Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/7/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200057 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200057.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu a JUDr. Jany Novotnej a Ľudovíta Bradáča v právnej veci žalobcu: DUO GROUP, a.s., so sídlom Nám. Matice slovenskej 8, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 36 622 433, zast. JUDr. Petrom Gelienom, advokátom so sídlom Nám. Matice slovenskej 8, 965 01 Žiar nad Hronom proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Vazovova 2, 815 11 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/221/22437-200085/2011/990110-r zo dňa 29. novembra 2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Daňový úrad Žiar nad Hronom (ďalej „správca dane“) rozhodnutím - dodatočným platobným výmerom č. 690/230/29045/11/Petr,Klim zo dňa 09.08.2011 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2009 v sume 16 095,94 eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že výdavky (náklady) účtované žalobcom vo výške 84 715,44 eur v súvislosti s realizáciou investičného zámeru v lokalite „S. - B.“ nesúvisia so zdaniteľným príjmom žalobcu, t.j. nie sú daňovými výdavkami v zmysle § 21 ods. 1 zák.č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení účinnom pre kontrolované zdaňovacie obdobie (ďalej len „Zákon o dani z príjmov“), keďže nezabezpečujú zdaniteľné príjmy žalobcu ani v kontrolovanom zdaniteľnom období, ani v budúcom období, na základe uzatvorenej Zmluvy o spolupráci s U.. I. I., Zmluvy o poskytovaní realitných a právnych služieb s advokátom A.. Z. M. a objednávky na vypracovanie investičného zámeru spoločnosťou Timeline s.r.o. Žiar nad Hronom. Žalovaný vo svojom rozhodnutí č. I/221/22437-122285/2011/990110-r zo dňa 29.11.2011 na základe podaného odvolania žalobcu rozhodnutie správcu dane z 09.08.2011 potvrdil. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že výkup pozemkov pri realizácii investičnej prípravy lokality „S. - B.“ v r. 2009 bol zrealizovaný na meno a do vlastníctva fyzickej osoby U.. I. I.. Žalobca zrealizoval právne a realitné poradenstvo pre U.. I. I. ako fyzickú osobu, pričom tieto vyfaktúrované služby zaúčtoval do svojho účtovníctva v r. 2009 bez refakturácie účastníkovi v 2. rade Zmluvy o spolupráci (U.. I.), ktorý skupoval pozemky do svojho vlastníctva. Žalobca ďalej v súvislosti s výkupom týchto pozemkov uhrádzal správne poplatky a uhradil aj náklady na zastavovaciu štúdiu. Napriek tomu, že v čl. III ods. 2 Zmluvy o spolupráci s U.. B. I. sa účastníci dohodli, že „náklady za dodané služby si účastníci rozdelia rovnakým dielom, ak sa účastníci nedohodnú inak“, k takémuto postupu v r. 2009 nedošlo. Zaúčtované náklady týkajúce sa obstarania predmetných pozemkov (štúdia, poplatky, právne služby) sú súčasťou výsledku hospodárenia kontrolovaného daňového subjektu (žalobcu) a kúpa pozemkov pre fyzickú osobu z účtovného hľadiska nie je podľa žalovaného daňovým výdavkom, daňovým výdavkom bude až pri predaji pozemkov. Výnosy z nakúpených pozemkov do dňa spísania Protokolu o daňovej kontrole vykazuje len súkromná osoba a žalobca sa nepodieľa na výnosoch z pozemkov, ktoré táto fyzická osoba (U..I.) prenajíma ďalším subjektom. Vykonanou kontrolou nebol spochybnený obsah, ani platnosť uzatvorených zmlúv, správca dane nepovažoval plnenie povinností vyplývajúcich z jednotlivých uzavretých zmlúv za fiktívne, ani nespochybnil realizáciu vytýčeného investičného zámeru. Kontrola bola zameraná na správne vykázanie základu dane v zmysle Zákona o dani z príjmov a správca dane postupoval správne, keď zvýšil základ dane o náklady nesúvisiace so zdaniteľnými príjmami žalobcu v kontrolovanom zdaniteľnom období. Žalobca sa žalobou doručenou súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, ako aj náhrady trov konania. Tvrdil, že žalovaný rozhodnutím, ktoré potvrdilo dodatočný platobný výmer správcu dane, ako aj akceptovaním postupu správcu dane pri zisťovaní relevantných skutočností pre jeho vydanie, ukrátil žalobcu na jeho právach. Žalobca v žalobe uviedol, že v súvislosti s realizáciou investičného zámeru - príprava lokality „S. - B.