Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/45/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200203 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200203.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa Z. K., nar. XX.B. XXXX, bytom J. XXX/X Y. K. - V., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. 550 123 6378 z 5. decembra 2011 o znížení sumy invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. 550 123 6378 z 5. decembra 2011 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa znížila sumu invalidného dôchodku vyplácaného navrhovateľovi s účinnosťou od 16.februára 2012 na 260,80 € mesačne, pretože dňom 28.októbra 2011 posudkový lekár sociálneho poistenia konštatoval zmenu miery poklesu jeho pracovnej schopnosti z pôvodne priznaných 75% na 50%. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal. Na pojednávaní pred krajským súdom konkretizoval svoje zdravotné ťažkosti s vyjadreným presvedčením, že nie je možné konštatovať zlepšenie jeho zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo zmenu miery poklesu jeho pracovnej schopnosti. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne s poukazom na obsah písomného vyjadrenia zo 6.marca 2012 a posudky posudkových lekárov pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne. V podrobnostiach poukázala na zhodnotenie zdravotného stavu navrhovateľa posudkovým lekárom vo vzťahu k jeho rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu s tým, že posudkový lekár náležite odôvodnil aj tvrdenie, že pridružené zdravotné ťažkosti nie sú posudkovo významné. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p, vypočul účastníkov, oboznámil sa so žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových lekárov sociálneho poistenia v čase vzniku jeho invalidity i pri aktuálnom posudzovaní jeho zdravotného stavu, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa, s prvotnými dokladmi relevantnými pre výpočet dôchodkovej dávky, s ostatným obsahom administratívneho spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné podľa § 250j ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku zrušiť, pretože odporkyňou zistený skutkový stav je nedostačujúci pre posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia. Podľa ods. 3 cit. zákonného ustanovenia vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie. Podľa § 112 ods. 4, 6 zákona č. 461/2003 Z.z o sociálnom poistení výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky a to odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila. Podľa § 195 ods. 1, 2 a 3 cit. zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôsledne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Podľa § 196 ods. 1 cit. zákona dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov a vyjadrenia účastníkov a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických a právnických osôb. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly X., odd. C, pol. 4 je pokles pracovnej schopnosti poistenca pre zhubný nádor čreva a konečníka upravený diferencovane. Po odstránení lokalizovaných črevných nádorov, časti hrubého čreva alebo rekta v rozsahu 50-60%, s vytvorenou kolostómiou, počas onkologickej liečby v rozsahu 70-80%, po stabilizácii zdravotného stavu (spravidla po 2 rokoch) v rozsahu 50% , s ukončenou liečbou s trvalou kolostómiou v rozsahu 50-70%, a neliečiteľné formy predpokladajú 90%-ný pokles pracovnej schopnosti poistenca. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ bol uznaný za invalidného na základe jeho žiadosti z 21.februára 2007 od 6.marca 2007 so 75%-ným poklesom jeho pracovnej schopnosti pre zhubný novotvar rektosigmoidového spojiva T2 NO MO v zmysle kapitoly X., odd. C, pol. 4, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. V tom čase prebiehala liečba zisteného onkologického ochorenia. Rovnaký status navrhovateľa bol konštatovaný aj pri kontrolnej lekárskej prehliadke určenej na marec 2008 a zrealizovanej 20.mája 2008, pretože zdravotný stav navrhovateľa si vyžiadal druhú operáciu pre recidívu onkologického ochorenia, po ktorej bola započatá chemoterapeutická liečba. Ďalšia kontrolná lekárska prehliadka bola stanovená o 3 roky. Zrealizovaná bola 28.októbra 2011. Posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa z chirurgického a kolonoskopického vyšetrenia z priebehu roku 2011. Dospel k posudkovému záveru, že navrhovateľ je naďalej invalidný, avšak došlo k zníženiu miery poklesu jeho pracovnej schopnosti z pôvodných 75% na 50% dňom posúdenia zdravotného stavu, pretože pôvodné invalidizujúce onkologické ochorenie bolo už 3 roky bez recidívy a preto ho vyhodnotil ako stabilizované. Pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa vyjadril v súlade s položkou 4 písm. c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a jej kapitoly č. X, odd. C. V posudku uviedol, že navrhovateľ bol uznaný invalidným pre zhubný novotvar konečníka, pre ktorý bol operovaný v máji 2006 a po recidíve ochorenia aj v marci 2008. Absolvoval príslušnú onkologickú