Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/38/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200170 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200170.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa I. Q., nar. XX. N. XXXX, bytom R. D. XXX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. 540 722 1039 0 z 9. decembra 2011 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. 540 722 1039 0 z 9. decembra 2011 potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, pretože pri konštatovanej 25%-nej miere jeho zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou nebol posudkovým lekárom sociálneho poistenia uznaný za invalidného, preto mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal s poukazom na svoje zdravotné ťažkosti a ich priebeh s tým, že prejavy jeho zdravotného postihnutia znemožňujú výkon práce v jeho profesii. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní i jeho dôvodoch. Doplnil, že pre duševné ťažkosti sa lieči cca 2 mesiace u psychiatra. Predložil nálezy z odborných vyšetrení, ktoré neboli posudkovým lekárom zhodnotené. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne s poukazom na obsah písomného vyjadrenia z 2.marca 2012 i lekárske správy posudkových lekárov pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne. Uviedla, že zdravotný stav navrhovateľa bol posúdený ku dňu, ku ktorému žiadal o priznanie invalidného dôchodku na základe predložených odborných lekárskych nálezov. Preto žiadal, aby súd vo veci rozhodol bez doplnenia dokazovania s tým, že duševné ťažkosti navrhovateľa sú len krátkodobé a preto ich nie je možné v priznanom percente jeho zníženej pracovnej schopnosti zohľadniť. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p, oboznámil sa so žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov sociálneho poistenia pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa, s ostatným relevantným obsahom dávkového spisu, vypočul účastníkov a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho ako vecne správne potvrdil. Nárok na invalidný dôchodok (§ 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) je podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav zníženú pracovnú schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o 40% (§ 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Pre všetky ďalšie zdravotné ťažkosti, ktoré majú vplyv na pracovnú schopnosť poistenca možno pokles pracovnej schopnosti určený pre rozhodujúce zdravotné postihnutie navýšiť maximálne o 10% (§ 71 ods. 6,7,8 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, kapitoly VII., odd. B, pol. 7, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre stredne ťažkú formu objektivizovaných porúch rovnováhy, s výraznejšou neistotou a prejavmi závratov, pri celodenných zaťaženiach alebo opakované prudké závraty s vegetatívnymi prejavmi, s nevoľnosťou, zvracaním pri psychickej a fyzickej záťaži vyjadriť v rozpätí 15-25%. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal o priznanie invalidného dôchodku žiadosťou z 29.novembra 2011 a invalidný dôchodok žiadal priznať od 25.novembra 2011. Na základe tejto žiadosti posudzoval jeho zdravotný stav posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Žiari nad Hronom 29.novembra 2011. Okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa vychádzal z prepúšťacej správy z hospitalizácie na neurologickom oddelení a na ORL klinike z januára a apríla 2009 a z februára 2011, z MR vyšetrenia mozgu, opakovaných neurologických vyšetrení, z psychologického, kardiologického vyšetrenia, z vyšetrenia vestibulárneho systému a z Holter EKG vyšetrenia z priebehu rokov 2009-2011. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa označil objektivizované poruchy rovnováhy, stredne ťažkú formu so zaradením pod kapitolu VII., odd. B, pol. 7, písm. b) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. V posudku uviedol, že navrhovateľ je dlhodobo v starostlivosti neurológa a ORL lekára pre vertigo. Opakovanými vyšetreniami bola potvrdená len vestibulárna hypofunkcia vľavo a dorzalgie v C úseku chrbtice. Prítomná je neistota a prejavy závratov pri prudších pohyboch s vegetatívnymi prejavmi. Pri týchto prejavoch je pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa podľa právnej úpravy na úrovni 25%. Pridružené zdravotné ťažkosti a to esenciálnu hypertenziu či cervikalgie nepovažoval za posudkovo významné. Svoje posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní odvolania navrhovateľom, pretože z novopredložených lekárskych nálezov nevyplynuli nové skutočnosti, ktoré by dokumentovali nepriaznivú zmenu v jeho zdravotnom stave. Pretože navrhovateľovi nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jeho invalidity, posudzoval jeho zdravotný stav aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 23.februára 2012 vychádzal z totožných i doplnených neurologických vyšetrení a RTG vyšetrenia z priebehu roku 2012 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. V posudku uviedol, že navrhovateľ so základným vzdelaním, ktorý vykonáva zámočnícke a sústružnícke práce je od roku 2009 opakovane liečený a vyšetrovaný viacerými odbornými lekármi pre závraty. Stav si vyžiadal 2x hospitalizáciu na neurologickom oddelení za účelom diagnostického doriešenia a liečby závratov. Neurológ stav hodnotí ako vertigo zmiešaného pôvodu, na ktorom sa podieľa vysoký krvný tlak, mierna porucha funkcie krčnej chrbtice pod obrazom cervikalgie a neurastenický syndróm. Po vazoaktívnej liečbe a po pridaní anxiolytík a antidepresív sa stav zlepšil. Z neurologického hľadiska je nešpecifikovaná porucha vestibulárnej funkcie hodnotená ako polohový ošiaľ. Audiometrickým vyšetrením bola zistená stredne ťažká nedočujnosť viac vyjadrená na ľavom uchu. Pre viac rokov zistený vysoký krvný tlak je v starostlivosti internistu, ECHO KG vyšetrením bolo potvrdené zväčšenie ľavej komory, inak je ostatný nález v norme. Záťažový test vylúčil ischemickú chorobu srdca, došlo len k vzostupu krvného tlaku. Pri nasadenej antihypertenzívnej liečbe sú hodnoty krvného tlaku primerané. Neurastenické prejavy navrhovateľa boli psychológom hodnotené ako somatoformná porucha so zvýšeným sebapozorovaním, bez depresie. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanovisko bolo podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami preukázanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by ich závery spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď pre posúdenie žiadosti navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože on je podľa platnej právnej úpravy výlučným kompetentným subjektom na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Pri preukázaných zdravotných ťažkostiach navrhovateľa považoval správne za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie poruchu rovnováhy, ktoré s ohľadom na stredne ťažké prejavy správne zaradil pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia. Pridružené zdravotné ťažkosti navrhovateľa a to esenciálnu hypertenziu II. WHO, cervikalgie či somatoformnú poruchu správne nepovažoval za posudkovo významné, pretože ich závažnosť nedosahovala stupeň invalidity a v prípade psychických ťažkostí navrhovateľa tieto boli krátkodobo v liečbe, preto nenapĺňali zákonný predpoklad dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu liečbou neovplyvniteľného a preto ich nebolo možné v percentuálnom vyjadrení zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľa zohľadniť. Z navrhovateľom predložených odborných lekárskych nálezov na pojednávaní pred krajským súdom nezistil krajský súd iný, resp. závažnejší stav jeho zdravotných ťažkosti než ten, z ktorého posudkoví lekári vychádzali, preto nepovažoval za potrebné doplnenie dokazovania. Neurologické a psychiatrické nálezy dokumentovali prebiehajúcu liečbu, ortopedickým vyšetrením bol zhodnotený nález na lokomočnom aparáte navrhovateľa s miernou poruchou funkcie, gastroenterologický nález svedčil o colon irritabile syndróme s ostatným nálezom v norme, a urologické nálezy svedčili o liečbe akútnych ťažkostí. Jedným zo zákonných predpokladov pre priznanie invalidného dôchodku je invalidita poistenca, tzn. zníženie jeho pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o 40%. Pri preukázaných zdravotných ťažkostiach navrhovateľa bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia konštatovaná 25%-ná miera jeho zníženej pracovnej schopnosti, na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, tzn., že nebol uznaný za invalidného. Pridružené zdravotné ťažkosti navrhovateľa nedosahovali taký stupeň, ktorý mal zákonom predpokladaný vplyv na jeho pracovnú schopnosť. Aj v prípade ich zohľadnenia 10%-ným navýšením zníženej schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť by stupeň obmedzenia pracovnej schopnosti nedosahoval podľa platnej právnej úpravy invaliditu. S ohľadom na uvedené rozhodla odporkyňa napadnutým rozhodnutím správne, keď navrhovateľovi nepriznala invalidný dôchodok, pretože to je dávka dôchodkového poistenia, ktorá sa odvíja od invalidity poistenca. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods.2 O.s.p. a navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože v konaní nebol úspešný. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.