Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/102/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011899644 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011899644.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Daniely Maštalířovej v právnej veci žalobcu AUTO-TRADING, s. r. o., Zvolenská cesta 171, 974 01 Banská Bystrica, IČO:31 576 583, zastúpeného Mgr. Štefanom Lišiakom, advokátom so sídlom Robotnícka 8, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanej Leštáková Viera - LESTRA s miestom podnikania Družstevná 82, 976 32 Badín, IČO:32 013 884, právne zastúpenej Mgr. Petrom Fischerom, advokátom so sídlom Partizánska 77, 974 01 Banská Bystrica o zaplatenie 3.936,02 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cb/98/2004-273 zo dňa 20. januára 2011 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cb/98/2004-273 zo dňa 20. januára 2011 v napadnutej časti výroku, ktorým súd žalobu zamietol, potvrdzuje. V napadnutej časti výroku o náhrade trov konania rozsudok okresného súdu zrušuje a v tejto časti vracia okresnému súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 3.973,66 eur na účet právneho zástupcu. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 7. 4. 2004 domáhal od žalovanej úhrady istiny 3.936,02 eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že na základe objednávky B03011 zo dňa 30. 1. 2003 vykonal pre žalovanú servisné práce a opravy na motorovom vozidle K. U. X,Xi XXv, F. BB-XXXAT. Žalobca fakturoval realizované opravy žalovanej faktúrou č. 152/2003 zo dňa 15. 4. 2003 vo výške 10.708,86 eur (322.615,10 Sk) so splatnosťou 29. 4. 2003 a faktúrou č. 154/2003 zo dňa 16. 4. 2003 vo výške 3.101,02 eur (93.421,40 Sk) so splatnosťou dňa 30. 4. 2003. Žalovaná z faktúry č. 152/2003 uhradila sumu vo výške 2.887,87 eur (87.000,-Sk) a sumu 6.986,-eur (210.460,-Sk), a to prevodom na účet žalobcu dňa 13. 6. 2003. Zvyšnú časť fakturovanej ceny vo výške 835,-eur (25.155,10 Sk) neuhradila a neuhradila ani faktúru č. 154/2003 v celom rozsahu. Okresný súd uviedol, že na základe vykonaného dokazovania nemal za preukázané medzi účastníkmi konania uzavretie zmluvy o dielo v zmysle ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Tvrdenia žalobcu o uzavretí zmluvy o dielo medzi účastníkmi v zmysle zákazkového listu pod č. B03011 zo dňa 30. 1. 2003 v písomnej forme, keďže žalovaná podpísala zákazkový list prostredníctvom svojho splnomocnenca považoval súd za neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Z predmetnej listiny nazvanej zákazkový list nebol preukázaný rozsah vykonania predmetu diela žalobcom pre žalovanú ako objednávateľku týchto prác a takisto ani výška ceny, resp. určenie spôsobu akým sa má táto cena určiť po vykonaní diela. Z výsluchu svedka Ing. B. B. súd zistil, že súčasťou uvedeného zákazkového listu nebolo oprávnenie k oprave motorového vozidla žalovanej vypracovaným zástupcom žalovaným. Súd nemal preukázané ani podpísanie uvedenej listiny žalovanou, ktorá tvrdila, že podpis objednávateľa nie je podpisom splnomocneného zástupcu, pričom listinnými dôkazmi o ubytovaní a čestnými vyhláseniami tretích osôb súdu preukázala žalovaná ako i splnomocnenec žalovanej neboli dňa 30. 1. 2003 prítomní v Banskej Bystrici, kedy podľa tvrdenia žalobcu došlo k podpísaniu predmetného zákazkového listu. Žalobca následne tvrdil, že k uzavretiu zmluvy o dielo došlo i konkludentným spôsobom, a to prevzatím motorového vozidla žalobcom na opravu, vykonaním diela a prevzatím vykonaného diela zástupcom žalovanej. Pri posudzovaní týchto tvrdení žalobcu súd vychádzal z tvrdení žalovanej o tej skutočnosti, že rozsah vykonania diela žalobcom bol stanovený oprávnením k oprave vypracovaným zástupcom poisťovne, ako aj s tvrdením, že splnomocnenec žalovanej bol podľa splnomocnenia oprávnený prevziať predmet diela bez odsúhlasovania rozsahu vykonania opráv a ceny, z vyjadrenia svedka I.. L. C., ktorý pri preberaní motorového vozidla od žalobcu vychádzal z ubezpečenia zástupcu žalobcu I.. B. B., že po odstrojení motorového vozidla boli vykonané ďalšie ohliadky zástupcom poisťovne, ktorá má ďalšie poškodenia zdokumentované a cena za ich opravu bude zo strany poisťovne žalovanej uhradená. Z výsluchu svedkov v konaní, a to pána L. U. a I.. I. P. súd zistil, že poisťovňa vykonala len jednu ohliadku motorového vozidla žalovanej, a to dňa 16. 