Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/188/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011899705 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011899705.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci navrhovateľov 1/ L. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. č. XX, XXX XX R., 2/ Z. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. č. XX, XXX XX R., zastúpeného splnomocneným zástupcom E.. W. M., bytom W. č. XX, XXX XX R., 3/ E.. U. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom ul. Y. č. X, XXX XX Z., zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou - navrhovateľkou v 1/ rade, 4/ E.. M. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. č. X,. XXX XX S., proti odporcovi LESY Slovenskej republiky, š.p., so sídlom Námestie SNP č. 8, 975 66 Banská Bystrica, právne zastúpenému JUDr. Pavlom Halajom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Námestie slobody č. 2, 050 01 Revúca, o náhradu škody, o odvolaní odporcu a navrhovateľa 4/ proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/43/2003-231 zo dňa 13. 04. 2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 1/ sumu 4.025,86 Eur s 13 %-ným úrokom z omeškania od 10. 03. 2003 až do zaplatenia, navrhovateľovi 2/ sumu 4.025,86 Eur s 13 %-ným úrokom z omeškania od 10. 03. 2003 až do zaplatenia, navrhovateľke 3/ sumu 4.025,86 Eur s 13 %-ným úrokom z omeškania od 10. 03. 2003 až do zaplatenia a navrhovateľovi 4/ sumu 4.025,86 Eur s 13 %-ným úrokom z omeškania od 10. 03. 2003 až do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom 1/ až 3/, každému zvlášť sumu 4.025,86 Eur s 12,5 % -ným úrokom z omeškania ročne, za dobu omeškania od 16.11.2003 až do zaplatenia, a navrhovateľovi 4/ sumu 4.025,86 Eur s 6 %-ným úrokom z omeškania ročne, za dobu omeškania od 24.04.2005 až do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku návrh zamietol a v súvisiacich výrokoch o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e . Žiadnemu z účastníkov konania nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť každému z navrhovateľov v 1/ až 4/ rade sumu 4.025,86 Eur s 13 %-ným úrokom z omeškania od 10. 03. 2003 až do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, a to titulom náhrady škody. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľov zamietol. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p."), nakoľko navrhovatelia mali neúspech len v pomerne nepatrnej časti a rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku a úvahy súdu. Navrhovateľom preto priznal plnú náhradu trov konania. Odporcu zároveň zaviazal na náhradu trov konania štátu v zmysle § 148 ods. 1 O. s. p.. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci dospel k záveru, že zo strany odporcu došlo k porušeniu povinností uložených mu osobitnými právnymi predpismi, ako aj rozhodnutím Okresného úradu v Brezne, ktoré nebolo zo strany odporcu dôsledne rešpektované. Výšku škody na strane navrhovateľov mal za preukázanú zo znaleckého posudku E.. W. V., G.., ako aj navrhovateľmi predloženého znaleckého posudku vypracovaného E.. F. N., G... Uvedená škoda podľa okresného súdu vznikla v súvislosti s porušením právnych povinností zo strany odporcu, pretože i napriek tomu, že navrhovateľom bolo priznané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam (lesný pozemok) už v marci roku 2000, odporca predmetný lesný pozemok nevydal včas, a následne po veternej kalamite v roku 2000 sa odporca oň nepostaral so starostlivosťou riadneho hospodára s poukazom na ustanovenie § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „Zákon o pôde") a taktiež nevykonal dostatočne vhodné opatrenia na odvrátenie a odstránenie následkov škôd po veternej kalamite neodkladne tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 21 zákona č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a v štátnej správe lesného hospodárstva (ďalej len „Zákon o hospodárení v lesoch"). Okresný súd dospel k záveru, že základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktorú spôsobil odporca navrhovateľom 1/ až 4/ boli preukázané a v dôsledku toho vznikol navrhovateľom nárok na náhradu škody. Obranu odporcu v tom smere, že ku škode došlo z toho dôvodu, že navrhovatelia mu bránili v spracovaní kalamity ako i v riadnom hospodárení v lesoch, považoval okresný súd za účelovú, nakoľko odporca si bol plne vedomý, aké povinnosti mu vyplývajú z užívania lesného pozemku jednak z príslušných zákonov, ale i z predmetného rozhodnutia Okresného úradu v Brezne. Okresný súd priznal navrhovateľom náhradu škody každému po 1-ine zo sumy, ktorú určil znalec E.. W. V., G.. a to spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % odo dňa podania návrhu, t.j. od 10. 