Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/20/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200166 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľudovít Bradáč ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200166.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Ľudovíta Bradáča a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jany Novotnej v právnej veci žalobcu H.. W. S., H. XX, XXX XX U. proti žalovanému Obvodný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, právne zastúpený URBÁNI & Partners, s. r. o., Advokátska kancelária, so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica za účasti 1/ R.. J. S., bytom H. XX, XXX XX U. a 2/ Z.. X. T., R.., bytom Y. XX, XXX XX U. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. KSU BB 2011-1114/2305-1:OŠSS Be zo dňa 16. januára 2012 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím žalovaný ešte Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici zmenil rozhodnutie Mesta Nová Baňa VŽPSM 2011/02311/1383 SP -58 -2011 zo dňa 27.10.2011, ktorým bolo podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona dodatočne povolená stavba „G. s X.“ v katastrálnom území Q. U., na pozemku parc. č. KN-C XXXX/X pre stavebníkov H.. W. S. a R.. J. S., obaja bytom H. XX, U. tak, že časť výroku rozhodnutia začínajúceho slovami: „Na odstránenie uvedenej časti stavby...“ a končiaceho slovami: „ v termíne najneskôr do 31.01.2012 na náklady vlastníkov stavby“ nahrádza nasledovne: „Na odstránenie uvedenej časti stavby sa určujú nasledovné podmienky: Časť strešnej konštrukcie altánku prečnievajúca cca 30 cm nad susedný pozemok parc. č. 2277/1 bude odstránená v termíne najneskôr do 30.04.2012 na náklady vlastníkov stavby“. Ostatné časti napadnutého rozhodnutia ponechal v platnosti. V zákonom stanovenej lehote napadol toto rozhodnutie žalobca. Žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Svoje žalobné dôvody zhrnul do troch bodov. 1/ Vytkol napadnutému rozhodnutiu porušenie ustanovenia § 61 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v platnom znení (ďalej „stavebného zákona“) z dôvodu, že v napadnutom rozhodnutí akceptoval písomné pripomienky ďalšej účastníčky pani T. zo dňa 21. 10. 2011. Poukázal na skutočnosť, že v predchádzajúcom období predložil žiadosť o dodatočné povolenie stavby so súhlasným stanoviskom pani T., ktoré však v konečnom dôsledku v konaní neboli akceptované, čo považuje za úmyselné poškodzovanie svojich práv a právom chránených záujmov. 2/ Rozpor zápisu zo 17. 10. 2011 ustanovením § 22 Správneho poriadku. 3/ Spochybnil hranicu medzi pozemkami a to jeho pozemkom, na ktorých postavený sporný altánok a pozemkom susedky pani T.. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý žiada žalobu ani nedôvodnú zamietnuť. Pokiaľ ide o okruh žalobných dôvodov, uviedol, že dôvod uvedený pod bodom 1/ je irelevantný, pretože s týmto sa už vysporiadal žalovaný vo svojom rozhodnutí, keď uviedol, že s ohľadom na priebeh konania spojeného s miestnym zisťovaním dal možnosť účastníkom a teda nielen dotknutému ale aj žalobcovi, aby svoje práva mohli účinne obhajovať a z toho dôvodu sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, uplatniť svoje návrhy. To využila dotknutá osoba v stanovenej lehote siedmich pracovných dní. Týmto nedošlo k porušeniu predpisov o konaní podľa Správneho poriadku ani podľa stavebného zákona a právo bolo vykonané v záujme zásady náležitého zistenia skutkového stavu. Taktiež neobstoja dôvody uvedené v bode 2/, pretože všetky podmienky, ktoré sú stanovené § 22 Správneho poriadku boli dodržané, čo potvrdzuje aj správny spis, jeho 5. časť zväzku prvostupňového orgánu pod č. 3, kde je aj podpis