1. 2003, ktorá bola základom pre likvidáciu poistnej udalosti medzi žalovanou a poisťovňou Kooperatíva. Tieto tvrdenia vyplývajú aj z predložených listinných dôkazov týchto svedkov. tieto svedecké výpovede vyvrátili potom svedeckú výpoveď I.. B. B. o tej skutočnosti, že po prvotnej ohliadke motorového vozidla žalovanej dňa 16. 1. 2003 sa uskutočnili ďalšie ohliadky motorového vozidla z dôvodu zistenia ďalších poškodení, ktoré boli následne oznamované žalovanej, resp. poisťovni žalovanej. Pri posudzovaní rozsahu vykonaných prác žalobcom z dôvodu poškodenia motorového vozidla žalovanej súd vychádzal z faktúr vystavených žalobcom, a to faktúry č. 140/2003, 190/2003 dobropis - faktúry č. 152/2003 a faktúry č. 154/2003. Pokiaľ sa jedná o faktúru č. 140/2003 z 9. 4. 2003 splatnú 23. 4.2003 v sume 13.809,88 eur (416.036,50 Sk), jednalo sa o faktúru, ktorú žalobca vystavil pri preberaní motorového vozidla, a ktorej výšku ako i rozsah prác vykonaných žalobcom žalovaná namietala. Na základe jej námietok bola uvedená faktúra stornovaná faktúrou č. 190/2003 zo dňa 30. 4. 2003 a žalobca na základe požiadaviek žalovanej, ktorá žiadala vystaviť faktúru v rozsahu, v akom mali byť vykonané práce zo strany žalobcu, vystavil faktúru č. 152/2003 zo dňa 15. 4. 2003 v sume 10.708,86 eur a dňa 16. 4. 2003 faktúru č. 154/2003 v sume 3.101,02 eur. Faktúru č. 154/2003 žalovaná obdržala po lehote splatnosti v nej uvedenej, keďže jej bola doručená až dňa 12. 5. 2003, napriek tomu, že bola splatná dňa 30. 4. 2003. Následne ju listom zo dňa 20. 5. 2003 vrátila žalobcovi. V liste namietala, že práce, ktoré žalobca fakturuje predmetnou faktúrou neboli zistené pri ohliadke havarovaného motorového vozidla žalovanej, vykonanej dňa 16. 1. 2003 pracovníkom Slovexperty, ktorého určila poisťovňa žalovanej. Z ohliadky motorového vozidla bol spísaný zápis o ohliadke poškodeného motorového vozidla a oprávnenie k oprave č. 9502629205, ktoré žalobca obdržal a v zmysle ktorého mal podľa pokynu žalovanej vykonať opravu motorového vozidla. V zápise z ohliadky sú jasne formulované vety, že v prípade iného poškodenia trvá žalovaná, resp. zástupca poisťovne na doohliadke motorového vozidla, pričom poškodenie, ktoré nie je uvedené v zápise o ohliadke poškodeného motorového vozidla, nebude zahrnuté do plnenia poisťovne. Z dôvodu, že žalobca nežiadal žiadnu doohliadku motorového vozidla, a táto nebola vykonaná, usúdila žalovaná, že opravy vykonané žalobcom neboli a za tieto práce mu neprislúcha cena. Pri posudzovaní rozsahu vykonaných prác žalobcom vychádzal súd z likvidačnej správy poisťovne Kooperatíva zo dňa 2. 6. 2003, kde likvidátor pri likvidovaní poistnej udalosti zahrnul pre výpočet výšky plnenia faktúru predloženú žalovanou č. 26/2003 v sume 76,35 eur (2.300,-Sk) bez DPH a faktúru žalobcu č. 152/2003 v sume 8.924,04 eur (268.845,90 Sk) bez DPH. Z predmetných faktúr poisťovňa priznala žalovanej pre výpočet výšky plnenia sumu 9.000,40 eur, pričom nepriznala práce v hodnote 510.62 eur (15.382,92 Sk) za poškodené diely nezapísané v zápise o ohliadke motorového vozidla (priečka, skrinka poist., čerpadlo vzduchu, puklica, zámok dvier, držiak stierača, smerovky, tesnenia, kľučka, kryt, kĺb, prúd antény) a nepriznala i nadmerne účtovanú prácu odstrojenie a nastrojenie dielov bočnice a strechy, ktoré krátila vo výške 60 %, čo predstavovalo z predloženej faktúry zo strany žalobcu sumu 185,22 eur (5.580,-Sk) bez DPH. Žalovanej pri výpočte plnenia bola nepriznaná i spoluúčasť vo výške 5 %, čo predstavovalo sumu 415,23 eur (12.509,15 Sk). Žalovanej bola následne poskytnutá poisťovňou suma ako poistné plnenie vo výške 7.889,32 eur (237.673,83 Sk), z ktorej časť vo výške 6.986,-eur (210.460,-Sk) žalovaná poskytla žalobcovi prevodom na jeho účet dňa 13. 