Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoE/374/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011899803 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011899803.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci exekúcie oprávneného: ZH Kredit, s. r. o., 821 08 Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 36 049 581, zastúpeného Mgr. Felixom Neupauerom, advokátom, 821 08 Bratislava, Karadžičova 10, proti povinnému M.. V. N. - A + V, s miestom podnikania 960 01 Zvolen, Komenského 2221/23, IČO: 33 289 263, vedenej pod sp. zn. EX 692/2003 súdnym exekútorom JUDr. Alenou Szalayovou, Exekútorský úrad Levice, P. Jilemnického č. 1, pre vymoženie 3 349, 83 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/1243/2003 - 42 zo dňa 12. 05. 2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vedenú súdnou exekútorkou JUDr. Alenou Szalayovou pod sp. zn. EX 692/2003 podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení ( ďalej len Exekučný poriadok) vyhlásil za neprípustnú a zastavil, nakoľko v priebehu konania zistil, že rozhodnutie, na základe ktorého sa exekúcia vedie (platobný výmer Perspektívy DZP v konkurze, č. 1086/2001 zo dňa 21. 10. 2002), nemôže byť exekučným titulom pre exekúciu, nakoľko nezodpovedá požiadavkám, ktoré sa na titul pre exekúciu kladú. Tieto rozhodnutia neboli vydané orgánom na to príslušným, preto ako podklad pre exekúciu neobstoja. Platobný výmer Perspektívy DZP č. 1086/2001, ktorý mal v prejednávanej veci predstavovať exekučný titul, bol vydaný správcom konkurznej podstaty JUDr. Tomášom Kozovským. Keďže správca konkurznej podstaty Perspektívy DZP nebol oprávnený vydávať platobné výmery o predpise poistného a poplatkov z omeškania, tento výmer bol vydaný v rozpore so zákonom a je treba naň hľadieť ako na nulitný akt. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp správnosti ale naopak, má to za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Nie je totiž aktom štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň akoby neexistoval. Súd prvého stupňa poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 20/2008, v ktorom najvyšší súd judikoval uvedený záver. Výkon rozhodnutia môže byť vedený len vtedy, keď je určený vykonateľným exekučným titulom. Existencia takéhoto titulu je materiálnym predpokladom každého výkonu. Ak neexistuje potrebný titul, je výkon neprípustný. Na základe uvedeného exekučný súd exekúciu s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Poukázal na ust. 14 ods. 1 písm. c) zákona 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, v zmysle ktorého bol, podľa názoru odvolateľa, správca konkurznej podstaty, ako správny orgán, oprávnený iniciovať správne konania vydávaním platobných výmerov na zaplatenie poistného na zdravotné poistenie v zmysle Zákona o konkurze v spojení so Zákonom o zdravotnom poistení, a teda ním vydané platobné výmery nemožno považovať za nulitné právne akty. Ďalej odvolateľ poukázal na skutočnosť, že v danej veci rozhodoval prvostupňový súd o veci, ktorá patrila do oblasti verejnej správy, teda, že exekučný okresný súd rozhodoval v napadnutom uznesení nad rámec kompetencií, ktoré mu zverujú zákony a Ústava Slovenskej republiky. Preskúmaval exekučný titul - platobný výmer, na ktorého preskúmavanie zákonnosti by boli za taxatívne vymedzených podmienok vecne príslušné krajské súdy, nie okresné súdy. Povinný však svoje právo domáhať sa súdneho preskúmania platobných výmerov v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote nevyužil a keďže je uvedená lehota prekluzívna, jej márnym uplynutím toto právo povinného zaniklo. Z uvedených dôvodov oprávnený považoval uznesenie okresného súdu za nesprávne a navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec a odvolanie prejednal podľa § 212 ods. 1 OSP postupom podľa § 214 ods. 1, 2 OSP bez nariadenia pojednávania a podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvého stupňa stotožňuje v celom rozsahu v zmysle ust. § 219 ods. 2 OSP, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia uvádza k veci nasledovné: Vyhlásenie konkurzu podľa zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, má, o. i, ten účinok, že na správcu konkurznej podstaty prechádza oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty. Správca je oprávnený a zároveň povinný vykonať úkony smerujúce k zisteniu majetkovej podstaty, jej následnému speňaženiu a uspokojeniu veriteľov, ktorí svoje pohľadávky prihlásili. Vyhlásením konkurzu sa správca nestáva subjektom, na ktorý bol vyhlásený konkurz. V danom prípade to znamená, že správca konkurznej podstaty nie je orgánom, ktorý bol