KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Banská Bystrica7. 6. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/17/2012 z 7. 6. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 7. júna 2012, sp. zn. 24S/17/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6012200151.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/17/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200151
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200151.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobkyne: Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX
XX G. proti žalovanému: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, so sídlom J. Jiskru 6, 960 09
Zvolen o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. B/2012/02052/Sl/14 zo dňa 27.
januára 2012 takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 22. februára 2012 bola Krajskému súdu v Banskej Bystrici doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa
Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX G. domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a
postupu žalovaného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, so sídlom J. Jiskru 6, 960 09 Zvolen
č. B/2012/02052/Sl/14 zo dňa 27. januára 2012, ktorým žalovaný znížil žalobkyni dávku a príspevky na
sumu 50,88 Eur mesačne od 01. januára 2012.

Súd z napadnutého rozhodnutia žalovaného zistil, že žalobkyňa bola v napadnutom rozhodnutí poučená
o možnosti odvolania proti predmetnému rozhodnutiu v lehote 15 dní od doručenia napadnutého
rozhodnutia žalobkyni.

Podľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v správnom súdnictve
preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.



Podľa § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 250b ods. 1 žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho
orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno
odpustiť.

Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju
podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania
súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému
vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§
250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené
záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 3 O.s.p.). Podstatou správneho súdnictva
je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Ide o
právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu
verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom
správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými
právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. Z ustanovenia § 247 ods. 1 a 2 O.s.p. vyplýva, v ktorých
prípadoch sa môže účastník správneho konania domáhať preskúmania rozhodnutia správneho orgánu
súdom. Všeobecné súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy vydaných v
správnom konaní, ktorými správny orgán zasahuje do práv a povinností fyzickej alebo právnickej osoby.
Možnosť domáhať sa preskúmania rozhodnutia správneho orgánu je obmedzená negatívnym výpočtom
rozhodnutí a postupov, ktoré sú zo súdneho preskúmavania vylúčené na základe zákona. Rozhodovanie
o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.
(ustanovenia §§ 247- 250k O.s.p.) je dôsledne založené na zásade subsidiarity súdneho prieskumu
vo vzťahu ku konaniu o riadnych opravných prostriedkoch v správnom konaní, pričom táto zásada je
vyjadrená v ustanovení § 247 ods. 2 O.s.p.. Vzhľadom na to, súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia
nastupuje len v takom prípade, ak správne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť po predchádzajúcom
vyčerpaní opravných prostriedkov. Podľa § 103 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.
kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci
(podmienky konania).

Z uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je rozhodnutím, ktoré nemôže byť
predmetom preskúmavania súdom. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného bolo možné podať
odvolanie do 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia žalobcovi. Žalobkyňa však odvolanie proti
napadnutému rozhodnutiu žalovaného nepodala, ale podala na súd návrh na preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného. To znamená, že opravné prostriedky, ktoré bolo možné podať
proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného, vyčerpané neboli. Napadnuté rozhodnutie je vylúčené
zo súdneho prieskumu, pretože ide o rozhodnutie, proti ktorému neboli vyčerpané riadne opravné
prostriedky, ktoré sa preň pripúšťajú. Takýto záver je súladný s rozhodovacou praxou Najvyššieho
súdu SR. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. Sž-o-KS 190/2003, v ktorom je
uvedené, že „svojich práv sa žalobou proti rozhodnutiu správneho orgánu nemôže domáhať ten, kto
v správnom konaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvej inštancie nepodal odvolanie s výnimkou
prípadov, keď v odvolacom správnom konaní na základe odvolania iného účastníka došlo k zmene alebo
k zrušeniu prvostupňového správneho rozhodnutia na ujmu práv žalobcu.“ Rovnaký názor na možnosť
súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov pri nevyužití riadnych opravných prostriedkov uviedol
aj Ústavný súd SR v náleze sp. zn. I. ÚS 20/97: „Ustanovenie § 247 ods. 2 OSP všeobecným súdom
dovoľuje, aby v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
preskúmavali len tie rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov. Preto Najvyšší súd SR ako správny súd neporuší základné právo fyzickej osoby podľa



čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ak zastaví konanie podľa § 250d ods. 3 OSP, t.j. preto,
lebo navrhovateľ sa v správnom súdnictve domáha preskúmania administratívneho rozhodnutia, ktoré
nadobudlo právoplatnosť inak, ako v dôsledku vyčerpania riadnych opravných prostriedkov“.

Žalobkyňa nevyužila možný zákonný opravný prostriedok proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného,
ktorým je podľa poučenia uvedeného v napadnutom rozhodnutí odvolanie, ktoré mala žalobkyňa podať
na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen. Napadnuté rozhodnutie žalovaného tak nespĺňa
podmienku podľa § 247 ods. 2 O.s.p., aby išlo o rozhodnutie žalovaného, ktoré po vyčerpaní riadnych
opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetné rozhodnutie
žalovaného preto nemôže byť predmetom súdneho preskúmavania podľa piatej časti O.s.p.. Na základe
uvedených skutočností súd konanie zastavil podľa § 250d ods. 3 O.s.p. z dôvodu, že žaloba smeruje
proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom.

O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 146
ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.), pretože konanie bolo zastavené a súd nezistil
splnenie podmienok na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať

v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého

smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3 O. s. p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje