Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/23/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200209 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200209.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: R. A., bytom Q. XXX, XXX XX Q., zast. advokátom JUDr. Márius Vladovič, Nemocničná 16, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému: Krajský lesný úrad v Banskej Bystrici, Nám. Ľudovíta Štúra 1, 975 41 Banská Bystrica, za účasti: 1/ Lesy SR, š.p., OZ Rimavská Sobota, 2/ I.. L. C., T. XXXX/XXX, XXX XX P., 3/ Združenie vlastníkov poľnohospodárskych, lesných a poľovných pozemkov Gemerské Dechtáre, zast. Mgr. Ján Kovács, Gemerské Dechtáre 41, 980 04 Hostice, 4/ Q. X., F. XXX, XXX XX T., 5/ I.. F. Q., T. T. XXX, XXX XX T., 6/ J. P., R. XX, XXX XX Y. T., 7/ N. P., R. XX, XXX XX Y. T., 8/ V. P., P. Q. XXX, XXX XX M. Q., 9/ B. P., D. XXXX/XX, XXX XX D. P., 10/ A. P., P. Q. XX, XXX XX M. Q., 11/ Obec Hodejovec, Obecný úrad Hodejovec, 980 02 Jesenské, 12/ Obec Blhovce, Obecný úrad Blhovce, 980 32 Blhovce, 13/ Obec Hajnáčka, Obecný úrad Hajnáčka, 980 33 Hajnáčka, 14/ Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2011/00487-1 zo dňa 05. januára 2012, , takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a . II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalovaný rozhodnutím č. 2011/00487-1 zo dňa 05.01.2012 na základe odvolania J. P., bytom R. XX a R. A., bytom Q. XXX proti rozhodnutiu Obvodného lesného úradu v Rimavskej Sobote č. 2007/1627-5- Ka zo dňa 12.05.2008 rozhodol, že rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Rimavskej Sobote č. 2008/1627-5-Ka zo dňa 12.05.2008 ruší a vec vracia správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že Obvodný lesný úrad v Rimavskej Sobote rozhodnutím č. 2007/1627-5-Ka zo dňa 12.05.2008 podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve schválil zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva (ďalej v texte nájomné zmluvy), ktoré v poľovnom revíri (PR) W. uzatvorili Lesy Slovenskej republiky, š.p., Banská Bystrica, ako nájomca s prenajímateľmi poľovných pozemkov a s poukázaním na ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaviazal Lesy SR, š.p., Banská Bystrica povinnosťou uhrádzať nájomné aj tým spoluvlastníkom poľovných pozemkov v PR W., s ktorými nájomné zmluvy neuzatvorili. Uviedol, že v zákonnej lehote podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu J. P., v ktorom spochybnil zákonnosť postupu správneho orgánu, pretože ho Obvodný lesný úrad v Rimavskej Sobote spolu s ďalšími vlastníkmi poľovných pozemkov nezahrnul do okruhu účastníkov konania, neoznámil im začatie konania a nedal im možnosť účinne obhajovať svoje práva a právom chránené záujmy. J. P. v odvolaní poukázal na skutočnosť, že dotknutý poľovný revír je vecou spoločnou, v ktorom chce spolu s ďalšími spoluvlastníkmi vykonávať právo poľovníctva, resp. toto svoje právo prenajať za primeranú odplatu. Odvolanie R. A. žalovaný považoval za podané po lehote, avšak v súlade s § 60 Správneho poriadku ho preskúmal. R. A. v odvolaní namietal nesprávny postup prvostupňového správneho orgánu v rámci opravy chyby v písomnom vyhotovení rozhodnutia, a to neformálnym spôsobom - listom č. 2007/1627-6-Ma zo dňa 20.09.2011. Tvrdil, že ak prvostupňové rozhodnutie zo dňa 12.05.2008 nadobudlo právoplatnosť dňa 02.06.2008, jeho zákonnosť bolo možné preskúmať len podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Správneho poriadku v rámci obnovy konania. Poukázal na svoje odvolanie proti rozhodnutiu Obvodného lesného úradu v Rimavskej Sobote č. 2011/820-6-Ma zo dňa 09.09.2011, ktorým nebola povolená obnova konania ukončeného rozhodnutím č. 2007/1627-5-Ka zo dňa 12.05.2008 o schválení nájomných zmlúv v PR W.. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že v čase schvaľovania nájomných zmlúv v PR W. bol J. P. spolu s N. P., V. P., B. P. a A. P. preukázateľne vlastníkmi poľovných pozemkov tvoriacich súčasť PR W., pričom prvostupňové rozhodnutie im ako účastníkom konania nebolo oznámené jeho doručením v zmysle § 51 ods. 1 Správneho poriadku. Rozhodnutie o schválení nájomných zmlúv preto nemohlo nadobudnúť právoplatnosť pri rešpektovaní ustanovenia § 51 ods. 1, § 52 ods. 1 a § 53 Správneho poriadku. Neoznámením rozhodnutia bolo týmto účastníkom znemožnené využiť svoje zákonné právo podať proti rozhodnutiu odvolanie. Žalovaný uznal za opodstatnenú odvolaciu námietku J. P., ktorou bola spochybnená výmera poľovných pozemkov, pretože súčasťou spisového materiálu nie sú doklady preukazujúce oprávnenie účastníkov konania disponovať s právom poľovníctva. Žalovaný vyhodnotil aj ďalšie námietky, v ktorých J. P. poukázal na nerešpektovanie vôle účastníkov konania, ktorý v PR W. s Lesmi Slovenskej republiky nájomné zmluvy neuzatvorili, a v ktorých sa ako spoluvlastník dotknutého poľovného revíru domáha výkonu práva poľovníctva. Konštatoval, že vzhľadom na vlastnícke vzťahy k poľovným pozemkom tvoriacich uvedený poľovný revír sa PR W. posudzuje ako vec spoločná podľa § 139 ods. 2 OZ. Žalovaný odvolacie dôvody uvedené v odvolaní R. A. vyhodnotil ako neopodstatnené, ktoré nemôžu byť dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Poukázal na § 2 ods. 2 a ods. 14 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve, z ktorých jednoznačne vyplýva, že účastníkmi konania vo veci schvaľovania nájomných zmlúv sú všetci vlastníci poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír, a to bez ohľadu na ich veľkosť. V danom prípade nemohol Slovenský pozemkový fond zastupovať J. P., N. P., V. P., B. P. a A. P., a ani ďalších známych účastníkov konania, pretože títo si svoje práva a právom chránené záujmy nemohli v predmetnom konaní uplatniť, nakoľko neboli zahrnutí do okruhu účastníkov konania a začatie konania im nebolo oznámené. Ďalšie námietky R. A. smerujúce proti zákonnosti neformálneho rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Rimavskej Sobote č. 2011/820-6-Ma zo dňa 09.09.2011 boli preverené v osobitnom odvolacom konaní. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2011/00487-1 zo dňa 05.01.2012, ktorou sa domáhal zrušenia tohto rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov: 1. Namietal, že číslo prvostupňového rozhodnutia uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je totožné s číslom rozhodnutia, proti ktorému bolo podané odvolanie. 2. Uviedol, že odvolanie podal nie proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 12.05.2008, ale proti vykonanej oprave chyby v prvostupňovom rozhodnutí neformálne listom č. 2007/1627-6-Ma zo dňa 20.09.2011. Tvrdil, že neboli splnené podmienky pre vykonanie opravy chyby v rozhodnutí v zmysle § 47 ods. 6 Správneho poriadku, keďže nešlo iba o technické chyby formálneho charakteru, ale oprava bola vydaná na základe akceptácie dodatočných podnetov a má dopad na práva účastníkov konania, ktoré boli priznané v pôvodnom rozhodnutí. Oprava bola vykonaná v čase, keď pred prvostupňovým orgánom v tej istej veci prebiehalo konanie o povolení obnovy pod sp.zn. 2011/820-Ma. 3. Namietal nesprávny postup prvostupňového správneho orgánu poukázaním na to, že vlastník poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom revíri W. J. P. podal dňa 01.06.2011 návrh na obnovu konania, v ktorom bolo vydané prvostupňové rozhodnutie č. 2007/1627-5-Ka zo dňa 12.05.2008, ktorý vecne svoj návrh oprel o to, že je podielovým spoluvlastníkom poľovných pozemkov zapísaných na LV č. XXX, XXX a XXXX v k.ú. Y. T., ktoré sú súčasťou spoločného poľovného revíru W. a z právneho hľadiska návrh oprel o § 62 ods. 1 písm. c/ Správneho poriadku. Prvostupňový orgán podanému návrhu nevyhovel a obnovu konania nepovolil v rozhodnutí č. 2011/820-6-Ma zo dňa 09.09.2011 a v odôvodnení rozhodnutia vyslovil názor, že jeho rozhodnutie zo dňa 12.05.2007 nebolo oznámené všetkým známym účastníkom konania, a preto nenadobudlo právoplatnosť. Následne, po doručení prvostupňového rozhodnutia zo dňa 12.05.2008, podal proti tomuto rozhodnutiu J. P. odvolanie z tých istých dôvodov, ako uviedol v návrhu na obnovu konania. 4. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré žalobca vidí v tom, že žalovaný sa účelovo stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, podľa ktorého v dôsledku toho, že predmetné rozhodnutie nebolo J. P. doručené ako účastníkovi konania, nenadobudlo právoplatnosť. Tvrdil, že tento právny názor ignoruje relevantnosť ustanovenia čl. II ods. 1 zákona č. 99/1993 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 23/1962 Zb. a jednak ustanovenie § 62 ods. 1 písm. c/ Správneho poriadku. Zákonodarca zakotvil, že Slovenský pozemkový fond koná v konaniach podľa zákona č. 23/1962 Zb. nielen za poľovné pozemky vo vlastníctve štátu a pozemky neznámych vlastníkov, ale aj za pozemky vlastníkov známych, ktorí si svoje práva v konaní neuplatnili. Žalobca má za to, že je nesporné, že J. P. bol v čase konania známym spoluvlastníkom poľovných pozemkov v spoločnom revíri W., avšak nič mu nebránilo, aby si práva s tým spojené v konaní uplatnil tak, ako to urobil žalobca. Tvrdil, že pokiaľ by aj žalovaný dospel k záveru, že SPF nezastupoval niektorých známych vlastníkov, ktorí si svoje práva neuplatnili, mal povoliť obnovu konania. Poukázal na potrebu rešpektovania ústavného princípu právneho štátu založeného okrem iného aj na rešpektovaní dobromyseľne nadobudnutých práv, pričom právne korektnými spôsobmi zásahov do dobromyseľne nadobudnutých práv sú v rámci správneho konania mimoriadne opravné prostriedky obsiahnuté v § 62 a nasl. Správneho poriadku. Naopak zrušenie rozhodnutia, ktoré malo viac ako tri roky účinky právoplatného rozhodnutia v rámci odvolacieho konania, žalobca hodnotil ako nezákonné, priečiace sa princípom, na ktorých je založený právny štát. Uvádzal, že ani prípadné opomenutie účastníctva konania by nezakladalo dôvod na obnovu konania, pretože by nebola splnená podmienka podstatného vplyvu na rozhodnutie vzhľadom na to, že p. J. P. spolu s ostatnými jeho podielovými spoluvlastníkmi vlastnia poľovné pozemky iba vo výmere 21,0983 ha, čo pri aplikácii § 139 ods. 2 OZ nemá žiadny vplyv na predmetné rozhodnutie, pretože aj po odpočítaní tejto výmery zostáva pre užívateľa poľovného revíru W. nadpolovičná výmera spravovaných alebo prenajatých pozemkov zachovaná. 5. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia odôvodňoval tým, že vo výroku rozhodnutia je jednak uvedené nesprávne číslo rozhodnutia prvostupňového orgánu a tiež z dôvodu, že vo výroku rozhodnutia nie je uvedené, že toto rozhodnutie bolo pozmenené oznámením č. 2007/1627-6-Ma zo dňa 20.09.2011, takže nie je zrejmé rozhodnutie akého obsahu bolo zrušené. Z výroku rozhodnutia a ani z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, ako sa žalovaný vysporiadal a ako rozhodol o odvolaní žalobcu. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby odvodzoval od bodu II. výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, z ktorej vyplýva, že mu vzniklo právo na nájom za poľovné pozemky vo výmere 48,9216 ha, ktoré mu ale bolo vydaním napadnutého rozhodnutia odňaté. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 02.04.2012 navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. K chybnému uvedeniu roka v čísle prvostupňového rozhodnutia (namiesto č. 2008/1627-5-Ka má byť uvedené č. 2007/1627-5-Ka) uviedol, že síce sa jedná o chybu v písaní v písomnom vyhotovení rozhodnutia, avšak túto môže správny orgán postupom podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku kedykoľvek aj bez návrhu opraviť a upovedomiť o tom účastníkov konania, preto túto námietku považuje za neopodstatnenú. Pri posudzovaní predmetu odvolania žalobcu zo dňa 30.09.2011 vychádzal žalovaný z jeho obsahu, v ktorom nespochybne uviedol, že odvolanie podáva proti rozhodnutiu Obvodného lesného úradu v Rimavskej Sobote. Predmetom odvolania pritom môže byť len rozhodnutie správneho orgánu, ktoré má povahu individuálneho správneho aktu a takúto povahu nemajú rôzne procesné úkony, ako je napr. aj oprava chyby v písomnom vyhotovení rozhodnutia. Uviedol, že predpokladom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia je jeho oznámenie všetkým účastníkom konania, v danom prípade všetkým vlastníkom poľovných pozemkov tvoriacich PR W., čo sa v danom prípade nestalo. Nekonanie s J. P., N. P., V. P., B. P. a A. P. a nedoručenie prvostupňového rozhodnutia z 12.05.2008 týmto osobám malo za následok, že rozhodnutie o schválení nájomných zmlúv nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Žalovaný sa stotožnil s názorom žalobcu ohľadom spochybnenia zákonnosti postupu Obvodného lesného úradu v Rimavskej Sobote pri oprave chyby v písomnom vyhotovení rozhodnutia a uznal, že v danom prípade sa nejedná o opravu chyby pre nesplnenie podmienok v zmysle § 47 ods. 6 Správneho poriadku. Uvedené pochybenie prvostupňového správneho orgánu bolo pre žalovaného ďalším dôkazom o neprávoplatnosti rozhodnutia zo dňa 12.05.2008, ako aj jedným z dôvodom pre zrušenie tohto rozhodnutia a vrátenie veci prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Žalovaný uznal, že v čase vydávania rozhodnutia zo dňa 12.05.2008 Lesy SR, š.p., Banská Bystrica skutočne disponovali s právom poľovníctva na majoritnej výmere PR W., avšak uvedená skutočnosť nemohla byť pri vydávaní rozhodnutia žalovaného dôvodom na nerešpektovanie práv, právom chránených záujmov alebo povinností všetkých účastníkov konania, t.j. všetkých spoluvlastníkov pozemkov PR W.. Uviedol, že návrh na obnovu konania bol zamietnutý rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Rimavskej Sobote č. 2011/820-6-Ma zo dňa 09.09.2011, ktoré bolo potvrdené v odvolacom konaní rozhodnutím žalovaného č. 2011/00487-2 zo dňa 05.01.2012. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 23S/23/2012-29 zo dňa 04.05.2012 odložil vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného č. 2011/00487-1 zo dňa 05.01.2012 do právoplatného skončenia konania o preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia vedeného tunajším súdom pod sp.zn. 23S/23/2012 aplikujúc ustanovenie § 250c ods. 1 O.s.p.. Súd zohľadnil, že predmetom preskúmania zákonnosti je rozhodnutie žalovaného, ktorým došlo k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo považované za právoplatné od 02.06.2008, a ktoré založilo istý právny stav, z ktorého vyplývalo aj právo žalobcu na odplatu - nájomné za poľovné pozemky vyčíslené v súlade s vyhláškou č. 91/1997 Z.z., a to v období nájomnej doby desať rokov odo dňa právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia. Okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia dochádza k zmene (zrušeniu) existujúceho právneho stavu spojeného s možným vznikom (hrozbou) závažnej ujmy účastníkov tohto právneho vzťahu. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 23S/23/2012-33 zo dňa 18.09.2012, podľa § 250 ods. 1 posledná veta O.s.p. pribral do súdneho konania tých účastníkov správneho konania, ktorým napadnutým rozhodnutím zrušené pôvodné rozhodnutie správneho orgánu č. 2007/1627-5-Ka zo dňa 12.05.2008 v spojení s opravou vykonanou oznámením pod č. 2007/1627-6-Ma zo dňa 20.09.2011 priznal práva, resp. ukladal povinnosti, pretože v prípade zrušenia správneho rozhodnutia (napadnutého rozhodnutia žalovaného) by boli práva a povinnosti týchto účastníkov dotknuté (v danom prípade obnovené), z čoho vyplýva právny záujem týchto subjektov na výsledku súdneho konania. Podľa § 250g ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie. Právny zástupca žalobcu v prednese na pojednávaní zdôraznil, že podstatou konania je napadnutie nesprávneho postupu správneho orgánu, ktorým došlo k vyhláseniu rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Rimavskej Sobote č. 2007/1627-5-Ka z 12.05.2008 za neprávoplatné. Takýto postup považuje za nezákonný, rozporný s čl. II ods. 1 zákona č. 99/1993 Z.z., v zmysle ktorého za známych vlastníkov, ktorí si neuplatnili práva podľa poľovného zákona, koná Slovenský pozemkový fond. Zrušenie právoplatného rozhodnutia, resp. právoplatnosti rozhodnutia, je zásahom do subjektívnych práv účastníkov konania, ktoré boli týmto rozhodnutím priznané. J. P. nemal dôvod spochybňovať toto rozhodnutie, pretože za neho v konaní konal - zastupoval ho Slovenský pozemkový fond, a to jednak pri vytváraní poľovného revíru, ako aj pri výkone práv v poľovnom revíri. J. P. si napriek tomu, že začatie konania bolo zverejnené verejnou vyhláškou, neuplatnil svoje vlastnícke práva a bol informovaný o začatí konania o schvaľovaní zmlúv. Ak si neuplatnil práva, postupoval správny orgán v súlade so zákonom, ak považoval za jeho zástupcu Slovenský pozemkový fond. Pochybenie v postupe žalovaného vidí v tom, že začal riadne odvolacie konanie na základe odvolaní J. P. a R. A., pričom odvolacie konanie mohol viesť nanajvýš v zmysle § 60 Správneho poriadku preskúmavajúc odvolania ako oneskorene podané z hľadiska, či neexistujú dôvody pre obnovu konania a mimoriadne opravné prostriedky. Zástupca žalovaného na pojednávaní predniesol, že žalovaný nezotrváva na svojich dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ani na svojom stanovisku k žalobe. Žalovaný bol uvedený do omylu postupom prvostupňového správneho orgánu, konkrétne vykonaním opravy prvostupňového rozhodnutia. Netrval na závere, že prvostupňové rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného ako nezákonné zrušiť. Potvrdil, že právoplatné rozhodnutie správneho orgánu, ktorým bol zamietnutý návrh na obnovu konania, nebolo preskúmavané súdom. Pribratým účastníkom konania súd doručil žalobu a stanovisko žalovaného k žalobe. Nevyužili právo zúčastniť sa pojednávania, na ktoré boli predvolaní. K predmetu konania sa nevyjadrili. Súd v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Súd sa primárne zaoberal otázkou, či sú splnené predpoklady na postup súdu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., vzhľadom na povahu napadnutého rozhodnutia, keďže žalobou bolo napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorým bolo zrušené prvostupňové rozhodnutie a vec vrátená prvostupňovému správneho orgánu na ďalšie konanie. Jednou z podmienok pre preskúmavacie konanie je tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach. Ak je táto náležitosť žaloby splnená, následne správny súd v priebehu konania na súde zisťuje, či je tvrdenie žalobcu pravdivé (porovnaj R 79/2006 - Zo súdnej praxe). Súd zaujal stanovisko, že žalobca mohol byť ukrátený na svojom práve, ktoré mu bolo priznané prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu, keďže toto rozhodnutie bolo považované od 02.06.2008 za právoplatné a podľa tvrdenia žalobcu zrušené rozhodnutím žalovaného nesprávnym postupom, spočívajúcom v bezdôvodnom doručení prvostupňového rozhodnutia J. P. napriek tomu, že za neho v správnom konaní konal ako legitímny zástupca Slovenský pozemkový fond. Vzhľadom na povahu veci súd má za to, že v danom prípade bolo potrebné preskúmať postup správneho orgánu pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutie žalovaného v medziach žaloby. Vylúčenie preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, ako aj s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V predmetnej veci totiž nemožno konštatovať, že by zrušujúcim rozhodnutím správneho orgánu vznikol stav, že by o práve, resp. povinnostiach, účastníka správneho orgánu doposiaľ nebolo rozhodnuté, ak vec je vrátená správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože týmto zrušujúcim rozhodnutím žalovaného došlo k strate nadobudnutých subjektívnych práv a povinností účastníkov správneho konania priznaných rozhodnutím, ktoré bolo považované za právoplatné, pričom túto vlastnosť prvostupňové rozhodnutie stratilo v dôsledku úkonov v konaní správneho orgánu, ktoré žalobca napadol ako nezákonné, právne nekorektné. Súd za splnenú podmienku pre preskúmavacie konanie akceptoval tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach, a to tým, že vydaním napadnutého rozhodnutia mu bolo odňaté právo na nájom za poľovné pozemky vo výmere 48,9216 ha, ktoré právo mu bolo priznané prvostupňovým rozhodnutím, pretože vlastník poľovných pozemkov má právo na nájomné za ich užívanie iba vtedy, keď je v poľovnom revíri, súčasťou ktorého sú riadne schválené zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva. Z dôvodov nižšie uvedených súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že tvrdenie žalobcu o ukrátení na jeho právach nie je pravdivé. Súd sa nestotožnil so žalobnou námietkou, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa čl. II ods. 1 zákona č. 99/1993 Z.z. práva vlastníkov poľovných pozemkov, ktorých pobyt nie je známy, alebo ktorí svoje práva podľa tohto zákona neuplatnia, vykonáva Slovenský pozemkový fond, ak ide o poľnohospodárske pozemky a Slovenský lesný pozemkový fond, ak ide o lesné pozemky. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) o začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou. Podľa § 26 ods. 1 Správneho poriadku doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán v prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon. Podľa § 51 ods. 1 Správneho poriadku; rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia. Podľa § 52 ods. 1 Správneho poriadku; rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať (podať rozklad), je právoplatné. Podľa § 53 Správneho poriadku; proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal. Súd zastáva názor, že namietaný postup správneho orgánu nie je v rozpore s vyššie citovanou právnou úpravou. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že J. P. je vlastníkom poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom revíri W.. Nebola sporná ani tá skutočnosť, že bol známy jeho pobyt, a ani skutočnosť, že si svoje práva podľa poľovného zákona neuplatnil. Spornou bola otázka, či mohol za J. P. a ďalších známych vymenovaných spoluvlastníkov, ktorí si svoje práva podľa tohto zákona neuplatnili, konať Slovenský pozemkový fond v zmysle čl. II ods. 1 zákona č. 99/1993 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 23/1962 Zb.. Súd zastáva stanovisko, že k splneniu podmienky pre to, aby za známych vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí neuplatnili svoje práva podľa tohto zákona, mohol konať Slovenský pozemkový fond, musí byť preukázaná vedomosť týchto vlastníkov, že o začatí konania vedeli, pretože len tak by mohli uplatniť svoje práva podľa tohto zákona. V danom prípade nestačilo doručiť oznámenie o začatí konania verejnou vyhláškou, lebo tá prichádza do úvahy, len ak správnemu orgánu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi. Zákon jednoznačne ukladá správnemu orgánu povinnosť o začatí konania informovať všetkých známych účastníkov konania (§ 18 ods. 3 prvá veta Správneho poriadku). Použitie verejnej vyhlášky v súvislosti so začatím konania u známych účastníkov konania neupravuje ani osobitný zákon (zákon o poľovníctve v platnom znení v čase rozhodovania). Súd neakceptoval žalobnú námietku spočívajúcu v tom, že za J. P. konal legitímne Slovenský pozemkový fond, keďže tento si práva podľa tohto zákona neuplatnil, pretože súd zastáva stanovisko, že toto právo si uplatniť ani nemohol, resp. jeho právo bolo oslabené tým, že ho správny orgán o začatí konania riadne