“ na stavebné pozemky spolupracovali 3 subjekty na základe uzatvorenej Zmluvy o poskytovaní realitných a právnych služieb uzavretej medzi žalobcom a advokátom A.. P. M. (riešil sa právny proces vysporiadania pozemkov) a Zmluvy o spolupráci uzavretej medzi žalobcom a U.. B. I. (riešil sa stavebný proces realizácie investičného zámeru). Z obsahu zmlúv podľa žalobcu vyplýva, že všetky aktivity jednotlivých subjektov na seba nadväzujú s cieľom realizovať investičný zámer prípravy lokality na stavebné pozemky. Uvedený spôsob žalobca odôvodnil marketingovým postupom, pretože pri výkupe pozemkov právnickou osobou by sa investičný zámer predražil a vzhľadom na vyššiu cenu pôdy by došlo k zvýšeniu výslednej ceny stavebných pozemkov, ktorá by nebola konkurencieschopná v danom regióne a pozemky by sa stali nepredajné. Investičný zámer sa mal realizovať v dvoch fázach, pričom prvou fázou bol výkup jednotlivých pozemkov a druhou fázou bolo rokovanie o umiestnení pozemkov, keďže v tom čase prebiehal v k.ú. S. projekt pozemkových úprav. Návrh umiestnenia nových parciel preukázal, že súkromná osoba vyrokovala s príslušným Obvodným pozemkovým úradom umiestnenie jej pozemkov aj v lokalitách, ktoré boli vyčlenené pre možnú individuálnu výstavbu rodinných domov, o.i. IBV v obci S.. Správca dane však nepožiadal obec S. o územnoplánovaciu informáciu umiestnenia pozemkov vhodných pre IBV v k.ú. S. a nepožiadal Obvodný pozemkový úrad v Žiari nad Hronom o informáciu, kde návrh umiestnenia nových pozemkov určil umiestnenie pozemkov zapísaných na meno U.. I. I.. V prípade, že by tak bol správca urobil, bol by preukázaný reálny predpoklad realizácie investičného zámeru žalobcu a tým aj skutočnosť plnenia vzájomne uzavretých zmlúv. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že k definitívnemu prerozdeleniu nákladov a výnosov môže dôjsť až po ukončení realizácie investičného zámeru, ktorému musí predchádzať definitívne ukončenie projektu pozemkových úprav v k.ú. S.. Záverečné rozhodnutie o schválení projektu pozemkových úprav bolo vydané dňa 20.07.2011 (rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Žiari nad Hronom č. 2011/00030/195). Podľa nariadenia na vykonanie pozemkových úprav bol ako dátum nového stavu parciel stanovený na 01.01.2012 a až po tomto dátume bolo možné zo strany žalobcu a jeho zmluvných partnerov pokračovať v realizácii investičného zámeru. Až po ukončení realizácie zámeru je možné vykonať prerozdelenie všetkých nákladov a následne výnosov. Žalobca argumentoval, že proces realizácie investičného zámeru neovplyvnili jednotlivé zmluvné strany, ale prebiehajúci proces projektu pozemkových úprav. Pokiaľ by si bol správca dane vyžiadal informácie u Obvodného pozemkového úradu v Žiari nad Hronom prostredníctvom dožiadania, zistil by prekážky v pokračovaní v investičnom zámere a zistil by, prečo k prerozdeleniu nákladov a výnosov z predmetného investičného zámeru nedošlo. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný, ako aj správca dane spochybnili inštitút zmluvnej voľnosti a spochybnili výkon práv zo zmlúv uzavretých žalobcom, čím vlastnou fikciou rozhodli o konaní daňového subjektu do budúcna. Nerešpektovali zmluvne dohodnuté podmienky, neskúmali proces realizácie investičného zámeru a nepočkali na jeho ukončenie. Správanie žalobcu na základe fikcie určili do budúcna s tým, že poruší zmluvné podmienky a z jeho strany nedôjde k prerozdeleniu nákladov a výnosov. Žalobca preto nepovažoval za správne, že správny orgán neuznal žalobcom navrhované dôkazy, ani ich nevykonal, hoci mohli byť dostatočným podkladom pre vydanie rozhodnutia správneho orgánu. Správca dane teda nedostatočne vykonal dokazovanie, na základe čoho dospel k neúplným skutkovým zisteniam a nesprávnym záverom. Keďže žalovaný rozhodnutie správcu dane potvrdil a stotožnil sa s jeho postupom, aj jeho rozhodnutie žalobca považuje rovnako za poškodzujúce jeho práva. Vzhľadom na to, že zákonom č. 479/2009 Z.z. bolo s účinnosťou od 01.01.2012 zrušené Daňové riaditeľstvo SR so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo SR so sídlom v Bratislave, podľa informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom SR v Bratislave, t.č. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica č. 63, Banská Bystrica, Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 107 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 250 ods. 4 O.s.p. na strane žalovaného konal s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvedeného žalovaného. Tento vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 09.02.2012 poukázal na priebeh daňovej kontroly zameranej na daň z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie r. 2009, pričom na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane žalobcovi vyrubil rozdiel dane z príjmov právnických osôb v sume 16 095,94 eur. Z Protokolu o daňovej kontrole vyplýva, že žalobca podal dňa 30.03.2010 daňové priznanie k dani z príjmu právnických osôb za r. 2009, v ktorom vykázal výsledok hospodárenia pred zdanením a základ dane vo výške 13 595,84 eur. Žalobca si uplatnil v nákladoch sumu 84 715,44 eur, ktoré uhradil v súvislosti s výkupom pozemkov pri realizácii investičnej prípravy lokality „S. - B.“ na stavebné pozemky. Žalovaný poukázal na zmluvy, ktoré v tejto súvislosti žalobca uzatvoril: Zmluvu o spolupráci zo dňa 18.08.2008 v znení dodatku č. 1 z 31.12.2008 s U.. B. I. (ďalej len „Zmluva o spolupráci“) a Zmluvu o poskytovaní realitných a právnych služieb z 18.08.2008 v znení dodatku č. 1 z 31.12.2008 s A.. Z. M. (ďalej len „Zmluva o poskytovaní realitných a právnych služieb“). V zmysle Zmluvy o spolupráci sa žalobca zaviazal o.i. na vlastné náklady zabezpečiť právne a realitné poradenstvo pre U.. I., úhradu správnych poplatkov spojených s realizáciou projektu, prípravu dokumentácie pre stavebné konanie a v súvislosti s týmto investičným zámerom žalobca účtoval na ťarchu svojich nákladov úhradu za osvedčenie podpisov a správnych poplatkov pri výkupe pozemkov od pôvodných vlastníkov pri prevode práv k nehnuteľnostiam vo výške 2 403,14 eur. Podľa cit. Zmluvy o spolupráci náklady za dodané služby a zisk z predaja stavebných pozemkov si mali účastníci zmluvy rozdeliť rovnakým dielom, ak sa účastníci nedohodnú inak. Žalobca neprefakturoval rovnakým dielom na U.. I. vyššie uvedené náklady vo výške 2 403,14 eur a keďže uvedené náklady súvisia s nákupom pozemkov pre fyzickú osobu, správca dane ich neuznal za daňové náklady v zmysle § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov, pretože nesúvisia so zdaniteľným príjmom žalobcu. Správca dane ďalej neuznal za daňové náklady podľa § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov náklady účtované žalobcom vo výške 15 000,- eur v súvislosti s realizáciou investičného zámeru, ktoré boli vyfakturované žalobcovi spoločnosťou Timeline s.r.o. Žiar nad Hronom (doklad č. PF 2911000/20) za vypracovanie investičného zámeru - zastavovacej štúdie územia pre lokalitu „S. - B.“, t.j. pre nakúpené pozemky, ktoré sú vo vlastníctve fyzickej osoby U.. I., pretože tieto nesúvisia so zdaniteľným príjmom žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období a nezabezpečujú jeho zdaniteľné príjmy ani v budúcom období. Správca dane napokon neuznal za daňové náklady podľa § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov ani náklady účtované vo výške 67 312,30 eur vyfakturované žalobcovi A.. Z. M. (faktúra č. PF/12 z 15.09.2009), pretože sa jednalo o realitné a právne služby vykonané pre fyzickú osobu a súvisiace s nákupom pozemkov fyzickej osoby. Správca dane spolu žalobcovi neuznal náklady ovplyvňujúce základ dane vo výške 84 715,44 eur. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na obsah a dôvody odvolania podaného žalobcom proti dodatočnému platobnému výmeru správcu dane, ktoré sú identické s dôvodmi uvedenými žalobcom v žalobe a s ktorými sa žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí vysporiadal. Podľa zistení žalovaného výkup pozemkov pri realizácii investičnej prípravy lokality „S. - B.“ v r. 2009 bol zrealizovaný na meno a do vlastníctva súkromnej osoby U.. I. I.. Žalobca zrealizoval právne a realitné poradenstvo pre U.. I. I. ako súkromnú osobu, pričom vyfakturované poradenské a realitné služby zaúčtoval do svojho účtovníctva v r. 2009 bez refakturácie ďalšiemu účastníkovi zmluvy o spolupráci (U.. I.), ktorý skupoval pozemky a vedie ich vo svojom vlastníctve ako súkromná osoba. Žalobca ďalej uhrádzal správne poplatky v súvislosti s výkupom pozemkov a uhradil náklady na zastavovaciu štúdiu vypracovanú spoločnosťou Timeline s.r.o. Žiar nad Hronom. V čl. III ods. 2 Zmluvy o spolupráci sa účastníci zmluvy dohodli, že „náklady za dodané služby si rozdelia rovnakým dielom, ak sa účastníci nedohodnú inak“, k uvedenému rozdeleniu však v r. 2009 nedošlo. Zaúčtované náklady týkajúce sa obstarania predmetných pozemkov (zastavovacia štúdia, poplatky, poskytnuté práve a realitné služby) sú súčasťou výsledku hospodárenia kontrolovaného daňového subjektu (žalobcu) a kúpa pozemkov ako takých pre súkromnú osobu z účtovného hľadiska nie je daňovým výdavkom, takýmto daňovým výdavkom by bola až pri predaji pozemkov. Výnosy z nakúpených pozemkov do dňa spísania Protokolu vykazovala len súkromná osoba, kontrolovaný daňový subjekt - žalobca sa na výnosoch z prenajatých pozemkov nepodieľa napriek dojednaniu zmluvných strán v čl. III ods. 2 Zmluvy o spolupráci. Žalovaný argumentoval, že správca dane vykonanou kontrolou nespochybnil obsah, ani platnosť uzatvorených zmlúv, plnenie povinností vyplývajúcich z jednotlivých zmlúv nepovažoval za fiktívne a nespochybnil ani realizáciu vytýčeného investičného zámeru. Kontrola bola zameraná na správne vykázanie základu dane, čo vyplýva zo správne vedeného účtovníctva v nadväznosti na zák.č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, a preto správca dane zvýšil základ dane o náklady nesúvisiace so zdaniteľnými príjmami v kontrolovanom zdaniteľnom období. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Predmetom preskúmacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane a konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, predmetom ktorej bola o.i. daň z príjmov právnických osôb podľa Zákona o dani z príjmov za zdaňovacie obdobie r. 2009, o výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol zo dňa 12.07.2011, prerokovaný so žalobcom 05.08.2011. Na základe zistení z daňovej kontroly správca dane vydal rozhodnutie č. 690/230/29045/11/Petr,Klim zo dňa 09.08.2011, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie r. 2009 v sume 16 095,94 eur. Voči predmetnému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. Vychádzal z toho, že žalobca podal dňa 30.03.2010 daňové priznanie k dani z príjmu právnických osôb za r. 2009, v ktorom vykázal výsledok hospodárenia pred zdanením a základ dane vo výške 13 595,84 eur, pričom v nákladoch si uplatnil sumu 84 715,44 eur, ktoré uhradil v súvislosti s výkupom pozemkov pri realizácii investičnej prípravy lokality „S. - B.“ na stavebné pozemky. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že na realizáciu tohto investičného zámeru uzatvoril žalobca ( zastúpený predsedom predstavenstva U.. I. I.) s U.. I. I. ako fyzickou osobou Zmluvu o spolupráci z 18.08.2008 v znení dodatku č. 1 z 31.12.2008 a s A..Z. M. Zmluvu o poskytnutí realitných a právnych služieb z 18.08.2008 v znení dodatku č. 1 z 31.12.2008. V zmysle čl. II ods. 1 Zmluvy o spolupráci sa žalobca o.i. zaviazal na vlastné náklady a nebezpečenstvo zabezpečiť právnické a realitné poradenstvo pre U.. I. I., úhradu správnych poplatkov spojených s realizáciou projektu a prípravou dokumentácie pre stavebné konanie a U.. I. I. sa v čl. II ods. 2 cit. zmluvy zaviazal o.i. poskytnúť finančné prostriedky na vykúpenie pozemkov od pôvodných vlastníkov, uzatvorenie kúpnych zmlúv s pôvodnými vlastníkmi pozemkov, ako aj vyčlenenie vykúpených pozemkov do jedného územného celku. V zmysle čl. III ods. 2 Zmluvy o spolupráci náklady za dodané služby a zisk z predaja stavebných pozemkov si účastníci zmluvy rozdelia rovnakým dielom, ak sa účastníci nedohodnú inak. Z vykonanej kontroly a predložených dokladov vyplýva, že žalobca si na ťarchu svojich nákladov účtoval za úhradu osvedčenia podpisov a úhradu správnych poplatkov potrebných pri výkupe pozemkov od pôvodných vlastníkov pri prevode práv k nehnuteľnostiam vo výške 2 403,14 eur, pričom tieto náklady neprefakturoval rovnakým dielom na druhého účastníka zmluvy (U.. I. I.). Táto skutočnosť medzi účastníkmi konania nebola sporná. Nebolo sporné ani to, že tieto náklady -výdavky boli žalobcom uhradené, resp. vynaložené. Podľa žalovaného však tieto náklady nie je možné uznať za daňové náklady v zmysle § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov, pretože nesúvisia so zdaniteľným príjmom žalobcu, ale súvisia s nákupom pozemkov pre súkromnú osobu - U.. I. I., a tieto mali byť nákladmi tejto súkromnej osoby súvisiacimi s nákupom pozemkov. Samotná skutočnosť, že predmetné pozemky boli od pôvodných vlastníkov odkúpené do vlastníctva fyzickej osoby - U.. I. I., nebola medzi účastníkmi konania sporná. Správca dane rovnako s poukazom na § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov neuznal za daňové výdavky žalobcu náklady za vypracovanie investičného zámeru - zastavovacej štúdie územia pre lokalitu „S. - B.“ vyfakturované žalobcovi vo výške 15 000,- eur spoločnosťou Timeline s.r.o. Žiar nad Hronom s odôvodnením, že tieto náklady sú nákladmi súkromnej osoby, ktorá vlastní pozemky (U.. I. I.), tieto nesúvisia so zdaniteľným príjmom žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období a nezabezpečujú jeho zdaniteľné príjmy ani v budúcom období. Správca dane napokon s poukazom na § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov neuznal za daňové výdavky žalobcu ani náklady za poskytnuté realitné a právne služby na základe Zmluvy o poskytnutých realitných a právnych služieb, ktoré žalobcovi na základe tejto zmluvy vyfakturoval A.. Z. M. vo výške 67 312,- eur a ktoré žalobca zaúčtoval na ťarchu svojich nákladov s odôvodnením, že tieto služby boli A.. M. poskytnuté pre U.. I. I. a súvisia s nákupom pozemkov do jeho vlastníctva, t.j. sú nákladmi súkromnej osoby. Spolu správca dane neuznal žalobcovi náklady vo výške 84 715,44 eur. Vzhľadom na výsledky daňovej kontroly preto upravil základ dane na 98 311,28 eur a z toho vyplývajúcu daňovú povinnosť vo výške 18 679,14 eur. Rozdiel dane vo výške 16 095,94 eur vyrubil žalobcovi s poukazom na § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov ( ďalej len „ zák.č. 511/1992 Zb.“) dodatočným platobným výmerom z 09.08.2011. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia výlučne z dôvodov a v medziach žaloby (§ 250j ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, i jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane, ako aj postup správnych orgánov sú v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 29 ods. 1, 2 a 4 zák.