03. 2003, s poukazom na ustanovenie § 517 Občianskeho zákonníka. Keďže navrhovatelia si v predmetnom konaní uplatnili náhradu škody vo výške určenej znalcom E.. F. N., G.., t.j. vo väčšom rozsahu ako bola ustálená znaleckým posudkom E.. W. V., G. súd vo zvyšku nárok navrhovateľov zamietol. Odporcom vznesenú námietku premlčania nepovažoval okresný súd za dôvodnú a nárok navrhovateľov neposúdil ako premlčaný z dôvodu, že v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Okresný súd bol toho názoru, že navrhovatelia sa dozvedeli o výške škody a o tom, kto za ňu zodpovedá kvalifikovane až v novembri roku 2001, kedy im bol doručený znalecký posudok č. 6/2001 znalca E.. F. N., CSc.. Pokiaľ ide o navrhovateľa 4/, tento si uplatnil nárok na náhradu škody v trestnom konaní, a preto okresný súd na námietku premlčania neprihliadol. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Odporca podal odvolanie proti výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľom, a to každému zvlášť, náhradu škody vo výške 4.025,86 Eur, spolu s úrokmi z omeškania, a proti výrokom, ktorými mu bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľom a štátu trovy konania. Odvolanie odôvodnil tým, že podľa jeho názoru došlo v konaní k vadám uvedeným v ustanovení § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a jemu prizná náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania. Odporca v odôvodnení odvolania namietal najmä to, že sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania. Uviedol, že medzi účastníkmi konania nie je sporné, že v období, kedy navrhovateľom vznikla škoda, ktorej náhrady sa domáhajú, existoval medzi nimi a odporcom nájomný vzťah, ktorý vznikol dňom právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/20/2000 zo dňa 28. 03. 2000, a to zo zákona (v zmysle ustanovenia § 22 ods. 2 Zákona o pôde). Podľa odporcu tak zo zhodných vyjadrení účastníkov konania je preukázané, že uvedený nájomný vzťah existoval minimálne do 01. 10. 2001. Preto je nesprávny právny názor súdu o povinnosti odporcu vydať navrhovateľom predmetný lesný pozemok do užívania bezodkladne po tom, ako navrhovatelia nadobudli v reštitučnom konaní tento pozemok do vlastníctva. Okresný súd nevykonal dokazovanie zamerané na preukázanie toho, z koho viny nebola dohoda o vydaní užívania predmetného pozemku uzavretá skôr. K tomu, že odporca nespracoval včas kalamitu došlo len a výlučne v dôsledku toho, že navrhovatelia bránili odporcovi v spracovaní kalamity a zakazovali mu dokonca vstup na predmetný lesný pozemok. Odporca tak nemal možnosť túto kalamitu spracovať, čo mu však nemožno pričítať za vinu. Škoda, ktorá tak navrhovateľom vznikla, je preto škodou, za ktorú nesú výlučnú zodpovednosť navrhovatelia. Okrem toho odporca namietal, že okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal ani príčinnou súvislosťou medzi jeho údajným protiprávnym konaním a vznikom škody. Podľa neho včasné nespracovanie kalamity by síce mohlo byť príčinou vzniku škody z preschnutia, napadnutia drevokaznou hubou a poškodením hnilobou, ale táto príčinná súvislosť nebola v súdnom konaní zisťovaná. Poukázal na znalecký posudok E.. V., G.., ktorý sa príčinnou súvislosťou nezaoberal. Rozhodnutie súdu je tak podľa neho vzájomne si odporujúce, keď na jednej strane priznáva navrhovateľom nárok na náhradu škody v dôsledku toho, že on (odporca) spracovával kalamitu v lesných porastoch navrhovateľov, a na druhej strane priznáva navrhovateľom nárok na náhradu škody z toho dôvodu, že kalamitu nespracoval. Taktiež opätovne vzniesol námietku premlčania a to vo vzťahu k všetkým navrhovateľom, ako i výslovne vo vzťahu k navrhovateľovi v rade 4/, ktorý vstúpil do konania až dňa 20. 04. 