KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica22. 5. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Sd/34/2012 z 22. 5. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 22. mája 2012, sp. zn. 20Sd/34/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6012200152.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Sd/34/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200152
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Valenčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200152.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Valenčíkovou v právnej veci
navrhovateľky: Z. I., nar. X. S. XXXX, bytom M. XX, H. H. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie,
Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava o preskúmanie rozhodnutia o odňatí invalidného dôchodku a
rozhodnutia o priznaní čiastočného invalidného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie odporkyne č. 626 204 6571 0 zo dňa 6. februára 2012 a rozhodnutie č. 626 204 6571
zo dňa 30. januára 2012 podľa § 250j ods. 2, písm. c/, d/ O.s.p. z r u š u j e a vracia odporkyni na
ďalšie konanie.

Navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka včas podaným opravným prostriedkom napadla rozhodnutia odporkyne č.626 204
6571 0 zo dňa 6.2.2012, ktorým podľa § 263 ods. 1, § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. a § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení odňala navrhovateľke od 24.3.2012 invalidný dôchodok a rozhodnutiu č. 626 204 6571 zo
dňa 30.1.2012, ktorým jej podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a podľa § 37 zákona č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov od 24.3.2012 priznala čiastočný invalidný
dôchodok. Odporkyňa rozhodnutia odôvodnila tým, že podľa posudku posudkového lekára SP, zo dňa
18.10.2011 už nie je invalidná podľa § 29 ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb., ale je čiastočne
invalidná podľa § 37 ods. 3, písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb., preto nespĺňa podmienky na trvanie nároku
na invalidný dôchodok a jeho výplatu. Posúdenie zdravotného stavu je obsahom pripojenej lekárskej
správy, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia a suma čiastočného invalidného
dôchodku bola vypočítaná z priemerného mesačného zárobku určeného z rozhodného obdobia za
roky 2001, 2004, 2005, 2006, 2007 podľa príslušných ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení. K tejto prináleží zvýšenie o 3,3 % podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a Opatrenia
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 344/2011 Z.z. o 4,20 EUR mesačne, suma čiastočného
invalidného dôchodku predstavuje 131,40 EUR mesačne.

V opravnom prostriedku navrhovateľka uviedla, že rozhodnutia nespĺňajú zákonné náležitosti po vecnej
ani formálnej stránke a neboli vydané na základe objektívneho posúdenia jej zdravotného stavu, preto
ich považuje za protiústavné. Rozhodnutie o odňatí invalidného dôchodku je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov vzhľadom na stručný odkaz na dikciu zákona bez uvedenia skutočností, ktoré
boli podkladom pre rozhodnutie a nezodpovedá zákonným náležitostiam odôvodnenia rozhodnutia,
pretože toto má byť presvedčivo individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné preskúmať rozhodnutie
s prihliadnutím na jeho odôvodnenie a nie na obsah administratívneho spisu, ktorý je iba podkladom
rozhodnutia. Z oboch rozhodnutí žiadnym spôsobom nevyplýva, ako bol hodnotený zdravotný stav



navrhovateľky z hľadiska kritérií určených pre invaliditu, z akých dôkazov vychádzala odporkyňa,
ako ich vyhodnotila a aké logické závery v oblasti hodnotenia jej zdravotného stavu vykonala. V
rozhodnutiach ničím nepreukazuje zlepšenie jej zdravotného stavu oproti obdobiu kedy jej bol invalidný
dôchodok priznaný. Tieto rozhodnutia sú nezrozumiteľné, nepresvedčivé a pre nedostatok dôvodov
nepreskúmateľné. Posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom nebolo vypracované na základe
objektívneho posúdenia výsledkov odborných vyšetrení. Odborný posudok o invalidite je nelogický,
účelový, smerujúci len k nepriznaniu invalidného dôchodku. Do posudku posudkový lekár zámerne
nezapracoval časť textu z lekárskych nálezov, kde sa popisujú ťažkosti, bolesti a komplikácie, napr. pri
opisovaní ambulantnej správy primára ortopédie I.. W. zo dňa 17.3.2010 bolo vynechané konštatovanie
lekára, že nie je schopná pravidelnej fyzickej záťaže ani dlhšieho pohybu. Posudok je v rozpore s
odbornými lekárskymi správami. Zo žiadnej lekárskej správy nevyplýva, že jej zdravotný stav sa zlepšil
od stavu, kedy jej bol dôchodok priznaný. Teda konštatovanie, že jej pracovný potenciál je znížený už
len na úroveň čiastočnej invalidity je v rozpore s odbornými lekárskymi nálezmi a skutočným klinickým
stavom, nie je podložený žiadnymi dôkazmi a nie je zrejmé akými úvahami sa lekár pri posudzovaní
riadil. V roku 2010 bola na kontrolnej lekárskej prehliadke, pričom ten istý posudkový lekár ju uznal za
invalidnú a vzhľadom na zlé prognózy zdravotného stavu určil termín ďalšej kontroly až o 4 roky, t.z.
v roku 2014. Vyjadrila počudovanie nad tým aké okolnosti a koho viedli k tomu, že bola prehodnotená
o 3 roky skôr ako bol určený termín u posudkového lekára, nehovoriac o tom, že sa názor toho istého
posudkového lekára na jej zdravotný stav diametrálne a neobjektívne zmenil. Preto sa domnieva, že
posudkový lekár bol ovplyvnený zo strany vedenia lekárskej posudkovej činnosti SP a musel konať tak,
aby jej bol invalidný dôchodok odňatý a tak v konečnom dôsledku znížil výdaje poisťovne na úkor jej
ústavou zaručených práv. V jej prípade dokázateľne nedošlo k zlepšeniu zdravotného stavu. Vzhľadom
na uvedené navrhovateľka navrhla, aby napadnuté rozhodnutia súd preskúmal a zrušil.