č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák.č. 511/1992 Zb. ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13) dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere. Podľa § 2 Zákona o dani z príjmov na účely tohto zákona sa rozumie h/ zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy i/ daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak, l/ zdaňovacím obdobím kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 17 ods. 1 Zákona o dani z príjmov pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza a/ u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 alebo 14, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami, b/ u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia, c/ u daňovníka, ktorý na základe povinnosti podľa osobitného predpisu vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, z tohto výsledku hospodárenia, upraveného spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"), alebo z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva, pričom na účely zistenia tohto výsledku hospodárenia je povinný viesť evidenciu v rozsahu a spôsobom ustanoveným pre sústavu podvojného účtovníctva a uchovávať ju podľa osobitného predpisu; ak pri zisťovaní základu dane daňovník uplatnil postup, pri ktorom sa vychádza z výsledku hospodárenia vykázanom v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo upravenom spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ministerstvom, takto uplatnený postup je daňovník povinný uplatňovať aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. Podľa § 17 ods. 2 Zákona o dani z príjmov výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa a/ zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške, b/ zvýši o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované do základu dane, c/ zníži o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do základu dane. Podľa § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej výdavky uvedené pod písm. a/ - k/. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o dani z príjmov vyplýva spôsob určenia základu dane z príjmu, ako aj podmienky, za ktorých nie je možné výdavky (náklady) účtované daňovým subjektom (v tomto prípade žalobcom) považovať za daňové výdavky. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že správca dane postupoval správne, keď potom, čo neuznal žalobcovi výdavky (náklady) spolu vo výške 84 715,44 eur za daňové výdavky v zmysle § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov, zvýšil žalobcovi základ dane o náklady, ktoré podľa správcu dane nesúvisia so zdaniteľným príjmom žalobcu v kontrolovanom zdaniteľnom období a rozdiel dane vo výške 16 095,94 eur žalobcovi vyrubil dodatočným platobným výmerom. Žalovaný vychádzal z toho, že pri realizácii investičnej prípravy lokality „S. - B.“ v r. 2009 na stavebné pozemky bol zrealizovaný výkup pozemkov na meno a do vlastníctva fyzickej osoby (U.. I.). Žalobca zrealizoval právne a realitné poradenstvo pre U.. I. prostredníctvom tretej osoby a vyfakturované služby zaúčtoval do svojho účtovníctva v r. 2009 bez refakturácie U.. I. v zmysle Zmluvy o spolupráci. Rovnako žalobca uhrádzal správne poplatky súvisiace s výkupom týchto pozemkov a uhradil aj náklady na zastavovaciu štúdiu týkajúcu sa uvedených pozemkov bez toho, aby došlo k refakturácii (rozdeleniu) týchto nákladov za dodané služby v zmysle čl. III bod 2 Zmluvy o spolupráci. Zaúčtované náklady týkajúce sa obstarania predmetných pozemkov sú podľa žalovaného súčasťou výsledku hospodárenia kontrolovaného daňového subjektu (žalobcu), avšak kúpa pozemkov ako takých pre fyzickú osobu z účtovného hľadiska nie je daňovým výdavkom, takýmto daňovým výdavkom by bola až pri predaji pozemkov. Výnosy z nakúpených pozemkov vykazuje len fyzická osoba, pričom žalobca sa na výnosoch