Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/107/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011899762 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011899762.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a sudcov Mgr. Emy Novodomcovej a JUDr. Márie Trubanovej, PhD. v právnej veci žalobcu : O. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. č. XX, pošta XXX XX I., zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Vladimírom Zvarom, so sídlom XXX XX K. D., Ul. S. X/A, proti žalovanému : CARION SLOVAKIA, a.s., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Partizánska cesta 3, IČO : 31 629 091, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Ondrejom Zacharom, so sídlom XXX XX I. I., Z. T. X,. o zaplatenie 12 052,18 eur s príslušenstvom o odvolaní žalovaného zo dňa 08.03.2011 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 17C/41/2008-453 zo dňa 18.01.2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12 052,18 eur p o t v r d z u j e . Rozsudok vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 16,5%- né úroky z omeškania ročne od 12.03.2003 až do zaplatenia a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12 052,18 eur spolu so 16,5 % - ným úrokom z omeškania ročne od 12.03.2003 až do zaplatenia a rozhodol o náhrade trov konania, keď uložil žalovanému s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. povinnosť nahradiť žalobcovi, ako procesne úspešnému účastníkovi trovy konania v sume 3 311,76 eur v lehote do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení súd uviedol, že po doplnení dokazovania mal za preukázané, že žalovaný predmetné motorové vozidlo získal od tretieho subjektu na základe kúpnej zmluvy a toto vozidlo následne predal žalobcovi, ktorý zaň zaplatil kúpnu cenu. Záväzkový vzťah medzi žalovaným a tretím subjektom- O. B. - INŠTEL sa netýkal podnikateľskej činnosti obidvoch účastníkov právneho vzťahu, pretože predaj vozidla nesúvisel s predmetom podnikania O. B. - INŠTEL. Súd mal listinne preukázané, že O. B. nebol v čase predaja motorového vozidla žalovanému držiteľom vozidla a teda ani jeho vlastníkom. Okrem toho mal súd v konaní preukázané, že O. B. - INŠTEL motorové vozidlo zakúpil síce ako podnikateľ - živnostník, ale pre svoje potreby, čo vyplýva z predloženého účtovníctva a motorové vozidlo mal zahrnuté do svojho hmotného investičného majetku a nekúpil ho tak za účelom predaja v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou. Súd mal z potvrdenia Obvodného úradu v Dolnom Kubíne, odboru živnostenského podnikania preukázané, že na takúto obchodnú činnosť nemal oprávnenie a ani v predmete podnikateľskej činnosti. Týmto je spochybnená aj dobrá viera žalovaného predpokladaná v ustanovení § 446 Obchodného zákonníka. Súd tak kúpnu zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným považoval za neplatnú, pretože žalovaný v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebol vlastníkom motorového vozidla a žalobca tak nemohol nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka, teda subjektu, ktorý v čase uzatvárania kúpnej zmluvy sám nedisponoval vlastníckym právom k predmetu kúpy. Pokiaľ súd ustálil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je neplatná, v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalovaný tým, že od žalobcu prijal sumu 363 084,- Sk ako plnenie z neplatnej zmluvy, sa na úkor žalobcu obohatil a preto je podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať. V závere odôvodnenia rozsudku súd zhrnul svoje úvahy a konštatoval, že bolo nepochybne preukázané, že vozidlo, ktoré bolo predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným bolo ukradnuté a z toho dôvodu bolo aj zaistené políciou. Je tak nesporné, že aj keď žalovaný pri uzatváraní kúpnej zmluvy podľa svojho pocitu sa cítil byť dobromyseľný, v skutočnosti vlastníkom tohto motorového vozidla nebol, preto ani nemohol previesť viac práv k veci ako sám mal a tak uzavretá kúpna zmluva je absolútne neplatnou podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Proti rozsudku okresného súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Zdôraznil, že žalobcovi plnil na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 19.02.2004 č.k. 17C 167/2001- 173 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.10.2004 č.k. 16Co 193/2004-212. Nakoľko nárok považoval za