žalobcu s prezenčnou listinou. Pokiaľ ide o dôvod uvedený v bode 3/ má za to, že sa jedná o neprípustný dôvod, pretože podľa § 250i ods. 1 O. s. p. je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Hranica medzi pozemkami účastníkov nebola sporná v správnom konaní, žalobca ju nenamietal, hoci nič nebránilo podľa § 137 stavebného zákona uplatniť i v tomto smere svoju námietku. Má za to, že v danom prípade sa jedná o účelový dôvod a pokiaľ by tento bol právne relevantný, museli by si ho účastníci riešiť v rámci občiansko-právneho konania v rámci sporu o vlastnícku hranicu. K žalobe sa písomne vyjadrila i ďalšia účastníčka v 2/ Z.. X. T., R.., ktorá žiadala žalobu žalobcu taktiež zamietnuť a v celom rozsahu sa stotožnila s dôvodmi žalovaného, uvedenými v jeho rozhodnutí. Na prieskumnom pojednávaní sa k veci vyjadrila i manželka žalobcu ako ďalšia účastníčka R.. J. S., ktorá v zmysle dôvodov žaloby i vyjadrenia žalobcu taktiež napadnuté rozhodnutie zrušiť. Krajský súd preskúmal vec podľa 5. časti I. a II. hlavy O. s. p. a žalobu z dôvodov uvedených v ustanovení § 250j ods. 1 O. s. p. , ako nedôvodnú zamietol. Krajský súd po preskúmaní veci zistil, že prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 27. 10. 2011 dodatočne povolil stavbu realizovanú bez predchádzajúceho stavebného povolenia žalobcovi a to „G. s X.“ na pozemku KN-C parcely XXXX/X v k. ú. Q. U.. Konanie viedlo v zmysle ust. § 88a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. v platnom znení (stavebného zákona). Súčasne v zmysle tohto ustanovenia žalobcovi nariadil úpravu už zrealizovanej stavby. V správnom konaní bolo nesporne preukázané, že zrealizovaná stavba žalobcu prekračovala hranicu medzi pozemkami žalobcu a ďalšieho účastníka v druhom rade (parcela KN-C č. 2277/1 v k. ú. Q. U.), pričom hranica medzi pozemkami nebola medzi účastníkmi sporná. Boli nariadené primerané stavebné úpravy nepovolenej stavby tak, aby bola naplnená podmienka § 58 ods.2 stavebného zákona, podľa ktorej stavebník je povinný preukázať, že vlastníkom pozemku alebo má k pozemku iné právo v zmysle § 139 ods. 1 citovaného zákona. Toto prvostupňové rozhodnutie odvolaním napadol žalobca, pričom obsahom odvolania boli totožné prvé dva dôvody ak v samotnej žalobe, teda porušenie ust. § 61 ods. 1 stavebného zákona a skutočnosť, že svojím podpisom neprejavil súhlas so znením zápisnice zo dňa 17. 10. 2011 ale len svoju prítomnosť na konaní. Žalovaný (v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 345/2012 Z. z. v platnom znení s účinnosťou od 01. 01. 2013 už ako obvodný úrad v sídle kraja) v zmysle § 59 ods. 2 Správneho poriadku zmenil napadnuté rozhodnutie, pričom táto zmena súvisela s tým, že bol žalobcovi poskytnutý ďalší dodatočný čas na vykonanie nariadenej úpravy v zmysle rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Inak sa s dôvodmi prvostupňového rozhodnutia v plnom stotožnil a dôvody odvolania žalobcu nepovažoval za relevantné. Po preskúmaní veci sa krajský súd plne stotožnil so závermi správneho orgánu, teda žalovaného tak, ako tieto boli formulované v jeho napadnutom rozhodnutí. Je treba uviesť, že žalobca v podstate po vecnej stránke rozhodnutie žalovaného nenapadol. Opätovne mu vytkol procesné pochybenia, s ktorými sa už však žalovaný náležite vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Opätovne krajský súd poukazuje na skutočnosť, že sa s nimi v celom rozsahu stotožňuje. Naviac, v zmysle § 250i ods. 3 O. s. p., súd pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V danom prípade nevzhliadol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali považovať vytýkané vady za také, ktoré by ovplyvnili výsledok rozhodnutia tak, že toto by bolo možné