Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/44/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200200 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200200.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky O. C., nar. XX.P. XXXX, bytom E. č. XXX okres N., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. 625 326 6448 z 19.októbra 2011 o zvýšení sumy invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. 625 326 6448 z 19.októbra 2011 p o t v r d z u j e. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zvýšila sumu invalidného dôchodku vyplácaného navrhovateľke od 30. septembra 2011 na 177,70 € mesačne, vychádzajúc zo zmeny miery jej zníženej pracovnej schopnosti z pôvodných 55% na 70%. Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odvolala, pretože priznané percento jej zníženej pracovnej schopnosti nepovažovala za zodpovedajúce svojim zdravotným ťažkostiam. Poukázala na svoje zhoršujúce sa duševné ochorenie i telesné ťažkosti napriek vykonaným 3 operáciám chrbtice, ktoré ju takým spôsobom obmedzujú aj v bežných činnostiach, že vylučujú možnosť jej pracovného zaradenia. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní. Konkretizovala prejavy svojich duševných i telesných ťažkostí. Predložila aktuálny kardiologický nález, z ktorého vyplynul predpoklad ochorenia srdcovo-cievneho aparátu, uvedené je však potrebné ešte diagnosticky doriešiť. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne s poukazom na zhodné závery posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne a písomné vyjadrenie z 20.marca 2012. V podrobnostiach poukázala na dôvody vysloveného posudkového záveru, v ktorom boli zohľadnené rozhodujúce i pridružené zdravotné ťažkosti navrhovateľky. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s lekárskymi správami posudkových lekárov sociálneho poistenia pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s ostatným podstatným obsahom administratívneho spisu odporkyne a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Podľa § 112 ods. 4, 6 zákona č. 461/2003 Z.z o sociálnom poistení výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky a to odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly V. pol. 3, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre poruchy nálad, ťažkú formu periodickej depresívnej poruchy vyjadriť v rozpätí 50-80 %. Podľa kapitoly XV., odd. E, pol. 4, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre stav operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, s často recidivujúcimi prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu vyjadriť v rozpätí 35-45%. Podľa § 71 ods. 6,7,8 zákona o sociálnom poistení sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pričom jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo ak je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka bola uznaná invalidnou od 13.júla 2007 so 45%-ným poklesom jej pracovnej schopnosti pre ochorenie chrbtice, stav po opakovanej operácii medzistavcovej platničky s koreňovou symptomatológiou v zmysle kapitoly XV., odd. E, pol. 4, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Na základe jej žiadosti o preskúmanie trvania invalidity z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu z 24.mája 2010 bola po posúdení jej zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia naďalej konštatovaná jej invalidita s 55%-ným poklesom jej pracovnej schopnosti a to pre totožné ochorenie chrbtice v rozsahu 45% a pre pridružené zdravotné ťažkosti a to panickú poruchu v zmysle kapitoly V., pol. 4, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení bolo uvedené percento navýšené o 10%. Aktuálne bol posudzovaný zdravotný stav navrhovateľky na základe jej žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku z 30.septembra 2011. Posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Žiari nad Hronom uznal navrhovateľku naďalej za invalidnú s konštatovanou zmenou miery jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť dňom 30.septembra 2011 z pôvodných 55% na 70%. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky považoval ťažkú formu periodickej depresívnej poruchy v zmysle kapitoly V., pol. 3, písm.b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, pre ktoré vyjadril pokles jej pracovnej schopnosti 60%-tami a uvedené percento navýšil o ďalších 10% pre ochorenie chrbtice, stav po opakovanej operácii medzistavcovej platničky s reziduálnou koreňovou symptomatológiou v zmysle kapitoly XV., odd. E, pol. 3 písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. V posudku uviedol, že u navrhovateľky s viacročnou anamnézou bolestí chrbta bola opakovane vykonaná operácia medzistavcových platničiek L5/S1 vpravo a to v októbri 2006 a v apríli 2007 pre často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu. Od roku 2000 je navrhovateľka aj v psychiatrickej liečbe, jej duševné ťažkosti boli doposiaľ liečbou dobre zvládnuté. V priebehu posledného roka došlo k progresii duševného ochorenia, stav si vyžiadal ústavné preliečenie. Psychologickým vyšetrením bola potvrdená ťažká forma depresie, pre ktorú priznal pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky v tretine možného percentuálneho rozpätia, pretože navrhovateľka nemá psychotické prejavy. Pretrvávajúce poškodenie pohybovo-oporného aparátu zohľadnil 10%-ným navýšením miery poklesu jej pracovnej schopnosti. Pridruženú chorobnosť a to esenciálnu hypertenziu I. WHO, obmedzenie pohyblivosti bedrových zhybov ľahkého stupňa, či obmedzenie hybnosti kolena vpravo I.-II. stupňa nepovažoval za posudkovo významné. Uviedol, že navrhovateľka sa môže uplatniť na trhu práce pokiaľ bude vykonávať ľahšie práce s telesnými a časovými úľavami. Po podaní odvolania posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne svoje posudkové stanovisko nezmenil s odôvodnením, že ani ďalšia operácia chrbtice realizovaná v októbri 2011 nemôže zatiaľ ovplyvniť vyslovený posudkový záver, pretože pre krátkosť času nie je možné vyhodnotiť, či v dôsledku uvedeného dochádza k zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľky. Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle priznania vyššej miery jej zníženej pracovnej schopnosti posudzoval jej zdravotný stav aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne. V posudku z 5.marca 2012 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z psychologických, psychiatrických, neurologických, neurochirurgických vyšetrení, z prepúšťacej správy z psychiatrickej hospitalizácie z priebehu rokov 2011 a 2012 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. V posudku uviedol, že navrhovateľka vyučená šička, t.č. nezamestnaná bola uznaná za invalidnú pre ochorenie chrbtice. V priebehu rokov došlo k vývoju jej zdravotných ťažkostí v tom zmysle, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie bola označená ťažká depresívna porucha, pre ktorú jej bol priznaný 60%-ný pokles pracovnej schopnosti a uvedené percento bolo navýšené pre poruchu statiky a dynamiky chrbtice s prejavmi koreňového dráždenia na 70%. K zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia oproti vzniku invalidity došlo v dôsledku toho, že duševné ťažkosti navrhovateľky si vyžiadali v roku 2011 hospitalizáciu na psychiatrickom oddelení, predtým i odvtedy je naďalej v ambulantnej starostlivosti. Depresívna porucha sa stabilizovala, nie sú prítomné bludy s paranoidným alebo perzekučným obsahom, nihilizmus ani depresívny stupor, preto považoval za správne vyjadrenie poklesu jej pracovnej schopnosti pre toto ochorenie bez trvalých bludov na úrovni 60% s tým, že navrhovateľkou je antidepresívna liečba dobre tolerovaná. Odôvodnené bolo i navýšenie percenta jej zníženej pracovnej schopnosti pre ďalšie ochorenie, ktorým trpí a to recidivujúce, chronické ochorenie najmä driekovej chrbtice, pre ktoré sa 3x podrobila operácii. Po poslednej operácii pretrváva reziduálna, pomerne závažná porucha statodynamiky dolných driekových segmentov s pseudoradikulárnymi prejavmi, viac vyjadrenými vpravo. Tento stav zodpovedá položke 4, písm. b) v rámci odd. E, kapitoly XV. prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a je dôvodom na navýšenie priznaného percenta jej zníženej pracovnej schopnosti, rovnako ako vysoký krvný tlak s ľahkými orgánovými zmenami na cievach očného pozadia a na srdci. Ochorenie bedrových kĺbov, hodnotené ako artróza I. a II. stupňa je bez významnejšieho funkčného obmedzenia, preto ho nepovažoval za posudkovo významné. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne a to v čase vzniku jej invalidity, pri priebežných lekárskych kontrolných prehliadkach i pri aktuálnom posudzovaní jej zdravotného stavu dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese jej pracovnej schopnosti prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanovisko bolo podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami preukázanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky, zohľadniac ich vývoj v priebehu času a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by ich závery spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vychádzal z ich záverov. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď pre posúdenie žiadosti navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v tom zmysle, či došlo k zmene v pracovnej schopnosti navrhovateľky, ktorá by odôvodňovala zmenu priznaného percenta jej zníženej pracovnej schopnosti, a tým aj zmenu vo výške priznanej dôchodkovej dávky. Správne vychádzala z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol potvrdený vo svojom obsahu aj posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne, pretože on je podľa zákona o sociálnom poistení výlučným kompetentným subjektom na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie a pre zhodnotenie miery ich zníženej pracovnej schopnosti. S ohľadom na vývoj v zdravotných ťažkostiach navrhovateľky považoval správne za jej aktuálne rozhodujúce zdravotné postihnutie duševné ochorenie, ktoré správne zaradil v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. S ohľadom na prejavy tohto ochorenia, adekvátnu reakciu na liečbu, správne vyjadril pokles jej pracovnej schopnosti v medziach možného percentuálneho rozpätia, a priznané percento jej zníženej pracovnej schopnosti konkrétne odôvodnil tak, ako je to vyššie uvedené. Správne zohľadnil percentuálnym navýšením o ďalších maximálne možných 10 % jej pridružené zdravotné ťažkosti a to najmä stav po opakovaných operáciách chrbtice a medzistavcových platničiek, pretože poslednými odbornými nálezmi bol napriek operačným zákrokom zistený taký stav, ktorý naďalej ovplyvňoval jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, tak ako to predpokladá zákon o sociálnom poistení v možnom percentuálnom zohľadnení poklesu pracovnej schopnosti poistenca v zmysle kapitoly XV., odd. E, pol. 4, písm. b). Vzhľadom k tomu, že duševné ochorenie navrhovateľky, v štádiu, ktorým navrhovateľka trpí možno zohľadniť 50-80%-ným poklesom pracovnej schopnosti považovala odporkyňa správne uvedené ochorenie za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie, pretože pretrvávajúce následky po vykonaných operáciách chrbtice, ktoré boli preukázané odbornými nálezmi možno podľa platnej právnej úpravy zohľadniť len v rozmedzí 35-45%, takže odporkyňa správne označila za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky ochorenie, ktoré podľa platnej právnej úpravy vo väčšom rozsahu obmedzuje jej pracovnú schopnosť. Iné zhodnotenie zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky a jeho zaradenie pod inú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení do úvahy neprichádzalo, pretože odborné nálezy nedokumentovali po vykonaných operáciách chrbtice nepriaznivý reziduálny funkčný nález s trvalými prejavmi dráždenia nervov, s parézami, svalovými atrofiami a poruchou funkcie zvieračov. Vzhľadom k tomu, že podľa zákona o sociálnom poistení je možné popri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí všetky ďalšie ochorenia ktoré obmedzujú pracovnú schopnosť zohľadniť len 10%-ným navýšením percenta zníženej pracovnej schopnosti, ktoré bolo určené pre rozhodujúce zdravotné postihnutie, musel krajský súd konštatovať, že odporkyňa zohľadnila pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky pri preukázanom stupni jej ochorení a ich prejavoch maximálne. Navrhovateľkou predložený kardiologický nález na pojednávaní pred krajským súdom nemohol ovplyvniť vyslovený posudkový záver, pretože ním diagnostikovaná primárna hypertenzia, prekordiálna bolesť, či poruchy metabolizmu lipoproteínov a iné lipidémie nemohli ovplyvniť vyslovený posudkový záver a tým ani správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože toto ochorenie s ohľadom na jeho vplyv na pracovnú schopnosť navrhovateľky nepresiahlo zníženie jej pracovnej schopnosti určené pre označené rozhodujúce zdravotné postihnutie. Uvedené ochorenie preto bolo možné zohľadniť len v rámci pridružených zdravotných ťažkostí navrhovateľky 10%-ným navýšením percenta jej zníženej pracovnej schopnosti, čo bolo posudkovým lekárom realizované. 10%-né navýšenie zníženej pracovnej schopnosti poistenca je podľa zákona maximálne, či už sa týka jedného alebo viacerých posudkovo významných ochorení. Jedným zo zákonných predpokladov pre zvýšenie invalidného dôchodku je taká nepriaznivá zmena v zdravotnom stave poistenca, ktorá ovplyvňuje pokles jeho pracovnej schopnosti tak, že ho zvyšuje. U navrhovateľky bola posudkovými lekármi zhodne konštatovaná zmena jej zníženej pracovnej schopnosti z 55% na 70%, čo je zákonným predpokladom pre zvýšenie sumy priznanej dôchodkovej dávky, invalidného dôchodku. Odporkyňa preto napadnutým rozhodnutím správne sumu invalidného dôchodku navrhovateľky zvýšila s ohľadom na navýšenie miery jej zníženej pracovnej schopnosti odo dňa, kedy k takejto zmene došlo. Krajský súd preto jej rozhodnutie ako zákonné a vecne správne potvrdil konštatujúc, že vo výpočte zvýšenia invalidného dôchodku navrhovateľky nezistil žiadne pochybenia a ani navrhovateľka v tomto smere rozhodnutie odporkyne nenamietala. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k O.s.p. a navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože v konaní nemala úspech. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.