neoprávnený, podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania. Rozsudkom zo dňa 26.09.2007 č.k. 4 M Cdo 20/2005-240 zrušil Najvyšší súd SR rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, na čo následne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 26.02.2008 č.k. 13Co 154/2007-252 zrušil rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.02.2004 č.k. 17C 167/2001-173 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd uznesením zo dňa 23.03.2009 č.k. 17C 41/2008-283 konanie zastavil na základe späťvzatia návrhu zo dňa 04.02.2009, voči ktorému žalovaný podal odvolanie, o ktorom Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol uznesením zo dňa 15.06.2009 č.k. 14Co 104/2009-297 tak, že zmenil napadnuté uznesenie v tom smere, že konanie nezastavil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Žalovaný nesúhlasí so závermi prvostupňového súdu, ktorý doplnil svoje dokazovanie ohľadom právneho vzťahu medzi žalovaným a O. B. - INŠTEL a domnieva sa, že s výpoveďou svedka O. B. sa súd vo svojom rozsudku nevysporiadal. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 26.01.2010 je zrejmé, že O. B. - INŠTEL kúpil predmetné motorové vozidlo ako živnostník pre potreby výkonu svojej podnikateľskej činnosti a toto vozidlo aj zahrnul do svojho podnikania ako hmotný investičný majetok. Vozidlo používal pre potreby firmy a uplatňoval si na predmetné vozidlo aj odpisy. Žalovaný sa s poukazom na výpoveď svedka domnieva, že bolo dostatočne preukázané, že právny vzťah z pôvodnej kúpnej zmluvy je potrebné subsumovať pod režim Obchodného zákonníka, pretože sa nevyžaduje, aby išlo o vzťahy, ktorými sa bezprostredne realizuje predmet podnikania; pre účely aplikovateľnosti ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka okrem požiadavky na status podnikateľov pri obidvoch subjektoch záväzkového vzťahu je vyžadovaná aj zrejmá súvislosť s podnikateľskou činnosťou a to na oboch stranách záväzkového vzťahu. Záväzky vzniknuté v rámci predmetu podnikania (tzv. základné činnosti), ako aj záväzky vzniknuté z činností súvisiacich s predmetom podnikania (t.j. činnosti zabezpečujúce chod a rozvoj podniku, tzv. akcesorické činnosti) sa budú subsumovať pod obchodné záväzkové vzťahy. Žalovaný sa tak domnieva, že to, či mal alebo nemal O. B. - INŠTEL v predmete podnikania predaj motorových vozidiel vzhľadom na svedeckú výpoveď, ako aj vzhľadom na výklad pojmu „v súvislosti s podnikateľskou činnosťou“ považuje za irelevantné. Žalovaný tak považuje za nespochybniteľné, že uzatvoril s O. B. - INŠTEL kúpnu zmluvu ktorú v zmysle ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka považuje za obchodnoprávny vzťah a teda jednoznačne prichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 446 Obchodného zákonníka. Žalovaný sa tak mohol dôvodne domnievať a predpokladať oprávnenosť O. B. - INŠTEL predať sporné motorové vozidlo a teda má za to, že nie je možné v konaní spochybniť jeho dobrú vieru predpokladanú v § 446 Obchodného zákonníka v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Pokiaľ žalovaný nadobudol vlastnícke právo k motorovému vozidlu v súlade s ustanovením § 446 Obchodného zákonníka, bol oprávnený toto vlastníctvo previesť na žalobcu, čím splnil svoj záväzok voči žalobcovi a nie je preto namieste zaviazať žalovaného na úhradu bezdôvodného obohatenia, nakoľko k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného nedošlo. Žalovaný tak má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu zamietol. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že v danom prípade nie je možné naprávať protiprávnosť s odkazom na ustanovenie § 446 Obchodného zákonníka. Ide o špecifické ustanovenie, ktoré však podľa jeho názoru nie je možné aplikovať v predmetnej veci. Ustanovenie § 446 Obchodného zákonníka bolo vložené do zákona za tým účelom, aby pri každodennom predaji nebolo potrebné preukazovať vlastnícke právo. Má sa na mysli predovšetkým opakovaná alebo hromadná dodávka priamo z výroby. Toto ustanovenie nerieši vzťah k tretím osobám, ale je vyslovene účelové na uzatváranie dvojstranných právnych vzťahov. Žalobca okrem toho argumentuje, že uvedené ustanovenie nie je aplikovateľné už aj z toho dôvodu, že každé motorové vozidlo musí byť sprevádzané špeciálnymi dokladmi a platí zvláštny režim pre evidencii. V čase, keď došlo k prevodu vlastníctva k predmetnému motorovému vozidlu, resp. k