Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/114/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011201178 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011201178.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jána Škvarku, v právnej veci žalobkyne: T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.R. Q. 1, XXX XX Q., zast. advokátom JUDr. Peter Krchnák, so sídlom A. č. X, B. V., proti žalovanému: Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny, Špitálska č. 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. AA/2011/48025/16805/OPČSSZ zo dňa 17. októbra 2011, takto r o z h o d o l : I./ Krajský súd žalobu žalobkyne z a m i e t a . II./ Žalobkyni náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Zvolen rozhodnutím č.k. B/2011/17119; B/2011/063301 zo dňa 31.08.2011 ako prvostupňový správny orgán rozhodol, že žalobkyňu dňom 27.10.2010 vyraďuje z evidencie uchádzačov o zamestnanie v zmysle § 36 ods. 1 písm. n/ zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. V odôvodnení konštatoval, že žalobkyňa Dohodu o pracovnej činnosti u zamestnávateľa F., s.r.o. I. preukázala až dňa 23.08.2011. Dňa 07.04.2010 bola poučená o novele zákona o službách zamestnanosti v znení zákona č. 52/2010 Z.z. platnej od 01.03.2010, napriek tomu si povinnosť oznámiť úradu výkon zárobkovej činnosti nesplnila. Žalovaný ako odvolací správny orgán, rozhodnutím č. AA/2011/48025/16805/OPČSSZ zo dňa 17.10.2011 zamietol odvolanie žalobkyne a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že rozhodnutie úradu o vyradení žalobkyne z evidencie uchádzačov o zamestnanie je v súlade s ustanovením § 36 ods. 1 písm. n/ zákona o službách zamestnanosti, pretože žalobkyňa si nesplnila povinnosť podľa § 6 ods. 2 písm. d/ tohto zákona. Žalobkyňa bola zaradená do evidencie uchádzačov dňom 27.03.2010 na základe žiadosti. Pri podaní žiadosti bola riadne poučená o právach a povinnostiach evidovaného uchádzača o zamestnanie, ako aj následne s novelou zákona č. 52/2010 Z.z. Žalobkyňa neoznámila úradu skutočnosť, že podľa Dohody o pracovnej činnosti zo dňa 26.10.2010 bude pracovať od 27.10.2010 s predpokladaným príjmom 120,- Eur mesačne u zamestnávateľa F. s.r.o. I.. Túto dohodu predložila úradu až dňa 23.08.2011 po tom, čo úrad kontrolou v elektronickom systéme Sociálnej poisťovne zistil, že žalobkyňa má s týmto zamestnávateľom uzatvorenú aj Dohodu o pracovnej činnosti od 27.10.2010, pretože žalobkyňa úradu dňa 01.12.2010 predložila len Dohodu o pracovnej činnosti uzavretú s týmto zamestnávateľom zo dňa 26.11.2010, podľa ktorej mala pracovať na dobu určitú od 27.11.2010 do 31.12.2010. Uvádzal, že žalobkyňa do zápisnice na úrade dňa 23.08.2010 do záznamov v kontaktoch uchádzačov o zamestnanie uviedla, že dohodu so začiatkom výkonu zárobkovej činnosti od 27.10.2010 na dobu neurčitú dostala od zamestnávateľa až v mesiaci august 2011. O dohode neinformovala, lebo sa bála, že dohoda neplatí a nemala ju k dispozícii. Zamestnávateľ mal za to, že jej ju odovzdal. Zároveň uviedla, že si je vedomá povinnosti oznámiť uzatvorenie tejto dohody. Žalovaný považoval za nepravdivé tvrdenie žalobkyne o oznámení uzatvorenia dohody úradu, ako rozporné s vykonaným záznamom. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žiadala zrušiť rozhodnutia vydané v oboch stupňoch správneho konania a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Namietala, že správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav veci a vec aj nesprávne právne posúdili. Žalobkyňa osobne dňa 25.10.2010 oznámila pracovníčke Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Zvolen skutočnosť, že odo dňa 27.10.2010 na základe Dohody o pracovnej činnosti bude vykonávať zárobkovú činnosť za predpokladaný príjem 120,- Eur mesačne. Zároveň každý mesiac pri povinnom sa hlásení na úrade potvrdzovala skutočnosť o výške príjmu za uplynutý kalendárny mesiac, čím si splnila svoju