liečbu. Pooperačný priebeh po druhej operácii bol opakovane komplikovaný retrorektálnym abscesom, ktorý si vyžiadal dlhodobé ošetrovanie a antibiotickú liečbu. Posledným kolonoskopickým vyšetrením v júni 2011 nebola zistená recidíva ochorenia. Posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní opravného prostriedku, pretože navrhovateľ nepredložil žiadne nové dôkazné prostriedky, ktoré by mohli zmeniť jeho posudkový záver. Pretože navrhovateľovi nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle zachovania jeho invalidity so 75%-ným poklesom jeho pracovnej schopnosti posudzoval jeho zdravotný stav aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku zo 6.marca 2011 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa z opakovaných chirurgických, kolonoskopických, gastroenterologických, onkologických a urologických vyšetrení z priebehu rokov 2011 a 2012 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. V posudku uviedol, že navrhovateľ bol pre zhubný nádor hrubého čreva zistený v roku 2007 2x operačne riešený. Kolonoskopická operácia realizovaná v roku 2008 bola komplikovaná vytvorením abscesov v rane po operácii a následnou fistulózou, pre ktorú musel byť dlhodobo antibioticky liečený. Od roku 2008 nebola zistená recidíva ochorenia, onkomarkery sú v norme, takisto kolonoskopické vyšetrenie bolo negatívne. Urológom konštatovaný údaj inkontinencie moču a stolice nezobral posudkový lekár vo vyjadrenom percente jeho zníženej pracovnej schopnosti do úvahy, pretože inkontinencia nebola potvrdená objektívnym vyšetrením a bola v diskrepancii s vyšetrením gastroenterológa z januára aj februára 2012. Pri preukázanej stabilizácii onkologického ochorenia bez recidívy od roku 2008 bez prejavov zníženej výživy, bez chudnutia považoval pokles jeho pracovnej schopnosti vyjadrený na úrovni 50% za adekvátny a v súlade s položkou 4 písm. c) kapitoly X. prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Hemangiomy v oboch lalokoch pečene, ktoré boli sonograficky dokumentované nemajú vplyv na funkciu pečene, preto ich nepovažoval za posudkovo významné. Rovnako hiatovú herniu pažeráka, ktorú by bolo možné v prípade prehĺtacích ťažkostí riešiť operačne. Pre urologické ťažkosti je v dispenzárnej starostlivosti bez potreby liečby. Z uvedeného je zrejmé, že odporkyňa rozhodla o znížení sumy invalidného dôchodku navrhovateľa na základe posudku posudkového lekára pobočky Soicálnej poisťovne z 28.októbra 2011. Obsahom uvedeného posudku je konštatované zlepšenie zdravotného stavu navrhovateľa v zmysle 3-ročnej stabilizácie jeho pôvodne invalidizujúceho onkologického ochorenia, s vyjadrením 50%-ného poklesu jeho pracovnej schopnosti odo dňa posúdenia zdravotného stavu. Posudok vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia len z chirurgického vyšetrenia z júna 2011, v ktorom je konštatovaný aj kolonoskopický nález. Z obsahu tejto lekárskej správy nevyplýva, že by posudkový lekár zobral do úvahy aj ďalšie odborné lekárske nálezy, a to najmä urologické, onkologické, či gastroenterologické, ktoré svedčili o priebehu zdravotných ťažkostí navrhovateľa, o komplikáciách po opakovanom operačnom riešení a diagnostikovali u navrhovateľa tiež únik moču a stolice. K týmto okolnostiam sa posudkový lekár na pobočke Sociálnej poisťovne nijakým spôsobom nevyjadril. Ten istý posudkový lekár sociálneho poistenia vypracoval 13.októbra 2011 prvotnú lekársku správu o zdravotnom stave navrhovateľa a posudok ohľadom jeho zníženej pracovnej schopnosti, z ktorého vyplynulo, že zdravotný stav navrhovateľa sa nezmenil, a že je naďalej invalidný pre ochorenie tráviacej sústavy v zmysle kapitoly X., odd. C, pol. 4, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s nezmeneným 75%-ným poklesom jeho pracovnej schopnosti. Rovnako ako v lekárskej správe, ktorá bola podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia vychádzal len z chirurgického vyšetrenia navrhovateľa z 20.júna 2011 a z jeho vlastného klinického vyšetrenia. K urologóm i onkológom konštatovanej inkontinencii moču a stolice ako aj k pridruženým zdravotným ťažkostiam navrhovateľa v zmysle hemangiomov v oboch lalokoch pečene, hiatovej hernii pažeráka a benígnej hypotrofie prostaty sa vyjadril až posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne v rámci odvolacieho konania pred správnym orgánom. Inkontinenciu III. stupňa posudkovo nezohľadnil, pretože nebola objektivizovaná príslušným odborným vyšetrením a považoval ju tiež za rozpornú s gastroenterologickým vyšetrením a jeho závermi z januára 2012. Z výsluchu navrhovateľa ako aj z predložených urologických a onkologických nálezov, ktoré sú obsahom zdravotnej dokumentácie navrhovateľa krajský súd zistil, že inkontinencia v zmysle úniku stolice sa uňho prejavila krátko po operácii a neskôr sa pridružila aj inkontinencia moču, pre ktoré sú mu dlhodobo predpisované inkontinenčné pomôcky. Na základe uvedených zistení dospel krajský súd k záveru, že v tomto štádiu zistenia skutkového stavu veci nie je možné