Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/110/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011201128 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011201128.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov senátu JUDr. Jána Škvarku a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v právnej veci žalobcu: U. N., M.. XX.XX.XXXX, Q. A. XXXX/XX, XXX XX D., zast. JUDr. Jozefom Koľom, advokátom, P., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa Bratislava, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 46869-5/2011-BA zo dňa 29.09.2011, takto r o z h o d o l : I./ Krajský súd rozhodnutie žalovaného č. 46869-5/2001/BA z 29. septembra 2011, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. XXXX-XX/XXXX-D. z XX. T. XXXX z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec vracia na ďalšie konanie. II./ Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 407,72 EUR v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím č. 46869-5/2011-BA zo dňa 29.09.2011 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Sociálnej poisťovne, pobočka D. č. XXXX-XX/XXXX- RV zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol žalobcovi podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. priznaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 24.05.2007 vo výške XXX,XX EUR stanovenej podľa § 5 zákona č. 437/2004 Z.z. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný popísal zistený skutkový stav a postup prvostupňového správneho orgánu, podľa ktorého: žalobca predložil správnemu orgánu lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 30.08.2010 vydaný posudzujúcim lekárom L.. T. A., kde sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené podľa § 10 zákona č. 437/2004 Z.z., prílohy č. 1 (časť II. až IV.), položka 252 v rozsahu XXX bodov. Odbor úrazového poistenia prvostupňového orgánu požiadal podľa § 153 ods. 4 písm. c/ zákona o sociálnom poistení posudzujúceho lekára o kontrolu bodového ohodnotenia posudku zo dňa 30.08.2010. Posudzujúci lekár dňa 28.04.2011 opravil lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia podľa položky 252 na XX bodov. Posudkový lekár prvostupňového orgánu následne súhlasil s uvedeným lekárskym posudkom zo dňa 28.04.2011 v lekárskej správe zo dňa 26.05.2011 a správny orgán vydal prvostupňové rozhodnutie. Po podanom odvolaní zo strany žalobcu, posudkový lekár prvostupňového orgánu nevyhovel odvolaniu a kompletný posudkový spis predložil na ďalšie konanie posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v U.. Posudkový lekár ústredia v zápisnici zo dňa 09.09.2011 súhlasil s lekárskym posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia z 28.04.2011 s tým, že žalobca (posudzovaný) nepredložil doteraz žiadne odborné vyšetrenie, ktoré by dokazovalo, že sa vplyvom utrpeného úrazu zhoršil jeho zdravotný stav na úroveň praktickej slepoty. Nakoľko pri utrpenom úraze bolo dokázané, že posudzovaný utrpel ľahký otras mozgu, bola dolná hranica rozpätia bodového ohodnotenia v počte XX bodov posudkovo správna. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný k požiadavke žalobcu o vykonanie znaleckého dokazovania uviedol, že neodporúča dokazovanie súdnym znalcom z odboru očné lekárstvo z dôvodu, že poškodenie zraku závažného stupňa s poruchou zrakovej ostrosti a výpadkom časti zorného poľa (hemianopsia) bolo prítomné už v roku 1969. Podľa žalovaného ustanovenia § 196 zákona o sociálnom poistení a § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. sú ustanovenia fakultatívne, podľa ktorých sociálna poisťovňa môže, ale nemusí ustanoviť znalca. Posudkoví lekári sociálnej poisťovne podľa žalovaného riadne a úplne medicínsky odôvodnili svoj postup pri hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia, ich činnosť je objektívna a nestranná, pričom pri svojej činnosti vychádzali z objektívne zisteného zdravotného stavu na základe zdravotných záznamov a záverov odborných lekárov. Žalobca podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a navrhoval napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V žalobe uviedol, že nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia si uplatnil na základe lekárskeho posudku L.. Y. zo dňa 30.08.2010, kde bol nárok hodnotený pod položkou 252 - postkomočný syndróm vo výške XXX bodov. Na základe žiadosti sociálnej poisťovne, pobočka o prepracovanie posudku, následne uvedený lekár zmenil lekársky posudok tak, že mu priznal iba spodnú hranicu bodového rozpätia XX bodov. Namietal, že prepracovaný lekársky posudok bol vyhotovený bez akéhokoľvek