zákonnú povinnosť podľa § 6 ods. 2 písm. d/, veta za bodkočiarkou, zákona č. 5/2004 Z.z. Keďže zamestnávateľ žalobkyne odvádzal poistné príslušnej sociálnej poisťovni, žalobkyňa nemala dôvod tajiť tento zárobkový pomer, pretože by jej neoznámením nevznikla žiadna neoprávnená výhoda voči úradu, resp. štátu, naopak by si sama poškodila tým, že by ju úrad vyradil z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Namietala nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, najmä ohľadom skutkového stavu tvrdenému žalobkyňou, ktorému sa prvostupňové rozhodnutie vôbec nevenuje a druhostupňové rozhodnutie týmto skutkovým okolnostiam venuje jedinú vetu. Tvrdila, že za vykonanie záznamu jej uvedeného oznámenia o zárobkovej činnosti je zodpovedná výlučne kontaktná pracovníčka úradu, pričom ide o chybu v rámci internej evidencie úradu, za ktorú správne orgány neoprávnene potrestali žalobkyňu. Tvrdila, že oznamovacia povinnosť podľa § 6 ods. 2 písm. d/ zákona je splnená už ústnym oznámením. To, kedy predložila písomné znenie Dohody o pracovnej činnosti, splnenie tejto jej povinnosti neovplyvnilo. Navyše, aj za údajné oneskorené predloženie príslušnej Dohody zodpovedá kontaktná pracovníčka úradu, ktorá až v auguste 2011 vyzvala žalobkyňu na doloženie písomného vyhotovenia príslušnej Dohody. Žalobkyňa popierala, že by v uvedenej zápisnici zo dňa 23.08.2011 konštatovala, že ani ústne neoznámila úradu rozhodujúce skutočnosti. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú žiadal zamietnuť. Žalovaný mal pri vydaní rozhodnutia za preukázané, že žalobkyňa uzatvorila dve Dohody o vykonaní práce s tým istým zamestnávateľom. Prvú dohodu uzatvorenú dňa 26.11.2010 predložila úradu dňa 01.12.2010 so začiatkom výkonu práce odo dňa 27.11.2010. Existenciu druhej dohody preukázala až dňa 23.08.2011, kedy bol aj spísaný záznam, ktorý je súčasťou evidenčného štítku uchádzača o zamestnanie. Úrad ako aj žalovaný pri rozhodovaní vychádzali z uvedeného záznamu, pričom popretie jeho existencie v žalobe považuje žalovaný za účelové a zmätočné. Uchádzač o zamestnanie je poučený o jeho právach a povinnostiach v zmysle zákona o službách zamestnanosti a poučenie v jednom vyhotovení si prevezme. V poučení je odcitovaný aj § 6 ods. 2 písm. d/ zákona. V zázname o kontaktoch uchádzača o zamestnanie je uvedené, že žalobkyňa bola poučená aj o novele zákona o službách zamestnanosti. V prípade, ak je uchádzač o zamestnanie poučený a podpíše poučenie, boli zo strany úradu vykonané všetky úkony smerujúce k dodržaniu ustanovení zákona o službách zamestnanosti a súčasne je tu predpoklad, že sa účastník bude riadiť poučením a dodržiavať ustanovenia zákona. Zároveň sprostredkovateľky vyzývajú aj na preukazovanie príjmu, ale to je reálne možné iba vtedy, ak je úradu známa skutočnosť, že uchádzač o zamestnanie nejakú zárobkovú činnosť vykonáva, pričom toto oznámenie zárobkovej činnosti je povinnosťou uchádzača o zamestnanie. Žalovaný odmietal vyjadrenia v žalobe, ktoré bez relevantnej argumentácie prezentujú odôvodnenie druhostupňového rozhodnutia ako „účelovo vykonštruované“. Žalovaný má za to, že zistil presne a úplne skutočný stav veci, vychádzal z predložených materiálov a skutočností, ktoré boli a sú preukázané. Žalobkyňa v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, ani v žalobe neuviedla žiadne skutočnosti podporujúce jej tvrdenia. Krajský súd vec prejednal na pojednávaní bez prítomnosti zástupcu žalovaného, ktorý ospravedlnil neúčasť a súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti (§ 250g ods. 2 a § 101 ods. 2 v spojení s § 246c O.s.p.). Zástupca žalobkyne na pojednávaní poukázal na to, že žalobkyňa sa domnievala, že ak za ňu zamestnávateľ robí odvody, že stačí úradu ústne oznámiť skutočnosť, že pracuje na základe Dohody o pracovnej činnosti. Zápis zo dňa 23.08.2011 pojednáva len o nepredložení dohody v písomnej forme, avšak samotná žalobkyňa