Odporkyňa na pojednávaní navrhla napadnuté rozhodnutia ako vecne správne a zákonné potvrdiť.

Súd preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľky napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250l
ods. 1 O.s.p.. Vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, administratívnym spisom a
vyjadreniami účastníkov a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka bola uznaná za invalidnú podľa zákona č. 100/1988 Zb. od 4.12.2000 pre obojstrannú
koxartrózu. Dňa 18.4.2006 bola uznaná invalidnou podľa zákona č. 461/2003 Z.z. s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Dňa 10.10.2006 na základe konania o opravnom
prostriedku bol posúdený zdravotný stav navrhovateľky v súlade s nálezom Ústavného súdu SR č.
460/2006 Z.z. a bola uznaná naďalej invalidnou podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.
Na kontrolnej lekárskej prehliadne dňa 8.11.2007 bol posúdený zdravotný stav navrhovateľky podľa
zákona č. 100/1988 Zb. a nebola už uznaná invalidnou, ale bola uznaná za čiastočne invalidnú
rozhodnutím odporkyne č. 626 204 6571 0 zo dňa 21.9.2007 a 626 204 6571 0 zo dňa 10.1.2008. Tieto
rozhodnutia krajský súd rozsudkom zo dňa 3.9.2008 č.k. 21Sd/37/2008-22 zrušil podľa § 250j ods. 2,
písm. d/ O.s.p. a vrátil odporkyni na ďalšie konanie. V rámci realizácie tohto rozsudku dňa 16.4.2009
bol opakovane posúdený zdravotný stav navrhovateľky a bola naďalej uznaná za invalidnú podľa §
29 ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Z posudku vyplýva, že po
implantáciách oboch bedrových kĺbov a reimplantácí TEP v pravom bedrovom kĺbe došlo prechodne k
zlepšeniu subjektívnych ťažkostí ako aj pohyblivostí oboch bedrových kĺbov. Postupne dochádza však k
zhoršeniu pohyblivosti v pravom bedrovom kĺbe, RTG ako aj scintigrafia neodhalili prípadné odlučovanie
TEP. Patologická atypická osteogenéza vpravo nie je zatiaľ objasnená. Celkový zdravotný stav a
pohyblivosť sú negatívne ovplyvňované aj nálezom na chrbtici, kde je zjavná skolióza L úseku, slabšie
rozvíjanie tohto úseku a bolesti vyžarujúce od chrbtice do oboch DK s prevahou vpravo. Zhoršenie
pohyblivosti v pravej koxe potvrdilo ortopedické vyšetrenie aj vyšetrenie pri posúdení zdravotného stavu.
Výraznejšie je tangovaná chôdza, bez opory urobí len niekoľko krokov po miestnosti. Vzhľadom na
uvedené nemožno konštatovať podstatné zlepšenie zdravotného stavu, je naďalej neschopná vykonávať
sústavné zamestnanie. Kontrolná lekárska prehliadka bola určená na apríl 2010. Dňa 24.8.2010
posudkový lekár SP, pobočky Banská Bystrica posúdil zdravotný stav navrhovateľky a vzhľadom na
to, že od posledného posúdenia pretrváva bolestivé obmedzenie hybnosti v oboch bedrových kĺboch,
chôdza je alternovaná aj pre pridružené bolesti chrbtice, možná za pomoci dvoch francúzskych barlí
a vzhľadom na obojstranné postihnutie dolných končatín bez dokázaného výraznejšieho zlepšenia