neupovedomil. Z postupu správneho orgánu vyplýva, že vlastníci sa o konaní mali dozvedieť z verejnej vyhlášky v zmysle § 26 Správneho poriadku, avšak takéto doručenie verejnou vyhláškou sa použije iba v prípade, keď nie sú správnemu orgánu známi účastníci konania alebo ich pobyt. Súd nepovažuje za správny postup správneho orgánu, ktorý konal so Slovenským pozemkovým fondom ako zástupcom za tých vlastníkov, ktorí sa neprihlásili napriek tomu, že známych vlastníkov (vrátane J. P.) o začatí správneho konania neupovedomil zákonným spôsobom. Takýto postup bol v rozpore s ustanovením § 14 Správneho poriadku, podľa ktorého účastníkom konania je ten, o koho právach a právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti, môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Je nepochybné, že v predmetnom konaní sú účastníci najmä vlastníci poľovných pozemkov. Súd sa stotožnil so stanoviskom žalovaného, že nekonanie s J. P., N. P., V. P., B. P. a A. P., a nedoručenie prvostupňového rozhodnutia z 12.05.2008 týmto osobám malo za následok, že rozhodnutie o schválení nájomných zmlúv nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, preto následný postup prvostupňového správneho orgánu považoval za súladný so zákonom. Nedošlo k pochybeniu, ak správny orgán dodatočne doručil rozhodnutie opomenutým účastníkom konania, za ktorých vzhľadom na vadu v oznámení začatia správneho konania, nemohol konať Slovenský pozemkový fond, pretože vlastníci pozemkov sa nemohli rozhodnúť, zaujať stanovisko, či mienia alebo nemienia svoje práva podľa zákona uplatniť. Nekonanie s účastníkom konania je neakceptovateľnou vadou v konaní, ktoré nemožno ospravedlniť tým, že jeho postoj v konaní by bol irelevantný vzhľadom na povahu veci (v danom prípade výmeru pozemku). Súd sa stotožňuje s konštatovaním žalovaného, že skutočnosť, že v čase vydania prvostupňového rozhodnutia na majoritnej výmere PR W. disponovali s právom poľovníctva Lesy SR, š.p. Banská Bystrica, nemôže byť dôvodom na nerešpektovanie práv, právom chránených záujmov alebo povinností všetkých účastníkov konania, t.j. všetkých spoluvlastníkov PR W.. Správne poukázal žalovaný na ustanovenie § 51 ods. 1, § 52 ods. 1 a § 53 Správneho poriadku. Nedoručenie prvostupňového rozhodnutia účastníkovi konania spôsobuje odopretie mu právneho nároku na podanie riadneho opravného prostriedku, pričom riadny opravný prostriedok sa môže uplatniť iba na základe dispozitívneho právneho úkonu účastníka. Konajúci súd poukazuje na to, že obdobný názor zaujal v konaní vedenom pod sp.zn. 23S/157/2006. Z uvedených dôvodov súd nepovažoval za dôvodnú žalobnú námietku ohľadom nesprávneho postupu prvostupňového správneho orgánu a žalobnú námietku ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť, ako aj pre nedostatok dôvodov. Pokiaľ žalobca namietal uvedenie nesprávneho čísla prvostupňového rozhodnutia vo výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného, súd poznamenáva, že sa jedná o zrejmú nesprávnosť, chybu v písaní v písomnom vyhotovení rozhodnutia, pričom túto môže správny orgán postupom podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku kedykoľvek aj bez návrhu opraviť a upovedomiť o tom účastníkov konania, a to neformálne bez vydania rozhodnutia. Podľa § 250i ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto táto odstrániteľná vada nemôže byť sama o sebe dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru súdu nespôsobuje nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného ani to, že vo výroku rozhodnutia neuviedol, že zrušuje prvostupňové rozhodnutie vrátane opravy vykonanej následne prípisom pod č. 2007/1627-6-Ma zo dňa 20.09.2011. Je zrejmé, že ak došlo k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia, dochádza k zrušeniu aj jeho pozmeňujúceho oznámenia, existencia ktorého bez vzťahu s prvostupňovým rozhodnutím nemá opodstatnenie. Opätovne súd