túto skutočnosť nevyvracia, zároveň však tvrdí, že ústne upovedomila úrad o tom, že na základe Dohody pracuje. Žalobkyňa postupovala podľa inštrukcií kontaktnej pracovníčky úradu, riadila sa tým, čo od nej bolo vyžadované a výklad zákona prezentovaný správnym orgánom považuje za šikanózny proti uchádzačom o zamestnanie. Má za to, že ani úmyslom zákonodarcu nebolo postihovať tých občanov, ktorí vykonávajú dovolenú činnosť popri tom, že sú zaevidovaní ako uchádzači o zamestnanie a zamestnávatelia platia odvody voči štátu, ale účelom bolo preverovať a zachytávať tých občanov, ktorí pracujú bez dohody a nerobia sa odvody, teda neplnia sa povinnosti voči štátu. Postup voči žalobkyni považoval za nespravodlivý a v rozpore s dobrými mravmi. Domnieva sa, že v danom prípade sa sankcia míňa účelu. Poukázal na nesprávny postup správneho orgánu, ktorý napriek tomu, že akceptoval Dohodu zo dňa 26.11.2010, predloženú dňa 01.12.2010, ktorá bola uzavretá na dobu určitú od 27.11.2010 do 31.12.2010, správny orgán vyradil žalobkyňu z evidencie už od 27.10.2010. Žalobkyňa na pojednávaní trvala na tom, že si splnila povinnosť a informovala na úrade práce o tom, že pokračuje naďalej v pracovnej činnosti a to u toho istého zamestnávateľa, a že bude mať taký istý príjem. Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutia a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, preto žalobu podľa §250j ods. l O.s.p. zamietol. Podľa § 36 ods. 1 písm. n/ zákona č. 5/2004 Z.z.; úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom, ktorým prestal spĺňať podmienku alebo si nesplnil povinnosť podľa § 6 ods. 2 písm. d/. Podľa § 6 ods. 2 písm. d/ veta za bodkočiarkou; uchádzač o zamestnanie je povinný vopred oznámiť úradu výkon zárobkovej činnosti a predpokladaný príjem zo zárobkovej činnosti, najneskôr v deň pred začiatkom vykonávania tejto činnosti a preukázať skutočnosti o výške mzdy alebo odmeny za uplynulý kalendárny mesiac v termíne podľa § 34 ods. 5. Podľa § 34 ods. 5 zákona č. 5/2004 Z.z. uchádzač o zamestnanie je povinný aktívne si hľadať zamestnanie a aktívne hľadanie zamestnania osobne preukazovať úradu najmenej raz za kalendárny mesiac v termíne a na mieste určenom úradom. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa požiadala o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 31.03.2010 a do evidencie bola zaradená od 27.03.2010. O povinnosti vopred oznámiť úradu výkon zárobkovej činnosti a predpokladaný príjem zo zárobkovej činnosti najneskôr v deň pred začiatkom vykonávania činnosti a o preukazovaní skutočnosti o výške mzdy alebo odmeny za uplynulý kalendárny mesiac bola poučená, čo vyplýva z potvrdenia podpísaného žalobkyňou dňa 07.04.2010. Súčasťou administratívneho spisu sú dve Dohody o pracovnej činnosti uzavreté v zmysle § 228a Zákonníka práce medzi zamestnávateľom Z.., s.r.o., so sídlom P. XXXX/X, I. a zamestnancom T. A.. Dňa 26.10.2010 bola uzavretá Dohoda o pracovnej činnosti na dobu neurčitú od 27.10.2010 za dohodnutú odmenu vo výške 120,- Eur mesačne. Podľa razítka úradu táto dohoda bola predložená dňa 23.08.2011. Dňa 26.11.2010 bola uzavretá Dohoda o pracovnej činnosti na dobu určitú od 27.11.2010 do 31.12.2010 za dohodnutú odmenu vo výške 120,- Eur mesačne. Táto dohoda bola úradu predložená podľa opatreného razítka úradom dňa 01.12.2010. Z listiny „Záznamy o kontaktoch uchádzača o zamestnanie“ vyplýva, že dňa 26.11.2010 žalobkyňa osobne oznámila Dohodu o pracovnej činnosti s výkonom práce odo dňa 27.11.2010. Dňa 01.12.2010 bola úradu predložená Dohoda o pracovnej činnosti uzavretá dňa 26.11.2010 na dobu určitú od 27.11.2010 do 31.12.2010, pričom pri dátume kontaktu dňa 31.12.2010 je okrem iného uvedené, že menovaná oznámila pokračovanie Dohody o pracovnej činnosti. Pri kontakte dňa 23.08.2011 je zaznamenané, že menovaná predložila Dohodu o pracovnej činnosti odo dňa 27.10.2010 na neurčito, začatie správneho konania o vyradení z evidencie uchádzača o zamestnanie a vyjadrenie účastníčky konania, v zmysle ktorého Dohodu nepredložila, pretože zamestnávateľ jej ju dal len teraz v mesiaci august. Úrad neinformovala preto, lebo sa bála, že dohoda neplatí, lebo ju nemala. Zamestnávateľ jej teraz povedal, že si myslel, že jej ju odovzdal. Uviedla, že si je vedomá toho, že úradu mala túto skutočnosť oznámiť, aj keď jej zamestnávateľ Dohodu o pracovnej činnosti nedal. Uvedený záznam zo dňa 23.08.2011 je podpísaný zamestnancom úradu, ako aj žalobkyňou. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že dňa 25.10.2010 osobne oznámila skutočnosť že, od 27.10.2010 bude u predmetného zamestnávateľa vykonávať zárobkovú činnosť, čo popieral žalovaný. Súd po oboznámení sa s obsahom spisu, listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala toto tvrdenie žiadnym relevantným dôkazom. V záznamoch o kontaktoch uchádzača o zamestnanie nie je zaznamenaný tvrdený údaj žalobkyňou. Uvedený je dátum kontaktu dňa 12.10.2010 a následne 10.11.2010. Žiadny záznam zo dňa 25.10.2010 nie je vykonaný. V neprospech žalobkyne, čo sa týka pravdivosti jej tvrdenia, vyznieva aj skutočnosť, že podpísala zápisnicu zo dňa 23.08.2011, kde priamo potvrdzuje skutočnosť, že úrad o dohode neinformovala, pretože sa bála, že dohoda neplatí, lebo ju nemala. Z uvedeného možno vyvodiť, že žalobkyňa nemala pôvodne vedomosť o tom, či za ňu zamestnávateľ platí odvody, čo nasvedčuje tomu, že vedome neoznámila úradu skutočnosť, že pracuje u zamestnávateľa na základe Dohody zo dňa 26.10.2010. Žalobkyňa bola vyradená z evidencie za nesplnenie si oznamovacej povinnosti v súvislosti s Dohodou o pracovnej činnosti zo dňa 26.10.2010, keď bolo jej povinnosťou úradu vopred oznámiť výkon zárobkovej činnosti a predpokladaný príjem zo zárobkovej činnosti a to najneskôr v deň pred začiatkom vykonávania tejto činnosti. Z listinných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa oznámila úradu výkon zárobkovej činnosti len dňa 26.11.2010 a to v súvislosti s Dohodou uzavretou dňa 26.11.2010, ktorú úradu aj predložila dňa 01.12.2010. So skutočnosťou, že žalobkyňa nepreukázala oznámenie výkonu zárobkovej činnosti podľa Dohody zo dňa 26.10.2010 s výkonom pracovnej činnosti odo dňa 27.10.2010, zákon spája vyradenie uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom nesplnenia si povinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. d/ zákona č. 5/2004 Z.z. Žalobkyňa bola sankcionovaná za neoznámenie vykonávania pracovnej činnosti podľa skôr uzavretej Dohody, nie v súvislosti s Dohodou uzavretou neskôr, ktorú úradu oznámila aj predložila. K nesplneniu si povinnosti došlo dňa 26.10.2010 (deň pred začiatkom vykonávania dohodnutej činnosti). Zákon neumožňuje prihliadať na následky nesplnenia si povinnosti, ani nestanovuje žiadne kritéria, na ktoré by mal úrad prihliadať pri sankcionovaní. Jedinou sankciou v súvislosti s nesplnením si oznamovacej povinnosti je vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Skutočnosť, že zamestnávateľ v danom prípade vykonával za žalobkyňu odvody do Sociálnej poisťovne, nie je rozhodujúcou. Žalobkyňa bez ohľadu na to, či mala alebo nemala vedomosť o tom, že zamestnávateľ vykonáva za ňu odvody, mala povinnosť oznámiť úradu vykonávanie pracovnej činnosti od 27.10.2010. Z vyššie uvedených dôvodov, aplikujúc citované ustanovenia zákona č. 5/2004 Z.z. súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom, pretože žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie ňou tvrdených skutočností, že si splnila oznamovaciu povinnosť podľa § 6 ods. 2 písm. d/ zákona č. 5/2004 Z.z., o vykonávaní pracovnej činnosti od 27.10.2010 podľa Dohody zo dňa 26.10.2010. Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobkyni, ktorá v konaní nemala úspech, súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení od 01.05.2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.