Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 21Sd/3/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200017 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Badíková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200017.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní samosudkyňou JUDr. Jarmilou Badíkovou v právnej veci navrhovateľa G. G., nar. XX. B. XXXX, bytom M. R. D. XX, XXX XX S., zastúpeného JUDr. Emilom Vaňkom, advokátom, Sládkovičova 2, 960 01 Zvolen proti odporkyni Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, vo veci preskúmania rozhodnutia o nároku na úrazovú rentu takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. 51552-1/2011-BA zo dňa 7. októbra 2011 potvrdzuje. Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa rozhodnutím č. 51552 - 1/2011- BA z 7. októbra 2011 identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia: 5610297055 podľa § 88 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie úrazovej renty v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 16. decembra 2009. Odporkyňa rozhodnutie okrem iného odôvodnila aj tým, že podľa Lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen vystavenej dňa 3. októbra 2011 navrhovateľ v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 16. decembra 2009 má pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 10 %, v dôsledku čoho nespĺňa podmienku nároku na úrazovú rentu. Navrhovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok s odvolaním sa na svoj zlý zdravotný stav. Navrhovateľ namietol posúdenie jeho zdravotného stavu z dôvodu, že neboli zohľadnené všetky odborné posudky špecialistov a všetky operačné zákroky po pracovnom úraze. Navrhovateľ tiež uviedol, že na účely invalidity bola jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posúdená na 60 %. Odporkyňa v písomnom stanovisku z 3. januára 2012 uviedla právne a skutkové dôvody, pre ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie z 7. októbra 2011 potvrdiť ako vecne správne. Krajský súd vec prejednal na pojednávaní dňa 7. marca 2012 v prítomnosti účastníkov a pojednávanie na návrh navrhovateľa odročil za účelom doplnenia dokazovania a uložil navrhovateľovi, aby v lehote 2 mesiacov predložil súdu odborné vyšetrenie z pracovného lekárstva. Navrhovateľ na pojednávaní trval na podanom opravnom prostriedku a namietol správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu v súvislosti s poklesom pracovnej schopnosti. Navrhovateľ poukázal na správu traumatológa zo dňa 5. decembra 2011 a na pracovnú rekomandáciu, podľa ktorej navrhovateľ môže vykonávať len ľahké práce. Navrhovateľ tiež uviedol, že pred úrazom vykonával kumulovanú funkciu kuriča a plynára a po úraze je jeho výkon práce obmedzený. Pokiaľ ide o skončenie pracovného pomeru, navrhovateľ sa so zamestnávateľom dohodol na ukončení, pretože sa mu otvorila možnosť invalidizácie. Odporkyňa na pojednávaní poukázala na pracovnú náplň navrhovateľa, podľa ktorej obsluha plničky predstavovala 80%, kúrenie v plynovom kotli 10%, odstraňovanie snehu 5%; z uvedeného vyplýva, že podstata jeho práce bola v obsluhe plničky, ktorá tak ako sa aj uvádza v lekárskej správe zo dňa 5. decembra 2011, nevyžadovala veľkú záťaž horných končatín a navrhovateľ túto prácu vykonával ešte pol roka po úraze bez akýchkoľvek problémov. Odporkyňa zdôraznila, že úraz je na nedominantnej končatine, čo má tiež význam z hľadiska posúdenia percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa. Pokles pracovnej schopnosti na 10% zodpovedá posúdeniu záťaže horných končatín pri výkone práce a vychádza z odborných vyšetrení, ktoré navrhovateľ absolvoval v súvislosti s pracovným úrazom. Odporkyňa poukázala aj na písomné stanovisko zo dňa 3. januára 2012 a žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Krajský súd vec preskúmal na pojednávaní dňa 11. decembra 2012, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul účastníkov a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Navrhovateľ na pojednávaní trval na dôvodoch uvedených v podanom opravnom prostriedku a žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože je v rozpore so zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Navrhovateľ namietol posúdenie jeho zdravotného stavu posudkovými lekármi, ktorí nezohľadnili stanoviská odborných lekárov, najmä správu úrazového chirurga, ktorý navrhovateľa operoval a ktorý pokles pracovnej schopnosti u navrhovateľa stanovil na 50 %. Navrhovateľ tiež namietol, že posudkoví lekári pri posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľa zdôraznili reumatologické ochorenia, čo je podľa jeho názoru nesprávne, pretože dôraz mali klásť na ochorenie ľavej hornej končatiny. Podľa názoru navrhovateľa posudkoví lekári pochybili aj pri určení pracovnej rekomandácie, pretože navrhovateľ pri výkone pracovnej činnosti plniča plynu potrebuje obidve ruky. Odporkyňa na pojednávaní poukázala na dôvody uvedené v písomnom stanovisku a žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Odporkyňa poukázala na profesiogram navrhovateľa, ktorý obsahuje podrobnú pracovnú náplň navrhovateľa a z ktorého vyplýva, že 85% činnosti navrhovateľa bola plnič plynu a ostatných 15 % boli iné pracovné činnosti. Odporkyňa v tejto súvislosti poukázala na posudky posudkových lekárov, ktorí uvádzajú, že navrhovateľ môže túto svoju pracovnú činnosť plniča plynu vykonávať ďalej bez obmedzenia, tzn., že 85 % činnosti, ktorú vykonával pred pracovným úrazom môže vykonávať aj po pracovnom úraze. Táto skutočnosť, je z hľadiska posudzovania nároku na úrazovú rentu rozhodujúca, pretože sa posudzuje pracovná schopnosť vykonávať zamestnanie, ktoré navrhovateľ vykonával pred pracovným úrazom. Odporkyňa k správe úrazového chirurga o 50% poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa uviedla, že posudzovanie pracovnej schopnosti patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov v zmysle § 88 a § 153 ods. 4 písm. a/ zák. o sociálnom poistení, táto lekárska správa slúži len ako východisková a pre posúdenie poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa je právne irelevantná. Odporkyňa tiež upresnila, že 10% nie je posúdenie hybnosti ĽK, ale je to celkové posúdenie poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa. Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“). Podľa ods. 3 prvá veta citovaného ustanovenia pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnení pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poškodeného pred pracovným úrazom alebo pred zistením choroby z povolania a po pracovnom úraze alebo po zistení choroby z povolania vo vzťahu k doterajšej činnosti zamestnanca alebo osoby uvedenej v § 17 ods. 2 citovaného zákona. Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na základe priložených lekárskych správ, hlásení o pracovnom úraze resp. choroby z povolania a ostatných údajov zo zdravotnej dokumentácie poškodeného, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení. Posúdenie poklesu pracovnej schopnosti vo veciach sociálneho poistenia aj pre účely súdneho konania vykonávajú posudkoví lekári. Podľa ust. § 153 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár Sociálnej poisťovne príslušnej pobočky a posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredia. Príloha č. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. obsahuje zoznam chorôb z povolania. Posudkový lekár pri posudzovaní choroby z povolania pre účely invalidity, posúdi túto chorobu ako každú inú, podľa závažnosti funkčných orgánových nálezov uvedených v Prílohe č. 4 citovaného zákona a určí percentuálnu mieru poklesu vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť nielen vo vzťahu k doterajšiemu zamestnaniu. Je zásadný rozdiel v tom, na aký účel posudkový lekár zdravotný stav posudzuje, či predmetom posudzovania je invalidita - dávka dôchodkového poistenia alebo úrazová renta - dávka úrazového poistenia. Pri posudzovaní zdravotného stavu na účely priznania úrazovej renty sa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poškodeného skúma výlučne vo vzťahu k schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca t.j. presne to zamestnanie, z výkonu, ktorého mu vznikla choroba z povolania. Prístup posudkového lekára k určeniu percentuálnej miery poklesu vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca je teda úplne odlišný, pretože obvyklé percento hodnotenia býva zásadne vyššie, ak sa poškodený už vôbec nevráti na výkon doterajšieho zamestnania. Na základe žiadosti navrhovateľa o priznanie úrazovej renty posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen posúdil zdravotný stav navrhovateľa v posudku zo dňa 3. októbra 2011 so záverom, že navrhovateľ nie je poškodený na účely § 88, lebo v dôsledku pracovného úrazu má 10 % mieru poklesu pracovnej schopnosti. Táto Lekárska správa bola podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia a bola citovaná aj v tomto rozhodnutí. Na základe opravného prostriedku navrhovateľa bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne - ústredia so sídlom v Banskej Bystrici v posudku zo dňa 15. decembra 2011, ktorý potvrdil závery predchádzajúceho posudku. Posudková lekárka v posudku uviedla, že navrhovateľ s liečenou závažnou reumatoidnou artritídou na komplexnej liečbe a kĺbovým postihnutím dokumentovaným už v roku 2000 utrpel pri pracovnom úraze dňa 16. decembra 2009 zlomeninu v oblasti ľavého lakťa. Aj napriek operačnému riešeniu pretrvávali subjektívne aj objektívne ťažkosti. Stav bol nakoniec riešený vykonaním endoprotézy v tomto kĺbe dňa 17. júna 2010. Zákrok a pooperačný priebeh bol bez komplikácií, funkčne hodnotený odborným lekárom s dobrým výsledkom, obmedzenie hybnosti v tomto kĺbe bolo dokumentované v súvislosti s reumatickým ochorením už v období pred úrazom (vystretie s obmedzením mínus 25 st.) Odborné vyšetrenie z decembra 2010 uvádza ohnutie takmer plné, vystretie s obmedzením 35 st. Pri uvedenej funkcii postihnutej ľavej hornej končatiny (u praváka) navrhovateľ naďalej, po uplynutí dočasnej pracovnej neschopnosti, vykonával doterajšiu prácu bez obmedzenia a preradenia. Vychádzajúc z priebehu ochorenia s pretrvávajúcim deficitom na nedominantnej končatine a aj pracovným zaradením po doliečení posudková lekárka konštatovala, že u navrhovateľa pokles pracovnej schopnosti je na úrovni 10 %. Podľa § 132 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Súd posúdil napadnuté rozhodnutie a postup odporkyne pred jeho vydaním a zistil, že odporkyňa postupovala správne v zmysle citovaných právnych predpisov a navrhovateľ nesplnil podmienku miery poklesu pracovnej schopnosti. Súd posúdil aj posudky posudkových lekárov a zistil, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa bolo vykonané objektívne, komplexne a vychádza z príslušných odborných lekárskych nálezov. Navrhovateľ nepredložil súdu dôkaz o tom, že posudkoví lekári postupovali nesprávne resp. že by posúdili jeho zdravotný stav v rozpore s lekárskymi odbornými nálezmi. Správa úrazového chirurga o 50 % poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa nie je takýmto dôkazom, pretože posúdenie pracovnej schopnosti je v zmysle zákona o sociálnom poistení výlučne v kompetencii posudkových lekárov a odporúčanie na invalidizáciu navrhovateľa uvedené v tejto správe bolo odporkyňou realizované a navrhovateľ je poberateľom invalidného dôchodku. Na základe uvedeného súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. Súd náhradu trov konania posúdil podľa § 250l ods. 2 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., navrhovateľ v konaní nemal úspech, a preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz- sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.