Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/330/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011899543 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011899543.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Račianska 42/A, 831 02 Bratislava proti povinnému: C. G., nar. XX.XX.T., bytom XXX XX Q. XXX, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 11,02 Eur (332,- Sk) a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen pod sp. zn. EX 646/01, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 3Er/34/2003-22 zo dňa 24. júna 2010 jednohlasne takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 3Er/34/2003-22 zo dňa 24. júna 2010 z r u š u j e a vracia okresnému súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 3Er/34/2003-22 zo dňa 24. júna 2010 zastavil exekúciu a zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi trovy exekúcie v sume 47,20 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 28. októbra 2009 žiadal zastaviť exekučné konanie z dôvodu nemajetnosti povinného v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že v predmetnom exekučnom konaní vykonal súdny exekútor zisťovanie majetkových pomerov povinného, pričom bolo zistené, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd preto dospel k záveru, že ďalšie pokračovanie exekúcie by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti konania, a preto exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. O trovách exekúcie exekučný súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že na ich úhradu zaviazal oprávneného. Proti uvedenému uzneseniu exekučného súdu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil. Odôvodnil to tým, že skutočnosť, že povinný v súčasnosti nevlastní žiadny hnuteľný či nehnuteľný majetok, nie je podľa oprávneného dôvodom na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný je v produktívnom veku, u ktorého je predpoklad, že sa v budúcnosti zamestná, bude zárobkovo činný alebo inak nadobudne majetok v budúcnosti. Oprávnený ďalej poukázal na skutočnosť, že exekučný súd sa vôbec nezaoberal skutočným posúdením otázky nemajetnosti povinného. Oprávnený si je vedomý možného rizika navýšenia exekučných trov spojených s ďalším vedením exekúcie, napriek trvá na ďalšom pokračovaní exekúcie, preto by sa mala jeho vôľa akceptovať. Podľa oprávneného by nemala byť exekúcia zastavená aj z dôvodu, že v prípade opätovného podania návrhu na začatie exekúcie zo strany oprávneného by došlo k zbytočnému navýšeniu exekučných trov, resp. pohľadávka oprávneného by mohla byť už v tom čase premlčaná. Oprávnený sa nestotožnil ani s priznanými trovami exekúcie. Uviedol, že exekučný súd priznal vo vzťahu k trovám exekúcie pôvodnému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 47,20 Eur, pričom vôbec nešpecifikoval, za aké konkrétne úkony priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 23,24 Eur a hodinovú odmenu vo výške 6,64 Eur, z čoho pozostávajú hotové výdavky vo výške 17,32 Eur, exekučný súd ďalej neuviedol, z čoho vychádzal pri priznaní exekučných trov a akým spôsobom posúdil účelnosť počtu hodín vynaložených súdnym exekútorom na exekúciu. Exekučný súd tak predmetné uznesenie v napadnutej časti neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). Oprávnený záverom poukázal na skutočnosť, že jeho pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní bola dňa 24. februára 2006 uhradená v celom rozsahu. Súdny exekútor k podanému odvolaniu oprávneného uviedol, že exekučný súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného vychádzal zo skutočností aktuálnych v čase rozhodovania. Exekučný súd tiež preskúmal súdnym exekútorom predložené vyúčtovanie a časovú špecifikáciu a zistil, že trovy boli vyčíslené v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“). Súdny exekútor preto sa preto v plnom rozsahu stotožňuje s názorom exekučného súdu uvedenom v napadnutom uznesení a navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť a odvolanie oprávneného odmietnuť. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“) po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Predmetné exekučné konanie začalo dňa 06. novembra 2002 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Na základe žiadosti súdneho exekútora doručenej exekučnému súdu dňa 17. januára 2003 exekučný súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5601 003460 zo dňa 11. júna 2003. Podaním doručeným exekučnému súdu dňa 28. októbra 2009 súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súdny exekútor uviedol, že podľa vykonaných lustrácií majetkových pomerov povinného bolo zistené, že povinný nepracuje a nie je vedený v evidencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, nie je poberateľom dávky v nezamestnanosti ani dôchodku. Tiež zistil, že povinný je vlastníkom 1/6 rodinného domu v Q. a podľa oznámenia Dopravného inšpektorátu v Banskej Bystrici je povinný vlastníkom motorových vozidiel Škoda 105L a Škoda 120L, ktoré boli v prospech oprávneného zablokované. Podľa vyjadrenia Daňového úradu Banská Bystrica I. povinný nemá evidované účty v peňažných ústavoch. Súdny exekútor preto súdu navrhol, aby exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. Následne exekučný súd napadnutým uznesením exekúciu zastavil v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie exekučného súdu z dôvodov uvedených v odvolaní. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil. Odvolací súd z predloženého exekučného spisu zistil, že súdny exekútor po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 11. júna 2003 doručil povinnému Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 08. septembra 2003 a Výzvu na úhradu zostatku dlžnej sumy vo výške 4 705,- Sk zo dňa 25. septembra 2003. Ďalšie úkony v tejto veci (úkony na zistenie majetku povinného) vykonal až v auguste 2009, t.j. skoro 6 rokov od vydania poverenia. Následne podaním zo dňa 20. októbra 2009 súdny exekútor požiadal o zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Exekučný súd tomuto návrhu vyhovel a exekúciu zastavil napadnutým uznesením vydaným dňa 24. júna 2010. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd rozhodol o zastavení exekúcie až 8 mesiacov po zisťovaní majetkových pomerov povinného a po podaní návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, čo znamená, že oprávnený má pravdu, keď tvrdí, že exekučný súd nevychádzal zo skutočností aktuálnych v čase rozhodovania súdu. Totiž, v priebehu uvedených 8 mesiacov sa mohli majetkové pomery povinného zmeniť, a teda tvrdenia súdneho exekútora o majetkových pomeroch povinného zistené v mesiacoch august až október 2009 nemuseli byť už v júni 2010 aktuálne. Taktiež tvrdenie oprávneného, že povinný je v produktívnom veku, u ktorého je predpoklad, že sa v budúcnosti zamestná, bude zárobkovo činný alebo inak nadobudne majetok v budúcnosti, je správne. To, že povinný v súčasnosti nevlastní žiadny majetok a nie je zamestnaný, neznamená, že v budúcnosti sa tento stav nezmení, hlavne, keď povinný je v produktívnom veku, a teda sa môže zamestnať a následne aj splatiť pohľadávku oprávneného. Navyše zo zistení súdneho exekútora nevyplýva, že povinný nevlastní žiadny majetok. Naopak súdny exekútor v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že povinný vlastní 1/6 rodinného domu v Q. a motorové vozidlá Škoda 105L a Škoda 120L, ktoré boli v prospech oprávneného zablokované. Oprávnený tiež uviedol, že povinný pohľadávku oprávneného uhradil v celom rozsahu dňa 24. februára 2006. Odvolací súd preto dospel k záveru, že exekučný súd nedostatočne zistil skutkový stav pre prijatie záveru o nemajetnosti povinného, a preto zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku nebolo dôvodné. Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu podľa § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie. Oprávnený napadol uznesenie exekučného súdu v celom rozsahu, t.j. aj vo výroku o trovách exekúcie. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd postupoval pri zastavení exekúcie nesprávne, týmto rozhodnutím sa zrušuje aj výrok o náhrade trov exekúcie, ktorý je výrokom závislým na výroku o zastavení exekúcie. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.