z týchto pozemkov, ktoré ich vlastník - fyzická osoba prenajíma, nepodieľa napriek dojednaniu v Zmluve o spolupráci. Žalobca v žalobe namietal, že takéto rozhodnutie považuje za nesprávne, pretože je výsledkom nesprávneho postupu správcu dane, ktorý nevyhodnotil dôkazy vo vzájomnej súvislosti, nevykonal žalobcom navrhované dôkazy (dožiadania na obec S. a Obvodný úrad životného prostredia v Žiari nad Hronom) a následkom takto nedostatočne vykonaného dokazovania nebola správne určená daňová povinnosť. Súd po preskúmaní postupu správnych orgánov vo vzťahu k vyššieuvedenej žalobcovej námietke dospel k záveru, že táto je nedôvodná a postup správnych orgánov považoval za súladný s § 29 zák. č. 511/92 Zb.. Z dôkazov predložených žalobcom, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, v daňovom konaní správca dane, ako i žalovaný zistili dostatočne a úplne skutkový stav veci potrebný pre určenie daňovej povinnosti žalobcu vo vzťahu k určeniu výšky dane z príjmu právnickej osoby (žalobcu) v zmysle Zákona o dani z príjmu, resp. jej základu a teda aj pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Zo získaných listinných dôkazov správca dane vyvodil záver, že žalobcom účtované výdavky (náklady) nie je možné považovať za daňové výdavky, pretože nesúvisia so zdaniteľným príjmom žalobcu (§ 2 písm. i/, § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov). Tento záver vyvodil po zistení, že žalobca si na ťarchu nákladov pri výkupe pozemkov na investičný zámer v lokalite „S. - B.“, ktoré pozemky sú vo vlastníctve fyzickej osoby (čo medzi účastníkmi konania nebolo sporné) zaúčtoval náklady za správne poplatky, za vypracovanie investičného zámeru - zastavovacej štúdie - vyúčtované spoločnosťou Timeline s.r.o. a náklady za realitné a právne služby poskytnuté A.. M. pre fyzickú osobu U.. I., ktorý je majiteľom predmetných pozemkov. Z predložených dôkazov je nesporné, že vyššieuvedené náklady vznikli, resp. boli vynaložené žalobcom v súvislosti s výkupom pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve fyzickej osoby - U.. I., ako aj to, že tieto náklady si žalobca účtoval ako svoje výdavky bez toho, aby tieto v kontrolovanom období r. 2009 vyfakturoval v zmysle Zmluvy o spolupráci fyzickej osobe U.. I. tak, ako to vyplýva z cit. Zmluvy o spolupráci. Z predložených listinných dôkazov teda správny orgán vyvodil správne skutkové závery. Uvedené skutočnosti nesporne vyplývajú z vykonaného dokazovania a tieto v podstate ani neboli sporné. Žalobca len namietal skutočnosť, že k refakturácii a k uskutočneniu investičného zámeru v zmysle Zmluvy o spolupráci nedošlo z dôvodov, resp. pre prekážky, ktoré neboli na strane žalobcu, resp. účastníkov zmluvy. K prevereniu a potvrdeniu tejto skutočnosti navrhol žalobca vykonať dôkazy (dožiadanie na obec S. ohľadne poskytnutia informácie umiestnenia pozemkov vhodných pre IBV v k.ú. S. a Obvodný úrad životného prostredia v Žiari nad Hronom ohľadne informácie, kde návrh umiestnenia nových pozemkov určil umiestnenie pozemkov zapísaných na meno U.. I. I.), ktoré správca dane nevykonal, čo žalobca považoval za postup v rozpore s § 29 zák. č. 511/1992 Zb.. Vzhľadom na to, že pre určenie základu dane z príjmu žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období (r. 2009), ako aj pre určenie oprávnenosti uznania žalobcom účtovaných výdavkov, prekážky resp. dôvody, pre ktoré nedošlo k realizácii investičného zámeru v zmysle Zmluvy o spolupráci ako aj k následnému neprefakturovaniu nákladov resp. prerozdeleniu nákladov (aj zisku), nie sú relevantné, preto ani žalobcom navrhnuté vykonanie dôkazov (ktoré mali ozrejmiť vyššieuvedené dôvody, resp. prekážky) nemôže mať vplyv na zákonnosť postupu správcu dane, resp. na úplnosť zistení podkladov pre určenie daňovej povinnosti žalobcu. Žalovaný v konaní napokon vyššieuvedené