zdravotného stavu a s prihliadnutím na stupeň vzdelania je pracovný potenciál naďalej redukovaný na
úroveň invalidity. Kontrolnú lekársku prehliadku určil na august 2014 s opravou na 2011. Zo zápisnice
nie je zrejmé, kedy bola úradná oprava dátumu kontrolnej lekárskej prehliadke vykonaná.

Zdravotný stav navrhovateľky posudzoval dňa 18.10.2011 posudkový lekár SP, pobočky Banská
Bystrica, ktorý v posudku popísal vývoj ochorenia navrhovateľky a konštatoval, že podľa predložených
ortopedických vyšetrení je dokumentované zlepšenie hybnosti v oboch bedrových kĺboch, kde je vpravo
flexia 100 stupňov, čo zodpovedá ľahkému funkčnému obmedzeniu, nanajvýš stredne ťažkého stupňa pri
redukovaných dukčných a rotačných pohyboch o polovicu. Vľavo je pohyb voľnejší. Podľa kontrolného
RTG vyšetrenia oboch bedrových kĺbov je postavenie endoprotéz dobré. Gamagrafické vyšetrenie
kostí nepotvrdzuje uvoľnenie implantátov. Vzhľadom na tieto skutočnosti možno konštatovať objektívne
zlepšenie funkčného nálezu na oboch bedrových kĺboch. Navrhovateľka udáva aj bolesti chrbtice.
V roku 2007 realizované CT vyšetrenie chrbtice poukázalo len na ľahké vyklenutie medzistavcovej
platničky 4. a 5. driekového stavca, kontrolné CT vyšetrenie robené nebolo. V pravidelnej liečbe
neurológa nie je. Denzitometrické vyšetrenie chrbtice v roku 2010 zodpovedalo veku navrhovateľky.
Podľa aktuálneho vyšetrenie posudkového lekára nie sú prítomné známky koreňového dráždenia,
chrbtica sa pri dynamickom vyšetrení rozvíja v plnom rozsahu. Bolesti chrbtice sú pre vyššie uvedené
skutočnosti z posudkového hľadiska nevýznamné, ako aj bolesti brucha, ktoré sú toho času v štádiu
vyšetrovania. Postihnutie hodnotí ako stredne ťažký funkčný deficit na pravom bedrovom kĺbe a ľahký
funkčný deficit na ľavom bedrovom kĺbe, preto pracovný potenciál považuje za redukovaný na úroveň
čiastočnej invalidity. Podľa posudku je navrhovateľka schopná pri zdravotnom postihnutí vykonávať
práce sedavého charakteru na skrátený pracovný úväzok. Čiastočná invalidita vznikla od 18.10.2011.

Posudkový lekár nezmenil svoj odborný posudok o zdravotnom stave navrhovateľky ani po podaní
opravného prostriedku, preto i pre účely súdneho konania posudzoval zdravotný stav navrhovateľky
posudkový lekár SP, ústredie Bratislava, vysunuté pracovisko Banská Bystrica dňa 25.4.2012. V
lekárskej správe, v časti terajšie ochorenie, konštatuje posudkový lekár, že v 04/2012 popisuje ortopéd
zhoršenie funkcie /pasívnu flexiu vpravo 70 stupňov, vľavo 80 stupňov, aktívnu len do 50 stupňov/ -
čo možno hodnotiť ako stredne ťažké obmedzenie funkcie v oboch bedrových kĺboch. Navrhovateľka
subjektívne pred posudkovým lekárom udávala, že v pravej dolnej končatine, ktorá jej pripúcha, má
bolesti, ťažko sa jej chodí, pri chôdzi musí používať dve francúzske barly, má bolesti v drieku, bolesti
z drieku vystreľujú do pravej dolnej končatiny, má bolesti aj v hrudnej časti chrbtice. V noci sa budí pre
bolesti v DKK, hlavne pri zmene polohy tela, má bolesti v žalúdku.