2005, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty. Námietky vzniesol i voči priznaniu úrokov z omeškania a aj v tejto časti považoval nárok navrhovateľov na zaplatenie úrokov z omeškania za premlčaný. Odporca v odvolaní namietal i priznanie náhrady trov konania navrhovateľom, a to konkrétne náklady za vypracovanie znaleckého posudku E.. N., G.. pred podaním žaloby. Mal zato, že odmenu za vypracovanie znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný pred začatím súdneho konania, nemožno považovať za výdavok účastníka, ktorý by bolo možné považovať za trovy konania. Vo vzťahu k navrhovateľke 3/ mal podľa odporcu okresný súd žalobu zamietnuť, nakoľko táto nepreukázala právne nástupníctvo po neb. E.. C. S.. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrili navrhovatelia 1/ až 3/ podaním zo dňa 26. 05. 2011, v ktorom zotrvali na svojich doterajších ústnych ako aj písomných podaniach učinených v konaní a navrhli, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu vzhľadom na jeho správnosť potvrdil v celom rozsahu. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie i navrhovateľ 4/, a to voči výroku, ktorým bol vo zvyšku jeho návrh zamietnutý. Domáhal sa, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu tak, že uloží odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 4.580,76 Eur s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 01. 04. 2001, teda od doby kedy bola podľa neho škoda zistená a kedy bol o nej odporca upovedomený. Podľa navrhovateľa 4/, okresný súd pokiaľ ide o výšku škody nevzal do úvahy ustanovenie § 443 Občianskeho zákonníka, ale vyhodnotil škodu podľa znaleckého posudku vypracovaného E.. W. V., G... Škoda mala byť vyčíslená správne v cenách platných v dobe, kedy škoda nastala a toto je zohľadnené správne v znaleckom posudku E.. F. N., G.. Na základe podaného odvolania odporcu, ako aj navrhovateľa 4/, krajský súd ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/ až 4/, každému zvlášť, sumu 4.025,86 Eur s 13 %-ným úrokom z omeškania od 10. 03. 2003 až do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom 1/ až 3/ , každému zvlášť, sumu 4.025,86 Eur s 12,50 %-ným úrokom z omeškania ročne, za dobu omeškania od 16.11.2003 až do zaplatenia, a navrhovateľovi 4/ zaplatiť sumu 4.025,86 Eur s 6 %-ným úrokom z omeškania ročne, za dobu omeškania od 24.04.2005 až do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Rozsudok okresného súdu, ktorým návrh navrhovateľov vo zvyšku zamietol a v súvisiacich výrokoch o trovách konania, (ktorými okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/ až 4/ trovy konania, a ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť trovy štátu), podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny, potvrdil. Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 220 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa ustanovenia § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p.. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu o zodpovednosti odporcu za vzniknutú škodu navrhovateľom vo výške ustálenej znaleckým posudkom E.. W. V., G.., ako aj s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu týkajúcimi sa rozhodnutia o náhrade trov konania. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva: Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrne a v celom, a aj ich náležite vyhodnotil (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 36/2010). Odvolací súd tým reaguje na námietku odporcu, že rozhodnutie súdu je vzájomne si odporujúce, keď na jednej strane priznáva navrhovateľom nárok na náhradu škody v dôsledku toho, že odporca spracovával kalamitu v lesných porastoch navrhovateľov, na druhej strane priznáva navrhovateľom nárok na náhradu škody z toho dôvodu, že odporca kalamitu nespracoval. K uvedenému odvolací súd poznamenáva, že suma priznaná navrhovateľom ako náhrada škody v celkovej výške 16.103,43 Eur (485.132,-Sk v pôvodne platnej mene) predstavuje podľa znaleckého posudku E.. W. V., G.. zníženie hodnoty kalamitného dreva na pni (bod 4 znaleckého posudku - rekapitulácia). V danom prípade ide o zníženie hodnoty na kalamitnom dreve, ktoré spracoval odporca a zníženie - zhoršenie sortimentácie nespracovaného dreva, ako aj zhoršenie z dôvodu poškodenia drevokaznými hubami (hnilobou). V znaleckom posudku a ani v odôvodnení rozhodnutia okresného súdu nie je konštatované, že by zo strany odporcu došlo k neoprávnenému výrubu drevnej hmoty. Okresný súd sa s každou jednotlivou námietkou odporcu, na ktorú poukazoval už počas konania v písomných ako