oprávnený podľa zák. 273/1994 Z .z o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, vydávať platobné výmery, ako rozhodnutia vydané v správnom konaní. Z uvedeného vyplýva, že správca konkurznej podstaty nebol oprávnený na vydávanie platobných výmerov a výsledkom takejto jeho činnosti je „paakt“, ktorý nespĺňa náležitosti spôsobilého exekučného titulu. Tento záver vyplýva zo zmeny legislatívy. Platnosťou a účinnosťou zák. č. 581/2005 Z. z., ktorým bol nahradený zákon č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení s účinnosťou od 01. januára 2005, oprávnenie vydávať rozhodnutia o pohľadávkach na poistnom uplatnených zdravotnou poisťovňou, poistencom alebo platiteľom poistného platobným výmerom, prešlo na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Znamená to, že kompetencia vydávania platobných výmerov bola v zmysle novej právnej úpravy odňatá i poisťovni ako takej. Z uvedeného možno opätovne uzavrieť, že rozhodnutie, ktoré je v danej veci označené ako exekučný titul, nie je rozhodnutím vydaným v správnom konaní, nespĺňa zákonom dané náležitosti, nemá spôsobilosť byť exekučným titulom, a preto v predloženej veci exekučný titul nie je daný. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že uvedenú právnu otázku riešil vo svojich rozhodnutiach Najvyšší súd Slovenskej republiky ako i Ústavný súd Slovenskej republiky, na judikatúru ktorých odvolací súd podporne poukazuje. Najvyšší súd v uznesení č. k. 3 M Cdo 20/2008 zo dňa 22. 04. 2009 judikoval, že správca konkurznej podstaty má pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty a prechádza na neho aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty ( § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní) Z ustanovení uvedeného zákona však nevyplýva oprávnenie vydávať individuálne akty orgánu verejnej moci (správy). Pod správou majetku úpadcu vo vyššie uvedenom zmysle preto nemožno rozumieť výkon práv prislúchajúci orgánu verejnej moci (zdravotnej poisťovne). Správca konkurznej podstaty má iba práva ( a povinnosť) vykonať všetky procesné úkony (podať žalobu, podnet orgánu, ktorý je oprávnený vo veci rozhodnúť) v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu. Postavenie orgánu verejnej správy by mohlo byť správcovi konkurznej podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by expressis verbis takéto oprávnenie správcovi konkurznej podstaty priznávala. Pokiaľ takúto právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, správca majetku konkurznej podstaty nie je oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré súd exekučných titulom v zmysle ustanovení § 41 Exekučného poriadku.. Na vydanie platobného výmeru správcom konkurznej podstaty v danej veci hľadieť ako na nulitný akt. Toho dôsledkom je, že v preskúmavanej veci absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie. Taktiež Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení III. ÚS 86/2010 - 19 zo dňa 18. 02. 2010 konštatoval, že správca konkurznej podstaty je nepríslušným orgánom na vydávanie platobných výmerov zdravotnej poisťovne v konkurze, a teda jeho „rozhodnutie“ majúce povahu nulitného aktu (paaktu) nemohlo mať žiadne účinky a ani nikoho zaväzovať. Zároveň konštatoval, že platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty úpadcu nemohol byť exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné vykonať exekúciu. Exekučný súd je povinný v každej fáze exekučného konania ( a exekúcie) prihliadať na to, či sú splnené všetky zákonné podmienky na riadne vedenie exekúcie. Spôsobilý exekučný titul je podmienkou vedenia exekúcie, ktorá musí byť bezpodmienečne splnená a daná počas celého konania, a na túto skutočnosť súd prihliada ex officio. Pokiaľ súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom vo fáze exekučného konania, návrh na udelenie poverenia pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie zamietne. Ak však takúto skutočnosť zistí kedykoľvek v priebehu konania, súd exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu zastaví. Odvolaciu námietku oprávneného, že exekučný súd nebol oprávnený preskúmavať exekučný titul, pretože sa jedná o rozhodnutie orgánu verejnej správy, nemožno považovať za dôvodnú a správnu. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný preskúmať danosť a spôsobilosť exekučného titulu v zmysle ustanovení Exekučného poriadku, a to bez ohľadu na to, aký druh rozhodnutia exekučný titul predstavuje. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 2 OSP ako vecne správne potvrdil. O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3: 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.