Z posudku vyplýva, že navrhovateľka, naposledy ako SZČO, bola uznaná za invalidnú dňa 4.12.2000
pre obojstrannú artrózu bedrových kĺbov ťažkého stupňa. V detstve bola v starostlivosti ortopéda pre
vrodenú luxáciu oboch bedrových kĺbov s operáciou v 4 rokoch veku, kedy sa upravovali striežky. T.
stav bol dlhodobo bez ťažkosti. K zhoršeniu zdravotného stavu došlo až po XX. rokoch od pôrodu
syna. Pre bolesti v oboch bedrových kĺboch bola vyšetrená ortopédom, ktorý konštatoval zhoršenie
obojstrannej koxartrózy a vpravo až dekompenzáciu. Pre uvedené ťažkosti sa v roku 2000 podrobila
totálnej endoprotéze pravého bedrového kĺbu a v roku 2002 aj totálnej endoprotéze ľavého bedrového
kĺbu. Stav po operácii bol dobrý, ustúpili bolesti, zlepšila sa funkcia oboch bedrových kĺbov. V roku 2006
došlo k odlučovaniu endoprotézy v pravom bedrovom kĺbe, preto bolo nutné urobiť reimplantáciu. Tento
operačný výkon bol komplikovaný zlomeninou pravej stehnovej kosti, ktorá musela byť operačne riešená
osteosyntézou s dobrým zhojením. Totálna endoprotéza sa robí za účelom dosiahnutia zmiernenia
ťažkostí a za účelom ústupu bolestí. Už samotný úspešný operačný zákrok možno u navrhovateľky
hodnotiť ako zlepšenie. Ortopedické vyšetrenie od roku 2007 doteraz dokumentujú zlepšenie funkcie v
oboch bedrových kĺboch v porovnaní s nálezmi pred operáciou. Posledné ortopedické vyšetrenia z roku
2011 dokumentujú len ľahké funkčné obmedzenie pohybu v oboch bedrových kĺboch /flexia v pravom
bedrovom kĺbe 70 stupňov, v ľavom bedrovom kĺbe 80 stupňov/. Až pri poslednom vyšetrení ortopéda
v 04/2012 popisuje ortopéd aktívnu flexiu len do 50 stupňov - čo možno hodnotiť ako stredne ťažké
obmedzenie funkcie v bedrových kĺboch. Podľa RTG vyšetrenia je postavenie endoprotéz na RTG dobré,
gamagrafické vyšetrenie bedrových kĺbov nepotvrdilo uvoľnenie implantátov, denzitometrické vyšetrenie
nepotvrdilo osteoporózu. Okrem ochorenia bedrových kĺbov udáva aj bolesti driekovej chrbtice. Mala
urobené CT vyšetrenie, ktoré preukázalo len degeneratívne zmeny. Neurológ v 01/2012 popisuje pri
vyšetrení recidivujúci lumboischiadický syndróm s prejavmi koreňového dráždenia a s vyžarovaním
bolestí do pravej dolnej končatiny. Po rehabilitačnej, infúznej liečbe analgetikami a myorelaxanciami je



postupné zlepšenie funkcie driekovej chrbtice. Po zhodnotení všetkých odborných lekárskych nálezov,
ktoré navrhovateľka predložila k posúdeniu zdravotného stavu na účely invalidity, konštatoval posudkový
lekár zlepšenie zdravotného stavu v zmysle obmedzenia funkcie v bedrových kĺboch ľahkého, nanajvýš
stredne ťažkého stupňa a miernu funkčnú poruchu chrbtice. Jej pracovný potenciál pri uvedenom
zdravotnom postihnutí je znížený na úroveň čiastočnej invalidity.

