekárskymi
správami predloženými na pojednávaní pred krajským súdom a dospel k presvedčeniu, že napadnuté
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho ako vecne správne podľa § 250q ods.2 O.s.p.
potvrdil.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení je nárok na invalidný dôchodok podmienený
predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný



stav zníženú pracovnú schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o 40%. Miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a s prihliadnutím
na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 1,6,7 cit. zákona).

Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly V. , pol. 6, písm. a) možno pokles pracovnej
schopnosti poistenca pre ľahkú mentálnu retardáciu s IQ v rozpätí 50-69, s prihliadnutím na sociálnu
prispôsobivosť vyjadriť v rozpätí 40-60%.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že v čase od 27.augusta 2003 do 7.decembra 2005 bol
navrhovateľ uznaný za invalidného pre stav po operácii vrodenej srdcovej vady. 10.augusta 2011
navrhovateľ požiadal znovu o priznanie invalidného dôchodku. Na základe tejto žiadosti posudzoval jeho
zdravotný stav posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Lučenci,
ktorý v posudku z 10.augusta 2011 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa z
psychologického vyšetrenia z apríla 2011 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa označil
mentálnu retardáciu ľahkého stupňa so zaradením pod kapitolu V., pol. 6, písm. a) v rámci prílohy č. 4
k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti vyjadril na dolnej hranici možného
percentuálneho rozpätia, 40%-tami. Zohľadnil aj pridružené zdravotné postihnutie navrhovateľa a to
vrodenú srdcovú vadu po operácii realizovanej v roku 1986 aktuálne v stabilizovanom stave. V posudku
uviedol, že navrhovateľ sa narodil s vrodenou srdcovou vadou, pre ktorú bola realizovaná v roku
1986 operácia. V nasledujúcom období bol v dobrom klinickom stave so sporadickými kardiologickými
kontrolami. Priebežnými EKG a ECHO KG vyšetreniami je dokumentovaná normálna funkcia srdca, bez
dekompenzačných prejavov. Tiež trpí ľahkou mentálnou retardáciou, s IQ 62, pre ktorú mu priznal 40%-
ný pokles pracovnej schopnosti. Toto posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa sa stalo podkladom
pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Po podaní odvolania posudkový lekár na pobočke nezmenil svoje
posudkové stanovisko, pretože nezistil žiadne nové skutočnosti, ktoré by výsledok jeho posúdenia mohli
ovplyvniť.

Pretože na pobočke Sociálnej poisťovne nebolo navrhovateľovi vyhovené v zmysle uznania jeho
invalidity posudzoval jeho zdravotný stav aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne. Ten
v posudku z 29.novembra 2011 okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa vychádzal z
opakovaných psychologických, psychiatrických a kardiologických nálezov z priebehu rokov 2003, 2007
a 2011. Dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. V
posudku uviedol, že u navrhovateľa s neukončených základným vzdelaním dominuje ľahká mentálna
retardácia v minulosti so stanovením IQ 62, etiologicky na podklade hereditárnych a sociálnych
faktorov. Uvedenému zdravotnému postihnutiu zodpovedá 40%-ný pokles jeho pracovnej schopnosti,
pretože zistené IQ navrhovateľa je v hornej polovici posudzovaného pásma. Navyše z psychiatrického
hľadiska neboli u neho preukázané psychotické prejavy, v minulosti nebola nutná ani psychiatrická
liečba. Aktuálne je v ambulantnej liečbe len od mája 2011, s prítomnými prejavmi paniky a úzkosti,
ktoré vyžadujú simplexnú liečbu so sporadickými kontrolami. Posledným psychiatrickým vyšetrením
z novembra 2011 bol potvrdený dobre kompenzovaný stav s redukovanou úzkosťou. Pridružené
zdravotné postihnutie navrhovateľa a to v minulosti vykonanú operáciu srdca nepovažoval za posudkovo
významné, pretože klinickým aj ECHO KG vyšetrením bol potvrdený dobrý funkčný stav srdca, bez
nutnosti akejkoľvek liečby.

Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese
pracovnej schopnosti prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov,
ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanovisko bolo podrobne, vecne
a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami preukázanými zdravotnými ťažkosťami
navrhovateľa a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú
skutočnosť, ktorá by ich závery spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti
napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal.



S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i
napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď pre posúdenie žiadosti navrhovateľa
o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý
bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože on je podľa platnej
právnej úpravy výlučným kompetentným subjektom na posudzovanie zdravotného stavu poistencov
pre účely ich prípadnej invalidizácie. Pri aktuálnych zdravotných ťažkostiach navrhovateľa považoval
správne za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie mentálnu retardáciu ľahkého stupňa, ktorú zaradil
pod správnu položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej
schopnosti vyjadril správne na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia s ohľadom na odborným
vyšetrením zistený rozsah IQ. Správne nevyužil možnosť navýšenia určeného percenta zníženej
pracovnej schopnosti navrhovateľa pre pridružené zdravotné postihnutie a to stav po vykonanej
operácii vrodenej srdcovej vady, pretože odbornými lekárskymi nálezmi aj klinickými vyšetreniami
bol preukázaný dobrý funkčný stav srdca bez nutnosti akejkoľvek liečby. Navrhovateľom predložená
prepúšťacia správa z hospitalizácie na internom oddelení z januára 2011 nedokumentovala posudkovo
významnú zmenu v jeho zdravotnom stave, preto nebol dôvod na dodatočné zhodnotenie tohto
nálezu posudkovým lekárom. Komplexným vyšetrením navrhovateľa počas jeho hospitalizácie nebol
zistený akútny koronárny syndróm ani iné zdravotné ťažkosti svedčiace o jeho dlhodobo nepriaznivom,
posudkovo významnom zdravotnom stave.

Na základe takto zisteného skutkového stavu veci a s poukazom na platnú právnu úpravu dospel
krajský súd k presvedčeniu, že odporkyňa rozhodla napadnutým rozhodnutím správne, keď zamietla
žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, pretože pokiaľ pri preukázaných zdravotných
ťažkostiach nevznikla invalidita navrhovateľa, nevznikol mu ani nárok na invalidný dôchodok. Odporkyňa
preto správne napadnutým rozhodnutím jeho žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zamietla.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2
O.s.p. a navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach

prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné
popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.