tvrdenia žalobcu ani nespochybnil, len ich nepovažoval za relevantné pre posúdenie predmetnej veci a určenie daňovej povinnosti žalobcu v rozhodnom období. Relevantná v tomto prípade je skutočnosť, že žalobca si na ťarchu svojich nákladov zaúčtoval výdavky vynaložené v súvislosti s výkupom pozemkov pre fyzickú osobu (i keď v zmysle uzavretej Zmluvy o spolupráci, resp. Zmluvy o poskytnutí právnych a realitných služieb), ktoré však vzhľadom na vykonané dokazovanie správca dane, ako aj žalovaný posúdili ako náklady nesúvisiace so zdaniteľnými príjmami žalobcu tak, ako to vyplýva z odôvodnenia ich rozhodnutí, pretože tieto náklady považovali za náklady fyzickej osoby (U.. I.), nakoľko súvisia s nákupom pozemkov pre túto fyzickú osobu. Správca dane i žalovaný ich považovali za náklady fyzickej osoby súvisiace s nákupom pozemkov. Správca dane, ani žalovaný nespochybnili, že by vyššieuvedené služby a činnosti pre fyzickú osobu - U.. I. neboli vykonané, resp. žalobcom účtované výdavky neboli vynaložené (zaplatené), nespochybnili ani uzavreté zmluvy a ich platnosť. Z predmetných rozhodnutí nevyplýva ani to, že by tieto plnenia správne orgány považovali za fiktívne. Správne orgány len vyvodili z predložených listinných dôkazov a výsledkov dokazovania v daňovom konaní záver, že tieto výdavky nezabezpečujú a ani nezaručujú zdaniteľné príjmy pre žalobcu v bežnom (kontrolovanom) zdaniteľnom období (r. 2009), pretože príjmy (výnosy) z týchto pozemkov plynuli výlučne pre vlastníka týchto pozemkov - fyzickú osobu U.. I.. Súd preto za nedôvodnú považoval aj ďalšiu žalobnú námietku, v ktorej žalobca tvrdil, že žalovaný (i správca dane) spochybnili inštitút zmluvnej voľnosti a výkon práv zo zmlúv uzavretých žalobcom, nerešpektujúc zmluvne dohodnuté podmienky, neskúmali proces realizácie a nepočkali na jeho ukončenie. Súd poukazuje na to, že pokiaľ žalovaný, ako aj správca dane vo svojich rozhodnutiach konštatovali, že predmetné výdavky nezaručujú zdaniteľné príjmy pre žalobcu ani v budúcich obdobiach, túto konštatáciu opreli o ust. čl. III ods. 2 Zmluvy o spolupráci, v zmysle ktorého „zisk z predaja stavebných pozemkov si účastníci rozdelia rovnakým dielom, ak sa nedohodnú inak“, z čoho vyplýva, že nie je teda v budúcnosti vylúčený ani iný postup pri rozdelení zisku. V tejto súvislosti súd pre úplnosť poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že k prerozdeleniu nákladov a výnosov nedošlo, pretože k takémuto postupu môže dôjsť až po ukončení realizácie investičného zámeru, takáto skutočnosť zo Zmluvy o spolupráci nevyplýva, pretože z čl. III bod 2 je zrejmé, že finančné vyrovnanie nákladov (aj zisku) nebolo časovo limitované ( t.j. ani viazané na ukončenie, resp. realizáciu investičného zámeru, ktorý bol predmetom Zmluvy o spolupráci). V čl. III bod 1 Zmluvy o spolupráci sa účastníci zmluvy dohodli, že si vždy do 15. dňa v mesiaci odsúhlasia o.i. rozsah skutočne vynaložených nákladov na stavebné pozemky, ako aj rozsah vyfakturovaných služieb v rámci realizácie tejto zmluvy, t.j. účastníci mohli vykonávať refakturáciu, resp. finančné vyrovnanie nákladov aj priebežne. Navyše pre účely posúdenia (určenia) správnej výšky daňovej povinnosti (vrátane určenia základu dane) v predmetnom prípade v kontrolovanom zdaňovacom období (r. 2009) je rozhodné, či k prerozdeleniu nákladov a výnosov v skutočnosti došlo a nie to, z akého dôvodu k prerozdeleniu resp. prefakturácii nedošlo. Krajský súd s poukazom na vyššieuvedené skutočnosti po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako i konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, výlučne v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že predmetné rozhodnutia a ani postup žalovaného správneho orgánu z týchto dôvodov nie je možné považovať za nezákonné, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.