Navrhovateľka sa k posúdeniu zdravotného stavu vyjadrila, na pojednávaní predložila písomné
vyhotovenie svojho stanoviska, v ktorom uviedla, že posúdenie jej zdravotného stavu bolo účelové,
neobjektívne a v rozpore s odbornými lekárskymi správami, pretože ani v jednej lekárskej správe sa
nehovorí o zlepšení jej zdravotného stavu. Do zápisníc posudkových komisií boli vsunuté len časti
z lekárskych odborných správ, v ktorých sa hovorí o ťažkostiach a komplikáciách. V správach sú
popísané aj problémové stavy, ktoré dokazujú, že jej zdravotný stav sa zhoršuje a nie, že sa zlepšuje.
Tieto časti správ boli zámerne v posudkoch vynechané. Ako dôkaz uviedla chýbajúce fragmenty v
ortopedických kontrolách zo 17.3.2010, 6.4.2011, 21.9.2011, 14.12.2011, 23.4.2012, z ktorých vyplývajú
popisy jej subjektívnych bolestí a pritom aj závery, napr. ... nie je schopná pravidelnej fyzickej záťaže,
ani dlhšieho pobytu, pri chôdzi odľahčovanie hlavne pravej DK; ... vzhľadom k dlhodobým ťažkostiam
poukazujem na gama skeletu; ... problémy sú aj s užívaním analgetík pre vyššie hep. testy; ... chôdza
s oporou, rehabilitácie; ... nie je schopná samostatnej existencie. Poukázala na porušenie zásady
materiálnej pravdy v správnom konaní, keďže rozhodnutia správnych orgánov musia vychádzať zo
spoľahlivo zisteného stavu veci, ktorý musí zodpovedať skutočnosti, pričom napadnuté rozhodnutia
nie sú v súlade s touto zásadou a podklady pre vydanie rozhodnutí nezodpovedajú skutočnosti. Tiež
na konštatovanie, že totálna endoprotéza sa vykonáva za účelom zmiernenia ťažkostí zdravotného
stavu, teda samotný tento úspešný zákrok možno hodnotiť ako zlepšenie. Toto považuje za dôkaz,
že hodnotenie zdravotného stavu bolo na základe nejakých alibistických interných smerníc SP a
nebolo presvedčivo individuálne zdôvodnené. Schopnosti navrhovateľky pracovať určite nedosahujú
ani polovicu schopností pracovať zdravej osoby. V pracovnej rekomandácii posudkový lekár odporučil
prácu sedavého charakteru, zároveň uviedol, že pracovať môže len bez nadmernej záťaže dolných
končatín a chrbtice. Tieto vyjadrenia si vzájomne odporujú, pretože pri sedavej práci trpí chrbtica, hlavne
drieková, ktorú má poškodenú, čo konštatoval aj posudkový lekár v posudku. Pri dlhšom sedení má
bolesti v chrbtici a taktiež aj v nohách a dostáva do nôh kŕče. Teda závery lekárskych správ posudkových
lekárov sú nelogické a v rozpore s odbornými lekárskymi nálezmi. Keďže jej zdravotný stav sa nezlepšil
a bol jej odňatý invalidný dôchodok považuje rozhodnutia odporkyne za protiústavné. Odporkyňa vydala
rozhodnutia bez vykonania ďalšieho dokazovania a rozhodla len na základe posudku o zdravotnom
stave vypracovaného posudkovým lekárom, ktorý je s ňou v zmluvnom vzťahu, preto pochybnosti o
objektívnosti a nezaujatosti jej rozhodnutia. Tiež vyjadrila počudovanie nad tým, ako bol vypočítaný jej
čiastočný invalidný dôchodok v sume 131,40 EUR, keď pred rokmi, keď jej taktiež nezákonne odňali
invalidný dôchodok a priznali jej čiastočný invalidný dôchodok, vypočítali jej výšku v sume 133,60 EUR.
Počas troch rokov sa dôchodky valorizovali, teda zvyšovali, logicky by mala mať čiastočný dôchodok
vyšší ako pred tromi rokmi, ale v skutočnosti jej ho vypočítali nižší.

Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že nepociťuje žiadne zlepšenie zdravotného stavu, naopak
subjektívne pociťuje skôr zhoršenie. Predovšetkým má bolesti v pravom bedre, ktoré vystreľujú až pod
koleno a vracajú sa späť do pravého bedra. Samotný lekár, ktorý navrhovateľku operoval, je nešťastný,
že stále trpí bolesťami, aj keď je celkom možné, že je to spôsobené tým, že mala zlomeninu stehna
pravej nohy. Tiež má problémy s kolenom, nie je jasné, či bude môcť brať lieky, pretože má problémy
s užívaním liekov, ktoré sa prejavujú zase len na zhoršení jej zdravotného stavu, o čom svedčia aj jej
výsledky. Bez barlí prakticky nie je schopná prejsť nejakú vzdialenosť, problémy má s chôdzou aj s
barlami, predovšetkým ráno má veľké problémy aby sa rozchodila. Nie je schopná vykonávať žiadnu
činnosť, obmedzuje sa len na takú prácu, ako je trochu uvariť. Kŕčmi do pravého stehna prakticky
trpí každý deň. Keď len trošku dlhšie niekde sedí alebo iným spôsobom stúpi, kŕče do nohy sa opäť
vrátia. Tieto symptómy považuje za veľmi bolestivé. Má sa podrobiť laboratórnemu vyšetreniu pečene
vzhľadom na problémy s liekmi, potom sa uvidí, či bude môcť nejaké lieky proti bolesti brať a čo sa
bude diať s pravým bedrom. Navrhovateľka trvala na podanom opravnom prostriedku a navrhla, aby
súd napadnuté rozhodnutie zrušil.



Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia podľa § 250l O.s.p. dospel k záveru, že navrhovateľka
podala opravný prostriedkom dôvodne.

Podľa § 29 ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení občan je invalidný, ak pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie,

Podľa § 37 ods. 3 písm. b/ citovaného zákona občan je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za
osobitne uľahčených pracovných podmienok, ktoré ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom

Súd mal v konaní preukázané, že odporkyňa rozhodla o odňatí invalidného dôchodku a priznaní
čiastočného invalidného dôchodku na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a rozhodnutia
trpia nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov. Podkladom obidvoch rozhodnutí je posudok
posudkového lekára SP, pobočky Banská Bystrica zo dňa 18.10.2011, ktorý bol vo svojom obsahu
potvrdený aj posudok posudkového lekára SP, ústredie Bratislava, vysunuté pracovisko Banská Bystrica
zo dňa 25.4.2012. Obidva posudky popisujú vývoj ochorení navrhovateľky, komplikácie, v dôsledku čoho
bola vykonaná aj reimplantácia a následky na hybnosť oboch dolných končatín po vykonaných TEP
obidvoch bedrových kĺbov. Navrhovateľka trpí aj bolesťami chrbtice - recidivujúcim lumboischiadickým
syndrómom s prejavmi koreňového dráždenia s vyžarovaním bolesti do pravej dolnej končatiny, ktoré
po rehabilitačnej a infúznej liečbe sa postupne zlepšili a prejavili sa aj na funkcii driekovej chrbtice.
Najzávažnejšie ochorenie navrhovateľky sú ťažkosti po totálnej endoprotéze pravého bedrového kĺbu v
roku 2000 a v roku 2002 ľavého bedrového kĺbu s reimplantáciou pravého bedrového kĺbu v roku 2006,
s komplikáciou zlomeniny pravej stehennej kosti.

Podľa názoru súdu posudky posudkových lekárov vykazujú známky neobjektívnosti a tendenčnosti,
v čom dáva súd za pravdu navrhovateľke, predovšetkým v súvislosti s konštatovaním posudkového
lekára, že už samotný úspešný operačný zákrok možno u navrhovateľky hodnotiť ako zlepšenie a to
napriek skutočnosti, že navrhovateľka má naďalej vážne problémy s pravým bedrových kĺbom, nie je
schopná pohybu bez dvoch francúzskych barlí, čo nie je bežné v prípade úspešných operácií - totálnych
endoprotéz bedrových kĺbov. Túto skutočnosť potvrdzuje aj operatér navrhovateľky, ktorý uvádza, že
je nútená používať francúzske barly a nie je schopná samostatnej existencie. V roku 2011 ortopedické
vyšetrenia potvrdzovali u navrhovateľky len ľahké funkčné obmedzenia pohybu v bedrových kĺboch, v
apríli roku 2012 je už obmedzenie funkcie bedrových kĺbov hodnotené ako stredne ťažké. Napriek tejto
skutočnosti posudkoví lekári považujú takýto stav za zlepšenie zdravotného stavu. Samotná skutočnosť,
že postavenie endoprotéz na RTG je dobré a nebolo potvrdené uvoľnenie implantátov, nemôže byť
hodnotené ako zlepšenie zdravotného stavu natoľko, aby navrhovateľke mohla byť odňatá invalidita a
priznaná čiastočná invalidita.

Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že odporkyňa vydala rozhodnutia po nedostatočne zistenom
zdravotnom stave navrhovateľky a tieto sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Súd preto
napadnuté rozhodnutia zrušil tak, ako je vo výrokovej časti tohto rozsudku uvedené a vrátil na ďalšie
konanie odporkyni. Odporkyňa je v ďalšom konaní povinná vo veci opätovne rozhodnúť po náležite
zistenom skutkovom stave - objektívnom posúdení zdravotného stavu navrhovateľky - aj za využitia
znaleckého dokazovania, rozhodnutiami, ktoré budú mať všetky náležitosti podľa § 209 ods. 4 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p..
Navrhovateľka mala v konaní úspech, trovy konania si však neuplatnila, preto súd vyslovil, že jej náhradu
trov konania nepriznáva.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku v časti výroku vo veci samej odvolanie nie je

prípustné (§ 250s O.s.p.).

Proti výroku o trovách konania je prípustné odvolanie do 15 dní

odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch

vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd

SR.