jeho zaisteniu orgánmi polície, platil zákon č. 315/1996 Zb. o premávke na pozemných komunikáciách, pričom v ustanovení § 85 a nasl. je upravená dopravná evidencia, vrátane evidencie vozidiel. Ak by boli účastníci daného právneho vzťahu tieto ustanovenia rešpektovali, nemuselo dôjsť k takejto situácii. Odkaz na uvedené ustanovenie bez ohľadu na to, či ide o obchodnoprávny alebo občianskoprávny vzťah odkazuje na preukazovanie vlastníctva k motorovému vozidlu. Ide o špeciálny predpis, ktorý nie je možné obísť a preto už aj z pohľadu tohto zákona je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne. Žalobca preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a súčasne si uplatnil a vyčíslil trovy odvolacieho konania. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 12 052,18 eur podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie. Žalobca sa žalobou datovanou dňa 06.07.2001 domáhal uloženia povinnosti žalovanému dodať mu ojazdené motorové vozidlo K. F. T. S. X,X J. XX kW a previesť na neho vlastnícke právo. Návrh žalobca doplnil podaním zo dňa 18.01.2002 a okrem dodania predmetného vozidla sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 458 087,- Sk s príslušenstvom. Na pojednávaní dňa 20.01.2004 žalobca uviedol, že na podanej žalobe v celom rozsahu netrvá, berie návrh sčasti späť ohľadom zaplatenia sumy 95 003,- Sk a domáha sa len zaplatenia sumy 363 084,- Sk. Okresný súd Banská Bystrica vo veci meritórne rozhodol rozsudkom č.k. 17C 167/2001-173 zo dňa 19.02.2004, ktorým konanie v časti zaplatenia sumy 95 003,- Sk a v časti o uloženie povinnosti žalovanému dodať žalobcovi špecifikované ojazdené motorové vozidlo a v časti konania o určenie vlastníckeho práva k tomuto motorovému vozidlu zastavil a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 363 084,- Sk spolu s príslušenstvom. O odvolaní žalovaného smerujúceho voči predmetnému rozsudku rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 16 Co 193/2004-212 zo dňa 12.10.2004, ktorým rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 363 084.- Sk s príslušenstvom ako vecne správne potvrdil, vo zvyšku zostal rozsudok nedotknutý. Žalovaný podal dňa 16.09.2005 podnet na podanie mimoriadneho dovolania na Generálnu prokuratúru SR z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorému podnetu bolo vyhovené a generálny prokurátor podal dňa 04.11.2005 mimoriadne dovolanie proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 19.02.2004 č.k. 17 C 167/2001-173 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.10.2004 č.k. 16Co 193/2004-212. O mimoriadnom dovolaní Najvyšší súd SR rozhodol rozsudkom č.k. 4 M Cdo 20/2005-240 zo dňa 26.09.2007, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu č.k. 16Co 193/2004-212 zo dňa 12.10.2004 a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Krajský súd následne uznesením č.k. 13Co 154/2007-253 zo dňa 26.02.2008 zrušil aj rozsudok prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že je nevyhnutné rešpektovať vyslovený právny názor dovolacieho súdu v danej veci. Záver oboch súdov nižšieho stupňa, že medzi žalovaným a žalobcom došlo k uzavretiu neplatnej zmluvy o predaji motorového vozidla, je nutné považovať za predčasný, keďže súdy nevenovali dostatočnú pozornosť rozhodujúcim právnym skutočnostiam, ktoré predchádzali uzavretiu zmluvy o kúpe motorového vozidla, konkrétne obsahu právneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou medzi žalovaným a O. B. - INŠTEL. Povinnosťou súdu bolo v ďalšom konaní preukázať, či účastníci tejto zmluvy sú podnikateľmi a či záväzkové vzťahy zo zmluvy sa týkajú ich podnikateľskej činnosti a to z hľadiska naplnenia zákonných podmienok stanovených v ustanovení § 446 Obchodného zákonníka, podľa ktorého kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a nie je oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja. Odvolací súd v uznesení, ktorým zrušil rozsudok prvostupňového súdu, v súlade s týmto záverom dovolacieho súdu v závere podotkol, že podľa ustanovenia § 446 Obchodného zákonníka sa predpokladá, že kupujúci je dobromyseľný a opak by musel navrhovateľ preukázať. V tomto štádiu konania nasledovalo späťvzatie žaloby žalobcom v celom rozsahu z dôvodu poskytnutia plnenia zo strany žalovaného, čím pre žalobcu odpadol právny dôvod na vedenie súdneho konania, keďže jeho nároky boli plne uspokojené žalovaným. Okresný