konštatuje, že táto skutočnosť sama o sebe nemôže byť dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia s poukazom na § 250i ods. 3 O.s.p.. Súd sa stotožnil, rovnako ako žalovaný, s názorom žalobcu ohľadom spochybnenia zákonnosti postupu Obvodného lesného úradu v Rimavskej Sobote pri oprave chyby v písomnom vyhotovení rozhodnutia. Je zrejmé, že pre vykonanie predmetnej opravy neboli splnené podmienky v zmysle § 47 ods. 6 Správneho poriadku tak, ako tvrdil žalobca. Avšak pochybenie prvostupňového správneho orgánu pri oprave chyby v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré v podstate možno považovať za zmenu prvostupňového rozhodnutia, možno považovať za ďalší z dôvodov pre zrušenie tohto rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu, na čo poukázal vo svojom stanovisku k žalobe aj žalovaný. Pokiaľ žalobca namietal, že odvolanie nepodal proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 12.05.2008, ale proti vykonanej oprave chyby v prvostupňovom rozhodnutí neformálne listom č. 2007/1627-6-Ma zo dňa 20.09.2011, súd nepovažuje jeho námietku za dôvodnú. Postup správneho orgánu pri posudzovaní odvolania žalobcu bol správny, ak pri posudzovaní predmetu odvolania vychádzal žalovaný z jeho obsahu, v ktorom žalobca uviedol, že odvolanie podáva proti rozhodnutiu Obvodného lesného úradu v Rimavskej Sobote. Predmetom odvolania pritom môže byť len rozhodnutie správneho orgánu, ktoré má povahu individuálneho správneho aktu a takúto povahu nemajú rôzne procesné úkony, ako aj oprava chyby v písomnom vyhotovení rozhodnutia, na čo správne poukázal žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe. Navyše súd poznamenáva, že rôzne oznámenia správnych orgánov nepodliehajú ani preskúmaniu súdom v správnom súdnictve (porovnaj R 51/1995). Súd konajúc podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. posudzuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby, nie podľa stanoviska žalovaného. Súd preto neprihliadol na prednes žalovaného na pojednávaní, v ktorom navrhoval zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného. To, či napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom, je dané okolnosťami samotného rozhodnutia, resp. postupom správneho orgánu v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, pričom následné stanovisko žalovaného je z tohto hľadiska irelevantné. Súd poukazuje na to, že predmetné konanie je ovládané dispozičnou zásadou, a teda predmet súdneho prieskumu je daný žalobnými námietkami, pričom zo žaloby musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z takých stránok má súd napadnuté rozhodnutie skúmať. Súd nie je povinný, ani oprávnený, sám vyhľadávať možné nezákonnosti správneho aktu. Nemôže prihliadať ani na návrh žalovaného na zrušenie rozhodnutia tvrdiac nezákonnosť rozhodnutia z iných dôvodov, ako v žalobe namietaných. Žalobca explicitne uvádza, ktoré konkrétne ustanovenia právnych predpisov boli podľa jeho názoru porušené a aké sú dôvody na takéto tvrdenie. Týmto rozsahom tvrdených nezákonností rozhodnutia je súd viazaný a napadnuté rozhodnutie nemôže preskúmavať nad rámec vymedzený žalobou, ani prihliadať na argumentáciu žalovaného o potrebe zrušiť rozhodnutie z iných dôvodov. Súd za predpokladu, že nedôjde k späťvzatiu žaloby (resp. nie sú dôvody na prerušenie konania o žalobe v zmysle § 250i ods. 4 O.s.p. - rozhodnutie bolo medzitým napadnuté protestom prokurátora; pred podaním žaloby sa proti právoplatnému rozhodnutiu správnemu orgánu podal mimoriadny opravný prostriedok), má stanovený rozsah súdneho prieskumu a v medziach žaloby musí napadnuté rozhodnutie preskúmať. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v konaní nebol úspešný (§ 250k ods. 1 O.s.p.). O trovách konania pribratých účastníkov konania súd nerozhodoval, nakoľko si toto právo neuplatnili. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.