Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/268/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011201138 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011201138.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky G. K. rod. X., nar. XX. A. XXXX, trvale bytom Y. E. G., S. XXXX/XX, prechodne bytom D., W. č. XXX/XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. 625 326 6459 0 z 30. septembra 2011 o zamietnutí žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku a rozhodnutia totožného čísla z 19. decembra 2011 o zvýšení invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. 625 326 6459 z 19. decembra 2011 p o t v r d z u j e. Konanie vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. 625 326 6459 z 30. septembra 2011 zastavuje. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím z 30.septembra 2011 odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia bolo v posudku z 19.augusta 2011 konštatované trvanie invalidity navrhovateľky naďalej so 45%-ným poklesom jej pracovnej schopnosti. Rozhodnutím z 19.decembra 2011 odporkyňa zvýšila sumu invalidného dôchodku navrhovateľky od 3.augusta 2011 na 168,60 € mesačne a od 1.januára 2012 na 174,20 € mesačne, vzhľadom na 55%-ný pokles jej pracovnej schopnosti konštatovaný v lekárskej správe posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne zo 6.decembra 2011. V rozhodnutí bol konkretizovaný postup pri výpočte dôchodkovej dávky. Navrhovateľka sa odvolala voči rozhodnutiu z 30.septembra 2011, pretože priznané percento jej zníženej pracovnej schopnosti nepovažovala za zodpovedajúce svojmu zdravotnému stavu. Poukázala predovšetkým na psychiatrické nálezy, z ktorých vyplynulo, že ošetrujúci lekár jej nedoporučuje žiadne sústavné zamestnanie. Nebola spokojná ani so zmenovým rozhodnutím odporkyne z 19.decembra 2011, pretože ani zvýšenie percenta jej zníženej pracovnej schopnosti zo 45% na 55% neodzrkadľuje jej neschopnosť vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala navrhovateľka na podanom odvolaní. Uviedla, že sa už 12 rokov lieči pre duševné ťažkosti a jej stav sa napriek aplikovanej liečbe nelepší. Opakovane musela byť hospitalizovaná v psychiatrickej liečebni, no jej stav sa zhoršuje, je podráždená, nervózna, ľútostivá, plačlivá a nevládze pracovať. Opakovane dochádza k zmene psychiatrickej liečby bez zlepšenia jej zdravotného stavu. Odporkyňa navrhla rozhodnutie z 19. decembra 2011 potvrdiť ako zákonné vecne správne s poukazom na obsah lekárskej správy posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne. Z nej v podrobnostiach vyplynulo, na základe akých odborných lekárskych nálezov bol konštatovaný 55%-ný pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky s tým, že 45% jej bolo priznaných pre duševné ochorenie a uvedené percento bolo navýšené o ďalších maximálne možných 10% pre pridružené zdravotné ťažkosti. V podrobnostiach poukázala aj na obsah písomného vyjadrenia z 5.januára 2012. Krajský súd preskúmal rozhodnutie z 19.decembra 2011 i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ustanovením § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľky o zvýšenie sumy invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov sociálneho poistenia pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne v čase vzniku jej invalidity i pri aktuálnom posudzovaní jej zdravotného stavu, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s ostatným relevantným obsahom administratívneho spisu, najmä s podkladmi pre výpočet zvýšenej dôchodkovej dávky a dospel k presvedčeniu, že uvedené rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sa suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, určuje ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Zistenie obdobia dôchodkového poistenia, osobný vymeriavací základ, priemerný osobný mzdový bod či aktuálna dôchodková hodnota vyplýva z ust. § 60-64 zákona o sociálnom poistení. Podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. Podľa § 71 ods. 6,7,8 cit. zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pre ktoré možno zvýšiť priznané percento zníženej pracovnej schopnosti určené pre rozhodujúce zdravotné postihnutie najviac o 10%. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly V. pol. 3, písm. a) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre stredne ťažké formy porúch nálad vyjadriť v rozpätí 35-45%. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka bola uznaná za invalidnú so 45%-ným poklesom jej pracovnej schopnosti od 26.júla 2005 pre stredne ťažkú depresívnu poruchu. 3.augusta 2011 požiadala o zvýšenie dôchodkovej dávky pre nemožnosť zamestnať sa v dôsledku trvajúceho nepriaznivého zdravotného stavu. Na základe tejto žiadosti bol posudzovaný zdravotný stav navrhovateľky posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Žiari nad Hronom. V posudku z 19.augusta 2011 označil na základe vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky a lekárskej správy z hospitalizácie v Psychiatrickej liečebni v Kremnici, psychiatrických a psychologických vyšetrení z priebehu rokov 2010 a 2011 za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie stredne ťažkú formu depresívnej poruchy, ktorú zaradil pod kapitolu V., pol. 3, písm. a) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. V posudku uviedol, že u navrhovateľky ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav spôsobený spočiatku chronickým abúzom etylu, na podklade ktorého sa rozvinula anxiózne- depresívna porucha u emočne nestabilnej osobnosti. Ochorenie si vyžadovalo opakované hospitalizácie, naposledy v Rimavskej Sobote v októbri 2010, z ktorej bola prepustená so záverom zmiešanej úzkostne-depresívnej poruchy. Psychologické vyšetrenie z roku 2011 preukázalo oproti vyšetreniu z roku 2005 čiastočné zhoršenie intelektových funkcií, s počínajúcimi prejavmi organického, irreverzibilného postihnutia. Vzhľadom však na diagnostické závery hospitalizácií a psychiatrické nálezy považoval pokles jej pracovnej schopnosti na úrovni 45% za adekvátny aktuálnym prejavom jej ochorenia. Pridružené zdravotné ťažkosti a to arteriálnu hypertenziu v I. štádiu považoval za posudkovo nevýznamnú. Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky sa stalo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia z 30.septembra 2011. Po podaní odvolania nedošlo na pobočke Sociálnej poisťovne k zmene posudkového záveru, preto sa posúdením zdravotného stavu navrhovateľky zaoberal aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku zo 6.decembra 2011 vychádzal z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ a z doplneného EMG vyšetrenia z apríla 2010 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ v označení rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľky, jeho zaradení pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení i vo vyjadrenom percente jej zníženej pracovnej schopnosti pre toto ochorenie. Na rozdiel od prvoposudzovateľa však považoval za posudkovo významnú aj stredne ťažkú formu polyneuropatie preukázanú EMG vyšetrením zo 14.apríla 2010 so zaradením pod kapitolu VI., odd. A, pol. 10, písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, pre ktorú navýšil percento zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky o ďalších maximálne možných 10%, na celkových 55%. V posudku uviedol, že navrhovateľka bola opakovane hospitalizovaná v rokoch 2005, 2006 aj 2010, vždy pre zhoršenie úzkostne-depresívnej poruchy, pre ktorú bola uznaná za invalidnú už v roku 2005. V júli 2011 bola vyšetrená psychológom, ktorý popísal mierne zhoršenie jej intelektových funkcií na úroveň mentálnej subnormy a tiež počínajúce zmeny v zmysle organického syndrómu. Napriek uvedenému je pri aplikovanej psychiatrickej liečbe jej stav liečbou dobre ovplyvnený a jej depresívna porucha je pri všetkých vyšetreniach hodnotená ako stredne ťažká. Prvýkrát v októbri 2011 psychiater popísal depresívnu poruchu ako ťažkú, čo však posudkový lekár neakceptoval, pretože takéto zhodnotenie zdravotného stavu navrhovateľky nezodpovedalo klinickému vyšetreniu, v ktorom neboli prítomné bludy s paranoidným alebo perzekučným obsahom, nihlizmus ani depresívny stupor. Zvýšený pokles pracovnej schopnosti z pôvodných 45% na 55% jej posudkový lekár priznal dňom žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Na základe tohto posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky vydala odporkyňa 19.decembra 2011 rozhodnutie, ktorým zvýšila sumu invalidného dôchodku navrhovateľky od 3.augusta 2011 s ohľadom na zmenu poklesu jej pracovnej schopnosti. Zároveň rozhodnutím z 20.decembra 2011 zrušila svoje predchádzajúce rozhodnutie z 30.septembra 2011 o zamietnutí žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku. Konanie o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia krajský súd zastavil s odkazom na ust. § 250l ods. 2 a § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p.. Súdnemu prieskumu podľa piatej časti O.s.p. podlieha neprávoplatné rozhodnutie správneho orgánu, tzn., že v čase rozhodovania súdu musí existovať. Rozhodnutie z 30.septembra 2011 bolo odporkyňou v rámci autoremedúry zrušené, v čase rozhodovania súdu neexistovalo, čo je taký neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, pre ktorý musel krajský súd konanie o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia zastaviť. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijal posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne na podklade potrebných odborných nálezov, ktoré zobral do úvahy komplexne a bez rozporov. Jeho posudkové stanovisko bolo podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami preukázanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. V posúdení zdravotného stavu navrhovateľky posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne nezistil krajský súd žiadnu skutočnosť, ktorá by jeho závery spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia odporkyne z 19.decembra 2011 vychádzal z jeho záverov. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia z 19.decembra 2011 bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i označené rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď pre účely posúdenia žiadosti navrhovateľky o zvýšenie priznanej dôchodkovej dávky posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože predpokladom zvýšenia sumy priznaného invalidného dôchodku je nepriaznivý vývoj v zdravotnom stave poistenca, ktorý nájde odraz vo zvýšení miery zníženej pracovnej schopnosti. S ohľadom na zmenu posudkového stanoviska v rámci správneho konania posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne, ktorý dňom podania žiadosti navrhovateľky o zvýšenie dôchodkovej dávky konštatoval zvýšenie miery jej zníženej pracovnej schopnosti z pôvodných 45% na 55%, správne odporkyňa rozhodnutím z 19.decembra 2011 zvýšila sumu priznanej dôchodkovej dávky. Pri preukázaných zdravotných ťažkostiach navrhovateľky bola správne za rozhodujúce zdravotné postihnutie považovaná naďalej stredne ťažká depresívna porucha, pretože takémuto označeniu jej ochorenia zodpovedali priebežné psychiatrické nálezy i výsledky hospitalizácií v psychiatrických liečebniach. Uvedené ochorenie bolo správne zaradené pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti bol pri tomto ochorení vyjadrený na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. Iné zhodnotenie zdravotných ťažkostí navrhovateľky vyplývajúcich z jej duševného ochorenia do úvahy neprichádzalo, pretože u nej nebola preukázaná ťažká forma depresie so sprievodnými znakmi, vyplývajúcich z medicínskych poznatkov, ktorá by zodpovedala zákonnej požiadavke dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. S ohľadom na EMG vyšetrením preukázanú stredne ťažkú formu polyneuropatie posudkový lekár ústredia správne zohľadnil aj toto zdravotné postihnutie navrhovateľky, pretože podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení má toto ochorenie v uvedenom štádiu vplyv na pracovnú schopnosť poistenca. Pre určenie poklesu zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky bolo toto ochorenie zohľadnené maximálne, 10%-tami. S ohľadom na zistené skutkové okolnosti a s poukazom na citovanú právnu úpravu dospel krajský súd k presvedčeniu, že rozhodnutie odporkyne z 19.decembra 2011, ktorým bola zvýšená suma invalidného dôchodku navrhovateľky od 3.augusta 2011 bolo vydané v súlade so zákonom, pretože u navrhovateľky bola preukázaná nepriaznivá zmena v jej zdravotnom stave, majúca vplyv na zníženie jej pracovnej schopnosti z pôvodných 45% na 55% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Samotný výpočet zvýšenia dôchodkovej dávky nebol v konaní namietaný a ani krajský súd nezistil žiadne pochybenia odporkyne pri výpočte zvýšenej sumy invalidného dôchodku. V podrobnostiach poukazuje na konkrétny výpočet obsiahnutý v rozhodnutí odporkyne z 19.decembra 2011, pretože sa s ním v plnom rozsahu ako s vecne správnym stotožnil. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods.2 O.s.p. a navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože v konaní nebola úspešná. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.