považovať nezákonné. Má za to, že správny orgán v konaní skutočne postupoval najmä podľa ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku, pretože dal účastníkom možnosť, aby svoje práva a právom chránené záujmy účinne obhajovali a to najmä tým, aby sa mohli vyjadriť k všetkým podkladom rozhodnutia a uplatňovať svoje návrhy. V tomto kontexte krajský súd v zhode so žalovaným taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že stavba žalobcu bola postavená bez stavebného povolenia a z toho vyplýva dôležitá zásada, že nemal by takýto stavebník požívať väčšiu ochranu ako iný účastník konania, najmä ktorému bolo zasiahnuté do jeho práv alebo právom chránených záujmov, pretože už samotný režim dodatočného povolenia stavby predstavuje určitú výhodu pred riadnym priebehom stavebného konania. Taktiež krajský súd nemohol súhlasiť ani so žalobným dôvodom uvedeným v bode 2/ žaloby, teda rozpornosť zápisnice so 17.10. 2011. Je nesporné, že žalobca túto podpísal, teda prejavil súhlas s jej obsahom a dodatočné tvrdenie, že takýto podpis znamenal len otázku jeho účasti na úkone, je možné považovať len za účelové tvrdenie bez akejkoľvek právnej relevancie. Preto ho nemohol taktiež akceptovať, pretože v konečnom dôsledku nezistil, že by žalobca v rámci celého správneho konania bol ukrátený na svojich právach tým, že by fakty a skutočnosti vyplývajúce z riešenia predmetnej veci boli prezentované v jeho neprospech. V konečnom dôsledku sa krajský súd stotožnil s názorom žalovaného i pokiaľ ide o tretí dôvod žaloby a to spochybnenie hranice pozemkov účastníkov. V tomto smere skutočne je potrebné uviesť, že súd v rámci prieskumného konania podľa 5. časti O. s. p. nevyhľadáva dôvody nezákonnosti rozhodnutia za samotných účastníkov, čo vyplýva zo samotnej prejednávacej zásady ovládajúcej túto časť konania. Otázka hranice nebola medzi účastníkmi sporná a nebola zo strany žalobcu ani v rámci právneho konania namietaná. V tomto smere súd ani nemôže vykonávať dôkazy, pretože v rámci prieskumného konania vykonáva len nevyhnutné dôkazy na prekúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a nie na zisťovanie skutkového stavu. Pokiaľ hranicu v konaní žalobca nenamietal, nemal ani dôvod správny orgán túto spornú otázku riešiť. Súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je viazaný skutkovým stavom, aký tento existoval v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Preto sa ani touto skutočnosťou nemohol zaoberať a pokiaľ by žalobca skutočne trval na tomto svojom tvrdení, musel by si otázku priebehu hranice riešiť v rámci občiansko-právneho sporu. Nakoľko žalobca v konaní úspešný nebol, nebolo mu možné v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. priznať náhradu trov konania. Ďalšia účastníčka v druhom rade Z.. X. T., R.. si podaním zo dňa 07. 12. 2012 doručené krajskému súdu 11. 12. 2012 uplatnila svoje trovy konania v zmysle vyčíslenia v celkovej výške 22,40 Eur. K uvedenému krajský súd udáva, že ustanovenie 5. časti O. s. p. o náhrade trov konania (§ 250k) nepredpokladá náhradu trov konania inému než úspešnému žalobcovi. Nebolo možné preto rozhodnúť a vyhovieť žiadateľke o tieto trovy konania a to ani s poukazom na Všeobecnú časť O. s. p. jeho tretiu hlavu, ustanovenia § 137 a nasl. o trovách konania, pretože podľa § 246c O. s. p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti (5. časť O. s. p.), sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Keďže § 250k O. s. p. priamo upravuje otázku náhrady trov konania, nie je možné, ako bolo vyššie uvedené, priznať túto náhradu niekomu inému ako je uvedené v ust. § 250k O. s. p.. Poučenie: P O U Č E N I E: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.