posúdiť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Doteraz zistený skutkový stav veci je nedostatočný, pretože zistenie skutočného zdravotného stavu navrhovateľa, ktoré je zásadným a rozhodujúcim predpokladom posúdenia vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, ktorého východiskom bolo konštatovanie zlepšenia jeho zdravotného stavu, nebolo dostatočné. Pochybnosti o úplnom a správne zistenom skutočnom zdravotnom stave navrhovateľa vyvoláva jednak prvotná lekárska správa spracovaná posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne 13.októbra 2011, v ktorej je konštatovaný nezmenený zdravotný stav navrhovateľa naďalej so 75%-ným poklesom jeho pracovnej schopnosti v porovnaní s novo vypracovanou lekárskou správou 28.októbra 2011, ktorou bolo pri zohľadnení totožného odborného nálezu konštatované zlepšenie jeho zdravotného stavu v zmysle dlhodobej stabilizácie jeho onkologického ochorenia. Pochybnosti o správne a úplne zistenom zdravotnom stave navrhovateľa vyvoláva tiež rozdielny postoj posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne k odbornými urologickými a onkologickými nálezmi konštatovanej inkontinencii moču aj stolice. Táto okolnosť však môže ovplyvniť vyslovený posudkový záver o stabilizácii zdravotného stavu navrhovateľa, i o zaradení jeho rozhodujúceho zdravotného postihnutia pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a tým priamo súvisí s výrokom napadnutého rozhodnutia odporkyne. Pre posúdenie jeho vecnej správnosti je totiž podstatné zistenie, či došlo k zlepšeniu zdravotného stavu navrhovateľa oproti času, keď bol uznaný za invalidného a ak áno, v akom rozsahu to ovplyvnilo jeho zníženú pracovnú schopnosť. Predpokladom zníženia priznanej dôchodkovej dávky je v prípade invalidného dôchodku nepochybné zistenie zlepšenia zdravotného stavu poistenca a to v takom rozsahu, že dochádza k zmene vo vyjadrenom percente jeho pracovnej schopnosti tak, že sa percentuálne obmedzenie jeho pracovnej schopnosti znižuje. Rozsah zníženia musí byť podložený odbornými lekárskymi nálezmi a presvedčivým, zrozumiteľným, jednoznačným a komplexným zhodnotením jeho zdravotných ťažkostí vo vzťahu k ich vplyvu na pracovnú schopnosť poistenca. Odporkyňa pochybila, keď sa uspokojila s nekomplexným posudkom posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne i s rozporným posudkom posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne a nedoplnila skutkové zistenia, resp. neodstránila rozpory v zistení zdravotných ťažkostí navrhovateľa tak, aby jej rozhodnutie vychádzalo z úplne a presne zisteného skutočného zdravotného stavu navrhovateľa. Pretože krajský súd nemá možnosť zistiť a posúdiť zdravotné ťažkosti navrhovateľa sám, môže vychádzať len z podkladov, predložených k posúdeniu jeho zdravotného stavu a to z odborných vyšetrení a posudkov posudkových lekárov. Pokiaľ z odborných vyšetrení vyplýva nález, ktorý posudkový lekár nezohľadnil, nemá súd inú možnosť ako konštatovať, že skutkový stav veci nie je dostatočný pre posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia. Je povinnosťou odporkyne v konaní postupovať tak, aby objasnila a zistila všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Pokiaľ posudkový lekár konajúci v mene odporkyne nezobral do úvahy odborný nález svedčiaci o inkontinencii navrhovateľa, pretože mal o ňom pochybnosti, mal ich v rámci svojej právomoci odstrániť tak, že mal navrhovateľovi nariadiť príslušné odborné vyšetrenie, aby bol sporný lekársky nález o inkontinencii navrhovateľa objektivizujúcim odborným vyšetrením buď potvrdený alebo vyvrátený. Bez uvedeného postupovala odporkyňa v rozpore so zákonom, pretože tieto sporné okolnosti vyložila v neprospech navrhovateľa bez toho, aby sama mala k uvedenému postupu príslušné objektivizujúce odborné vyšetrenie. Uvedený nesprávny postup odporkyne, ktorý môže ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia bol dôvodom pre zrušenie jej rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude odporkyňa postupovať v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami, ktoré upravujú jej postup pred vydaním rozhodnutia a dokazovanie v potrebnom rozsahu doplní tak, aby bol zdravotný stav navrhovateľa úplne a správne posúdený na základe odborných vyšetrení, ktorými sa príslušné zdravotné ťažkosti objektivizujú a diagnostikujú. Poistenec sám nemá možnosť nariadiť si príslušné odborné vyšetrenie ani nemá možnosť ovplyvniť rozhodnutie príslušného odborného lekára odoslať ho na konkrétne vyšetrenie, preto bolo povinnosťou odporkyne, ktorá zistila rozpory ohľadom zdravotných ťažkostí navrhovateľa (inkontinencia moču a stolice) predloženými odbornými urologickými, onkologickými a gastroenterologickým vyšetrením, uvedený rozpor odstrániť a navrhovateľa na potrebné vyšetrenie vyslať. Pokiaľ bez ďalšieho uvedené rozpory vyhodnotila v neprospech navrhovateľa, bol jej postup nezákonný. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania, napriek jeho úspechu vo veci, pretože si žiadne trovy neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.