aj ústnych podaniach, vysporiadal. Prvostupňový súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o odôvodnenosti nároku navrhovateľov. Rozhodnutie prvostupňového súdu je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís prvostupňový súd dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé. Obsah predmetného odvolania odporcu je takmer zhodný s obsahom jeho písomných a ústnych podaní počas konania a preto odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k námietkam odporcu je úplné aj pokiaľ ide o samotné odvolanie. Odporca v odvolaní neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti a nepredkladá ďalšie dôkazy, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené prvostupňovým súdom. Odvolací súd preto reaguje len na najzásadnejšie námietky odporcu uvedené v odvolaní. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že nárok navrhovateľov a to i navrhovateľa 4/ nie je premlčaný. Okrem dôvodov, na ktoré poukázal k vznesenej námietke premlčania okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, odvolací súd dodáva, že navrhovatelia sa dozvedeli o výške škody a o tom, kto za ňu zodpovedá kvalifikovane až v novembri roku 2001, kedy im bol doručený znalecký posudok č. 6/2001 znalca E.. F. N., G... Podľa znaleckého posudku : „Drevo kalamitných stromov za obdobie 15-tich mesiacov poznateľne preschlo, pomiestne bolo atakované drevokaznými škodcami, v dôsledku čoho nie je možné z neho vyrobiť sortimenty prvej a druhej triedy kvality. Z časti kmeťov stromov napadnutých hubami je možné vyrobiť iba sortimenty vlákniny a palivy." Podľa znalca teda možno predpokladať, že v čase vzniku kalamity boli kmene stromov napadnuté červenou hnilobou a hnilobou Bele spôsobenej podhubím podpňovky iba do vzdialenosti 1 až 1,5 m od miesta rezu. Za obdobie viac ako 15-násť mesiacov sa napadnutie rozšírilo do vzdialenosti 3 až 3,5 m od miesta rezu spiľovania stromov. S ohľadom na obdobie vzniku kalamity neboli vyvrátené a polámané stromy napadnuté výraznejšie podkôrnymi a drevokaznými hubami. Rozsah škody a výška škody sa postupom času od veternej kalamity priebežne menila. K vypracovaniu znaleckého posudku po prvýkrát došlo až ku dňu 27. 10. 2001. Z uvedeného preto nie je možné ustáliť presný vznik škody vzhľadom na jej postupný priebeh (postupné preschnutie dreva, postupné rozširovanie červenej hniloby, resp. hniloby Bele, či napadnutie škodcami). Nemožno preto súhlasiť s právnym záverom odporcu, podľa ktorého sa navrhovatelia 1/ až 4/ dozvedeli o škode a o tom, že za ňu zodpovedá najneskôr 10. 01. 2001, keď v tom čase neboli rozsah škody a ani jeho výška známe na základe relevantného dôkazného prostriedku, akým je právne znalecký posudok. Ani nárok navrhovateľa 4/ nie je premlčaný, pretože si uplatnil nárok na náhradu škody v trestnom konaní. K uplynutiu trojročnej premlčacej lehoty preto nedošlo ani vo vzťahu k nemu. Námietka zo strany odporcu, že v trestnom konaní nebolo vznesené obvinenie voči žiadnej konkrétnej osobe, a preto nemožno považovať nárok navrhovateľa 4/ na náhradu škody za riadne uplatnený, nie je správny. Skutočnosť, že v trestnom konaní nebolo vznesené obvinenie voči žiadnej konkrétnej fyzickej osobe, nemožno pričítať na ťarchu navrhovateľa 4/, ktorému bola škoda spôsobená. Za dôvodnú neuznal odvolací súd ani námietku odporcu voči priznaniu náhrady trov konania - nákladov za vypracovanie znaleckého posudku E.. N., G.. pred podaním žaloby. Odvolací súd poznamenáva, že navrhovatelia v záujme podať kvalifikovanú žalobu boli nútení za účelom uplatnenia svojho nároku označiť a predložiť dôkaz, na ktorý sa odvolávajú (ustanovenie § 79 ods. 1, 2 O. s. p.). Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd považoval uvedené náklady navrhovateľov na vypracovanie znaleckého posudku za trovy konania, tak ako je to uvedené i v odôvodnení rozhodnutia okresného súdu. Odvolanie navrhovateľa v rade 4/ odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia stručne, jasne a zrozumiteľne odôvodnil, prečo vychádzal pri ustálení výšky spôsobenej škody zo znaleckého posudku E.. W. V., G.., keď poukázal na to, že návrh aktualizácie lesníckej časti vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 465/91 Zb. z roku 1999 nebol prijatý a preto znalec pri ustálení výšky škody vychádzal z neplatnej vyhlášky. Kontrolným znaleckým posudkom znalec prepočítal výšku škody v zmysle platnej vyhlášky a ustálil tak škodu na sumu 16.103,43 Eur, ktorú okresný súd navrhovateľom v súhrne priznal. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh vo zvyšku zamietol a vo výrokoch o náhrade trov konania, podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. I napriek tomu, že odvolací súd konštatuje správnosť záverov okresného súdu o odôvodnenosti nároku navrhovateľov s poukazom na existenciu zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti odporcu za škodu, nestotožnil sa so záverom okresného súdu týkajúcim sa posúdenia, kedy sa odporca dostal do omeškania so zaplatením náhrady škody voči jednotlivým navrhovateľom. V tejto časti preto odvolací súd predmetný výrok rozsudku podľa § 220 O. s. p. zmenil, a to z nasledovných dôvodov: Dlžník (odporca) sa dostane do omeškania vtedy, ak svoj dlh neslní riadne a ak dlh veriteľovi alebo osobe oprávnenej dlh prevziať nesplní včas, t.j. v dohodnutom čase. V dôsledku omeškania dlžníka dochádza zo zákona k zmene obsahu právneho vzťahu. Nie je rozhodujúce ani to, či dlžník nie je schopný (objektívne alebo subjektívne) dlh splniť. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že o existencii nároku navrhovateľov sa odporca dozvedel najneskôr v deň doručenia žaloby a to u navrhovateľov 1/ až 3/ dňa 12. 11. 2003 a u navrhovateľa v rade 4/ dňa 20. 04. 2005. Uvedené mal odvolací súd za preukázané z doručeniek pripojených v spise, kedy bola odporcovi doručená žaloba o zaplatenie náhrady škody. Odporca teda od uvedeného dňa mal možnosť v lehote 3 dní splniť svoju povinnosť, preto po uplynutí tejto lehoty (ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal), sa dostal do omeškania. Voči navrhovateľom 1/ až 3/ - dňa 16. 11. 2003 (12. 11. 2003 až 15. 11. 2003 - lehota na splnenie) a voči navrhovateľovi 4/ - dňa 24. 04. 2005 (20. 04. 2005 až 23. 04. 2005 - lehota na splnenie). V zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak následne odvolací súd ustálil i výšku úrokov z omeškania v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (v znení platnom k začiatku omeškania), podľa ktorého výška úroku z omeškania je dvojnásobkom diskontnej sadzby NBS platnej k prvému dňu omeškania. Diskontná sadzba ku dňu 16. 11. 2003 predstavovala 6,25 % a ku dňu 24. 04. 2005 predstavovala 3 %. Aj k úroku z omeškania odvolací súd poznamenáva vzhľadom na vznesenú námietku premlčania odporcom, že ani v tomto prípade nebola námietka vznesená dôvodne. Predmetné úroky z omeškania sa premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Akcesorická povaha úrokov z omeškania má vplyv aj na možnosť ich premlčania. V rámci občianskoprávnych vzťahov sa úroky z omeškania premlčia v rovnakej lehote ako bežný úrok, t.j. v lehote troch rokoch. Okresný súd postupoval správne i v prípade ustálenia okruhu účastníkov konania a posúdenia aktívnej legitimácie navrhovateľky 3/. Okolnosť, že škoda, ktorá je predmetom tohto konania nebola prejednávaná v dedičskom konaní po nebohom E.. C. S., nespochybňuje právne nástupníctvo navrhovateľky v 3/ rade v zmysle Osvedčenia o dedičstve po nebohom E.. C. S., zomrelom dňa XX. XX. XXXX vydanom dňa 08. 03. 2004 a s ním súvisiacou dohodou dedičov. Prvostupňový súd preto správne právne odôvodnil prečo návrhu vyhovel, pričom jasne konštatoval, že boli naplnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú navrhovateľom. Vzhľadom na tieto dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa a ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto odôvodnení rozhodnutia, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 s použitím § 142 ods. 2 a § 151 O. s. p.. Navrhovatelia 1/, 2/ a 3/ si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili (a ani z obsahu spisu nemal odvolací súd preukázaný eventuálny vznik akýchkoľvek trov odvolacieho konania) a preto neexistoval dôvod na to, aby im odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania. Navrhovateľ 4/ nebol v odvolacom konaní úspešný a preto mu právo na náhradu trov odvolacieho konania nevzniklo. Pokiaľ ide o odporcu, tento bol v odvolacom konaní úspešný len v nepatrnej časti vo vzťahu k celému predmetu odvolacieho konania a preto mu podľa § 142 ods. 2 O. s. p. právo na náhradu trov odvolacieho konania nevzniklo. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.