6. 2003 z titulu vykonania prác na poškodenom motorovom vozidle. Žalovaná uhradila pri preberaní motorového vozidla žalobcovi aj sumu 2.887,87 eur (87.000,-Sk), spolu žalovaná uhradila žalobcovi sumu 9.873,86 eur (297.460,-Sk), ktorú považovala za sumu uhradenú dôvodne za práce vykonané žalobcom v zmysle oprávnenia k oprave vypracovanej zástupcom poisťovne. Túto skutočnosť zdôvodnila i vo svojom podaní doručenom súdu dňa 27. 5. 2010. V zmysle týchto skutočností súd nepovažoval za sporný rozsah prác vykonaných žalobcom v zmysle oprávnenia k oprave vypracovanej zástupcom poisťovne. Spornou ostala iba výška plnenia za nepriznané položky v hodnote 510,62 eur (15.382,92 Sk), nadmerne účtovaná práca žalobcom za odstrojenie a nastrojenie dielov bočnice a strechy vo výške 185,22 eur (5.580,-Sk), ktoré boli obsiahnuté vo faktúre žalobcu č. 152/2003 a rozsah prác vykonaných žalobcom v zmysle faktúry č. 154/2003 v sume 3.101,02 eur (93.421,40 Sk). Táto výška plnenia v ich súčte predstavovala i žalovaný nárok žalobcu. Z výsluchu svedkov I.. L. C., I.. I. P. a L. U. súd zistil, že poškodenia uvádzané v týchto faktúrach a neuhradené žalovanou neboli obsiahnuté v zápise o ohliadke motorového vozidla zo dňa 16. 1. 2003. V konaní bolo preukázané, že ďalšie doohliadky poškodeného motorového vozidla žalovanej neboli vykonané, aj keď žalobca túto skutočnosť popieral. Neexistenciu poškodení fakturovaných žalobcom vo faktúrach č. 152/2003 a 154/2003 potvrdila i predložená fotodokumentácia zo strany zástupcu poisťovne, ktoré nie sú obsiahnuté v tejto fotodokumentácii, resp. tieto časti neboli zástupcom poisťovne pri ohliadke motorového vozidla zachytené z dôvodu, že neboli poškodené. Na dotaz súdu žalobca v konaní nepredložil žiadne listinné, resp. iné dôkazné prostriedky o tých skutočnostiach, že fakturované práce, ktoré neboli žalovanou uhradené, boli skutočne žalobcom i vykonané, a to i v súvislosti s poukázaním súdu na krátenie plnenia poisťovne za nadmerne vykonanú prácu žalobcom pri nastrojení a odstrojení dielov bočnice a strechy, z ktorého dôvodu poisťovňa žalovanej krátila cenu týchto prác vo výške 185,22 eur, keďže ani k vykonaniu týchto prác žalobca nepredložil žiadne dôkazy aj napriek výzve súdu, pričom tvrdenia žalobcu a jeho zamestnanca o potrebe týchto prác neboli preukázané. Z dôvodov predloženia písomných listinných dôkazov zo strany žalovanej, ako i výsluchu svedkov, ktorí sa zúčastnili ohliadky motorového vozidla a likvidácie poistnej udalosti, mal súd za to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania aj reálneho vykonávania týchto prác. Súd potom nárok žalobcu na úhradu dlžnej sumy vo výške 3.936,02 eur ako nedôvodný zamietol. Poukázal aj na to, že tvrdenia zamestnanca žalobcu Ing. B. B. nekorešpondovali s listinnými dôkazmi predloženými v konaní. Keďže pre priznanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti súdom o nepreukázaní uzatvorenia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania bolo potrebné zo strany žalobcu preukázať rozsah realizovaných prác žalobcom a ich nutnosť vykonania a zároveň preukázať i výšku ceny za tieto práce, súd rozhodol tak, že žalobcu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v prospech žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech a priznal jej náhradu trov konania vo výške 3.973,66 eur, pričom vo zvyšku jej nárok na trovy konania, ktoré si žalovaná vyčíslila až vo výške 5.639,68 eur nepriznal, nakoľko tieto neboli žalovanou poukázané. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že rozhodnutie okresného súdu je nepresvedčivé v jeho odôvodnení. Z rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré dôkazy a z akých dôvodov sú podkladom pre zamietavé rozhodnutie súdu, ani akými úvahami sa súd pri hodnotení vykonaných dôkazov riadil. Súd navyše vykonával dôkazy, ktoré nemali vzťah k predmetu konania a z takto vykonaných dôkazov vyvodzoval neobjektívne závery. Plnenie, ktoré obdržala žalovaná od poisťovne sa týka jej zmluvného vzťahu s poisťovňou, ktorý nezakladá dôvod na neuhradenie faktúr žalobcovi za práce, ktoré na motorovom vozidle žalovanej vykonal na základe ich vzájomného zmluvného vzťahu. Žalovaná si objednala celkovú opravu motorového vozidla po havárii a z uvedeného dôvodu žalobca musel riadne a včas splniť svoj záväzok, celkovú opravu motorového vozidla uskutočniť tak, aby bolo motorové vozidlo odovzdané žalovanej v riadnom prevádzkovom stave a bezpečné. Žalobca nemal dôvod svojvoľne meniť zariadenia ABS, ktorého hodnota materiálu samotného predstavovala cca 2.954,26 eur (89.000,-Sk) a samotná práca len hodnotu cca 132,78 eur (4.000,-Sk). Žalobca potrebu výmeny riadiacej jednotky ABS oznámil aj zástupcovi spoločnosti Slovexperta Ing. P. z dôvodu, aby sa uskutočnila doohliadka motorového vozidla. Zo spisu poisťovne je táto skutočnosť preukázaná, pričom podľa záznamu poisťovne, ktorý sa nachádza v súdnom spise je zrejmé, že žalovaná doohliadku poškodeného motorového vozidla odmietala. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj svedok P. U.. Samotné oprávnenie k oprave z 21. 1. 2003,ktoré vystavila poisťovňa žalovanej, resp. spoločnosť Slovexperta bolo podkladom pre opravu motorového vozidla, avšak nemohlo byť stopercentne záväzné, o čom mala žalovaná vedomosť, pretože žalobca bol povinný vykonať opravu riadne, t. j. odovzdať motorové vozidlo bez akýchkoľvek závad. Oprávnenie k oprave vystavila Slovexperta pre žalovanú, pričom je to informácia o tom, v akom rozsahu bude mať žalovaná likvidovanú poistnú udalosť zo strany poisťovne. Namietal tiež odborné stanovisko dipl. I.. I. W., znalca z odboru Doprava cestná, Strojárstvo, pretože uvedené odborné stanovisko nemá vzťah k prejednávanej veci a napriek tomu ho okresný súd prevzal ako jeden z dôkazov nepotrebnosti realizovania výmeny riadiacej jednotky ABS. Záver okresného súdu o tom, že nemal preukázané uzavretie zmluvy o dielo medzi účastníkmi konania považuje žalobca za neopodstatnený a nedôvodný. Žalovaná sama poskytla žalovanému svoje havarované motorové vozidlo, ktoré žiadala opraviť. Pri oprave ju zastupoval jej manžel, ktorý bol aj pri dojednaní opravy a ktorý aj vykonával dohľad nad opravou motorového vozidla. Žalobca nikdy netvrdil, že dňa 30. 1. 2003 Ing. L. C. podpisoval zákazkový list. V uvedený deň žalobca prijal a zaregistroval vo svojom systéme PC predmetnú zákazku žalovanej a začal zákazku realizovať. Nie je podstatné to, či listinu podpisoval alebo nepodpisoval manžel žalovanej, ktorý deň sa tak stalo, pretože opravu havarovaného motorového vozidla si objednala žalovaná osobne v servise žalobcu. Nesprávny je aj právny záver súdu o tom, že právny úkon, ktorým bola potvrdená zákazka na opravu motorového vozidla žalovanej jej splnomocneným zástupcom je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Uviedol, že úmyslom žalovanej, ktorý nevzbudzuje žiadnu pochybnosť bolo uzatvorenie zmluvy o oprave jej havarovaného motorového vozidla so žalobcom, ktorý to akceptoval. Cena opravy motorového vozidla bola žalovanej fakturovaná podľa skutočne vykonaných prác a dodaných dielov v súlade s realizovanou opravou. Žalobca poukázal na to, že výška ceny za opravu motorového vozidla bola daná rozsahom jeho poškodenia, pričom jednotkové ceny náhradných dielov a cena práce bola žalovanej známa, pretože tieto sa zhodovali s cenami, ktoré boli vyčíslené spoločnosťou Slovexperta. Uviedol, že svedok I.. B. B. potvrdil, že žalovaná bola oboznámená o