súd napriek nesúhlasu žalovaného so späťvzatím návrhu a so zastavením konania uznesením č.k. 17C 41/2008-283 zo dňa 23.03.2009 konanie zastavil podľa ustanovenia § 96 ods. 1 a 2 O.s.p. Proti uzneseniu podal žalovaný odvolanie, pretože sa domnieval, že dôvody, ktoré ho k nesúhlasu so späťvzatím žaloby viedli, možno považovať za vážne. Nesúhlasil s právoplatným rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica 17C/167/2001-173 zo dňa 19.02.2004, nárok považoval za neoprávnený a preto aj podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania. Plnil žalobcovi len v dôsledku právoplatného súdneho rozhodnutia a je tak jednoznačné, že plnenie nepredstavuje jeho slobodný prejav vôle, ale snahu minimalizovať prípadné škody na majetku, ktoré by spôsobila exekúcia. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 14Co 104/2009-297 zo dňa 15.06.2009 uznesenie okresného súdu zmenil tak, že konanie nezastavil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd v uznesení vyslovil, že je nevyhnutné zohľadniť okolnosti, na základe ktorých žalovaný plnil a keďže nie je možné za daného stavu skutkovej a právnej neistoty považovať jeho plnenie za súladné so zákonom a tým aj oprávnené, je v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti súdneho konania, aby sa vec nanovo prejednala a rozhodla, a tým aj neistota vo vzájomných vzťahoch oboch účastníkov v záujme odstránenia tejto spornosti vyriešila s konečnou platnosťou v tomto konaní. Po konštatovaní uvedených skutočností považoval odvolací súd dôvod, pre ktorý žalovaný nesúhlasil so späťvzatím návrhu za tak vážny, aby mal za následok nepripustenie späťvzatia žaloby. Okresný súd po tom, čo krajský súd jeho uznesenie, ktorým konanie zastavil, zmenil tak, že konanie nezastavuje a vrátil mu vec na nové prejednanie, vykonal, respektíve doplnil dokazovanie vo veci výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka O. B., oboznámením sa s predloženými a vyžiadanými listinnými dôkazmi, a po ich zvážení a vyhodnotení následne na podklade takto zisteného skutkového stavu uznesením č.k. 17C/41/2008-399 zo dňa 15.04.2010 konanie zastavil, nakoľko na základe dokazovania mal za preukázané, že záväzkový vzťah medzi žalovaným a O. B. - INŠTEL nemožno podriadiť pod právny režim Obchodného zákonníka a tým ani nie je možné aplikovať ustanovenie § 446 Obchodného zákonníka, v dôsledku ktorej skutočnosti potom aj kúpnu zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným súd vyhodnotil ako absolútne neplatnú. O následnom odvolaní žalovaného odvolací súd bez toho, aby v tomto štádiu konania potvrdil alebo spochybnil správnosť dôvodov, na základe ktorých súd dospel k právnemu záveru obsiahnutému v predmetnom uznesení, uznesením č.k. 14Co/168/2010-421 zo dňa 24.08.2010 zrušil toto rozhodnutie v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu prvého stupňa, ktorý mal za následok aj nesprávne rozhodnutie, pretože v štádiu konania, keď o späťvzatí žaloby rozhodol odvolací súd uznesením č.k. 14Co 104/2009-297 zo dňa 15.06.2009 tak, že konanie nezastavil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, nemohol už prvostupňový súd rozhodnúť o podanom späťvzatí žaloby opätovne a to tak, že v rozpore s výrokom uznesenia krajského súdu konanie zastavil. Po tom, čo krajský súd vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, okresný súd vo veci na základe už vykonaného dokazovania meritórne rozhodol a žalobe vyhovel. Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie zamerané na skutočnosti, ktoré boli z hľadiska právneho posúdenia oprávnenosti uplatneného nároku relevantné v zmysle právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v rozsudku č.k. 4 M Cdo 20/2005-240 zo dňa 26.09.2007, a to jednak výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámením sa s obsahom predložených a vyžiadaných listinných dôkazov a po ich dôkladnom zvážení a vyhodnotení následne na podklade takto zisteného skutkového stavu zaujal právne stanovisko obsiahnuté v rozsudku. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný, ako odvolateľ, neuviedol v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe súdu prvého stupňa, ani nežiadal doplniť dokazovanie za podmienok stanovených v ustanovení § 213 ods. 4 a 5 O.s.p. o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť prezentované v prvostupňovom konaní. Odvolaním len spochybnil vyvodený právny názor súdu prvého stupňa na podklade vykonaného dokazovania. V zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co/154/2007-252 zo dňa 26.02.2008 odvolací súd usmernil prvostupňový súd v akom smere má dokazovanie doplniť, predovšetkým ozrejmiť, či sú naplnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 446 Obchodného zákonníka. Bolo nutné ozrejmiť, či predávajúci O. B. - INŠTEL bol podnikateľom s oprávnením kupovať a predávať osobné motorové vozidlá a či záväzkový vzťah (kúpna zmluva o prevode osobného motorového vozidla) sa týkal podnikateľskej činnosti účastníkov právneho vzťahu (žalovaného a O. B. - INŠTEL) a teda či daný záväzkový vzťah možno považovať za relatívny obchodný vzťah v zmysle zákonných kritérií obsiahnutými v ustanovení § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Základnou podmienkou pre aplikáciu uvedeného ustanovenia je, že musí ísť o záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, to znamená, že subjektmi záväzkového vzťahu musia byť na oboch stranách podnikatelia. Naplnenie tejto podmienky je zrejmé. Druhou podmienkou, ktorú ustanovuje zákon, je, že záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi sa musia týkať ich podnikateľskej činnosti. Táto súvislosť musí byť zrejmá s prihliadnutím na všetky okolnosti. Vychádzajúc z argumentácie žalovaného obsiahnutej v odvolaní, je síce možné pripustiť, že zákon nevyžaduje, aby išlo o vzťahy, ktorými sa bezprostredne realizuje predmet podnikania, ale ide o voľnejšiu dikciu umožňujúcu sem začleniť aj záväzkové vzťahy, ktoré voľnejšie súvisia s výkonom podnikania, avšak bezpodmienečne v rozsahu predmetu podnikania. V nadväznosti na uvedené potom za východiskové je nutné považovať vyjadrenie Obvodného úradu Dolný Kubín, odbor živnostenského podnikania zo dňa 02.02.2010 (č.l. 370 spisu), podľa ktorého podnikateľský subjekt O. B. - INŠTEL, IČO : 30 555 485 mal vydané živnostenské oprávnenie č. Žo XXX/XXXX zo dňa 03.09.1992, v ktorom je uvedený s dátumom vzniku 28.08.1992 aj predmet podnikania „sprostredkovanie obchodu“. Podľa stanoviska odboru živnostenského podnikania pokiaľ by podnikateľ vykonával aj špecifickú obchodnú činnosť predaj motorových vozidiel, mal požiadať o vydanie živnostenského oprávnenia na vykonávanie obchodnej činnosti, ktorá je taktiež zaradená medzi voľné ohlasovacie živnosti, v konkrétnom prípade so znením : „nákup a predaj motorových vozidiel“, alebo „obchodná činnosť v rozsahu voľných živností“, alebo „kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod)“, pričom toto znenie je aj v zozname odporúčaných označení voľných živností, ktoré je prístupné na internetovej stránke Ministerstva vnútra SR. Zo živnostenského registra je zrejmé, že subjekt O. B. - INŠTEL s IČO : 30 555 485 mal v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy so žalovaným predmety podnikania uvedené nasledovne : 1. Revízia elektrických zariadení do 1000 V a bleskozvodov, 2. Montáž, oprava a údržba el. zariadení do 1000 V , 3. Výroba, inštalácia a oprava el. strojov a prístrojov a 4. Sprostredkovanie obchodu, všetky s dátumom vzniku oprávnenia 28.08.1992. Z predmetu podnikania teda nevyplýva, že predmetné motorové vozidlo zakúpil živnostník O. B. - INŠTEL od predávajúcej A. Z. za účelom výkonu predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda zakúpil motorové vozidlo ako tovar, ktorý následne mal byť, v rámci predmetu výkonu podnikateľskej činnosti, predávaný ďalšiemu subjektu. Tomuto záveru nasvedčuje aj svedecká výpoveď svedka O. B. na pojednávaní konanom dňa 10.12.2009, z obsahu ktorej je zrejmé, že motorové vozidlo ako ojazdené nezakúpil ako tovar pre účely ďalšej činnosti v rámci predmetu podnikania - predaja ako tovaru, ale za účelom jeho osobného využitia a užívania ako prostriedok potrebný pri iných úkonoch, ktoré vykonával v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti v rozsahu oprávnenia vyplývajúceho na výkon živnosti. Využíval ho teda ako prostriedok na výkon podnikateľskej živnosti a preto aj bol zahrnutý ako hmotný investičný majetok tohto podnikateľa, teda ako investičný nástroj, prostredníctvom ktorého podnikateľ vykonával podnikateľskú činnosť v rámci predmetu živnostenského oprávnenia. Nezakúpil ho ako tovar určený na ďalší predaj, čo by zodpovedalo dikcie ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý vyžaduje, aby išlo o záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ktoré sa musia týkať ich podnikateľskej činnosti. Možno potom zhrnúť, že právne závery, na základe ktorých prvostupňový súd meritórne rozhodol, boli vecne správne. O. B. - INŠTEL nezakúpil motorové vozidlo v rámci výkonu predmetu podnikania, keďže takúto podnikateľskú činnosť nemal zapísanú v predmete podnikania - výkonu živnosti, preto otázku nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného nebolo možné posudzovať s predpokladom jeho dobromyseľnosti v zmysle ustanovenia § 446 Obchodného zákonníka. Pretože žalovanému nemohla svedčiť domnienka dobromyseľnosti nadobudnutia vlastníckeho práva k motorovému vozidlu vyplývajúca z ustanovení Obchodného zákonníka, pokiaľ tak následne predal žalobcovi vec, ktorá mu vlastnícky nepatrila, kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je neplatná a žalovaný získal bezdôvodné obohatenie plnením z neplatného právneho úkonu a neoprávnene prijaté plnenie musí vydať tomu, na úkor koho sa bezdôvodne obohatil (§ 451 a § 456 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd potom na základe uvedeného, po oboznámení sa s dôvodmi odvolania a vykonaného dokazovania, po zvážení všetkých relevantných skutočností rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12 052,18 eur podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd podotýka, že bolo nutné rozhodnúť meritórne o uplatnenom nároku a autoritatívnym rozhodnutím súdu uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi uvedenú sumu a to aj napriek tomu, že vzhľadom na špecifický procesný postup, ktorý predchádzal meritórnemu rozsudku, už žalovaný danú sumu medzičasom žalobcovi zaplatil. Bolo však nutné právoplatne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným upraviť a zastabilizovať v záujme zachovania právnej istoty ohľadom oprávnenosti už poskytnutého plnenia. Právny záujem na právoplatnom rozhodnutí a vyriešení danosti právneho základu poskytnutého plnenia mal najmä žalovaný, nesúhlas ktorého so späťvzatím žaloby práve z tohto dôvodu bol považovaný za závažný dôvod, no v konečnom dôsledku aj žalobca, z dôvodu nutnosti vyriešenia oprávnenosti prijatia poskytnutého plnenia. Po meritórnom rozhodnutí súdu je zrejmé, že nedošlo z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu z titulu prijatého plnenia bez právneho nároku. Pokiaľ však súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť spolu s istinou zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania z istiny vo výške 16,5% ročne od 12.03.2003 až do zaplatenia, odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa nezdôvodnil svoje úvahy, na základe ktorých žalobe vyhovel aj v tejto časti nároku. Rozsudok súdu prvého stupňa je tak pokiaľ ide o priznané úroky z omeškania nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Priznaný úrok z omeškania z istiny tak, ako ho priznal súd prvého stupňa, nemôže obstáť vzhľadom na osobitnú okolnosť a špecifikum daného prípadu, vyplývajúci z predchádzajúceho prierezu konania. Žalobca má nárok na úroky z omeškania len do momentu, kedy došlo k plneniu priznanej istiny zo strany žalovaného, čo bude nutné zohľadniť v meritórnom výroku súdneho rozhodnutia, pričom súd je povinný všetky svoje výroky ohľadom celého nároku riadne a presvedčivo zdôvodniť. Vzhľadom na čiastočnú úspešnosť žalobcu v konaní potom neobstojí ani výrok o trovách konania a prvostupňový súd bude po vysporiadaní sa s nárokom v časti úrokov z omeškania povinný následne v nadväznosti na procesný úspech oboch účastníkov konania rozhodnúť aj o trovách prvostupňového a druhostupňového konania. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým priznal žalobcovi úroky z omeškania z istiny, pričom tento výrok žiadnym spôsobom nezdôvodnil a neprihliadol ani na skutočnosť, že už bolo pred meritórnym rozhodnutím plnené a v čase rozhodovania tak už žalovaný nebol v omeškaní, podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil. Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. odvolací súd zrušil rozsudok aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania a v tomto rozsahu vec podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, povinnosťou ktorého bude rozhodnúť súčasne i o trovách odvolacieho konania s poukazom na ustanovenie §224 ods. 3 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov X : X. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.