zdôvodnenia, resp. vysvetlenia a bez jeho osobnej účasti. Podľa neho to spôsobilo úplnú stratu dôvery voči L.. Y. a jeho konanie považoval za ľahostajný a neodôvodnený prístup k veci. Zotrvával na dôvodoch odvolania aj v tom smere, aby bolo zhoršenie jeho ochorenia ako následku pracovného úrazu bolo vyhodnotené znalcom. Zástupca žalobcu na pojednávaní zotrvával na podanej žalobe a jej dôvodoch s tým, že majú odôvodnené pochybnosti o správnosti vyčíslenia sťaženia spoločenského uplatnenia, preto trvajú na tom, aby bolo nariadené znalecké dokazovanie. V čase uplatňovaného nároku nemal žalobca dôvod spochybňovať posudok ohľadom sťaženia spoločenského uplatnenia, keď bol lekárom vydaný posudok na XXX bodov. Žalobca na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o údaje v zdravotnej dokumentácii, a to že mal mať ťažkosti v súvislosti so zúžením zorného poľa, poškodenie optického nervu, tak o tomto sa dozvedel až dodatočne a k poškodeniu zraku malo dôjsť v súvislosti so zápalom mozgových blán. Niekoľko rokov robil v štvorsmennej prevádzke a so zrakom až do uvedeného pracovného úrazu nemal problémy. Ďalej uviedol, že išiel z vlastnej iniciatívy za L.. B. z N. nemocnice v B. a už tento lekár mu povedal, že by mal vyhotoviť posudok lekár, ktorý ho liečil. Pokiaľ ide o znalecký posudok, tak bol zo strany sociálnej poisťovne informovaný v tom zmysle, že aj v prípade, že si dá vyhotoviť sám znalecký posudok, tak nemusí byť z ich strany uznaný. Žalovaný na pojednávaní, ako aj v písomnom vyjadrení k žalobe navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť. Pokiaľ ide o bodové hodnotenie, tak ak mal žalobca pochybnosti ohľadom posudzujúceho lekára, mohol žiadať, aby bodové hodnotenie bolo vyhotovené iným lekárom, prípadne znalcom. Je povinnosťou poistenca preukázať, že došlo k poškodeniu zdravia v súvislosti s úrazom. Podľa žalovaného, medzi posudkami, ktoré vyhotovil posudkový lekár vrámci prvostupňového aj druhostupňového konania nie je rozpor. Obidvaja posudkoví lekári sa zhodli na ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v dolnej hranici. Nebolo preukázané, že by sa jednalo u žalobcu o postihnutie mozgu s ťažšími následkami. Aj v priebehu konania sa preukázalo, že v danom prípade zhoršenie zdravotného stavu pokiaľ ide o zrak nebolo dôsledkom úrazu, aj keď v konečnom dôsledku v súvislosti s ľahkým otrasom mozgu sociálna poisťovňa uznala bodové ohodnotenie v rozsahu XX bodov. K skutočnosti uvedenej L.. B. z N. nemocnice B., ktorý ešte pred vydaním bodového ohodnotenia na sťaženie spoločenského uplatnenia uvádzal, že doporučuje ohodnotenie, resp. stanovenie poškodenia zdravia v znaleckom posudku žalovaný uviedol, že ak tu boli nejaké rozpory, mali byť odstránené ešte pred vydaním posudku ohľadom sťaženia spoločenského uplatnenia. Takýto posudok si mal spraviť sám žalobca. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu na riadnom pojednávaní podľa § 250g ods. 1 O.s.p. a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p., pretože dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona, lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov. Podľa § 7 ods. 3 citovaného zákona, o vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať poškodený. Podľa § 7 ods. 4 citovaného zákona, o vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ náhrady, iba ak im poškodený dá súhlas. Podľa § 7 ods. 6 citovaného zákona, ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. Podľa § 8 ods. 2 citovaného zákona, z lekárskeho posudku musí byť zrejmé, na základe akých skutočností posudzujúci lekár dospel k celkovému počtu bodov. Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona, posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov. Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Podľa § 196 ods. 3 citovaného zákona, organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, 96a) ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok. Z obsahu správneho spisu súd zistil, že žalobca ako poškodený z pracovného úrazu, ktorý utrpel dňa 24.05.2007 požiadal zdravotnícke zariadenie o vypracovanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Takýto posudok bol vypracovaný dňa 30.08.2010 posudzujúcim lekárom D. medicínsko-humanitnej, n. o. v D. L.. A. s podpisom aj primára chirurgického oddelenia L.. Y.. Posudok bol vypracovaný na tlačive pre hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2003 Z.z. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené na XXX bodov podľa prílohy č. 1 časť II. a IV. k zákonu č. 437/2003 Z.z. s diagnózou - postkomočný syndróm. Posudok neobsahoval žiadne odôvodnenie počtu bodov, ktoré predstavovalo hornú hranicu pre danú diagnózu. Odôvodnenie bodového hodnotenia zaslal prvostupňovému orgánu po jeho výzve na opravu posudku L.. A. listom z 28.02.2011 s tým, že žalobca bol prepustený z chirurgického oddelenia dňa 01.06.2007 a pretrvávala u neho diplopia a instabilita pri chôdzi. V dokumentácii mal opakované kontroly v očných a neurologických ambulanciách pre pretrvávanie poruchy zraku, ktoré sa postupne zhoršovali, na ktoré chodil aj v čase písania lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, a preto bolo rozhodnuté v hornej hranici položky 252. Na záver posudzujúci lekár uviedol, že ohľadom toho, či poruchy zraku súvisia alebo nesúvisia s úrazom má rozhodnúť znalec z odboru oftalmológia. Následne však na žiadosť správneho orgánu vypracoval nové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu dňa 28.04.2011 (toto hodnotenie bolo taktiež potvrdené podpisom a pečiatkou primára). V novom posudku už bola rovnaká diagnóza žalobcu ohodnotená počtom bodov XX (dolná hranica rozpätia). Zmena bodového hodnotenia nebola zo strany posudzujúceho lekára nijako odôvodnená a len na základe tohto hodnotenia po jeho kontrole prvostupňovým správnym orgánom bolo vydané prvostupňové rozhodnutie. Po podanom odvolaní sa s bodovým hodnotením (XX bodov) stotožnil aj posudkový lekár ústredia žalovaného v zápisnici zo dňa 09.09.2011 a príslušný odbor žalovaného v stanovisku z 31.08.2011. Dôvody sa potom preniesli aj do rozhodnutia druhostupňového orgánu, ktoré sú uvedené v úvode tohto odôvodnenia rozsudku. Žalovaný vo svojich vyjadreniach uvádzal, že medzi posudkami prvostupňového a druhostupňového orgánu neboli žiadne rozpory. Z vyššie uvedeného skutkového stavu je zrejmé, že skutočne existujú zhodné posudky bodového ohodnotenia medzi prvostupňovým a druhostupňovým orgánom, avšak posudky posudzujúceho lekára (prvý posudok z 30.08.2010 a druhý posudok z 28.04.2011) sú diametrálne odlišné a pohybujú sa jeden na hornej hranici bodového rozpätia pre danú diagnózu a druhý na hranici dolnej. Žalobcovi, ako to vyplýva z jeho vyjadrení v odvolaní aj zo žaloby druhý posudok posudzujúceho lekára nebol predložený, ani sa k nemu nemohol vyjadriť. Konanie o priznanie sťaženia spoločenského uplatnenia začalo po tom, ako žalobca sám predložil posudok posudzujúceho lekára zo dňa 30.08.2010 s bodovým ohodnotením XXX bodov. Žalobca o druhom posudku posudzujúceho lekára nemal vedomosť a bez ďalšieho zdôvodnenia mu bolo prvostupňovým rozhodnutím priznané iba XX bodov. Zmena bodového hodnotenia nebola zo strany posudzujúceho lekára žiadnym spôsobom vysvetlená ani zdôvodnená a zmenu následne prevzal správny orgán a taktiež zmenu bodového hodnotenia oproti žiadosti žalobcu žiadnym spôsobom nevysvetlil. Správne sa preto žalobca domáhal, aby bol v danej veci vypracovaný znalecký posudok podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. Táto požiadavka vyvstala aj zo záznamu z vyšetrenia žalobcu na očnej ambulancii u L.. B. z N. nemocnici s poliklinikou B. zo dňa 11.08.2010, ktorý záznam je spísaný aj v zápisnici posudkového lekára ústredia (kontrola bodového hodnotenia) z 09.09.2011. Pokiaľ sa tak nestalo a žalovaný neodstraňoval a ani nezdôvodnil rozpory v bodových hodnoteniach posudzujúcich lekárov, nebol vo veci dostatočne zistený skutkový stav, čo je dôvod pre zrušenie jeho rozhodnutí. Pre účely objektívneho zistenia skutkového stavu a odstránenia existujúcich rozporov bude musieť žalovaný v ďalšom konaní nariadiť znalecké dokazovanie súdnym znalcom, prípadne doplní dokazovanie aj o zdôvodnenie zníženia kódového hodnotenia posudzujúcim lekárom. V následnom rozhodnutí žalovaný vyhodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a v odôvodnení rozhodnutia uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov (§ 196 ods. 7 a § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z.). Z uvedených dôvodov rozhodol žalobca tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania za 2 úkony právnej pomoci v roku 2011 (príprava a prevzatie veci, spísanie žaloby) po 57,- EUR + 2x réžijný paušál po 7,41 EUR, za 1 úkon právnej pomoci v roku 2012 (účasť na pojednávaní) po 58,69 EUR + 7,63 EUR réžijný paušál, cestovné vo výške cestovného vlakom B. - Q. Q. a späť 34,64 EUR + náhrada straty času za cestu na pojednávanie a späť (14 polhodín po 12,71 EUR) - 177,94 EUR. Spolu priznané trovy konania predstavujú 407,72 EUR, ktoré boli vyčíslené právnym zástupcom žalobcu v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (§ 11 ods. 1, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.