nefunkčnosti a nutnosti výmeny zariadenia ABS a tiež s cenou. S vykonaním opravy aj s cenou za opravu žalovaná súhlasila. Žalobca v odôvodnení poukázal aj na ust. § 549 ods. 1 veta druhá Obchodného zák., podľa ktorého ak sa strany dohodnú na rozšírení diela je objednávateľ povinný zaplatiť cenu primerane zvýšenú. Žalovaný namietal aj záver súdu o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania reálne vykonaných prác. Rozsah vykonaných opráv je podrobne špecifikovaný vo faktúrach. Vykonanie opráv bolo hodnoverne preukázané výpoveďami svedkov Ing. B. B. aj mechanika T. W., ktorý sám opravu realizoval. Žalobca v odvolaní namietal aj výšku trov konania, ktoré súd priznal žalovanej, pretože jej priznal aj nedôvodne hotové výdavky, odmenu za zastupovanie advokátom s režijnými paušálmi ako aj nesprávnu daň z pridanej hodnoty. Ako príklad uviedol výdavky za podanie odborného vyjadrenia I.. I. W., ktoré si objednala žalovaná a ktoré nesúviselo s predmetným konaním, ďalej namietal úkony ako porada s klientom zo dňa 20. 3. 2005, porada s klientom a nahliadnutie do spisu z 25. 5. 2005, podanie na výzvu súdu dňa 27. 5. 2005, podanie s návrhom na vypočutie svedka dňa 23. 3. 2007, porada s klientom a nahliadnutie do spisu dňa 29. 10. 2007. Porada s klientom a nahliadnutie do spisu dňa 15. 1. 2008, porada s klientom a nahliadnutie do spisu dňa 15. 6. 2009, porada s klientom a nahliadnutie do spisu dňa 17. 1. 2011, dva úkony za návrh na pristúpenie vedľajšieho účastníka a za odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí návrhu, ktoré je právoplatné bez priznania trov konania, režijné paušály k týmto úkonom a daň z pridanej hodnoty v rozpore s ust. § 27 ods. 1 a 3 zák. č. 222/2004 Z. z. o DPH. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v zmysle § 220 O. s. p. zmenil a návrhu žalobcu zo dňa 7. 4. 2004 v celom rozsahu vyhovel. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, pretože okresný súd podrobne zisťoval skutkový stav veci a následne vyhotovil jednotlivé dôkazy samostatne ako aj vo vzájomnej súvislosti. Uviedla, že jedinými dokladmi, ktoré medzi žalobcom a žalovanou existovali, bol zápis o ohliadke poškodeného motorového vozidla a oprávnenie k oprave vo výške 10.405,54 eur (313.474,58 Sk). Žiadnu inú zákazku so servisom neuzatvárala, nerozširovala pôvodné „oprávnenie k oprave“ a ani nebola počas opravy nikdy informovaná zo strany žalobcu o žiadnych ďalších závadách, ktoré by sa vyskytli na jej motorovom vozidle. Toto potvrdzuje účelová výpoveď vedúceho servisu pána S., ktorý tvrdil, že nahlasoval ďalšie závady poisťovni a boli robené tri ďalšie doohliadky, ktoré boli zaevidované vždy do pôvodného „Zápisu o ohliadke“. Po nahliadnutí do zápisu o ohliadke motorového vozidla v ňom nie sú vôbec žiadne záznamy o doohliadkach. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok U., pracovník poisťovne vo svojich dvoch výpovediach s tým, že žiadne doohliadky poisťovne neboli zo strany žalobcu nahlasované a ani sa nerobili. Nech by sa bola vyskytla akákoľvek ďalšia závada, žalobca bol povinný prerušiť opravu, oznámiť zákazníkovi, resp. poisťovni túto skutočnosť a žiadať doohliadku. Uviedla, že všetky účelové tvrdenia žalobcu na súdnych pojednávaniach vyvrátila a podložila (dokázala) listinnými dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise. Žalobca i napriek tomu na ďalších pojednávaniach opakovanie používal tie isté účelové argumenty. Uviedla, že nepotrebovala vymieňať nepoškodené súčiastky. Uhradila všetko, čo bolo opravené v zmysle oprávnenia k oprave a neuhradila nevykonané, ale fakturované práce a náhradné diely, ktoré boli plne funkčné. K námietke žalobcu o trovách konania uviedla, že okresný súd o trovách konania rozhodol správne. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku, ktorým súd žalobu zamietol ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil a v časti výroku o náhrade trov konania rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a podľa ods. 2 cit. ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 7. 4. 2004 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 3.936,02 eur titulom nezaplatenej ceny za vykonané opravy motorového vozidla. Žalobca uviedol, že vykonal žalobkyni na základe jej objednávky (zákazka B03001 zo dňa 30. 1. 2003) servisné práce a opravy na jej motorovom vozidle, ktoré vyúčtoval faktúrou č. 152/2003 splatnou 29. 4. 2003 a faktúrou č. 154/2003 splatnou 30. 4. 2003. Žalovaná uhradila z faktúry č. 152/2003 sumu 2.887,87 eur a sumu 6.986,-eur. Zostatok vo výške 835,-eur ako aj sumu 3.102,02 eur z faktúry č. 154/2003 žalovaná neuhradila. Žalobca si svoj nárok uplatňoval titulom zmluvy o dielo. Podľa ust. § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa ust. § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Podľa ust. § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. Podľa ust. § 549 ods. 1 Obchodného zákonníka ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení rozsahu diela a ak nedojednajú jeho dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť len cenu primerane zníženú; ak sa týmto spôsobom dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu primerane zvýšenú. Podľa ust. § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Ustanovenia Obchodného zákonníka pri zmluve o dielo majú dispozitívny charakter, okrem vymedzenia podstatných znakov tejto typickej, pomenovanej zmluvy (§ 263 ods. 2 Obchodného zákonníka). Pre platné uzavretie zmluvy sa nevyžaduje písomná forma, postačuje aj ústna dohoda minimálne o určenie zmluvných strán a o predmete zmluvy. Uvedené platí za predpokladu, ak dohoda o cene, resp. o spôsobe jej určenia nie je pre zmluvné strany rozhodujúca. Vôľa strán uzavrieť zmluvu o dielo aj bez dohody o cene, resp. o spôsobe jej určenia musí existovať v čase vzniku zmluvy, nielen počas prípravy a rokovania o zmluve. Výklad vôle strán sa bude riadiť ust. § 266 a dokazovanie tejto skutočnosti dokazovaním § 120 a nasl. O. s. p.. Pri zmene záväzku podľa vyššie citovaného ustanovenia § 549 ods. 1 nie je podľa dispozitívnej úpravy podmienkou platnosti novácie záväzku dohoda o zmene ceny za dielo. Novácia zmluvy o dielo sa uskutočňuje podľa zásad vymedzených v ust. § 272 Obchodného zákonníka, t. j. písomná forma bude podmienkou platnosti len ak tak ustanovuje pôvodná zmluva alebo pri rokovaní o zmene zmluvy takúto požiadavku vznesenie jedna zo zmluvných strán. Zákon ustanovuje pravidlo pre dve odlišné situácie. Ustanovenie § 549 ods. 1 je aplikovateľné v prípade kvantitatívnych zmien, t. j. primerane zmene rozsahu diela sa mení aj cena za dielo tak pri zvýšení, ako aj pri znížení rozsahu diela . Žalobca uvádzal, že medzi nim a žalovanou došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, o čom svedčí zákazkový list z 30. 1. 2003 pod č. B03011. Ako zmluvné strany boli v zákazkovom liste uvedené AUTOTRADING, s. r. o., Banská Bystrica a C. F., Q., malo sa jednať o celkovú opravu motorového vozidla z dôvodu havárie, uvedené bolo, že motorové vozidlo bolo prijaté 30. 1. 2003 a cena opravy mala byť stanovená dohodou. Za objednávateľa, t. j. za žalovanú mal predmetný zákazkový list podpísať jej manžel. Ten v konaní pred prvostupňovým súdom túto skutočnosť popieral s odôvodnením, že v tento deň sa on ani manželka nenachádzali v Banskej Bystrici o čom prvostupňovému súdu predložil hodnoverné dôkazy a uviedol, že tento zákazkový list nepodpísal. Odvolací súd uvádza, že predmetný zákazkový list nesvedčí o tom, že by medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, nakoľko nespĺňa ani podstatné náležitosti, ktoré vyžaduje zákon pre platnú dohodu zmluvných strán v zmluve o dielo. Nie je z tohto zákazkového listu zrejmý predmet plnenia a ani odmena zhotoviteľa, na ktorú má nárok pri riadnom plnení záväzku. Ako predmet plnenia bolo uvedené - oprava celková - havária a cena opravy stanovená dohodou. Žalobca však v konaní preukázal, že zo strany poisťovne žalovanej došlo ešte dňa 16. 1. 2003 k ohliadke predmetného motorového vozidla, ktorú ohliadku vykonal pracovník spoločnosti Slovexperta, s. r. o. a v tomto zápise o ohliadke je presne vyšpecifikované z čoho má oprava vozidla pozostávať. Zároveň v poznámke tohto zápisu je uvedené, že v prípade iného poškodenia trvá na doohliadke motorového vozidla. Žalobca zároveň súdu predložil oprávnenie k oprave č. 9502629205 vypracované spoločnosťou Slovexperta, s. r. o., podľa ktorého oprávnenia mali byť náklady na opravu motorového vozidla v sume 10.405,54 eur vrátane DPH (313.474,58 Sk). Samotný žalobca v konaní uviedol, že toto oprávnenie k oprave nebolo súčasťou predmetného zákazkového listu. Zápis o ohliadke motorového vozidla bol vykonaný 16. 1. 2003, oprávnenie k oprave č. 9502629205 je datované dňa 21. 1. 2003 a žalobca tvrdil, že zákazkový list č. B03011 podpísal so zástupcom žalovanej dňa 30. 1.2003 (až v priebehu konania začal tvrdiť, že nie je dôležité kedy bol tento zákazkový list podpísaný). Nič nebránilo žalobcovi uzavrieť so žalovanou zmluvu o dielo tak, aby jej súčasťou bol jednak zápis o ohliadke poškodeného motorového vozidla, v ktorom bol stanovený presný rozsah opravy a zároveň oprávnenie k oprave, kde bola stanovená cena, prípadne náklady na opravu, tiež s presným zoznamom prác, ktoré majú byť na predmetnom motorovom vozidle vykonané. V tom prípade by takáto dohoda zmluvných strán spĺňala náležitosti uvedené vo vyššie citovaných ustanoveniach. Z uvedeného dôvodu správne okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania k uzavretiu zmluvného vzťahu v súlade s ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, t. j. k uzavretiu zmluvy o dielo nedošlo. Následne na to správne zisťoval, či v prípade vykonania prác žalobcom v zmysle faktúr nim vystavených mu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže práce vykonal bez právneho dôvodu. Žalobca v odvolaní namietal tú skutočnosť, že samotné oprávnenie k oprave č. 9502629205 zo dňa 21. 1. 2003 bolo podkladom pre opravu motorového vozidla, avšak nemohlo byť stopercentne záväzné, o čom mala aj žalovaná vedomosť, pretože žalobca bol povinný vykonať opravu riadne, t.j. odovzdať motorové vozidlo bez akýchkoľvek závad. Odvolací súd poukazuje na zápis ohliadke poškodeného motorového vozidla, ktorý vykonala spoločnosť Slovexperta, s. r. o. dňa 16. 1. 2003 a v ktorom bolo uvedené, že v prípade iného poškodenia trvá na doohliadke motorového vozidla. Z uvedeného je zrejmé, že ak žalobca počas opravy motorového vozidla žalovanej zistil, že je potrebné opraviť, prípadne vymeniť aj veci, ktoré nie sú uvedené v zápise o ohliadke poškodeného motorového vozidla a nie sú ani súčasťou oprávnenia k oprave č. 9502629205 bol povinný vyžiadať si doohliadku tohto motorového vozidla a až následne potom pokračovať vo vykonávaní opravy. Svedok I.. B. B., zamestnanec žalobcu, ktorý bol v konaní vypočutý ako svedok uviedol, že boli vykonané ďalšie doohliadky, ktorú skutočnosť poprel jednak pracovník Slovexperty a tiež pracovník poisťovne žalovanej, ktorí boli v konaní vypočutí ako svedkovia. Žalobcovi sa teda nepodarilo preukázať tú skutočnosť, že by bolo potrebné na motorovom vozidle žalovanej vykonať ďalšie opravy nad rámec stanovených pracovníkom spoločnosti Slovexperta. Nepodarilo sa žalobcovi preukázať ani tú skutočnosť, že o potrebe výmeny riadiaceho systému ABS bol uzrozumený manžel žalovanej, ktorý dal žalobcovi na výmenu tohto riadiaceho systému súhlas. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že úkony, ktoré si žalobca vyúčtoval faktúrou č. 154/2003 a časť úkonov, v zmysle faktúry č. 152/2003 vo výške 835,-eur nezaplatila žalobcovi žalovaná oprávnene. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je vyčerpávajúce, obšírne, zrozumiteľné, preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré sú správne a zdôrazňuje, že tak ako okresný súd, dospel k záveru, že žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno podľa § 120 ods. 1 O. s. p. a nepreukázal jednak to, že by medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o dielo a tiež nepreukázal potrebu prác, ktoré na motorovom vozidle žalovanej vykonal a ktoré práce neboli uvedené v zápise ohliadke zo 16. 1. 2003 a nepreukázal aj reálne vykonanie týchto prác. Žalobca v odvolaní poukazoval aj na ust. § 549 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak sa strany dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu primerane zvýšenú. Uvádzal, že svedok v konaní I.. B. B. potvrdil, že žalovaná bola oboznámená o nefunkčnosti a nutnosti výmeny zariadenia ABS a tiež s cenou. Žalovaná s vykonaním opravy aj s cenou za opravu súhlasila. Vyššie citované ustanovenie uvádza, že ak sa strany dohodnú na rozšírení diela. Práve túto skutočnosť sa žalobcovi v konaní nepodarilo preukázať, t. j., že by bola žalovaná oboznámená s potrebou výmeny riadiaceho systému ABS, a že by s touto výmenou súhlasila. Tieto tvrdenia manžel žalovanej, ktorý mal dať na výmenu riadiaceho systému ABS súhlas popieral. Z uvedeného dôvodu sa nemôže na tento prípad vzťahovať ani žalobcom uvádzané ust. § 549 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku, ktorým súd žalobu zamietol podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Žalobca v odvolaní namietal aj výšku trov v konaniach, ktoré okresný súd priznal žalovanej s odôvodnením, že niektoré úkony, ktoré jej boli priznané nie sú účelné a nevyhnutné pre uplatňovanie alebo bránenie práva. Uviedol, že žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala účelnosť a nevyhnutnosť úkonov označených ako porada s klientom, prípadne nahliadnutie do spisu, ktoré do úkonov podľa ust. § 14 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb nespadajú. Z rozhodnutia okresného súdu, ktorý priznal žalovanej trovy konania nie je zrejmé, prečo považuje tieto trovy za účelné ani to, podľa ktorého ustanovenia vyhlášky č. 163/2002 Z. z. a vyhlášky č. 655/2004 Z. z. súd rozhodol o ich priznaní. Z uvedených dôvodov je výrok rozhodnutia, ktorým súd priznal žalovanej trovy konania nepreskúmateľný. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia v časti trov konania zistil, že rozhodnutie okresného súdu v tejto časti nie je dostatočne odôvodnené a zrozumiteľné, dôsledkom čoho je nepreskúmateľné. Čo sa týka priznania nároku na náhradu hotových výdavkov vynaložených na odborné vyjadrenie Ing. I. W., poukazuje odvolací súd na ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd prizná účastníkovi náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva proti účastníkovi. V zmysle citovaného ustanovenia súd posudzuje účelnosť vynaložených výdavkov ad hoc, ich priznanie musí dostatočne odôvodniť. V tomto prípade, rovnako ako v prípade priznanej odmeny za ostatné úkony právnej služby, okresný súd nedostatočne odôvodnil, prečo priznal žalovanej odmenu za úkony právnej služby, ktoré v odvolaní žalobca napáda, a z ktorých ustanovení príslušnej vyhlášky pri ich priznaní vychádzal. Okrem týchto nedostatkov odvolací súd zistil aj matematické chyby pri sčítavaní jednotlivých súm a tiež vo výške priznanej dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v časti výroku o náhrade trov konania zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a podľa ods. 2 mu vec vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní, pri rozhodovaní o náhrade trov konania, sa okresný súd musí zaoberať námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a opätovne o náhrade trov konania rozhodnúť. V zmysle ust. § 224 ods. 3 O.s.p. okresný súd rozhodne v novom rozhodnutí aj o trovách odvolacieho konania. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.